KYJEV, BRATISLAVA. Mesto Vovčansk na severovýchode Ukrajiny sa nachádza zhruba päťdesiat kilometrov severovýchodne od Charkova, no iba päť kilometrov južne od rusko-ukrajinskej hranice. Dá sa v takej vzdialenosti od nepriateľského štátu vybudovať obranná línia s mínovými poľami, zákopmi či protitankovými zátarasami?
Práve o tom sa v médiách aj medzi expertmi vedie debata. Vovčansk a jeho okolie sa stali miestom, kde sa v posledných dňoch rozbehla intenzívnejšia ruská ofenzíva. Rusko dokonca tvrdí, že jeho jednotky do Vovčanska vstúpili, čo Ukrajina popiera. Mesto však čelí intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, píše BBC.
"Žiadna prvá obranná línia nebola. Videli sme to, Rusi jednoducho prekročili hranicu. Bez mínových polí," cituje britská stanica ukrajinského veliteľa Denysa Jaroslavského.
Na sociálnych sieťach sa skutočne dá nájsť video z dronu, ktoré ukazuje zástup ruských vojakov prechádzajúcich cez hranicu.
"Toto je buď nedbanlivosť, alebo korupcia," povedal Jaroslavskyj na margo tvrdení svojich nadriadených, že obranné línie sa budujú. "Toto nie je zlyhanie, je to zrada," tvrdí.
"Dá sa povedať, že Ukrajina zanedbala budovanie obranných pozícií vrátane opevnení a mínových polí, ktoré by Rusku znemožnili rýchly postup," komentuje dianie pre SME Michal Smetana, docent v Inštitúte medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe.
"V tomto ohľade bola napríklad ruská snaha o budovanie obranných pozícií na juhu Ukrajiny omnoho dôslednejšia," dodáva.
Ruská aktivita v Charkovskej oblasti je o to nepríjemnejšia, že ide o miesta, ktoré Ukrajina dokázala v septembri 2022 oslobodiť počas úspešnej protiofenzívy. Nie všetci experti však z ruského prieniku vinia Ukrajinu.
V článku sa dočítate
- Čo sa deje na severovýchode Ukrajiny,
- čo sa tam Rusko snaží docieliť,
- ako sa na dianie pozerajú odborníci,
- prečo niektorí z nich pripisujú vinu za prielom aj Západu.
Využili slabosť aj počasie
Ruské vojská vo svojej najnovšej ofenzíve využili niekoľko momentov. Ukrajinské vojská bránia viaceré územia dlhého frontu pri nedodstatku ľudí a munície. K tomu sa pridáva poddimenzovaná protivzdušná obrana.
"Problém zhoršilo suché počasie, ktoré ruským mechanizovaným silám umožňuje ľahší presun," poznamenáva CNN. Rusko obsadilo niekoľko dedín v pohraničí, ktoré sa však zrejme aj predtým nachádzali fakticky v území nikoho. Pri ostreľovaní Vovčanska používa Rásoé okrem delostrelectva aj kĺzavé bomby.
BBC podotýka, že ak sa ruským vojskám podarí postúpiť, samotný Charkov sa môže dostať na dostrel ruského delostrelectva. Vo Vovčansku medzitým zrejme opakujú taktiku spálenej zeme, ktorou Rusko dobylo Bachmut či Avdijivku. Mestá delostrelectvom, raketami a leteckým bombardovaním zničí natoľko, že brániaca sa armáda už v nich faktický nemá čo držať a stiahne sa.
Už najmenej niekoľko týždňov bolo pritom známe, že Rusko za severovýchodnou hranicou Ukrajiny zhromažďuje vojakov a vytvorilo tam bojové zoskupenie Sever.
"Rusko tam chcelo zhromaždiť 60-tisíc až stotisíc vojakov, my odhadujeme, že ich je 50-tisíc, čo je stále významná bojová sila," cituje CNN Georgea Barrosa z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.
Skupina Sever by podľa neho nedokázala napadnúť a obsadiť také veľké mesto ako Charkov (pred vojnou 1,4 milióna obyvateľov), ale Barros tvrdí, že to ani nie je jej cieľom. Rusko sa podľa neho aktuálne snaží prinútiť ukrajinské sily preniesť pozornosť z Doneckej do Charkovskej oblasti. "Chcú stenčiť ukrajinské sily pozdĺž (takmer tisíckilometrového) frontu a vytvoriť si tak príležitosti osobitne v Doneckej oblasti, ktorá je pre rok 2024 hlavným ruským cieľom," domnieva sa Barros.
Michal Smetana číta situáciu podobne. "Rusko tu má pomerne jasný operačný cieľ: vytvoriť nárazníkové pásmo niekoľko kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc, dostať tak druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov na dostrel bežných ruských delostreleckých systémov a prinútiť ukrajinskú armádu presunúť jednotky z iných častí frontu, čo môže umožniť ruský postup napríklad pri Časiv Jare alebo smerom na Pokrovsk," napísal v e-maile denníku SME.
Loading
...Prečo obviňujú Západ
Zvýšená ruská aktivita je pre obrancov nepríjemná, ale nie prekvapujúca. Viacerí ukrajinskí predstavitelia už koncom apríla, keď americká Snemovňa reprezentantov schválila nový balík vojenskej pomoci, varovali, že krízové obdobie sa iba začína.
"Ukrajina sa skutočne nachádza vo veľmi ťažkom období, Rusko má výraznú materiálnu a ľudskú prevahu a prevzalo iniciatívu prakticky na všetkých úsekoch frontu," komentuje Smetana.
Americká pomoc podľa neho pomôže Ukrajine v najbližších týždňoch a mesiacoch zastabilizovať línie, ale v dohľadnom období očakáva čiastkové územné zisky v prospech Ruska.
Americký balík vojenskej pomoci, ktorého súčasťou už preukázateľne sú aj raketové strely zem-zem ATACMS, sa vo svetle aktuálneho ruského postupu stal terčom kritiky.
Práve strely ATACMS, ktoré majú dolet tristo kilometrov, sú totiž príkladom zbrane, pri ktorej si jej poskytovateľ (v tomto prípade USA) dal podmienku, že nesmú byť použité proti cieľom na legitímnom ruskom území.
Ukrajina ich tak môže používať proti ruským vojenským cieľom iba na svojich okupovaných územiach. Nie je to málo, keďže sa to týka aj Krymu, no zhromaždiská techniky a živej sily za hranicami Ruska sú pre mnoho západných zbraní stále tabu.
"Ruské sily žnú plody dlhodobého prístupu Západu nepovoliť Ukrajine používať západné zbrane proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území," konštatuje vo svojej pravidelnej analýze Inštitút pre štúdium vojny.
Pripomína, že výnimkou je Spojené kráľovstvo, ktoré Ukrajine povolilo používať zbrane proti ruským cieľom, no britských zbraní je na bojisku relatívne málo a povolenie prišlo príliš neskoro na to, aby nimi Ukrajina dokázala zabrániť zhromažďovaniu vojsk za hranicou.
Dronové útoky, ktoré Ukrajina dokáže podnikať, podľa inštitútu nestačia. Ukrajina pritom úspešne použila americké raketomety HIMARS pri vytlačení ruských vojsk z Chersonskej oblasti.
Za zdržanlivosťou Západu pritom inštitút vidí aj úspešné ruské vplyvové operácie. Priebežným obviňovaním Západu z provokácií a vyhrážkami eskalovaním konfliktu Kremeľ tlačí Západ k opatrnosti, čo potom využíva pri príprave a vykonaní vlastných ofenzív.
