TBILISI, BRATISLAVA. Príbeh sa až zarážajúco podobá na to, čo sa aktuálne deje na Slovensku. Ľudia sa už najmenej desať dní zhromažďujú v centre hlavného mesta a žiadajú, aby vládna koalícia stiahla z parlamentu návrh zákona, ktorý je namierený proti médiám a mimovládnym organizáciám.
"Nie ruskému zákonu," skandujú zhromaždení proti norme, ktorá by každú organizáciu, ktorá získava viac ako 20 percent svojich príjmov zo zahraničia, prinútila niesť označenie "organizácia pod vplyvom zahraničnej moci".
Zákon zatiaľ prešiel v prvom parlamentnom čítaní, čakajú ho ďalšie dve.
Situácia sa odohráva v Gruzínsku, kde sa ľavicovo-populistická koalícia Gruzínsky sen snaží zaviesť zákon, ktorého obdobu už zaviedol režim Vladimira Putina v Rusku či Viktora Orbána v Budapešti. Zákon sa pokúsila presadiť už minulý rok, zabránili jej v tom masové protesty.
"Vláda by dostala moc vstúpiť do organizácie a kedykoľvek začať vyšetrovanie. Mohli by preverovať osobné údaje, materiály, vybavenie," hovorí denníku SME gruzínsky novinár Teimuraz Inasaridze z redakcie Južná brána (Samkhretis Karibche).
"Ako novinári sa rozprávame s ľuďmi, ktorí chcú zostať v anonymite, ale majú závažné informácie. Vláda by mohla tie informácie zobrať a preverovať čokoľvek a akokoľvek dlho," opisuje možnosti, ktoré by štátnej moci dal nový zákon.
Gruzínsky návrh zákona je pritom o čosi voľnejší ako ten, ktorý zatiaľ predostrela slovenská vládna koalícia, poukazuje Ján Cingel, analytik z bratislavského think-tanku Strategic Analysis.
V článku sa dočítate
- Čo sa snaží presadiť gruzínska vláda,
- v čom sa situácia ponáša na tú Slovenskú,
- ako sa k zákonu stavia prezidentka,
- čo situácia hovorí o proeurópskych a proruských postojoch v Gruzínsku.
Inšpirácia u Putina
Tlak vládnej strany Gruzínsky sen (koalícia sa volá rovnako) na občiansky sektor súvisí aj s voľbami, komentuje dianie BBC . Občianske organizácie sa totiž zúčastňujú aj na monitorovaní volieb a protestujúci tak majú obavy, že nový zákon by mohol poslúžiť aj na potlačenie nezávislých hlasov pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať na budúci rok tento rok v októbri.
“Ak zákon prejde, rovno môžeme zavrieť redakciu. Radšej to, ako nechať sa označiť ako zahraničný agent.
„
Britská stanica gruzínsky návrh zákona prirovnáva k ruskému zákonu, ktorý režim Vladimira Putina zaviedol už v roku 2012.
Slovenský expert však vidí paralely aj s Budapešťou. "Oba vychádzajú z maďarského zákona o zahraničných agentoch," komentuje Ján Cingel.
