Ukrajina Rusko Online: Ukrajina začala prepúšťať väzňov, ktorí chcú slúžiť v armáde

Ukrajinská armáda zostrelila v Doneckej oblasti ďalšie ruské bojové lietadlo Su-25, informuje ministerstvo obrany. 

Počet obetí ruského náletu na Charkov sa zvýšil na 12. Invazívne jednotky zaútočili na mesto zrejme klznými bombami.

Vodič trolejbusu, ktorý v dôsledku útoku prišiel o nohy, je vo vážnom stave, dodala prokuratúra oblasti.

Ruský nálet zničil kaviareň, poškodil neďalekú obytnú budovu a podpálil čerpaciu stanicu, uviedla agentúra Reuters. „Nič mi nezostalo,“ povedal majiteľ kaviarne Vahe Ohanjanyan v troskách. Neďaleká 12-poschodová budova mala podľa agentúry Reuters vytĺknuté takmer všetky okná a neďaleko stál zelený trolejbus s rozbitými oknami a krvou na zadnej časti, ktorú bolo vidieť aj na zemi.

„Jedným zo zranených je 55-ročný vodič trolejbusu, ktorý sa nachádzal v blízkosti epicentra výbuchu. Muž je vo vážnom stave, má amputované nohy,“ uviedla prokuratúra. Primátor Charkova Ihor Terechov poznamenal, že trolejbus bol bez cestujúcich.

Ukrajinské úrady dnes tiež uviedli, že ruský dron zabil policajta v služobnom vozidle, ktorý sa podieľal na evakuácii civilistov z pohraničného mesta Vovčansk, ktoré bolo v posledných dňoch dejiskom bojov. (ČTK)

Rusko hlási troch mŕtvych po ukrajinských úderoch v ruskej Belgorodskej oblasti a okupovaných Luhanskej a Doneckej oblasti.

Belgorodský gubernátor Vjačeslav Gladkov dnes na platforme Telegram niekoľkokrát informoval o hrozbe náletov v pohraničnom regióne, ako aj o útokoch ukrajinských dronov či ostreľovaní. Pri obci Belenkaja zahynul jeden civilista, napísal dnes ráno gubernátor, ktorý informoval aj o niekoľkých zranených.

Medzitým Moskvou dosadený šéf okupačnej správy Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik informoval o dvoch civilných obetiach v dôsledku ukrajinského ostreľovania v Lysyčansku, ktoré ruské invázne sily obsadili v roku 2022. Ďalšie osoby boli podľa neho zranené.

V Doneckej oblasti bolo v dôsledku ukrajinského ostreľovania zranených deväť ľudí, uviedol Denis Pušilin, predstaviteľ Ruskom dosadenej okupačnej správy regiónu. Uviedol, že ľudia boli zranení vo viacerých dedinách.

Ukrajina dnes nehlásila žiadne zranenia ani obete v dôsledku ruského ostreľovania alebo náletov. Miestne úrady uviedli, že v Charkove bolo zranených 12 ľudí a vo Vovčansku bol po ruskom útoku zabitý policajt, ktorý sa podieľal na evakuácii civilistov. ukrajinské úrady tiež informovali o obetiach a zranených po ruských úderoch v Pokrovsku, Torecku a Čuhuve. (ČTK)

 Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády, vyplýva zo súdnych dokumentov.

Podľa nového zákona je možné podmienečne prepustiť väzňov, ktorí sú pripravení bojovať, informuje agentúra AFP.

Súd v západoukrajinskom meste Chmeľnyckyj uviedol, že v utorok rozhodol o podmienečnom prepustení dvoch mužov odsúdených za krádež a narodených v rokoch 2000 a 1981, aby mohli vstúpiť do ukrajinskej Národnej gardy.

"Obaja muži sú spôsobilí na vojenskú službu zo zdravotného hľadiska, prešli psychologickým a odborným výberom a sú dostatočne fyzicky zdatní," uviedol súd.

Muži budú pod dozorom a nebudú môcť opustiť svoju vojenskú jednotku alebo cestovať z osobných dôvodov bez povolenia veliteľa.

Ukrajinská vláda uviedla, že o prijatie do armády požiadalo na základe nedávno prijatého zákona vyše tritisíc väzňov.

Týka sa len väzňov, ktorým do konca trestu zostávajú menej než tri roky.

Ukrajina pristúpila k tomuto kroku v čase, keď čelí nedostatku vojakov. Podobne postupovalo aj Rusko, ktoré od začiatku vojny poslalo do bojov na Ukrajine desiatky tisíc trestancov, pričom im sľúbilo amnestiu. (TASR)

Nemecko, Francúzsko a Poľsko chcú byť hnacou silou európskeho bezpečnostného rámca, ktorý by odolával hrozbám Ruska.

Vyhlásili to šéfovia diplomacie po stredajšom stretnutí v nemeckom Weimare v rámci tzv. Weimarského trojuholníka.

"Už si nemôžeme dovoliť zahraničnú politiku fungujúcu na autopilotovi," vyhlásila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Dodala, že práve preto chcú byť krajiny Weimarského trojuholníka hnacou silou Európskej únie a blok sa stal viac schopným v geopolitickom priestore.

Podľa poľského ministra zahraničných vecí Sikorského patrí medzi hrozby pre EÚ aj tlak nelegálnych prisťahovalcov na poľsko-bieloruskej hranici, ako aj sabotáže a iné diverzné akcie. Dodal, že spolupráca s Berlínom zabránila diverznému útoku v Poľsku.

Len niekoľko týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 6.-9. júna, sa ministri zahraničných vecí Poľska, Francúzska a Nemecka zároveň zhodli na potrebe spolupráce v boji proti falošným správam a dezinformáciám.

"Na Európu sa útočí zvnútra i zvonka, a to aj prostredníctvom špionáže. Dezinformačné kampane sa zameriavajú na srdce európskej demokracie," varovala Baerbocková. Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné v závere vyjadril obavy pred narastajúcimi vonkajšími zásahmi počas kampane pred eurovoľbami v krajinách EÚ.

Ministri zahraničných vecí týchto troch krajín sa stretávajú pod názvom Weimarský trojuholník pravidelne od roku 1991. Tento formát vznikol po zániku Varšavskej zmluvy a bývalého Sovietskeho zväzu s cieľom priblížiť Poľsko k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. (TASR)

Bývalý námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Smyrnov bol obvinený z korupcie v prepočte takmer 400-tisíc eur.

Smyrnov je obvinený z nákupu majetku, pôdy a luxusných vozidiel z fondov nejasného pôvodu.

"Hovoríme o dvoch automobiloch Mercedes Benz a Volkswagen, dvoch motocykloch Honda a BMW, troch parkovacích miestach v Kyjeve a bytu v Ľvove a pozemku v Zakarpatskej oblasti", uviedol ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU).

Smyrnov podľa NABU väčšinu tohto majetku previedol na svojho brata, s cieľom ukryť jeho existenciu. Ponechal si však právo úplne sa ho zbaviť. V prípade usvedčenia mu hrozí trest odňatia slobody až desať rokov.

Smyrnov bol zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie od septembra 2019. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho z funkcie odvolal v marci tohto roka.

Zelenskyj pri nástupe do funkcie v roku 2019 prisľúbil dôrazný boj proti korupcii a sprenevere štátnych financií. Ukrajina musí preukázať pokrok aj v tejto oblasti, ak chce uspieť v úsilí o vstup do EÚ a zaistiť si vojenskú podporu od Západu. (TASR)

Nemecko je pripravené využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine, uviedli zdroje z ministerstva financií.

Americká ministerka financií Janet Yellenová bude na stretnutí skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) na budúci týždeň v Taliansku tlačiť na kolegov, aby schválili plán na poskytnutie úrokových výnosov zo zmrazených ruských aktív Ukrajine. Potvrdil to minulý týždeň vysoký predstaviteľ ministerstva financií USA.

"Ak bude existovať právne uskutočniteľný mechanizmus, ktorý nám v budúcnosti umožní ešte lepšie využiť tieto finančné toky zo zmrazených aktív, potom sme určite pripravení tak urobiť," uviedol jeden z nemeckých zdrojov.

Vyjednávači G7 už týždne diskutujú o tom, ako najlepšie využiť ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd USD (277 miliárd eur), ako sú devízy a vládne dlhopisy, ktoré boli zmrazené krátko po tom, čo Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu.

Ukrajinský minister financií sa na stretnutí zúčastní, dodali zdroje.

Nemecká vláda je rezervovaná, pokiaľ ide o plány USA použiť zmrazené ruské aktíva pre Ukrajinu. "Naša pozícia zostáva nezmenená: ide o príjem zo zmrazených aktív. Nejde o samotné aktíva," povedal v stredu v Berlíne hovorca vlády Steffen Hebestreit.

Hovorca ministerstva financií dodal, že budú použité výnosy, ale samotné aktíva ruskej centrálnej banky zostanú nedotknuté. To znamená, že základné princípy medzinárodného práva, ako je imunita štátu, budú zachované. (TASR)

Rusko chvíľu hovorilo o prepisovaní námorných hraníc, potom dokument stiahli. Môže to byť zámer, myslí si expert. (meduza)

Dvaja ľudia zahynuli a dvaja vrátane dieťaťa utrpeli zranenia pri ruskom raketovom útoku pri Pokrovsku v Doneckej oblasti.

"Ruské sily spustili 21. mája o 23. hodine raketový útok na územie obce Rih pri Pokrovsku. Zasiahnutý bol dvor domu, kde žila rodina. Zomreli muž vo veku 52 rokov a jeho 46-ročná manželka, so zraneniami prežil ich 10-ročný syn, rovnako aj 24-ročný obyvateľ vedľajšieho domu," oznámila prokuratúra Doneckej oblasti.

Výbuch poškodil tri domy a plynovod. Prvé správy naznačovali, že ruské sily vypálili na osadu raketu Iskander.

Lotyšsko podporí rozvoj infraštruktúry na Ukrajine šiestimi miliónmi eur. Podobná suma sa očakáva aj v roku 2025.

Ministerstvo pre rozvoj komunít, území a infraštruktúry Ukrajiny uviedlo, že Lotyšsko sa zaujíma o prehĺbenie ekonomických prepojení, najmä pokiaľ ide o nahradenie poľnohospodárskych produktov z Ruska a rozvoj exportných trás.

„Predpokladá sa, že pre ukrajinských exportérov aj lotyšských partnerov bude vypracovaný návrh spoločného logistického riešenia, ktoré bude zahŕňať pozemný aj námorný tranzit,“ uviedol rezort vo vyhlásení po stretnutí lotyšskej a ukrajinskej delegácie.

Strany okrem iného hovorili aj o železničnej spolupráci a lotyšská delegácia potvrdila, že národný dopravca airBaltic je pripravený začať operácie na Ukrajine akonáhle sa obnoví doprava. (SITA)

V meste Časiv Jar na frontovej línii v Doneckej oblasti stále zostáva 668 ľudí. Ich evakuácia a zásobovanie sú čoraz ťažšie.

Oznámil to gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

„V meste Časiv Jar zostalo 668 ľudí. Situácia je tam veľmi zložitá. Teraz je veľmi ťažké priviezť sanitky a evakuovať ľudí, pretože nepriateľ ostreľuje všetky prístupy k mestu a zhadzuje na mesto letecké bomby,“ informoval Filaškin.

Zároveň poznamenal, že situácia v regióne je veľmi zložitá. Nepriateľ každý deň ostreľuje frontovú líniu aj všetky frontové mestá. Len za jeden deň vystrelil viac ako dvetisíckrát hlavne delostrelectvom, ale použil aj riadené letecké bomby a balistické strely. (Ukrinform)

Desať ľudí utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Charkov. Zásah dostali kaviareň a priľahlá obytná budova.

"Jedna z riadených leteckých bômb zasiahla podľa predbežných informácií kaviareň. Tá je veľmi blízko niekoľkoposchodovej obytnej budovy," uviedol šéf vyšetrovacieho oddelenia miestnej polície Serhij Bolvinov.

Na dvanásťposchodovej obytnej budove, ktorá stojí naproti kaviarni, boli vybité okná. Asi 50 metrov od miesta útoku výbuch vybil okná aj na trolejbuse a podľa miestnej prokuratúry bol zranený jeho vodič a pršiel o obe nohy. Prokuratúra uviedla, že Rusko pri útoku použilo bomby UMPB D-30.

V dôsledku útoku vypukol požiar aj na čerpacej stanici a boli hospitalizovaní ďalší traja ľudia, oznámil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. (TASR)

Ruské sily spustili dron na auto ukrajinskej polície počas evakuácie pri Vovčansku. Jeden policajt zahynul, ďalší je zranený.

Minister vnútra Ihor Klymenko potvrdil, že dvaja policajti išli evakuovať civilistov. Auto zasiahol tzv. FPT (first person view) dron.

Neutrálne štáty, ktoré nie v NATO, ale využívajú jeho ochranu, by sa mali stať členmi aliancie, tvrdí britský minister obrany.

Grant Shapps v prejave v Londýne priamo nepoukazoval na európske krajiny, ktoré nie sú v NATO, a teda Írsko, Maltu, Rakúsko a Švajčiarsko, dal však najavo, že Spojené kráľovstvo sa bude usilovať o to, aby sa viac štátov pridalo k obrannému bloku.

„Budem sa zasadzovať za to, aby sa do NATO zapojili všetci, ktorí využívajú ochranný dáždnik aliancie,“ vyjadril sa Shapps.

Niektoré európske krajiny podľa neho „efektívne ťažia z pokrytia NATO, užívajú si výhody slobody“ a napriek tomu sa nezapojili do kolektívnych odstrašujúcich opatrení.

„Keď je však vlk za zadnými dverami európskej bezpečnosti, nemalo by byť miesto pre neutralitu,“ povedal odkazujúc na hrozbu v podobe Ruska.

Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala v niektorých neutrálnych krajinách debatu o tom, či netreba premyslieť dlhodobú politiku a nepridať sa k NATO. Fínsko a Švédsko tak napokon spravili a stali sa členmi aliancie.

Shapps tiež vyzval existujúcich členov NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na 2,5 percenta ich HDP. Súčasný cieľ aliancie je najmenej 2 percentá, čo spĺňajú zhruba dve tretiny členských štátov. (SITA)

Ruské velenie údajne pôvodne plánovalo, že armáda rýchlo urobí významný pokrok v Charkovskej oblasti.

Obmedzovanie síl rozmiestnených a útokov v oblasti ale naznačuje, že nastali zmeny v plánoch, referuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Denník The Economist informoval, že mal k dispozícii ruské vojenské plány z nešpecifikovaného dátumu o plánovanej ofenzíve v smere na Charkov a Vovčansk.

Ruské plány údajne požadovali, aby ruské sily postúpili do Boršchova asi 20 kilometrov severovýchodne od Charkova a asi 16 kilometrov od hraníc v priebehu 72 hodín s cieľom umiestniť tam delostrelectvo.

Ruské plány tiež údajne požadovali, aby armáda postúpila do Pečenihy južne od Vovčanska a asi 50 kilometrov od hraníc. Túto obec východne od Charkova mali obsadiť v bližšie nešpecifikovanom časovom rámci.

Ruská ofenzíva bola údajne pôvodne naplánovaná na 15. až 16. mája. The Economist uviedol, že nie je známe, prečo ruské sily posunuli začiatok útokov na 10. mája.

Inštitút pre štúdium vojny odhaduje, že ruské sily postúpili od 10. mája maximálne asi 10 kilometrov v smere na Charkov a maximálne asi sedem kilometrov hlboko v smere na Vovčansk.

Informoval o tom zástupca ukrajinského hlavného riaditeľstva vojenského spravodajstva (GUR) generálmajor Vadym Skibitskyj.

Ruské sily sústredili do 2. mája v pohraničnej oblasti asi 35-tisíc vojakov a plánovali tam sústrediť celkovo 50 až 70-tisíc osôb.

Ruské sily údajne spustili útočné operácie v Charkovskej oblasti, keď ruské Severné zoskupenie síl malo nedostatočnú silu a doteraz v tejto oblasti ruské velenie vyčlenilo obmedzené množstvo bojovej sily.

Ruská invázia ovplyvňuje aj migráciu dravcov. Orly hrubozobé sa vyhýbajú Ukrajine, môže to mať vplyv aj na ich rozmnožovanie. (SME)

Britský minister obrany Grant Shapps obvinil Čínu z plánu poskytnúť Rusku smrtiace zbrane pre vojnu proti Ukrajine.

Shapps vyzval americké a britské obranné spravodajstvo, aby pozorne monitorovali činnosť Číny a zbieralo prípadné dôkazy. Ak by sa to potvrdilo, išlo by o významnú zmenu v konflikte.

Ruská armáda tvrdí, že obsadila dedinu Kliščijivka ležiacu v Doneckej oblasti neďaleko mesta Bachmut.

Ide o jednu z mála dedín na východnom fronte, ktorú ukrajinské sily dobyli počas vlaňajšej protiofenzívy.

Ukrajina údajné znovudobytie Kliščijivky ruskými silami bezprostredne nekomentovala.

Ruské jednotky prvýkrát dobyli Kliščijivku v januári 2023, Ukrajina ju však získala späť 17. septembra na konci svojej z veľkej miery neúspešnej protiofenzívy.

Kliščijivka sa nachádza južne od kľúčového frontového mesta Bachmut a pred konfliktom tam žilo asi 500 ľudí. (TASR)

Rusko poprelo tvrdenie USA, že vypustilo na nízku obežnú dráhu Zeme družicu, ktorá je dokáže zaútočiť na iné satelity.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pripomenul, že Moskva vždy dôsledne odmieta nasadzovanie úderných zbraní na nízku obežnú dráhu Zeme.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko a USA majú roztržku pre vesmírne zbrojenie. Rusko vraj vyvíja útočné satelity Čítajte 

Vyhlásenie Pentagónu v tejto veci Riabkov odmietol ako únik informácií z Washingtonu.

Dodal, že ruský vesmírny program sa vyvíja podľa plánu: uskutočňujú sa štarty kozmických lodí na rôzne účely a do vesmíru sú vynášané zariadenia, ktoré "riešia problém posilnenia obranyschopnosti" Ruska.

Riabkov reagoval na vyhlásenie hovorcu Pentagónu Patricka Rydera, podľa ktorého sa Spojené štáty domnievajú, že Rusko 16. mája vypustilo na nízkej obežnej dráhe družicu, ktorá by mohla byť zbraňou schopnou zaútočiť na iné satelity na nízkej obežnej dráhe Zeme.

Ryder dodal, že družica je na rovnakej obežnej dráhe ako vládny satelit USA.

Na margo Spojených štátov Riabkov kriticky uviedol, že ak by sa skutočne zaujímali o posilnenie bezpečnosti, vrátane aktivít vo vesmíre, "mohli by prehodnotiť svoj deštruktívny prístup v súvislosti so sériou ruských návrhov v tejto oblasti - predovšetkým s návrhom vypracovať zmluvu o predchádzaní pretekom v zbrojení vo vesmíre.

V návrhu, ktorý Rusko Bezpečnostnej rade OSN (BR) podalo začiatkom mája, Moskva žiadala, aby všetky krajiny vyvíjali úsilie s cieľom zabrániť nasadeniu, hrozbe či použitiu zbraní vo vesmíre a to "navždy".

BR OSN však tento návrh v pondelok pri hlasovaní neprijala. Hlasovalo zaň sedem členov, rovnaký počet bol proti a jedna krajina sa zdržala. Na schválenie bolo potrebných najmenej deväť hlasov v 15-člennej rade, pripomína Reuters. (TASR)

Ukrajinská obrana čelí narastajúcemu tlaku pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti. Správy o situácii v oblasti sa líšia.

Ukrajinská strana priznáva, že situácia v Bilohorivke, ktorá leží zhruba 25 kilometrov na západ od okupovaného Severodonecka, sa zhoršuje.

Ruské velenie tvrdilo, že už Belohorivku dobýja, náčelník ukrajinskej Oblastnej vojenskej správy v Luhanskej oblasti Artem Lysohor ale vyhlásil, že obrana drží celé územie obce napriek zvyšujúcemu sa ostreľovaniu.

Dodal, že zložitá situácia panuje aj pri obci Kremínna, ktorú od Bilohorivky oddeľuje zhruba 15 kilometrov dlhý lesný terén. Bojuje sa aj v páse medzi obcami Nevske a Terny, medzi ktorými sa nachádza hranica medzi Luhanskou a Doneckou oblasťou.

„Nepriateľ neustále strieľa na tieto obce. V súčasnosti sa situácia v Bilohorivke zhoršuje, ale je pod kontrolou našich ozbrojených síl. Nepriateľ sa totiž už predtým niekoľkokrát pokúsil zaútočiť na Terny s podporou ťažkého delostrelectva a už tretí deň sa pokúša vniknúť do Bilohorivky. Ale naši vojaci sa tam držia, zasadili agresorovi poriadnu ranu a plnia zverené úlohy,“ povedal Lysohor.

Ukrajinský vojenský predstaviteľ poukázal na to, že ruská strana pokračuje v šírení nepravdivých správ z frontu o údajných víťazstvách.

Lysohor dodal, že všetky nemocnice v Luhanskej oblasti sú plné zranených ruských vojakov a márnice sú plné tiel.

Ruská armáda podľa neho necháva polovicu padnutých vojakov na bojisku. Ranených a mŕtvych z iných častí frontu, najmä z Charkovskej oblasti, privážajú na okupované územia Luhanskej oblasti a už nie do ruského Belgorodu, kde sú tiež naplnené kapacity a prísun ďalších zranených by mohol vzbudiť verejné pobúrenie.

Rusko odovzdalo Ukrajine šesť detí vo veku od šesť do 17 rokov.

Stretnutie s ich rodinami sa uskutočnilo v Moskve na veľvyslanectve Kataru, ktorý sprostredkoval dohodu o vydaní detí.

Rusko je dlhodobo obviňované, že počas invázie na Ukrajinu odvlieklo na ruské územie stovky detí. Za tieto nútené deportácie bol dokonca na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú aj ruského prezidenta Vladimira Putina vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu.

Ukrajina tvrdí, že do Ruska bolo od februára 2022 nelegálne odvedených viac ako 19.000 detí, ktoré sa tam snažia zbaviť ich ukrajinskej identity. Z tohto počtu ich už ruská strana vrátila približne 400.

Rusko tieto tvrdenia odmieta s tým, že deti iba odviezlo z oblasti bojov v záujme ich vlastnej bezpečnosti. Ľvovová-Belovová vlani v júli vyhlásila, že do Ruska bolo z humanitárnych dôvodov privezených 700 000 ukrajinských detí.

Osud týchto detí je na Ukrajine veľmi citlivou záležitosťou. Rodičia niektorých z nich zahynuli, zatiaľ čo ostatné deti boli od rodiny oddelené v dôsledku približujúcej sa frontovej línie. Niektoré deti boli chovancami detských domovov v oblastiach, ktoré okupovalo Rusko. (TASR)

Rusko odmietlo, že plánuje revidovať štátnu hranicu v Baltskom mori, uviedol nemenovaný vojensko-diplomatický zdroj.

"Neboli a nie sú žiadne zámery na revíziu šírky teritoriálnych vôd, ekonomickej zóny, kontinentálneho šelfu pri pevninskom pobreží a štátnej hranice Ruskej federácie v Baltskom mori," uviedol zdroj podľa RIA Novosti, čím komentoval vyjadrenie ruského ministerstva obrany o plánoch aktualizovať súradnice štátnej hranice v Baltskom mori.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko pripravuje zmenu námorných hraníc v Baltskom mori Čítajte 

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) predtým v stredu s odvolaním sa na návrh uznesenia ruskej vlády informovala, že podľa dokumentu, ktorý pripravilo ministerstvo obrany, má Rusko v úmysle vyhlásiť časť vodnej plochy na východe Fínskeho zálivu, ako aj pri mestách Baltijsk a Zelenogradsk v Kaliningradskej oblasti, za svoje vnútorné morské vody. (TASR)

Kanada uvalila ďalšie sankcie na ruských občanov a spoločnosti, ktoré pomáhajú Rusku vo vojne proti Ukrajine.

Sankcie sú namierené proti dvom osobám a šiestim lodným firmám, ktoré podľa Ottawy „umožnili nezákonnú prepravu zbraní vrátane balistických rakiet zo Severnej Kórey do Ruska“. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ottawa tvrdí, že ide o spoločnosti, ktoré sú úzko prepojené s ruskou armádou a podieľajú sa na preprave zbraní. Preto zakázala ich finančné transakcie s Kanaďanmi. (SITA)

Námorné bezpilotné drony Sea Baby sú už schopné vypúšťať salvy rakiet Grad, uviedol zdroj z Bezpečnostnej služby Ukrajiny.

Námorné drony používané Bezpečnostnou službou Ukrajiny SBU zasiahli niekoľko ruských vojnových lodí, ale doteraz sa používali ako kamikadze drony, ktoré vybuchnú pri náraze do cieľa alebo v jeho tesnej blízkosti.

Podľa zdroja SBU bol nový zbraňový systém už v akcii proti ruským pozíciám na cípe Kinburn neďaleko Mykolajiva na juhu Ukrajiny.

"Toto technologické riešenie už vykazuje veľké výsledky, takže na nepriateľa čakajú nové prekvapenia," dodal zdroj.

Rusko pripravuje zmenu námorných hraníc v Baltskom mori, fínska ministerka trvá na dodržaní dohovoru o morskom práve. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že zostrelila všetkých 24 dronov, ktorými Moskva v noci zaútočila.

Uviedol to veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.

Útok dronmi Rusi podnikli z ruského mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na pobreží Azovského mora, z okupovaného Krymu a z ruskej Kurskej oblasti.

Lietadlá, protiraketové jednotky, jednotky elektronického boja a mobilné palebné skupiny ukrajinských vzdušných síl zostrelili ruské drony nad šiestimi ukrajinskými oblasťami, uviedol Oleščuk.

Ruské jednotky podnikli v noci na stredu vzdušné údery na mestá Šostka a Konotop v Sumskej oblasti, v dôsledku čoho zostali viaceré obce bez elektriny.

Ruská armáda stratila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine 496 370 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Iba počas utorka prišli Rusi o 1 300 vojakov, šesť tankov, 22 bojových obrnených vozidiel či 41 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 611 tankov, 14 721 bojových obrnených vozidiel, 17 442 vozidiel a palivových nádrží, 12 820 delostreleckých systémov, 1 077 odpaľovacích raketových systémov, 812 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 354 lietadiel, 10 346 dronov, 2 208 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 090 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina dostane prvé peniaze zo zisku zo zmrazených aktív Ruska v Európskej únii už v júli tohto roka.

Uviedol to výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Lotyšský politik privítal oficiálne utorňajšie rozhodnutie Rady Európskej únie, ktoré odblokuje použitie mimoriadnych výnosov z aktív Ruskej centrálnej banky v EÚ.

Predstavitelia členských krajín Európskej únie túto iniciatívu schválili ešte 8. mája, pričom sa očakáva, že ročné tržby budú predstavovať približne 2,5 až tri miliardy eur.

„Rýchlosť zostáva základom a Komisia bude naďalej vyvíjať maximálne úsilie, aby umožnila uskutočnenie prvej platby už v júli,“ vyhlásil Dombrovskis.

Ako už Rada EÚ informovala, 90 % očakávaných príjmov sa použije na vojenské účely na podporu obrany Ukrajiny a zvyšných 10 % pôjde na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko prijme opatrenia nielen v politickej rovine, ak Francúzsko pošle vojakov na Ukrajinu, varuje ruský diplomat.

Ak budú na Ukrajinu vyslaní francúzski vojaci, Rusko prijme odvetné opatrenia nielen v politickej rovine. Varoval vedúci sekcie pre Európu na ruskom ministerstve zahraničných vecí Arťom Studennikov citovaný ruskou tlačovou agentúrou RIA, ktorej správu prevzala agentúra Reuters.

Studennikov nešpecifikoval, aké opatrenia Rusko prijme, ale uviedol, že Moskva pred nimi varovala Paríž. Dodal, že vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu zvýši riziko stretu dvoch jadrových mocností. Francúzska armáda sa zároveň "stane legitímnym cieľom" pre ruskú armádu.

Ruský diplomat súčasne podotkol, že aj keď "stále bojovnejšia rétorika" francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nenachádza širokú podporu medzi spojencami v EÚ a NATO a odmieta ju aj väčšina Francúzov, Moskva nemôže nebrať takéto vyhlásenia vážne.

Studennikov však súčasne vyjadril nádej, že vo vládnucich kruhoch Francúzska prevládne "ak nie zdravý rozum, tak aspoň pud sebazáchovy". "Tak či onak, sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí," uzavrel Studennikov.

Prezident Macron začiatkom mája v rozhovore pre týždenník The Economist povedal, že nevylučuje možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu a ak takáto požiadavka príde z Kyjeva.

S týmto prístupom Francúzska podľa neho súhlasilo "veľa krajín EÚ".

Kremeľ označil tieto úvahy za bezprecedentné kolo eskalácie napätia, ktoré si vyžaduje pozornosť i prijatie opatrení. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Európa vníma, že pomery na fronte sa zmenili a môžu sa pre Ukrajinu skončiť kolapsom, preto situáciu zámerne eskalujú.

Reakciou na kroky Západu sú aj cvičenia s raketovými formáciami ruského Južného vojenského okruhu. Očakáva sa, že tieto manévre, ktoré sa začali v utorok, otestujú použitie nestrategických jadrových zbraní. (TASR)

Ruské útoky poškodili energetickú infraštruktúru v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny.

Úrady pracujú na obnovení dodávok elektriny, píše The Kyiv Independent.

Išlo o útok bezpilotných lietadiel Šahíd v Šostke a Konotope. Pokračujú práce na obnovení dodávky elektriny.

Ako oznámilo ukrajinské ministerstvo energetiky, v dôsledku nočných útokov sa prerušili dodávky elektriny pre viac ako 500 000 odberateľov.

Útoky ovplyvnili aj dodávky v Černihivskej a Charkovskej oblasti, ktoré boli medzičasom obnovené.

Situácia na fronte pri Pokrovsku si niekde vyžaduje manévrovanie, tvrdí generálny štáb ukrajinských síl.

V priebehu utorka sa na kontaktnej línii odohralo 94 bojových stretov. Počas dňa ruské sily podnikli na území Ukrajiny tri raketové útoky, 35 leteckých útokov a 367 útokov bezpilotnými lietadlami.

Na ukrajinské pozície a dediny ruské sily vystrelili takmer 2800-krát s použitím rôznych druhov zbraní.

Rusku sa nepáči plán EÚ nasmerovať výnosy zo zmrazených aktív na pomoc Ukrajine. Hovorí o "nepredvídateľných" následkoch.

Plán EÚ nasmerovať výnosy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine bude mať "nepredvídateľné" následky pre eurozónu, ekonomiky členských krajín a investičnú klímu. Uviedol to v utorok podľa tlačovej agentúry TASS diplomatický zástupca Ruska pri Európskej únii. Informáciu priniesla agentúra Reuters.

"Jedinou predvídateľnou vecou je, že v EÚ budú skôr či neskôr nútení vrátiť našej krajine, čo bolo ukradnuté," citovala agentúra TASS vyjadrenie úradujúceho ruského chargé d'affaires v Bruseli Kirilla Logvinova pre ruských novinárov.

Diplomati členských krajín EÚ sa v utorok v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ zhodli, že výnosy zo zmrazených ruských aktív v Únii sa použijú na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej obnovu. Ročné výnosy zo zmrazených ruských aktív predstavujú približne tri miliardy eur.

Podľa odobreného scenára sa na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nastroja (EPF) použije 90 percent výnosov. Zvyšných desať percent by sa malo prostredníctvom rozpočtu EÚ použiť na projekty týkajúce sa obnovy Ukrajiny. Prvú miliardu eur by Ukrajina mohla získať už v júli tohto roka.

O využití zmrazených ruských aktív na pôde EÚ v prospech Ukrajiny sa hovorí od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine v roku 2022. Únia si je vedomá skutočnosti, že siahnuť na zmrazené aktíva predstavuje komplikácie z pohľadu medzinárodného práva; s výnosmi zo zmrazených aktív však môže nakladať slobodnejšie. (TASR)