Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Smrť prezidenta Ebrahíma Raísího pri nedeľňajšej havárii vrtuľníka rýchlo odštartovala výmenu vedenia, ktorá podľa iránskych predstaviteľov zanechá islamskú republiku v stabilných rukách a pravdepodobne povedie iba k malej zmene v smerovaní krajiny, tvrdia analytici.
„Iránsky národ by sa nemal obávať,“ povedal podľa štátnych médií najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí. Raísí bol podľa analytikov vnímaný skôr ako vykonávateľ Chameneího nariadení než ako nezávislý aktér.
Ak však Raísího smrť vyvolala neistotu, bolo to v jej načasovaní – nastala počas stupňujúcej sa konfrontácie medzi Iránom a Izraelom, ktorá vyvolala znepokojenie na Blízkom východe i mimo neho. Konflikt, ktorý odštartovala vojna v Pásme Gazy, sa prejavil rastúcim násilím na južnej hranici Libanonu, v oblasti Červeného mora aj v Sýrii a Iraku.
Minulý mesiac zvýšili napätie aj priame boje medzi Izraelom a Iránom. Po tom, ako izraelské údery zabili iránskych vojenských veliteľov v Sýrii, Irán odpovedal vypálením stoviek kusov rakiet smerom na Izrael.
„Medzi týmito dvoma regionálnymi rivalmi neplatia staré pravidlá hry a nové pravidlá nie sú úplne stanovené,“ povedal Ali Vaez, riaditeľ projektu Irán a hlavný poradca Medzinárodnej krízovej skupiny počas pondelkovej panelovej diskusie v Katare.
Raísího smrť prispela „k nejednoznačnosti, ktorá existovala medzi Iránom a Izraelom a k neistote, ktorá zvyšuje riziko chybnej kalkulácie,“ povedal.
V článku sa dočítate:
- prečo Raísí cestoval do Tabrízu,
- kto je dočasným prezidentom a ministrom zahraničných vecí,
- čo Iránu odkázal Hamas,
- aká situácia zrejme nastane pred iránskymi voľbami.
Technická porucha
Raísí, zástanca tvrdej línie a dôverník najvyššieho vodcu, zahynul pri havárii vrtuľníka v iránskej provincii Východný Azerbajdžan spolu s ministrom zahraničných vecí Hosseinom Amirom-Abdollahianom a ďalšími predstaviteľmi, oznámili v pondelok iránske štátne médiá. Raísí cestoval v nedeľu do mesta Tabríz na severozápade Iránu po tom, ako sa zúčastnil na otvorení priehrady na hranici s Azerbajdžanom, keď sa jeho vrtuľník zrútil.
Fotografie z miesta nehody v nedeľu ukazovali hustú hmlu v hornatom teréne. Irán oficiálne nepotvrdil príčinu havárie, ale štátne médiá spomínali technickú poruchu.
Kým sa do 50 dní neuskutočnia voľby nového prezidenta, za dočasného prezidenta vymenovali Mohammada Mochbera, Raísího prvého viceprezidenta. Iránsky kabinet tiež vymenoval Aliho Bagheriho Kaniho, doterajšieho hlavného jadrového vyjednávača, za ministra zahraničných vecí.

V pondelok prišli kondolencie od spojencov Iránu a jeho susedov vrátane Ruska, Číny a Indie a palestínska militantná skupina Hamas poďakovala Iránu za podporu vo vojne s Izraelom.
Zosnulý iránsky prezident a minister zahraničných vecí „vynaložili významné politické a diplomatické úsilie na zastavenie [izraelskej] agresie proti nášmu palestínskemu ľudu“, uviedol Hamas vo vyhlásení.
Počas uplynulých siedmich mesiacov Iránom podporované ozbrojené skupiny na celom Blízkom východe uskutočnili útoky, ktoré označili za odvetu voči Izraelu za jeho smrtiacu ofenzívu v Pásme Gazy alebo voči Spojeným štátom, hlavnému medzinárodnému spojencovi Izraela. Násilie vyvolalo pretrvávajúce obavy z regionálnej vojny, hoci Irán opakovane signalizoval, že sa jej snaží vyhnúť.
Po Raísího smrti sa obávali, že „protivníci Iránu v regióne by mohli vidieť príležitosť a mohli by zatlačiť na pílu,“ povedal Vaez.
Obdobie nejednoznačnosti
Táto obava – že Izrael alebo iní by mohli využiť Raísího smrť ako príležitosť na zorganizovanie útokov na Irán – by mohla viesť k „pocitu zraniteľnosti“ v krajine, povedal Hamidreza Azízí, hosťujúci pracovník Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. Podľa neho by to malo následky na domácu politiku.
„Na domácej pôde sa zvýšia represie,“ povedal. V 50-dňovom období pred novými voľbami pravdepodobne dôjde k „prísnejšej kontrole spoločenských a politických aktivít v krajine. Viac zabezpečeného vládnutia“.
Istá novinárka v Teheráne v pondelok uviedla, že ju kontaktoval predstaviteľ spravodajskej služby po tom, ako na Instagrame zverejnila článok o Raísího smrti. Novinárka, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity z obavy pred represiami, uviedla, že úradník sa ohradil voči titulku, v ktorom sa uvádzalo, že Raísí bol zabitý, a nie „umučený“, čo je termín, ktorý používajú štátne médiá, keď hovoria o jeho smrti.
Keď sa spýtala, či ju núti odstrániť príspevok, predstaviteľ spravodajskej služby odpovedal, že nechce, aby sa jej stalo „niečo zlé“ alebo aby sa v súvislosti s jej aktivitou na sociálnych sieťach otvoril prípadný súdny spor.
Bez ohľadu na domáce dôsledky havárie, len málo vecí naznačuje, že regionálny postoj Iránu, či už konfrontácia s Izraelom, alebo zlepšovanie vzťahov s arabskými susedami, sa zmení. Túto politiku určuje najvyšší vodca a vykonáva ju Zbor islamských revolučných gárd, povedal Azízí. Úloha výkonnej moci – prezidenta a kabinetu – sa „zredukovala na vykonávateľa štátnych rozhodnutí“, povedal.
„Kým nebude známy ďalší prezident, nastane obdobie nejednoznačnosti.“
Taktika železnej päste
Raísího smrť však vyvolala ďalšie otázky vrátane toho, kto bude nástupcom najvyššieho vodcu, ktorý má 85 rokov. Niektorí považovali Raísího za hlavného uchádzača spolu so synom najvyššieho vodcu, Mojtabom. Azízí však naznačil, že špekulácie o menách sa rovnajú čítaniu z čajových lístkov.
„Nikto to v skutočnosti nevie,“ povedal. Iránsky politický systém „má vždy spôsoby, ako ľudí prekvapiť“.
Bola tu aj otázka, ako sa štát postaví k Raísího dedičstvu, ktoré zahŕňa brutálne potlačenie protivládneho povstania, ktoré sa začalo na jeseň 2022, a rozšírenú apatiu voličov, vrátane lojalistov vlády – zatiaľ čo sa blížia voľby Raísího nástupcu.
Nespokojnosť voličov bola pre iránskych vládcov „znepokojujúca“ a vyvolávala otázky o legitimite, povedal Azízí. To však neznamená, že by sa volebný proces zrazu otvoril umiernenejším osobnostiam. „Vláda sa čoraz viac prikláňa k taktike železnej päste,“ povedal a dodal, že v ére po Raísího nástupe bude pravdepodobne dochádzať k súpereniu medzi tvrdými politickými frakciami o vplyv.

Analytici však uvádzajú, že v tábore tvrdej línie nie je žiadna výrazná osobnosť, ktorá by mohla Raísího nahradiť na poste prezidenta, čo ešte viac sťažuje situáciu Iránu.
„Keď som sa dozvedel, že nikto neprežil, okamžite som sa zamyslel nad politickými dôsledkami tejto skutočnosti,“ povedal 33-ročný Amir, obyvateľ Isfahánu, s tým, že jednou z jeho hlavných obáv je, kto nahradí Chameneího. Hovoril pod podmienkou, že z bezpečnostných dôvodov bude použité len jeho krstné meno. Dúfa, že budúci najvyšší vodca spustí revitalizačnú kampaň podobnú tej v Saudskej Arábii, ktorá prinesie drastické spoločenské zmeny.
„Ak chcú súčasní držitelia moci pokračovať, presne to by museli urobiť,“ povedal.