Ukrajina Rusko Online: Ukrajina dokončuje výstavbu opevnení v piatich oblastiach

Rusko prechodne zakázalo vývoz cukru z krajiny. Moskva chce zabezpečiť stabilitu na domácom trhu s potravinami.

Zákaz platí do konca augusta a týka sa vývozu trstinového alebo repného cukru a chemicky čistej sacharózy.

Uznesenie stanovuje niekoľko výnimiek. Cukor bude možné v určitých objemoch dodávať do krajín Euroázijskej hospodárskej únie. Konkrétne je povolený vývoz 28-tisíc ton do Arménska, päťtisíc ton do Bieloruska, 120-tisíc ton do Kazachstanu a 28 500 ton do Kirgizska.

Podľa webu Statista Rusko vyviezlo v roku 2022 na 190-tisíc ton cukru. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to bol pokles o 58 percent. (ČTK)

Ruský vojenský súd predĺžil o ďalších šesť mesiacov väzbu dvom oceňovaným divadelníčkam.

Väzbu predĺžili nezávislej divadelnej režisérke Jevgeniji Berkovičovej a scenáristke Svetlane Petrijčukovej, ktoré boli pred rokom zadržané a obvinené z "ospravedlňovania terorizmu". Toho sa údajne dopustili vo svojej oceňovanej divadelnej hre o Ruskách, ktoré boli nalákané do Sýrie, aby sa tam vydali za bojovníkov Islamského štátu.

Obe ženy sa zúčastnili na piatkovom pojednávaní prostredníctvom videospojenia. Súd žiadali o preloženie z väzby do domáceho väzenia. "Toto je hra, za ktorú som dostala Zlatú masku a za ktorú ma poslali do väzenia," povedal Petrijčuková. Berkovičová sa obhajovala aj tým, že ju potrebujú jej dve adoptované dcéry v tínedžerskom veku, ktoré označila za veľmi zraniteľné.

Berkovičová pred časom verejne odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a napísala aj emotívne protivojnové básne. (TASR)

Skupina ruských lekárov požaduje prepustenie svojej 67-ročnej kolegyne, ktorú zadržali za údajné klamstvá o armáde.

Detská lekárka Nadežda Bujanovová je od 26. apríla vo vyšetrovacej väzbe. Za klamstvá ruské úrady označujú všetky informácie, ktoré nie sú v súlade s oficiálnou verziou Moskvy o vojne rozpútanej pred viac ako dvoma rokmi proti Ukrajine.

O prípade informovali ruské médiá, podľa ktorých lekárke hrozí až desať rokov väzenia. Pokyn na jej stíhanie dal podľa tlače jeden z blízkych spolupracovníkov prezidenta Putina.

Sprvu sa otvorený list šíril cez sociálnu sieť Telegram iba medzi zdravotníkmi, no neskôr sa objavil na verejnosti. K večeru bolo pod ním už dvetisíc podpisov, a to nielen od lekárov, napísal Kommersant. O tri hodiny skôr server RBK písal, že pod list sa podpísalo 150 lekárov.

"Detská lekárka Bujanovová bola uväznená po udaní. Uväznili ju bez možnosti, aby sa ohradila proti obviňujúcim tvrdeniam. Je odborníčka, akých je nedostatok. Ako detská lekárka 40 rokov pomáha najmenším pacientom. Ale zavreli ju kvôli jedinému udaniu v podobe videa, dokonca nebolo ani potrebné trestné oznámenie od udavačky," citoval denník z listu.

Lekári tiež požadujú, aby vyšetrovatelia vysvetlili, prečo vyšetrovanie, začaté vo februári, trvá tak dlho.

Prenasledovanie detskej lekárky podľa listu ukazuje ruskej mládeži, ako je nebezpečné venovať sa medicíne. Kedykoľvek sa totiž možno stať obeťou udania a ocitnúť sa mrežami.

Príčinou stíhania sa podľa denníka stalo tvrdenie Anastasije Akiňšinovej, vdovy po vojakovi zabitom vo vojne. Priviedla sedemročného syna na vyšetrenie a vysvetľovala aj to, že mu chýba otec. Lekárka jej vraj povedala, že jej muž bol pre Ukrajinu "legitímny cieľ" a že Rusko si všetko "zavinilo samo".

Bujanovová popiera, že by niečo také povedala, ide podľa nej o ohováranie. Úrady ju však začali trestne stíhať. (ČTK)

V bojoch na Ukrajine zahynulo od začiatku invázie okolo 150-tisíc ruských vojakov, povedal francúzsky minister Séjourné.

Nespresnil však, na čom tento údaj zakladá.

"Vojenské zlyhanie Ruska už nastalo. Odhadujeme ruské vojenské straty na 500-tisíc vrátane 150-tisíc mŕtvych," uviedol Séjourné. "K čomu to všetko je? Dá sa to zhrnúť dvoma slovami: K ničomu," povedal minister krajiny, ktorá spolu s ďalšími západnými štátmi diplomaticky, vojensky i finančne podporuje Kyjev.

Séjournéov odhad je o niečo nižší ako ten, ktorý vo februári predložil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uvádza agentúra AFP. Ten hovoril o smrti 180-tisíc ruských vojakov. Británia koncom minulého mesiaca odhadovala, že na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených asi 450-tisíc Rusov.

Moskva nezverejnila žiadne informácie o počte mŕtvych a zranených v rámci svojej armády od septembra 2022, keď hovorila o 6000 zabitých. (ČTK)

Estónsky politik Kristo Enn Vaga prešiel za necelý týždeň na bicykli 1700-kilometrovú trasu z Tallinnu do Kyjeva.

Jeho cieľom bolo vyzbierať finančné prostriedky na pomoc ukrajinskej armáde.

Enn Vaga, ktorý je poslancom najsilnejšej vládnej Estónskej reformnej strany, na cestu vyrazil 26. apríla. Do Kyjeva dobicykloval vo štvrtok, a to po prejazde Lotyšskom, Litvou a Poľskom.

"Cesta bola fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca z dôvodu silného protivetra," povedal. "To, čo robí ukrajinská armáda pre Estónsko aj celú Európu, sa však nedá v žiadnom prípade porovnať s touto cyklojazdou," dodal.

Tento 27-ročný politik je od roku 2023 poslancom jednokomorového estónskeho parlamentu. V minulosti bol profesionálnym cyklistom a Estónsko reprezentoval na viacerých medzinárodných súťažiach.

Rusko bude reagovať odvetným úderom v prípade, že Ukrajina s podporou Západu zaútočí na Kerčský most.

Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. 

Zacharovová na tlačovom brífingu tvrdila, že Ukrajina plánuje zaútočiť na Kerčský most spájajúci Krym s Ruskom ešte pred 9. májom, keď si Rusi pripomínajú víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Na most dosiaľ Ukrajina zaútočila dvakrát a jej plánom je získať Krym naspäť.

Ruské ministerstvo zahraničia pohrozilo Dánsku odvetou, ak bude v jeho vodách blokovať ruské lode.

Maria Zacharovová povedala, že obmedzenie ruských lodí budú vnímať ako nepriateľský čin, za ktorý bude nasledovať odveta.

Dánsko zľahčuje tvrdenia, že začne kontrolovať ruské tankery pohybujúce sa v jeho vodách, aby zistilo, či majú správnu dokumentáciu. Krajina umožňuje lodiam smerujúcim do Ruska využívať svoje vody na základe dlhodobej zmluvy o slobode plavby, jej ozbrojené sily však uviedli, že ich sledovanie je štandardným postupom.

Dánske úžiny, ktoré sú jediné prírodné východy z Baltského mora do severného Atlantiku, sú notoricky náročné na plavbu a medzinárodné námorné úrady dôrazne odporúčajú použitie pilotov so špecializovanými miestnymi znalosťami.

Avšak od začiatku tohto roku viac ako 20 tankerov z takzvanej tieňovej flotily prepravujúcich ruskú ropu, no s neznámym vlastníctvom, odmietlo takéto ponuky dánskych pilotov. (SITA)

Ruská armáda sa snaží Ukrajincov vytlačiť zo zákopov aj chemickými zbraňami. Vojakov nezabijú, no omráčia. (SME)

Ruská armáda tento rok dobyla 547 štvorcových kilometrov územia Ukrajiny, povedal ruský minister Šojgu.

Označil ich za "nové ruské územia".

Šojgu počas stretnutia s vojenskými veliteľmi uviedol, že ukrajinské sily sa sťahujú pozdĺž celej frontovej línie, pričom ruskí vojaci podľa neho prelamujú sieť ukrajinských opevnení.

"Za uplynulé dva týždne oslobodila ruská armáda obce Novobachmutovka, Semionovka a Berdiči (ukrajinské názvy: Novobachmutivka, Semenivka a Berdyči) v Doneckej ľudovej republike," povedal Šojgu. Názov Donecká ľudová republika používa Rusko pre anektovanú východoukrajinskú Doneckú oblasť.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v nedeľu priznal, že ukrajinskí vojaci boli prečíslení a stiahli sa z pozícií západne od troch obcí na východnom fronte.

Rusko ovláda podľa agentúry Reuters asi 18 percent územia Ukrajiny. Ide prevažne o územia na jej východe a juhu. Ruskí vojaci v súčasnosti dobývajú nové územia, keďže vlaňajšia ukrajinská protiofenzíva nedosiahla výraznejšie úspechy. (TASR)

Ruské letectvo opäť bombardovalo Charkov. Po výbuchu kĺzavej bomby prišla o život staršia žena, hlásia ukrajinské úrady.

Ďalší dvaja seniori utrpeli zranenia, ale bilancia nemusí byť konečná - ďalší ľudia môžu byť pod troskami poškodených domov, ktoré teraz záchranári prehľadávajú, uviedol server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova a starostu Ihora Terechova.

Ruské bombardovanie poškodilo niekoľko objektov, v jednom podľa gubernátora vypukol požiar. Črepiny zasiahli aj prechádzajúcu električku s cestujúcimi, ale nikto nebol zranený. (ČTK)

Putin sa vo štvrtok stretol s Alexejom Ďuminom, gubernátorom Tulskej oblasti, ktorý je pridružený k Wagnerovej skupine.

To naznačuje, že Putin sa možno snaží oslabiť moc ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, stavia ho na úroveň s jeho konkurentmi a trestá ho za jeho neschopnosť dosiahnuť vojenské ciele Kremľa.

V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ďumin informoval Putina o prínose Tulskej oblasti k rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu, pričom uviedol tri témy - podpora a bývanie pre tých ruských vojakov, ktorí bojovali na Ukrajine, zlepšenie ruskej obrannej priemyselnej základne a zlepšenie zdravotného systému v Tulskej oblasti.

Zdá sa, že Ďuminova správa je pokusom znovu získať Putinovu priazeň po tom, čo ju stratil počas vzbury vodcu Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina na konci júna minulého roka. Ďumin opakovane stál na strane Prigožina v rokoch 2022 a 2023 v nádeji, že nahradí samotného ruského ministra obrany Sergeja Šojgu.

Podľa ISW Putin pravdepodobne zámerne zverejnil svoje stretnutie s Ďuminom po zatknutí vysoko postaveného námestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova z 24. apríla a pred prezidentskou inauguráciou, ktorá sa uskutoční 7. mája, aby potrestal Šojguovo ministerstvo obrany za nesplnenie vojenských cieľov stanovených Kremľom.

Stretnutie medzi Putinom a Ďuminom vyvolalo v ruských médiách značnú diskusiu, pričom mnohí blogeri a politickí komentátori poukazovali na to, že stretnutie sa uskutočnilo medzi zatknutím Ivanova a očakávanou rekonštrukciou vlády po inaugurácii. Ruské zasvätené zdroje špekulovali, že Kremeľ by mohol vymenovať Ďumina do novej úlohy súvisiacej s ruskou obrannou priemyselnou základňou.

Rusko chcelo zničiť vojenskú pomoc Ukrajine, útok plánovalo na nemeckom území, vyhlásila ministerka Faeserová.

Faeserová na tlačovej konferencii s českým ministrom vnútra povedala, že zámer ruskej strany, ktorá chcela zničiť nemeckú vojenskú pomoc Ukrajine, sa podarilo odhaliť a útoku zabrániť. "Budeme aj naďalej pokračovať v masívnej podpore Ukrajiny," dodala.

Podobných akcií sa podľa nej deje málo, oveľa častejšími z ruskej strany sú kyberútoky, v piatok o nich informovalo Nemecko aj Česko. Zodpovednou za ne je podľa úradov oboch krajín skupina APT28 spájaná s ruskou vojenskou rozviedkou GRU.

V Nemecku okrem koaličnej strany SPD útočila podľa Faeserovej aj na IT spoločnosti a firmy v oblasti logistiky, zbrojenia či letectva. V ČR bola podľa šéfa českého rezortu vnútra Víta Rakušana cieľom kritická infraštruktúra, niektoré verejné inštitúcie, aj politické strany a hnutia. Nemecko si už v tejto súvislosti predvolalo ruského diplomata. Česko uviedlo, že je odhodlané reagovať spoločne s medzinárodnými partnermi.

Rakušan na tlačovej konferencii povedal, že české úrady registrujú vyššie desiatky útokov, ktorým čelia už dlhší čas. Česko sa však bude podľa jeho slov všetkým druhom útokov brániť, a to napríklad aj zaradením ďalších osôb na sankčný zoznam. Dodal, že ČR si v tejto téme s Nemeckom denne vymieňa informácie.

Faeserová tiež vyzdvihla spoluprácu s ČR, vďaka nej sa podľa ministerky podarilo odhaliť kauzu okolo servera Voice od Europe. Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy cez už zrušenú webovú stránku Voice of Europe so sídlom v Prahe. (TASR)

Ukrajina zničila odpaľovacie zariadenie ruského protilietadlového raketového systému Tor na fronte v Záporožskej oblasti.

Objavili ho príslušníci ukrajinského vojenského spravodajstva spolu s operátormi raketometu HIMARS.

Ukrajinskí prieskumníci poznamenali, že úder navádzalo bezpilotné lietadlo PD-2, ktoré pre armádu kúpil fond Vráť sa živý.

„Ďakujem vám, že vaša podpora umožňuje prieskumníkom uskutočňovať takéto operácie! Neprestávajte pomáhať obranným silám!," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo. (SITA)

Na odpálenie Krymského mostu z októbra 2022 bolo použité podomácky vyrobená výbušnina s ekvivalentom 10 ton TNT.

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský denník Kommersant, základom bolo tuhé raketové palivo ukryté v kotúčoch polyetylénovej fólie.

Podľa ruského vyšetrovania náklad na 22 paletách s hmotnosťou 22,7 tony bol odoslaný z Odesy do bulharského mesta Ruse začiatkom augusta 2022.

Odtiaľ smeroval do gruzínskeho mesta Poti a potom do arménskeho Jerevanu. Následne bol náklad preclený a potom bola vymenená časť sprievodných dokumentov.

Náklad bol prevezený v kamióne DAF cez gruzínsko-ruskú hranicu 4. októbra a bol doručený o dva dni neskôr do veľkoobchodného skladu v Armavire v ruskom Krasnodarskom kraji.

Tam boli palety naložené do kamiónu International ProStar s prívesom, ktorý šoféroval ruský občan Machir Jusubov, ktorý o žiadnych plánoch nevedel. Vodič mal doručiť náklad od spoločnosti so sídlom v Uľanovsku na adresu sídla spoločnosti Extra LLC v Simferopoli na Kryme.

Ruskí experti sa domnievajú, že na odpálenie výbušnej zmesi bola použitá výbušná látka na báze hexogénu zahraničnej výroby. Medzitým rozbušku, tiež ukrytú pod fóliou, aktivoval signál z GPS navigátora „v okamihu, keď prešla cez vopred určený bod na trase“. Išlo o 156. kilometer diaľnice Novorossijsk - Kerč.

Výbuch spôsobil čiastočné zrútenie mosta, pričom poškodil dôležitú zásobovaciu tepnu ruských vojsk. Poškodených bolo 17 cisternových vozňov nákladných vlakov. Ruský vyšetrovací výbor sa domnieva, že za týmto výbuchom stála Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). (SITA)

Kremeľ označil slová Camerona o práve Kyjeva útočiť na ruské objekty britskými zbraňami za nebezpečné.

Rovnako sa hovorca Kremľa Peskov vyjadril aj k slovám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom vyslaní vojakov na Ukrajinu.

Britský minister zahraničných vecí, ktorý ukrajinskú metropolu navštívil vo štvrtok, Ukrajine prisľúbil ročne vojenskú pomoc v hodnote tri miliardy libier (viac než 3,5 miliardy eur) tak dlho, ako to bude potrebné. Dodal, že Londýn nemá námietky voči použitiu týchto zbraní na území Ruska.

Peskov to označil za nebezpečné a znepokojujúce a dodal, že by to mohlo ohroziť celý systém bezpečnostnej architektúry Európy.

Macron vo štvrtok v rozhovore pre britský denník The Economist uviedol, že v budúcnosti nevylučuje vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho "legitímne" vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by požiadal o takúto pomoc.

"Je to veľmi dôležité a veľmi nebezpečné vyjadrenie," povedal Peskov pre médiá.

Francúzsky prezident takúto možnosť pripustil aj vo februári tohto roka. Macronov postoj vyvolal okamžité reakcie a rozkol v koalícii podporovateľov Ukrajiny, keďže s nimi nebol koordinovaný.

Vplyvné členské štáty aliancie NATO vrátane Nemecka a Spojených štátov, ako aj vedenie samotného bloku, neskôr jasne deklarovali, že v súčasnosti plány na vyslanie vojakov zo západných štátov na Ukrajinu neexistujú. (TASR)

Nemecko si predvolalo ruského diplomata pre vlaňajší kyberútok na SPD, za ktorým podľa vlády stála ruská tajná služba.

"Predvolali sme si chargé d’affaires ruského veľvyslanectva," povedal hovorca nemeckého rezortu diplomacie. Dodal, že nemecká vláda "využije celé spektrum opatrení na odstrašenie a odpoveď na agresívne správanie Ruska v kybernetickom priestore".

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok uviedla, že Berlín pripísal zodpovednosť za tento kybernetický útok skupine APT28, ktorá bola vedená ruskou tajnou službou GRU, na základe vyšetrovania nemeckej vlády pod vedením rezortu diplomacie.

Koaličná SPD v júni 2023 oznámila, že mailové účty členov predstavenstva strany sa začiatkom toho roka stali terčom kybernetického útoku. Útočníci využili bezpečnostné nedostatky softvérového koncernu Microsoft. "Nie je vylúčené, že došlo k úniku dát z jednotlivých mailových účtov," uviedla vtedy hovorkyňa strany.

Nemecké ministerstvo vnútra v piatok informovalo, že terčom kybernetických útokov skupiny APT28 nebola len strana SPD, ale aj firmy v oblasti logistiky, výpočtovej techniky, zbrojenia a letectva, napísala agentúra Reuters. (TASR)

Putin je „paranoidný“ z údajného zámeru Západu obmedziť moc Ruska vo svete, uviedli americké tajné služby.

Podľa poprednej predstaviteľky to Putina vedie k tomu, že vynakladá historicky rekordné sumy na militarizáciu krajiny.

„Putin naďalej usudzuje, že Rusko je ohrozené, a takmer určite predpokladá, že väčšia, lepšie vybavená armáda privedie túto myšlienku k západnému a domácemu publiku. Putinove strategické ciele tiež zostávajú nezmenené. Naďalej považuje rozširovanie NATO a západnú podporu Ukrajine za potvrdenie jeho dlhodobého presvedčenia, že Spojené štáty a Európa sa snažia obmedziť Rusko,“ uviedla Hainesová.

Tá sa domnieva, že je s tým spojená „určitá paranoja“. Zároveň sa domnieva, že akcie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sú v skutočnosti zamerané na uistenie Ruska o opaku, ale Putinove rozhodnutia urýchlili udalosti, ktorým sa snažil vyhnúť, vrátane rozširovania aliancie, keď Fínsko a Švédsko, ktoré boli desaťročia neutrálne, vstúpili do NATO.

Hainesová vysvetlila, že šéf Kremľa zvýšil výdavky na obranu na takmer 7 percent ruského hrubého domáceho produktu, čo je takmer dvojnásobok historického priemeru. Ruský obranný rozpočet v súčasnosti predstavuje približne 25 percent všetkých federálnych výdavkov. (SITA)

Ukrajina dokončuje výstavbu opevnení v piatich oblastiach, vrátane Doneckej oblasti, v ktorej prebiehajú aktívne boje.

Uviedlo to v piatok na komunikačnej platforme Telegram ukrajinské ministerstvo obrany.

Ukrajinská armáda buduje opevnenia (10 fotografií)

"Sumská, Zaporižžská, Donecká, Chersonská a Charkivská oblasť: výstavba obranných opevnení sa blíži k dokončeniu v piatich oblastiach súčasne," napísal rezort obrany.

Ministerstvo obrany neposkytlo žiadne ďalšie podrobnosti, ale zverejnilo video ukazujúce výstavbu podzemných betónových krytov a takzvaných dračích zubov, ktoré majú spomaliť postup ruských pozemných síl. (SITA)

Ruská tajná služba FSB tvrdí, že v Rusku zneškodnila sabotéra ukrajinskej vojenskej rozviedky, ktorý prišiel cez Litvu.

Do Ruska prišiel páchať "teroristické útoky" na vojenské a energetické zariadenia v Moskovskej a Leningradskej oblasti. Napísala to agentúra TASS. Podľa agentúry Reuters FSB uviedla, že muža zabila. Kyjev sa k prípadu zatiaľ nevyjadril.

Občan Ruskej federácie narodený v roku 1976 na príkaz ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR plánoval sériu teroristických útokov na ruskom území, tvrdí tlačové oddelenie FSB.

Ruskí agenti ho vraj objavili v skrýši v Leningradskej oblasti. "Pri zatýkaní kládol ozbrojený odpor pomocou strelných zbraní a bol zneškodnený," dodala ruská tajná služba.

Okrem toho FSB oznámila, že muž ušiel pri prvom pokuse o zadržanie v Moskovskej oblasti. "V aute, ktoré opustil, našli automatickú pištoľ Stečkin, poľovnícku pušku, granáty, súčiastky pre výrobu improvizovaného výbušného zariadenia, dokumenty a mobil," uviedla FSB, ktorá hlási tiež zhabanie ďalších vecí z prenajatého bytu a skrýš.

FSB ďalej tvrdí, že muž prešiel diverzným výcvikom v Litve. Údajný sabotér podľa ruskej tajnej služby prišiel tento rok v marci z Litvy, kde vraj pred tým študoval používanie výbušných a ručných zbraní, napísal nezávislý server Meduza.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu, v ktorom sa Ukrajina už vyše dva roky bráni ruskej rozsiahlej vojenskej agresii, nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Ruskí spravodajskí agenti podľa Nórskej policajnej bezpečnostnej služby pôsobia na západe Nórska.

Znamenať by to podľa nej mohlo, že Moskva pripravuje sabotážne operácie proti kritickej infraštruktúre. Povedal to šéf PST v západnom Nórsku Torgils Lutro pre vysielaciu spoločnosť NRK.

Lutro uviedol, že niekoľkých ruských agentov v Nórsku odhalili, ale ich počet nespresnil. Podľa PST ruské spravodajské aktivity na nórskom území sa zintenzívnili od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva odštartovala vo februári 2022. Nórske úrady odvtedy pre podozrenie zo spravodajskej činnosti vyhostili viac ako 15 zamestnancov ruského veľvyslanectva. (SITA)

Londýn nemá námietky, ak Ukrajina ním dodané zbrane použije na ruské územie, vyhlásil minister Cameron.

Britský minister zahraničia David Cameron vo štvrtok navštívil Kyjev. Ukrajine prisľúbil vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier (3,5 miliardy eur) ročne, pokým to bude potrebné.

"Budeme dávať tri miliardy libier každý rok tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol Cameron a dodal, že niektoré poskytnuté vojenské vybavenie smerovalo na Ukrajinu už v čase, keď tam bol na svojej návšteve.

Vyhlásil tiež, že Ukrajina má právo používať zbrane poskytnuté Londýnom aj na údery na ciele v Rusku. Je na rozhodnutí Kyjeva, či tak urobí.

"Ukrajina má toto právo. Rovnako ako Rusko útočí vo vnútri Ukrajiny. Možno celkom dobre pochopiť, prečo má Ukrajina potrebu zabezpečiť, že sa bráni," povedal britský minister, ktorý sa počas návštevy Kyjeva stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Išlo o druhú cestu bývalého premiéra na Ukrajinu od chvíle, keď sa vlani v novembri ujal vedenia ministerstva zahraničných vecí.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (zdroj: Kancelária ukrajinského prezidenta)

Nová šéfka lotyšskej diplomacie Baiba Bražeová pred pár dňami v rozhovore s ukrajinským serverom Jevropejska pravda uviedla, že niektorí zo spojencov Kyjeva už poslali na Ukrajinu zbrane bez podmienky, aby neboli použité na území Ruska. Bola tak podľa webu prvou zahraničnou predstaviteľkou, ktorá tento variant verejne pripustila.

Ukrajina podľa nej potrebuje okrem iného zbrane dlhého doletu. A môže pritom útočiť aj na ruské územie, odkiaľ invázna armáda útočí na ňu. "Vzťahuje sa na to medzinárodné právo," povedala vrcholná diplomatka z pobaltskej krajiny.

Na otázku denníka, či sa mení prístup západných krajín, ktoré majú tendenciu stanovovať podmienku, aby západné zbrane Ukrajinci nepoužívali na ciele mimo svojho územia, odpovedala, že by sa to mohlo zmeniť. "A sú krajiny, ktoré tie zbrane už poskytli Ukrajine bez podmienok," dodala s poznámkou, že niekedy sa všetko nehovorí nahlas. (ČTK)

Je len otázkou času, kedy Časiv Jar padne do rúk Rusov, hovorí zástupca šéfa vojenského spravodajstva Ukrajiny.

„Samozrejme, nie dnes alebo zajtra, ale všetko závisí od našich rezerv a dodávok,“ povedal generálmajor Vadym Skibickyj v rozhovore pre britský týždenník The Economist. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Deštrukcia mesta Časiv Jar na záberoch z dronu (13 fotografií)

Rusi považujú obsadenie mesta Časiv Jar za kľúčové pre ďalší postup v Doneckej oblasti. Skibickyj sa domnieva, že Moskva sa bude v prvom rade snažiť dobyť zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti.

Odhady na neskoršie obdobie naznačujú, že Kremeľ pravdepodobne pripravuje ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, pričom podľa Skibického hlavný ruský tlak nastane v závere mája alebo na začiatku júna. (SITA, Kyiv Independent)

Odporcovia Putina sa čoraz viac obávajú ruských spravodajských služieb, a to aj v krajinách, ktoré kedysi vnímali ako bezpečné.

Kremeľ síce popiera, že by prenasledoval v zahraničí svojich oponentov, no dôkazy svedčia proti Moskve.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine sú známe viaceré prípady. Ruského pilota, ktorý vlani na Ukrajinu previezol vrtuľník Mi-8, našli mŕtveho v Španielsku.

Ruského opozičného aktivistu napadli v litovskom Vilniuse, kde ho udierali kladivom a v Nemecku ochorel ruský novinár, u ktorého bolo podozrenie z otravy.

„Práve sme utiekli z Ruska a mali sme ilúziu, že sme utiekli z väzenia,“ povedala novinárka Irina Dolininová, ktorá pracuje pre nezávislý portál Dôležité príbehy so sídlom v Prahe.

Dolininová a jej kolegyňa Alesia Marochovská boli v roku 2023 obťažované, čo viedlo k obavám, že sú pod dohľadom. Dostali výhražné správy prostredníctvom komentárov na webovej stránke média a varovania, aby necestovali na konferenciu do Švédska. Vyhrážka dokonca obsahovala čísla leteniek a rezervácie hotelov.

„Bolo chybou myslieť si, že tu sme v bezpečí," povedala Dolininová pre agentúru AP.

Medzi najznámejšie prípady prenasledovania a likvidácie oponentov Kremľa patrí sovietsky revolučný disident Leon Trockij, ktorého zabili v roku 1940 v Mexiku po tom, ako ho sovietsky agent napadol cepínom, či Georgij Markov, disident pracujúci pre bulharskú verziu BBC, ktorý zomrel v roku 1978 v Londýne po bodnutí dáždnikom s otrávenou špičkou.

Británia bola miestom aj ďalších otráv, ktoré mali na svedomí Putinove bezpečnostné služby. Bývalý ruský spravodajský dôstojník Alexander Litvinenko zomrel v roku 2006 po vypití čaju s rádioaktívnym polóniom-210 a bývalý špión Sergej Skripaľ a jeho dcéra v roku 2018 vážne ochoreli, ale zotavili sa po útoku nervovoparalytickou látkou zo sovietskej éry.

Bezpečnostný expert Andrej Soldatov tvrdí, že Rusko prenasleduje množstvo ľudí, aj keď mnohí „vyzerajú a znejú úplne bezvýznamne“. Je to podľa neho spôsobené tým, že ruské úrady veria, že „by sa raz mohli vrátiť do krajiny a úplne ju zničiť“. (SITA)

Rusko tvrdí, že v noci zostrelilo šesť ukrajinských dronov. Podrobnosti o možných spôsobených škodách neoznámilo.

Päť bezpilotných lietadiel zneškodnili v ruskej Belgorodskej oblasti a jeden nad Krymským polostrovom, napísal ruský rezort obrany.

Agentúra Reuters pripomenula, že vyhlásenie ruského ministerstva obrany bezprostredne nedokázala overiť.

Rusko len zriedka zverejňuje informácie o úplných dôsledkoch ukrajinských útokov na ruské územie a infraštruktúru. Kyjev tvrdí, že údery na ruskú vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru podkopávajú vojenské aktivity Moskvy.

Moskva za jeden deň stratila viac ako 1 200 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 472 140, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 22 tankov, 33 obrnených bojových vozidiel pechoty a 58 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 354 tankov, 14 129 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 102 delostreleckých systémov.

Informácie sa nedajú nezávisle overiť. (SITA)