Ruský útok na Toreck v Doneckej oblasti neprežili najmenej dvaja ľudia (SME Minúta)

Litva sa oficiálne pripojila k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu.

Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas na stretnutí v Bruseli potvrdili účasť Litvy podpisom príslušného memoranda o porozumení.

Ministri obrany členských krajín Európskej únie sa stretli v Bruseli na zasadnutí Rady pre zahraničné veci (FAC), zameranom najmä na podporu EÚ Ukrajine a tiež prístup k financiám pre obranný priemysel.

Témou rokovania bola aj česká muničná iniciatíva. "Musíme naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme včas reagovali na urgentné potreby Ukrajiny, čo je aj cieľom našej muničnej iniciatívy. Podporu by sme mali plánovať tak, aby ukrajinská armáda v budúcnosti nečelila kritickým nedostatkom," uviedla Černochová.

Zástupcovia Litvy už predtým uviedli, že na iniciatívu Českej republiky ich krajina prispeje sumou 35 miliónov eur. (TASR)

Šéf ukrajinského parlamentu odporúča Rusom čítať ústavu. Zelenskyj nie je podľa Putina legitímny prezident Ukrajiny.

V statuse na sociálnych sieťach Stefančuk odporučil, aby sa "zvedaví čitatelia" oboznamovali s obsahom ukrajinskej ústavy "nie selektívne", ale venovali pozornosť aj prvej časti článku 108, kde sa píše, že "prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci, kým sa funkcie neujme novozvolený prezident".

Dodal, že "v demokratických spoločnostiach sa to nazýva kontinuita moci".

Súčasne upozornil, že ide o kontinuitu "nie v ruskom chápaní - naveky", preto Volodymyr Zelenskyj zostane prezidentom Ukrajiny až do konca platnosti stanného práva vyhláseného po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Podľa Stefančuka sú síce Putinove "naratívy rovnako predvídateľné ako nezmyselné", ale napriek tomu ich niektorí politici na Ukrajine opakujú - "ako keby (si pre niečo) pripravovali pôdu".

Predseda ukrajinského parlamentu si myslí, že "by bolo dobré", keby aj "Rusko začalo čítať svoju vlastnú ústavu" – najmä v časti, kde sa hovorí, že Ruská federácia prijíma opatrenia na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na zabezpečenie mierového spolužitia štátov a národov.

Prípadným záujemcom o štúdium ruskej ústavy Stefančuk hľadanie tejto pasáže uľahčil tým, že vo svojom statuse napísal: "Aby ste dlho nelistovali, je to článok 79.1".

Putin v utorok - už druhýkrát za posledných desať dní - spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája - po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu. (TASR)

Najmenej dvaja ľudia zahynuli a ďalší traja boli zranení pri ruskom útoku na mesto Toreck v Doneckej oblasti.

Na telegrame to uviedol šéf oblastnej správy Vadym Filaškin, podľa ktorého na mieste pokračujú záchranné práce a počet obetí tak môže ešte vzrásť.

"Rusi dnes večer na mesto zhodili tri navádzané bomby, pričom zasiahli dve vysokopodlažné a jednu administratívnu budovu," napísal Filaškin v príspevku, ktorý doplnil fotografiami zdevastovaných vysokých panelových domov a jednej nižšej budovy.

Pri útoku zahynul 63-ročný obyvateľ Torecku a jeho žena, uviedla na facebooku donecká prokuratúra. Zranené podľa nej boli tri ženy vo veku 24, 53 a 63 rokov, ktoré sú v nemocnici.

Útok mieril na centrum mesta, ruská armáda zaútočila navádzanými leteckými bombami KAB, dodala prokuratúra.

Na spomienkových podujatiach Dňa D v Normandii bude aj Zelenskyj, oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Ako uviedol spravodajský web France Info, podľa Macrona bude pripomenutie si takzvaného Dňa D aj príležitosťou pre diskusie o budúcej pomoci Francúzska pre Ukrajinu v jej vojne proti ruským okupantom.

V Deň D, teda 6. júna 1944, sa spojenecké jednotky vylodili na plážach s kódovým označením Omaha, Utah, Juno, Sword a Gold, ku ktorým ich priviezlo 7000 člnov.

V ten jediný deň prišlo o život 4414 spojeneckých vojakov a viac ako 5000 ďalších vojakov bolo ranených. Tisíce vojakov stratila aj nemecká armáda. Vylodenie spojencov, známe aj ako Operácia Overlord, patrilo medzi kľúčové okamihy druhej svetovej vojny. (TASR)

Ukrajina by mala mať možnosť "neutralizovať" ruské vojenské základne, vyhlásil francúzsky prezident Macron.

"Myslíme si, že by sme im mali dovoliť neutralizovať vojenské miesta, z ktorých sú odpaľované rakety, odkiaľ (...) je napádaná Ukrajina," povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, ktorá sa konala po ich rokovaní na zámku Meseberg v Brandenbursku.

Podľa spravodajskej televízie BFM Macron na tlačovej konferencii ukázal aj mapu, aby vysvetlil, ako sa zmenila ruská vojenská taktika.

"Na ukrajinské územie sa útočí zo základní v Rusku," zdôraznil Macron a položil otázku, "ako vysvetlíme Ukrajincom", že sa budú musieť brániť bez toho, aby mali "právo dosiahnuť bod, odkiaľ prilietavajú rakety".

Upozornil na paradox, keď spojenci Ukrajine síce dodávajú zbrane, ktorými sa však potom nebudú môcť brániť.

Macron si preto myslí, že "by sme im (Ukrajine) mali dovoliť neutralizovať vojenské základne (...), z ktorých sa na Ukrajinu útočí, ale nemali by sme im dovoliť zasiahnuť iné ciele v Rusku", čím mal na mysli civilné objekty. (TASR)

USA zvažujú dodatočné sankcie proti Rusku a Číne. Obchody medzi nimi by mohli podporiť ruskú agresiu na Ukrajine.

Nové opatrenia by sa mohli zamerať napríklad na tieňovú flotilu nákladných lodí, prostredníctvom ktorej Moskva obchádza limity na ceny ruskej ropy stanovené skupinou krajín G7, vyhlásil v utorok Daleep Singh, zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

"Myslím si, že sankcie plnia svoju úlohu vzhľadom na ciele, ktoré sme si stanovili," povedal Singh vo vystúpení na pôde amerického Brookingsovho inštitútu. Samit lídrov skupiny G7, ktorý sa uskutoční budúci mesiac, sa bude podľa neho zaoberať aj zmrazenými ruskými aktívami v hodnote približne 300 miliárd amerických dolárov (275,68 miliardy eur) a možnosťami ich využitia v prospech Ukrajiny.

Je to riskantný, ale nevyhnutný krok, dodal Singh. V rámci skupiny G7 zatiaľ nedošlo k dohode o speňažení ruských aktív, Washington však vzhľadom na hrozivú situáciu na bojisku naliehavo žiada, aby sa v tejto otázke dosiahol pokrok, zdôraznil americký predstaviteľ. (TASR)

Putin opäť spochybnil legitimitu Zelenského ako prezidenta Ukrajiny. Je to už druhýkrát za posledné dva týždne.

Putin pred odchodom z Uzbekistanu, kde bol od nedele na návšteve, v rozhovore s novinármi vyhlásil, že "jedinou legitímnou autoritou na Ukrajine je parlament a predseda Najvyššej rady".

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája - po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

Ukrajinské úrady uviedli, že Rusko sa všetkými možnými spôsobmi snaží "spochybniť legitímnosť vládnych rozhodnutí prijatých na Ukrajine po 20. máji, šíriť paniku", ako aj najrôznejšie konšpiračné teórie. (TASR)

Prvé dodávky munície môže Ukrajina čakať v nasledujúcich dňoch, uviedol český premiér Petr Fiala.

Do českej muničnej iniciatívy na pomoc Ukrajine sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur.

V utorok to uviedol český premiér Petr Fiala pred rokovaním s niektorými európskymi politikmi. Prvé dodávky munície môže podľa neho Ukrajina očakávať v nasledujúcich dňoch.

Ukrajinský prezident Zelenskyj a portugalský premiér Montenegro podpísali dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Predseda portugalskej vlády počas Zelenského návštevy v Lisabone tiež prisľúbil, že tento rok poskytne krajine čeliacej ruskej agresii vojenskú pomoc vo výške najmenej 126 miliónov eur. Informovala o tom agentúra Reuters.

Dohoda s Portugalskom bude ukrajinskú bezpečnosť zabezpečovať počas nasledujúceho desaťročia. Portugalsko podľa tamojších médií patrí čo do objemu vojenskej pomoci skôr k menším prispievateľom. Kyjevu od začiatku invázie poskytlo trojicu tankov Leopard 2 či 28 obrnených transportérov M113.

Švédsko predstavilo balík energetickej pomoci pre Ukrajinu. Hodnota pomoci bude v sume za 62 miliónov dolárov.

Bude slúžiť na zabezpečenie generátorov a solárnych článkov. "Prístup k energiám je nevyhnutný pre ďalšie fungovanie ukrajinskej spoločnosti, hospodárstva a podnikov," uviedol švédsky minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Johan Forssell.

Ruské útoky sa podľa Forssella čoraz viac zameriavajú na ukrajinský energetický systém v snahe zneškodniť dôležitú infraštruktúru. Práve preto Švédsko zvyšuje pomoc pre tento sektor.

Ruské útoky sa v poslednom čase zameriavajú aj na regióny a mestá ďaleko od frontovej línie, kde vyraďujú z prevádzky energetickú infraštruktúru. Švédska pomoc vo výške 62 miliónov dolárov bude slúžiť aj na náhradné dielce, ako sú elektrické spínače, káble, čerpadlá a potrubia.

"Účel je jednoduchý: aby elektrárne boli schopné vyrábať elektrinu," povedal Forssell.

Minulý týždeň švédsky premiér Ulf Kristersson oznámil, že jeho krajina poskytne ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci na nasledujúce tri roky Ukrajine.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pred viac než dvoma rokmi Švédsko zostavilo už dovedna 15 balíkov vojenskej pomoci pre Kyjev, pripomenul švédsky premiér. Táto vojenská pomoc sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov, od roku 2024 do roku 2026. (TASR)

Ukrajina dostane prvé dodávky stíhačiek typu F-16 už čoskoro, tvrdí ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Zároveň však v rozhovore pre agentúru Reuters dodal, že zhruba polovica zo zúfalo potrebnej a už sľúbenej vojenskej pomoci bohužiaľ prichádza na Ukrajinu neskoro, hoci Kyjev je za ňu Západu vďačný.

Z takéhoto oneskorenia podľa slov ukrajinského ministra profituje väčší a lepšie vyzbrojený nepriateľ, čiže Rusko, ktoré nasadzuje na front viac vojakov aj techniky.

Umerov v pondelok neskoro večer pre agentúru Reuters tiež povedal, že ukrajinským silám sa podarilo stabilizovať nový front v severovýchodnej Charkovskej oblasti, na ktorú Rusko zaútočilo začiatkom tohto mesiaca. Moskva sa však podľa neho teraz pripravuje na nový útok. "Ich cieľom je otvoriť nový front na severe," dodal.

Ukrajina nedávno prijala nový mobilizačný zákon v snahe zvýšiť počet vojakov na fronte, prípadne umožniť ich rotácie a tiež sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú. Do platnosti vstúpil minulý týždeň. V súlade s touto novou legislatívou si podľa Umerova aktualizovalo svoje vojenské záznamy už 1,2 milióna mužov v brannom veku. Nespresnil však, koľkých z nich vláda plánuje do bojov povolať.

Vojenskí analytici odhadujú počet ukrajinských vojakov vrátane bezpečnostných zložiek na vyše milióna. Podľa Umerova má Rusko na Ukrajine alebo pri jej hraniciach nasadených približne 500-tisíc vojakov a plánuje tam vyslať ešte ďalších 200- až 300-tisíc. (TASR)

Putin varuje západné štáty, že ak dajú Ukrajine súhlas na použitie zbraní na útoky na ruské územie, bude to mať následky.

"Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom," povedal Putin počas návštevy Uzbekistanu.

"V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať, ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami... Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku," dodal. (TASR)

Rusi ráno zhodili 1,5-tonovú vysoko výbušnú bombu na ukrajinské mestečko Oleksijevo-Družkivka v Doneckej oblasti.

Bomba poškodila takmer sto budov a tri z nich zničila úplne. Zranenia utrpeli traja civilisti, a to dvaja dospelí a jedno dieťa. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Dvoch dospelých zranených civilistov hospitalizovali, dieťa má len malé zranenia, dodal Filaškin. S požiarmi, ktoré explózia bomby spôsobila, hasiči stále bojujú.

Švédska vláda ohlásila nový balík energetickej pomoci Ukrajine v hodnote približne 53,7 milióna eur.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje vyhlásenie na internetovej stránke švédskej vlády.

„Nová energetická podpora pomôže zabezpečiť dodávky energií na Ukrajine, aby mohli naďalej fungovať základné verejné služby, ako sú školy, nemocnice, doprava, zásobovanie vodou a podnikanie,“ uviedla švédska vláda.

Pomoc bude smerovať na nákup technického vybavenia a na výstavbu energetickej infraštruktúry. (SITA, Kyiv Independent)

Poľsko podpísalo s USA zmluvu o nákupe rakiet dlhého doletu vzduch-zem JASSM-ER za 735 miliónov dolárov.

Podľa agentúry Reuters to oznámil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Ide o druhý zbrojný kontrakt, ktorý Poľsko podpísalo s USA počas siedmich dní - v stredu uzavrelo dohodu o nákupe radarových balónov včasnej výstrahy za 960 miliónov dolárov.

Varšava strely s plochou dráhou letu JASSM od výrobcu Lockheed Martin nakúpila od Washingtonu prvýkrát už v roku 2014. Nová zmluva sa týka nákupu striel s príponou "-ER", teda variantu s doletom predĺženým až na 1000 kilometrov. Poľsko by ich malo dostať medzi rokmi 2026 a 2030.

Podľa poľského ministerstva obrany "vojna na Ukrajine ukázala, aká dôležitá je schopnosť ničenia cieľov nachádzajúcich sa aj veľmi ďaleko od frontovej línie". (ČTK)

Holandská vláda bude viesť iniciatívu medzi európskymi krajinami o dodanie protivzdušného systému Patriot Ukrajine.

"Ukrajina samozrejme stále čelí útoku. Vzdušné útoky pokračujú," uviedla holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v Bruseli.

"Systémy Patriot sú v Európe a NATO vzácnosťou, no robíme teraz krok vpred a dodáme (Ukrajine) komponenty systémov Patriot," oznámila ministerka.

Holandské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že Holandsko "identifikovalo" krajiny, ktoré by mohli Ukrajine dodať ďalšie komponenty do Patriotu a muníciu, aby bolo možné Ukrajine dodať celý protiraketový systém. Rezort však tieto krajiny nespresnil.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že vzdušná obrana je v súčasnosti "najnaliehavejšom potrebou". (TASR)

Ruská vláda by mohla spustiť novú psychologickú operáciu o možnom otvorení ďalšieho frontu z Bieloruska.

Ako informuje portál Kyiv Independent, upozornilo na to ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám Ukrajinskej rady pre bezpečnosť a obranu, podľa ktorého by cieľom takejto operácie bolo „vyvolať masovú paniku“ v ukrajinskej spoločnosti.

Centrum uviedlo, že čoskoro očakáva „sériu provokatívnych vyhlásení zo strany najvyššieho vedenia Ruska a Bieloruska ohrozujúcich Ukrajinu“.

V nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ruské sily vytvárajú ďalšie zoskupenie vojakov pri severnej hranici Ukrajiny, ktorá susedí s Bieloruskom.

Bielorusko je kľúčový partner Ruska. Hoci svojich vojakov na Ukrajinu neposlalo, umožnilo Moskve útočiť aj z jeho územia. (SITA, Kyiv Independent)

Ruské útoky za uplynulý deň zabili najmenej päť civilistov a ďalších najmenej 32 zranili, informovali ukrajinské úrady.

V Mykolajivskej oblasti raketový útok proti mestu Snihurivka zabil troch ľudí, oznámil gubernátor oblasti Vitalij Kim.

Kĺzavá bomba, ktorá dopadla na Charkovv, podľa miestneho gubernátora Oleha Synehubova zabila jednu ženu.

Jeden civilista prišiel o život aj pri ruských úderoch proti obci Kalynivka v Doneckej oblasti, uviedol jej gubernátor Vadym Filaškin.

Počas ruskej okupácie traja proruskí obyvatelia Charkovskej oblasti zadržali a 16 dní mučili 16-ročného chlapca.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, páchatelia budú podľa generálnej prokuratúry čeliť obvineniu z porušovania zákonov a zvyklostí vojny, ako aj z kolaborácie s Ruskom.

Podľa vyšetrovania sa v lete predminulého roka v jednej z obcí kupianskeho okresu 16-ročný tínedžer vracal domov, keď sa k nemu priblížilo auto. Traja muži vo vojenskom oblečení prinútili chlapca nastúpiť do auta a odviezli ho do mučiarne na pozemku policajnej stanice v okrese Kupiansk.

Prokuratúra uvádza, že muži tínedžera týrali 16 dní. Útočníci mu na hlavu pripevnili plynovú masku, čím mu uzavreli dýchacie cesty, nemilosrdne ho bili, prakticky mu nedali jesť a namiesto pitnej vody mu podávali technickú vodu.

Chlapec bol nútený prehrabávať sa troskami po bombardovaní a umývať autá ruských síl. Týmto spôsobom sa muži pokúšali získať informácie o ukrajinskom vojenskom personále a občanoch, ktorí podporovali Ukrajinu.

Vyšetrovatelia zistili, že dvaja z únoscov spolupracovali s Rusmi a udržiavali si pseudopozície v „dočasnej civilnej správe“ a „polícii“.

Predtým sa objavili správy, že ruskí okupanti v Chersonskej oblasti väznili, mučili a sexuálne zneužívali členov LGBTQ+ komunity. (SITA, Ukrajinská pravda)

Stíhačky F-16, ktoré Belgicko dodá Ukrajine, bude možné použiť len na jej území, uviedol belgický premiér De Croo.

V Bruseli sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podpísali bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, ktorá zahŕňa okrem iného aj dodanie 30 stíhačiek F-16, pričom prvé by mali doraziť na Ukrajinu už tento rok.

"Všetko, čo táto dohoda zahŕňa, je veľmi jasne určené pre použitie ukrajinskými obrannými silami na území Ukrajiny," uviedol Alexander de Croo na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.

Belgický premiér poukázal aj na to, že je potrebné spraviť viac pre Ukrajinu v rámci pomoci v jej boji proti ruskej invázii. "Ukrajina môže zatlačiť späť útočníkov, len ak jej rýchlejšie poskytneme lepšie zbrane," uviedol.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii tiež vyzýval krajiny, aby sa zúčastnili na júnovom mierovom summite vo Švajčiarsku. "Ak chcete mier, budete tam a prehovoríte, aj keď s niečím nesúhlasíte," cituje Zelenského agentúra AFP. (TASR)

Švédsko pozastavilo plány poskytnúť Ukrajine stíhačky Gripen. Kyjev sa teraz sústredí na prácu s americkými F-16.

Vysvetlil to švédsky minister obrany Pal Jonson.

"Ostatné krajiny koalície nás vyzvali, aby sme so systémom Gripen počkali," povedal Jonson. "Súvisí to s tým, že pozornosť je teraz zameraná na zavedenie systému F-16," dodal. (ČTK)

Použitie západných zbraní Ukrajinou proti cieľom v Rusku by z NATO neurobilo stranu konfliktu, vyhlásil šéf aliancie Stoltenberg.

"Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasahovať ciele mimo územia Ukrajiny," povedal šéf NATO.

Na druhej strane hranice podľa neho môžu byť odpaľovacie zariadenia, ktoré útočia na Ukrajinu. "Keď ich Ukrajinci nemôžu zasiahnuť, je pre nich oveľa ťažšie brániť sa," dodal.

Stoltenberg sa zúčastňuje na utorňajšom zasadnutí ministrov obrany krajín Európskej únie, ktorého hlavnou témou je práve pomoc Ukrajine. (ČTK)

Na pracovné stretnutie o bezpečnostnej spolupráci v Prahe príde aj ukrajinský premiér Šmyhaľ a zástupcovia USA.

Stretnutie v utorok organizuje český premiér Petr Fiala. Cieľom je lepšie skoordinovať pomoc Ukrajine a zistiť, čo by sa dalo urobiť nad rámec rozbehnutých iniciatív.

"Budeme hovoriť o tom, ako môžeme v tejto kritickej fáze, ktorú Ukrajina pri svojej obrane pred ruskou agresiou prežíva, pomôcť. Ako fungujú iniciatívy, ktoré v tejto chvíli existujú, čo môžeme urobiť ešte nad rámec českej alebo nemeckej iniciatívy, ktorá by mala pre Ukrajinu zaistiť vybavenie protivzdušnej obrany," priblížil český premiér na tlačovej konferencii.

Podľa Fialu ide o stretnutie lídrov krajín, ktoré sa dlhodobo podieľajú na aktivitách a iniciatívach, ktoré posilňujú a zrýchľujú pomoc Ukrajine.

"Schôdzka je dôležitá práve v tejto dobe aj z toho dôvodu, lebo situácia na ukrajinskom fronte nie je jednoduchá a je potrebné riešiť čo najrýchlejšie posilnenie, podporu, pomoc, zaistenie dodávok a zlepšenie koordinácie pri ich doručovaní na Ukrajinu," dodal. Pomoc z českej iniciatívy a najmä obnovená pomoc zo strany Spojených štátov môže podľa neho situáciu na fronte výrazne zmeniť.

Predseda českej vlády reagoval aj na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o tom, že Ukrajina by mala mať právo použiť zbrane, ktoré sú jej dodávané, aj mimo územia Ukrajiny.

"Ja to pokladám za úplne logické," vyhlásil Fiala a dodal, že Ukrajina má ako napadnutá krajina právo na to, aby využila všetky možnosti na svoju obranu. (TASR)

Ukrajina má právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku, myslí si šéf európskej diplomacie.

Josep Borrell v utorok požiadal členské krajiny, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. 

"Podľa vojnového práva je to úplne možné a nie je to v rozpore... Mohol by som sa revanšovať alebo by som mohol bojovať proti tomu, kto proti mne bojuje zo svojho územia. Musíte nájsť rovnováhu medzi rizikom eskalácie a potrebou Ukrajincov brániť sa," povedal Borrell na začiatku schôdzky ministrov obrany členských krajín Únie v Bruseli.

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany. Holandsko nemá v tomto smere žiadne obmedzenia a dúfa, že "ostatné krajiny, ktoré majú iné postoje, to zmenia", uviedla šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová.

"Je celkom možné, že musia zasahovať ciele aj vo vnútri Ruska. Môj názor je, že by sa o tom nemalo diskutovať," dodala.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur dúfa, že "všetky krajiny, ktoré majú tieto aktíva, dajú povolenie Ukrajine". Podľa jeho slov "nemôže byť normálne, že Rusko útočí veľmi hlboko na ukrajinské územie a Ukrajinci bojujú s jednou rukou za chrbtom".

Na prehodnotenie postoja Západu v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruské územie so západnými zbraňami vyzval v pondelok aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Poukázal pri tom na to, že ruská armáda ostreľuje Charkov zo svojho územia. (TASR)

Únia má pripravený balík v hodnote 6,7 až 6,9 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine, blokuje ju však Maďarsko.

Uviedol to šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.

Ďalšia podpora Ukrajiny je aj hlavnou témou utorňajšieho rokovania ministrov obrany Európskej únie. Borrell dúfa, že sa ministrom podarí čoskoro všetky problémy prekonať, aby sa pomoc do Kyjeva dostala čo najskôr.

"Situácia na bojisku je kritická a naša pomoc im môže významne pomôcť," povedal Borrell.

Rokovania ministrov obrany sa zúčastní aj šéf NATO Jens Stoltenberg. (ČTK)

Poľsko by podľa ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského nemalo vylúčiť vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu.

Šéf poľskej diplomacie to povedal v rozhovore, ktorý v utorok zverejnili poľský denník Gazeta Wyborcza, taliansky denník La Repubblica a španielsky El País.

Sikorski nespresnil, akú úlohu by poľskí vojaci na Ukrajine mali zastávať, píše agentúra Reuters. Spojenci z NATO krajine napadnutej Ruskom dodávajú zbrane a finančnú pomoc, vyslanie vojakov sa ale zdržiava.

Na otázku, či je Poľsko pripravené vyslať vojakov na Ukrajinu, Sikorski reagoval: "Nemali by sme to vylúčiť. Nech si Putin láme hlavu nad našimi zámermi."

Tému vyslania vojakov na Ukrajinu otvoril už skôr francúzsky prezident Emmanuel Macron na parížskej konferencii 26. februára. Podobne ako teraz Sikorski vtedy uviedol, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu by sa nemalo vylúčiť. Paríž neskôr Macronove výroky spresnil s tým, že francúzski vojaci by na Ukrajine nebojovali, ale iba pomáhali so špecifickými úlohami. ň

Európske štáty a NATO sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza na parížskej konferencii zhodli, že na Ukrajinu vojakov nevyšlú.

Sám Sikorski predtým označil prítomnosť vojakov aliancie na Ukrajine za "nemysliteľnú". (ČTK)

Pred vojnou snívala Ukrajinka Olha o živote vo veľkomeste blízko mora. Dnes je vďačná za bezpečný domov v Martine. (My Regióny)

Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal v Bruseli s belgickým premiérom dohodu o bezpečnosti a dlhodobej podpore.

Oznámil to v správe na sociálnej sieti.

Dokument obsahuje belgickú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške najmenej 977 miliónov eur v tomto roku, ako aj záväzok Belgicka poskytnúť Ukrajine podporu počas desaťročného obdobia platnosti dohody.

"Po prvýkrát takáto dohoda špecifikuje presný počet stíhačiek F-16 - tridsať -, ktoré majú byť dodané na Ukrajinu do roku 2028, pričom prvé dorazia už tento rok," informoval Zelenskyj.

Dohoda tiež podľa jeho slov zaručuje od Belgicka včasnú bezpečnostnú pomoc, moderné obrnené vozidlá, vybavenie na uspokojenie potrieb ukrajinského letectva a protivzdušnej obrany, námornú bezpečnosť, odmínovanie, účasť v koalícii pre dodávky delostreleckej munície a vojenský výcvik.

Dokument počíta aj s obrannou priemyselnou spoluprácou, podporou ukrajinského mierového plánu, posilnením sankcií proti Rusku, náhradou škôd, spravodlivosťou pre agresora, využitím zmrazených ruských aktív a ekonomickou obnovou.

Ukrajina a Belgicko tiež prehĺbia svoju spoluprácu v oblasti spravodajstva, kybernetickej bezpečnosti a boja proti dezinformáciám. Belgicko tiež vyjadruje podporu budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ a NATO.

"Ďakujem premiérovi De Crooovi, jeho vláde a všetkým Belgičanom za ich neochvejnú a dlhotrvajúcu podporu Ukrajine," uviedol Zelenskyj. (SME)

Belgicko sa zaviaže, že dodá Ukrajine 30 stíhačiek F-16 do roku 2028 , pričom prvé jej plánuje dodať už tento rok.

Oznámila to belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová niekoľko hodín pred stretnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s belgickou vládou.

"Aké bezpečnostné záruky dá naša krajina Ukrajine? Dodanie našich stíhačiek F-16," uviedol v pondelok belgický premiér Alexander De Croo.

Belgicko tieto vojenské lietadlá prisľúbilo dodať Kyjevu v rámci širšej podpory od európskych spojencov.

De Croo a belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová spolu so Zelenským v utorok navštívia leteckú základňu Melsbroek, kde sa stretnú s pilotmi stíhačiek F-16, inštruktormi a technikmi.

Neskôr počas dňa sa ukrajinský prezident stretne i s belgickým kráľom Filipom, píše agentúra Belga. (TASR)

Rusko stupňovaním hybridných útokov skúša, kam až ho Západ pustí, vyhlásil estónsky minister zahraničia Tsahkna.

Ministrovo varovanie zaznelo iba niekoľko dní po pohraničnom spore s Moskvou, pri ktorom ruská pohraničná stráž odstránila pohraničné bóje na rieke Narva oddeľujúcu Estónsko od Ruska.

"Pre nás to nebola len otázka našej hranice, ale tiež hranice EÚ a NATO – áno, bolo to provokatívne správanie. Samozrejme, že to bola provokácia," dodal.

Podľa Margusa Tsahknu musí Západ pochopiť, že "Rusko iba skúša, kam ho až necháme zájsť a hrotí náš strach" z eskalácie napätia do otvoreného konfliktu.

Incident s pohraničnými bójami sa odohral po sérií sabotáží, kybernetických a iných škodlivých aktivít v rôznych členských krajinách NATO, z ktorých bolo obvinené Rusko.

Minister uviedol, že Estónsko sa pred dvomi mesiacmi stalo cieľom najväčšieho kybernetického útoku vo svojej histórii. Vládne servery počas neho v priebehu niekoľkých hodín zahltili tri miliardy neplatných požiadaviek.

Aliancia tento mesiac odsúdila ruské škodlivé aktivity na svojom území a uviedla, že jej bezpečnosť ohrozujú dezinformácie, sabotáže, násilie a neoprávnené kybernetické zásahy.

Úrady v Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Nemecku, Poľsku a Spojenom kráľovstve v nedávnej minulosti vyšetrovali a obvinili osoby v súvislosti s protištátnymi aktivitami.

Tsahkna vyhlásil, že EÚ musí na snahu Moskvy o destabilizáciu situácie odpovedať a uvaliť na ňu sankcie. Zástupcovia členských krajín EÚ v súčasnosti v Bruseli rokujú o balíku opatrení, ktoré Rusko potrestajú za hybridné útoky, dohodu však blokuje Maďarsko. (TASR)

Irán údajne dodal Rusku pokročilé letecké bomby, aby ich po prvý raz použilo na Ukrajine.

Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na noviny Bild.

Tie citujú analytika otvorených dát Juliana Röpkeho, podľa ktorého je to nová úroveň vojenskej spolupráce medzi Teheránom a Moskvou.

V ruskej Kurskej oblasti nedávno havarovalo ťažké iránske bezpilotné lietadlo Mohadžír-6. Stroj niesol pokročilé riadené letecké bomby Káem-5. Tieto bomby uviedol Irán do prevádzky v roku 2019 a ruské sily ich dosiaľ na Ukrajine nepoužili.

Dron mal zrejme za cieľ zaútočiť na ukrajinskú Sumskú oblasť, ale z neznámych príčin havaroval. (SITA)

Ukrajinské sily postúpili pri Lypci v Charkovskej oblasti, uvádza Inštitút pre štúdium vojny.

Ruské sily dokázali postúpiť pri Svatove v Luhanskej oblasti a severozápadne od Avdijivky v Doneckej oblasti.

Geolokačné zábery zverejnené v predchádzajúcich dňoch naznačujú, že ruské sily postupovali západne od Očeretyne, severovýchodne od Sokilu a západne od Solovyje

Okupanti sa posunuli aj juhozápadne od mesta Doneck a na hranici medzi Doneckou a Záporožskou oblasťou, ale nedošlo tam k žiadnym potvrdeným zmenám frontovej línie.

Boje pokračovali v západnej časti Záporožskej oblasti a na východne od Dnepra v Chersonskej oblasti, dodáva Inštitút pre štúdium vojny.

Počas pondelka prišla ruská armáda o 1 460 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 503 800, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ukrajinská armáda zničila okupantom 21 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel či 48 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 692 tankov, 14 858 bojových obrnených vozidiel, 17 740 vozidiel a palivových nádrží, 13 029 delostreleckých systémov, 1 085 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 482 dronov, 2 221 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 122 kusov špeciálnej techniky.

Keď v Rusku zatknú jedného predstaviteľa armády, je to zaujímavé. Keď zatknú piatich, je to čistka, hodnotí expert.

(zdroj: SITA/AP)

V okupovanom meste Luhansk bolo v pondelok večer počuť výbuchy, po ktorých nasledoval požiar.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské telegramové kanály.

K prvému útoku s kazetovou muníciou došlo v pondelok približne o 21.00 h miestneho času, uviedol proruský líder Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik s tým, že v dôsledku útoku vypukol požiar. Ruská agentúra TASS citovala záchranné zložky, ktoré hovorili aj o zranených.

Ukrajinské médiá a vojnoví blogeri zverejnili snímku, na ktorej bol podľa nich veľký požiar v Luhansku.

Podľa ruského ministerstva obrany sa druhý útok na mesto odohral približne o polnoci, pričom zrejme zasiahol rovnakú oblasť. Predstaviteľ luhanských separatistov Rodion Mirošnik tvrdil, že obyvatelia mesta počuli dva výbuchy v tej istej štvrti ako pri prvom útoku.

Nemožno preto podľa neho vylúčiť, že k opakovanému zásahu došlo na mieste, kde záchranné tímy odstraňujú následky predchádzajúceho raketového útoku.

Ukrajinské médiá, na ktoré sa odvoláva Reuters, napísali, že cieľom druhého útoku bolo letisko. Agentúra nemohla tieto tvrdenia bezprostredne overiť.

Ukrajinské sily za posledné týždne podnikli najmenej tri útoky na Luhansk a okolité oblasti, pričom sa zameriavali najmä na sklady pohonných hmôt.

Ruská raketa zasiahla terminál letiska v Záporoží, potrvrdilo ukrajinské operačné veliteľstvo Juh.

Ruské sily zaútočili 26. mája raketou Ch-59.Pri útoku neboli zranení žiadni ľudia, informovali úrady.

Pred útokom bol v oblasti spustený letecký poplach spolu s varovaním pred potenciálnym ruským útokom riadenými strelami Ch-59. Krátko po varovaní boli hlásené výbuchy.

Generálna prokuratúra oznámila, že začala trestné vyšetrovanie raketového útoku, keďže jeho cieľom bola civilná infraštruktúra.

Terminál bol otvorený v októbri 2020 a opakovane sa dostal pod paľbu ruských síl. Podľa portálu Liga bola viac ako polovica ukrajinských letísk poškodená ruskými údermi.

Poľsko kúpi strely dlhého doletu od USA. Chce posilniť obranné kapacity na odrazenie prípadných ruských hrozieb.

K oficiálnemu podpisu kontraktu medzi americkou a poľskou vládou dôjde v utorok. Ide o súčasť rapídnej modernizácie poľských ozbrojených síl, ktorú urýchlila prebiehajúca ruská invázia na Ukrajinu.

"Vojna na Ukrajine demonštruje, aké dôležité je mať možnosť odpaľovať rakety na ciele aj ďaleko od frontovej línie," uviedol vo vyhlásení rezort obrany vo Varšave.

Pôjde o riadené strely JASSM s plochou dráhou letu typu vzduch-zem s doletom takmer 1000 kilometrov, ktoré budú dodané medzi rokmi 2026 až 2030. Odpaľujú sa zo stíhacích vojenských lietadiel.

Washington ešte v polovici marca odsúhlasil možný predaj až 1800 rakiet typu vzduch-vzduch vrátane 821 rakiet typu vzduch-zem JASSM za približne 1,63 miliardy eur, 745 rakiet typu vzduch-vzduch AMRAAM za 1,6 miliardy eur a 232 taktických rakiet Sidewinder za vyše 200 miliónov eur. (TASR)

Ukrajinské ministerstvo obrany objasnilo vyhlásenie Syrského, že francúzski vojenskí inštruktori čoskoro dorazia na Ukrajinu.

Podľa Kyjeva sa o tejto záležitosti s Parížom a ďalšími spojencami stále rokuje, informovala agentúra AFP.

Syrskyj v statuse na platforme Telegram oznámil, že podpísal dokumenty, ktoré umožnia, aby francúzski vojenskí inštruktori čoskoro pricestovali na Ukrajinu a oboznámili sa s tamojšími výcvikovými centrami.

Toto vyhlásenie učinil po videorozhovore s francúzskym ministrom obrany Sébastienom Lecornuom, ktorého sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

"Zatiaľ o tom stále rokujeme s Francúzskom a ďalšími krajinami," spresnilo vo svojom neskoršom vyhlásení ukrajinské ministerstvo obrany s tým, že už sa však začalo pracovať na predmetných dokumentoch, aby sa nestrácal čas, keď sa príjme finálne rozhodnutie o záležitosti inštruktorov.

Syrskyj bližšie podrobnosti neuviedol, ale vyjadril nádej, že odhodlanie Francúzska povzbudí ďalších partnerov Ukrajiny, aby sa pridali k tomuto projektu, ktorý označil za ambiciózny. Podľa rezortu obrany Kyjev prejavil o tento projekt o možnom prijatí inštruktorov zo zahraničia záujem ešte vo februári.

Macron koncom februára prvýkrát naznačil, že v otázke vyslania európskych vojakov na Ukrajinu sa nedá nič vylúčiť. Ako jednu z možností ich zapojenia sa uviedol pomoc pri výcviku ukrajinských vojakov na území Ukrajiny.

Francúzske ministerstvo obrany v pondelok pre agentúru Reuters zopakovalo, že výcvik Ukrajincov na ukrajinskom území je jednou zo záležitostí, o ktorých sa rokuje od parížskej konferencie o posilnení podpory Ukrajiny z 26. februára, pričom predovšetkým má ísť o porozumenie toho, aké sú potreby ukrajinských vojakov. (TASR)

Gubernátor Moskovskej oblasti tvrdí, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron letiaci nad mestom Balašicha.

Úlomky dopadli na rodinný dom. Incident sa zaobišiel bez zranení, informoval v statuse na platforme Telegram gubernátor Andrej Vorobiov.

Podľa iných zdrojov sa obyvatelia domu síce stihli včas evakuovať, ale jedna osoba utrpela zranenia. Úrady túto informáciu zatiaľ nepotvrdili.

Vorobiov v mene oblastnej administrácie prisľúbil pomoc pri oprave domu, ktorý má - podľa fotografií zverejnených na sieti Telegram - poškodenú pomerne veľkú časť strechy.

Mesto Balašicha sa nachádza na východe metropolitnej oblasti Moskvy, od ktorej centra ju delí asi 25 kilometrov.

Zo statusov na sociálnych sieťach vyplýva, že prílet dronu, ako aj výbuchy, ktoré sprevádzali jeho zneškodnenie, vyvolali u časti obyvateľov mesta paniku.

Štátna tlačová agentúra TASS bez bližšieho spresnenia v pondelok večer s odvolaním sa na letecké služby informovala, že na moskovských letiskách boli zmenené štartovacie a pristávacie trasy lietadiel. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívi v utorok Belgicko. S premiérom De Crooom podpíše bilaterálnu bezpečnostnú dohodu.

Oznámila to belgická vláda.

Podobnú dohodu v pondelok Zelenskyj podpísal v Španielsku a vláda v Madride sa v nej zaväzuje Kyjevu poskytnúť vojenskú pomoc v hodnote miliardy eur do konca tohto roka.

Agentúra Reuters píše, že Zelenskyj sa snaží získať viac vojenskej pomoci od západných spojencov Ukrajiny v situácii, keď sa ukrajinská armáda snaží zastaviť postup ruských inváznych síl.

Bilaterálnu bezpečnostnú zmluvu už Ukrajina uzavrela s Francúzskom, Britániou, Kanadou, Nemeckom či Talianskom. Týka sa dlhodobej vojenskej podpory alebo výcviku ukrajinských vojakov.

Zelenskyj a De Croo tiež vystúpia na spoločnej tlačovej konferencii, uviedla belgická vláda. (ČTK)