BRUSEL. Európska únia v stredu vyzvala Izrael, aby okamžite ukončil svoju vojenskú operáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.
Varovala, že ak tak neurobí, skomplikuje to vzťahy s Úniou, píše TASR na základe správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
Únia zároveň vyzvala Izrael, aby sa zdržal ďalšieho zhoršovania už aj tak veľmi zlej humanitárnej situácie v tejto palestínskej enkláve a znovu otvoril hraničný priechod Rafah.
Hoci EÚ uznáva právo Izraela na obranu, Tel Aviv musí postupovať v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zaistiť bezpečnosť civilistov, pripomína ESVČ.
"Vyzývame všetky strany, aby zvýšili svoje úsilie o dosiahnutie okamžitého prímeria a bezpodmienečného prepustenia všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom," píše sa vo vyhlásení vydanom v mene šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
Izraelská armáda tvrdí, že pri útoku v Libanone zabila veliteľa Hizballáhu Čítajte OSN spustilo vyšetrovanie
Organizácia Spojených národov (OSN) spustila vyšetrovanie útoku na svoje vozidlo, pri ktorom v pondelok v Pásme Gazy zahynul prvý zahraničný pracovník OSN od 7. októbra minulého roka.
Hovorca Farhan Haq v utorok oznámil vytvorenie vyšetrovacej komisie OSN, ktorej úlohou bude určiť, kto nesie zodpovednosť za útok.
"Vyšetrovanie je stále v počiatočných fázach, stále prebieha overovanie podrobností s izraelskou armádou," vyhlásil Haq. Dodal, že v súčasnosti sa v Pásme Gazy nachádza 71 pracovníkov OSN.
Bidenova administratíva chystá pre Izrael novú miliardovú zásielku zbraní Čítajte Obeťou útoku je dôstojník indickej armády vo výslužbe Vaibhav Anil Kale, ktorý pracoval pre Oddelenie OSN pre bezpečnosť a ochranu (UNDSS). V čase útoku mieril autom do Európskej nemocnice v meste Rafah spolu s ďalšou osobou pracujúcou pre UNDSS, ktorá utrpela zranenia.
Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok vo vyhlásení zverejnenom po Kaleovej smrti zopakoval "naliehavú žiadosť o okamžité humanitárne prímerie a prepustenie všetkých rukojemníkov".
Podľa jeho slov si konflikt v Pásme Gazy naďalej vyberá vysokú daň nielen na civilnom obyvateľstve, ale už aj na humanitárnych pracovníkoch.
Izraelská armáda vstúpila do Rafahu
Z mesta Rafah odišlo za približne týždeň takmer 450-tisíc ľudí v snahe uniknúť pred tamojšími bojmi, oznámil v utorok Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA).
Rafah je preplnený vnútorne vysídlenými osobami a je považovaný za poslednú baštu palestínskeho hnutia Hamas.
Do minulého týždňa sa tam pred bojmi v iných častiach Pásma Gazy ukrýval viac než milión ľudí.
Izraelská armáda vstúpila do Rafahu, ktorý leží pri hraniciach s Egyptom, pred vyše týždňom a získala kontrolu nad palestínskou časťou hraničného priechodu.
Izrael takto vyvíja tlak na Hamas, aby zaistil prepustenie rukojemníkov, ktorých militanti uniesli pri útoku na Izrael vlani v októbri. Cieľom izraelskej operácie v Rafahu je tiež rozložiť zostávajúce jednotky Hamasu.
Pripomínajú si Deň nakby
Palestínčania si v stredu pripomínajú stratu vlasti ako Deň nakby (katastrofy). Vzťahuje sa na vysídlenie vyše 700-tisíc Palestínčanov počas prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 po vyhlásení štátu Izrael.
Pamätný deň nakby sa každý rok 15. mája pripomína pochodmi a demonštráciami. Tento rok je ústredné podujatie naplánované v meste Ramalláh v Predjordánsku, kde sa očakáva, že sirény budú znieť 76 sekúnd - pri príležitosti 76. výročia nakby.
Vzhľadom na situáciu v Pásme Gazy pozorovatelia očakávajú násilné zrážky s izraelskými silami na Západnom brehu Jordánu.
WHO plne dôveruje palestínskym údajom o obetiach v Gaze Čítajte Izraelskú deklaráciu nezávislosti vyhlásil 14. mája 1948 David Ben-Gurion, výkonný šéf Svetovej sionistickej organizácie (WZO) a prvý premiér židovského štátu, na mandátnom palestínskom území spravovanom od roku 1920 Britániou.
Organizácia Spojených národov (OSN) odhaduje počet palestínskych utečencov a ich potomkov na približne šesť miliónov. Zriadenie trvalého domova pre utečencov sa spolu s riešením štatútu Jeruzalema považuje za jeden z najzložitejších problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Podľa Palestínskeho ústredného štatistického úradu (PCBS) žije na svete zhruba 14 miliónov Palestínčanov, pričom polovica z nich žije v Predjordánsku, vo východnej časti Jeruzalema, v Pásme Gazy a v samotnom Izraeli. Približne 20 percent z takmer desiatich miliónov obyvateľov Izraela tvoria Arabi.
