BRUSEL, BRATISLAVA. Demokracia je veľmi krehká a ukázal to tiež pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. Aj tieto slová padli počas štvrtkovej predvolebnej diskusie, ktorá sa vysielala vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie.
Stretlo sa v nej päť potenciálnych lídrov EÚ - takzvaní spitzenkandidáti, ktorých nominovali európske frakcie na post predsedu Európskej komisie. Aj keď za favoritku sa považuje súčasná predsedníčka Ursula von der Leyenová, v diskusii, kde sa hovorilo napríklad o obrane, klíme, demokracii či migrácii, bola najčastejším terčom kritiky liberálov, zelených aj socialistov.
Na debate v Bruseli sa nezúčastnili euroskeptickí Európski konzervatívci a reformisti (ECR) ani nacionalistická krajne pravicová strana Identita a demokracia (ID), ktorí svojich kandidátov nenominovali.
Napriek tomu sa veľká časť rozhovorov točila práve okolo témy krajnej pravice, ich rastúceho vplyvu a potenciálnych spojenectiev. Walter Baier, Sandro Gozi, Theresa Reintke a Nicolas Schmit totiž najviac vyčítali súčasnej líderke Európskej komisie, že nevie jasne povedať, s kým chce spolupracovať.
Zatiaľ čo odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu, riešenie globálneho otepľovania či technologické výzvy kandidátov spájali, rozpory nastali v otázkach zbrojenia EÚ či pri postoji k izraelsko-palestínskemu konfliktu.
Kto sú kľúčoví kandidáti, čo v debate povedali a komu sa darilo najmenej?
V článku sa dočítate:
- čo kandidáti vyčítali von der Leyenovej,
- prečo sú podľa nich krajne pravicové strany nebezpečné,
- že von der Leyenová chce spolupracovať s krajne pravicovými politikmi.
Šokovalo ho spájanie s euroskeptikmi
Walter Baier, Strana európskej ľavice (PEL)
Rakúšan Walter Baier od decembra 2022 predsedá Strane európskej ľavice (PEL), ktorá je založená na princípoch demokratického socializmu a komunizmu; opovrhuje kapitalizmom, avšak podporuje progresivizmus. Zároveň je členom Komunistickej strany Rakúska (KPÖ), ktorej predsedal v rokoch 1994 až 2006.
Baier počas diskusie vyzval Ukrajinu a Rusko k rokovaniam o prímerí. Situáciu by riešil diplomatickou cestou. „Nevidím riešenie na bojisku. Musíme vyvinúť tlak na Rusko,“ povedal.
V prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu obvinil EÚ z dvojakého metra za to, že neprijala voči Izraelu rovnaké tvrdé opatrenia, aké uvalila na Rusko. Počas diskusie ho ohromila skutočnosť, že sa síce hovorilo o nastolení mieru, ale nikto nespomenul Palestínu a Izrael.
Jeho komentár k situácii na Blízkom východe zožal v miestnosti potlesk, ale bol v kontraste s názormi ostatných na pódiu – rovnako, tak, ako aj jeho názor na vyriešenie vojny na Ukrajine.
Ostro kritizoval aj vzostup krajnej pravice. Postoj von der Leyenovej ho podľa jeho slov doslova „šokoval“ – líderka EK sa totiž uchyľuje k spolupráci s ECR. „Program krajnej pravice nemôžeme zahŕňať do diskusie. Argumentom krajnej pravice treba čeliť,“ povedal.
Líder liberálov Sandro Gozi a Walter Baier zo Strany európskej ľavice. (zdroj: TASR/AP)Trest za spoluprácu s Wildersom
Sandro Gozi, Obnovme Európu
Sandro Gozi, pôvodom z Talianska, kandiduje za liberálnu stranu Obnovme Európu, doma je členom liberálnej talianskej strany Italia Viva (IV).
Vo vláde Mattea Renziho a Paola Gentiloniho pôsobil na poste štátneho tajomníka pre európske záležitosti. Niekoľko mesiacov pôsobil aj ako poradca pre európske záležitosti vo vláde Filipa II. vo Francúzsku. Členom frakcie Obnovme Európu je od februára 2020.
Kandidáti na šéfa Európskej komisie čelili otázkam o migrácii aj umelej inteligencii Čítajte Aj pre Goziho bolo v debate nepochopiteľné, že európski ľudovci (EPP) na čele s von der Leyenovou sú pripravení spolupracovať s ECR. „Oni sú absolútne proti Európe, chcú ju rozložiť zvnútra,“ povedal.
Zatiaľ čo von der Leyenovú kritizoval za zbližovanie s krajnou pravicou, súperi mu vyčítali, že jedna zo strán v jeho frakcii - holandská Ľudová strana za slobodu a solidaritu (VVD) sa rozhodla vstúpiť do koalície s krajne pravicovou PVV Geerta Wildersa.
Gozi to označil za chybu. „V tomto parlamente vždy povieme nie spojenectvu s krajnou pravicou,“ poznamenal a zdôraznil, že žiadna vláda stále neexistuje a jeho skupina sa teraz zamerala na európske voľby. Obnova Európy bude po eurovoľbách hlasovať o vylúčení VVD.
Socialisti chcú jasné červené čiary
Nicolas Schmit, Strana európskych socialistov
Luxemburčan Nicolas Schmit je členom Luxemburskej socialistickej robotníckej strany (LSAP). Od roku 2019 pôsobí ako európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva.
Podľa Schmita je dôležité investovať do obrany kvôli bezpečnosti Európanov. „Nevybrali sme si vojnu. Nevybrali sme si hrozby prichádzajúce z Ruska.“ Zároveň je však podľa neho dôležitá aj investícia do sociálnej súdržnosti. „Oboje musí byť možné,“ povedal.
Čo je proces spitzenkandidat:
V debate zohrával veľkú úlohu proces známy ako „spitzenkandidat“ teda „vedúci kandidát“ – metóda, v ktorej skupiny pozostávajúce z podobne zmýšľajúcich politických strán, zvolených v Európskom parlamente, navrhnú svojich kandidátov na predsednícku funkciu.
Každý spitzenkandidat musí kandidovať aj v európskych voľbách a konečný výber lídra je spojený až s ich výsledkom. Kandidáta víťaznej strany následne v EP navrhne na schválenie Európska rada.
Na otázku, či by sa spojil s von der Leyenovou, ak by spolupracovala s ECR alebo ID, Schmit odpovedal, že ich nepovažuje za demokratické strany, a preto je to preňho červená čiara. V diskusii zároveň zopakoval svoju výzvu von der Leyenovej, aby ujasnila, aké sú jej červené čiary týkajúce sa možných partnerstiev.
Nevie si predstaviť, že by talianska premiérka Georgia Meloniová túžila po rovnakej Európe ako von der Leyenová. Meloniová je aj s jej populistickou stranou Bratia Talianska (FdI) súčasťou ECR. Súčasťou ECR však je aj slovenská liberálna strana Sloboda a Solidarita (SASKA), poľská pravicová populistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) alebo švédska nacionalistická a populistická strana Švédski demokrati (SD).
V ID sa zase nachádza napríklad česká krajne pravicová strana Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru, talianska populistická strana Liga Mattea Salviniho či francúzska nacionalistická strana Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej. Nemeckú krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) vo štvrtok vyradili pre škandály vrátane potenciálneho prepojenia na Čínu a Rusko.
Schmit, ktorý doteraz pôsobil skôr nevýrazne, bol počas diskusie veľmi rázny, zhodnotil jeho výkon denník Guardian.
Zelení chcú koniec jednomyseľnosti
Theresa Reintke, Európski zelení
Nemka Theresa „Terry“ Reintkeová je poslankyňou európskeho parlamentu od roku 2014. V rokoch 2011 až 2013 bola hovorkyňou Federácie mladých európskych zelených.
Podľa Reintkeovej sa Európa nachádza v bode zlomu, a preto je potrebné spolupracovať. Zároveň upozornila aj na hrozby, ktorým Európska únia čelí. „Je potrebné hovoriť o vzostupe krajnej pravice,“ povedala. Jej komentáre vyvolali v publiku v jasot.
Uviedla tiež, že treba zreformovať pravidlá hlasovania v Európskej rade, aby zabránili jedinému členskému štátu vykoľajiť rozhodnutia zahraničnej politiky, ako to urobil maďarský premiér Viktor Orbán so sankčnými balíčkami.
„Musíme konečne ukončiť jednomyseľnosť v ER, pokiaľ ide o obranu a zahraničnú politiku, nemôžeme dať ľuďom, ako je Orbán, právo veta na našu bezpečnosť,“ povedala. V diskusii podľa denníka Guardian pôsobila uhladene.
Vágna favoritka
Ursula von der Leyen, Európska ľudová strana
Ursula von der Leyen z Nemecka je súčasnou predsedníčkou EK a členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). Od roku 2005 až do roku 2019 pôsobila v nemeckej spolkovej vláde, pričom postupne zastávala rôzne funkcie v kabinete bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
„Musíme zlepšiť európsky obranný priemysel, zabezpečiť zastavenie fragmentácie, mať spoločné európske projekty, ale predovšetkým stáť pri Ukrajine,“ povedala von der Leyenová s tým, že Ukrajina bojuje za všetky európske hodnoty.
Vyjadrila sa aj k situácii na Blízkom východe. „Všetci vieme, že je to dramatická situácia, ale nemali by sme zabúdať, odkiaľ prišla,“ povedala a poukázala na udalosti zo 7. októbra, keď teroristické hnutie Hamas napadlo Izrael. Izrael má podľa jej slov právo brániť sa, ale spomenula aj masívnu humanitárnu pomoc zo strany EÚ pre Palestínčanov.
Európska komisia vedie tri právne konania voči Slovensku Čítajte Keď ju jej súperi kritizovali za možné spojenectvo s euroskeptickou ECR, povedala, že spájať sa chce len s jej časťami, ktoré sú za Európu, za Ukrajinu a dodržujú právny štát.
Na otázku, či Meloniová vyhovuje jej kritériám, von der Leyenová povedala, že sa jej s Meloniovou dobre spolupracovalo. „Je jasne za Európu a proti Vladimirovi Putinovi,“ zhrnula predsedníčka EK. Podľa jej slov treba vybudovať silnú Európu.
Von der Leyenová sa v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu nenachádzala medzi nominantmi na post predsedu Európskej komisie, vybrali ju až neskôr, čo medzi niektorými politikmi vyvolalo silnú kritiku.
Vo štvrtkovej debate však bola podľa denníka Guardian skôr vágna, vyhýbala sa priamym otázkam, sústredila sa na dopredu pripravené tézy a vyzdvihovala úspechy za posledných päť rokov.
