Ukrajina Rusko Online: USA oznámili vojenskú pomoc pre Ukrajinu za šesť miliárd

Britská vláda si predvolala ruského veľvyslanca Andreja Kelina po obvineniach z ruského organizovania škodlivej činnosti.

Dvadsaťročného Brita Dylana Earla obvinili z organizovania podpaľačského útoku proti cieľu spojeného s Ukrajinou v Londýne, a to v prospech Ruska. Útok sa odohral v marci 2024.

Kelin odmietol tvrdenia o napojení na Rusko ako "absurdné" a "nepodložené", uvádza sa vo vyhlásení zaslanom ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS.

Súdne dokumenty uvádzajú, že podozrivý Earl z grófstva Leicestershire v strednom Anglicku bol napojený na teroristickú skupinu Wagnerova skupina.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Britská vláda si predvolala ruského veľvyslanca za prípravu podpaľačského útoku Čítajte 

USA pošlú Ukrajine nový balík pomoci vo výške šesť miliárd dolárov.

"Som rád, že dnes môžem oznámiť dodatočný prísľub vo výške šesť miliárd dolárov prostredníctvom našej Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny," vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin.

Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob.

Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najprv zabíjali na Ukrajine, potom doma. Vďaka bojom na fronte si odsedia nižší trest Čítajte 

Biely dom tento týždeň oznámil vojenskú pomoc pre Ukrajinu za jednu miliardu dolárov. Táto podpora sa však na Ukrajinu dostane rýchlo, keďže ju odosielajú priamo zo skladov Pentagónu v USA i Európe, vysvetľuje AP.

Oznámené vojenské balíky sú výsledkom schválenia zákona o pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd eur, ktorý odobril Kongres USA a ktorý podpísal  prezident Biden.

Ruskí vojaci, ktorí sa vrátili z frontu na Ukrajine, už zabili doma viac ako sto ľudí. Často ide o bývalých trestancov. (SME)

Švédsko by malo zvýšiť výdaje na obranu o vyše šesť miliárd eur do roku 2030, posilniť protivzdušnú obranu a zvýšiť stav brancov.

Odporučil to obranný výbor švédskeho parlamentu, podľa ktorého švédske členstvo v NATO si vyžaduje vyššie ambície. V súčasnosti je vojenský rozpočet Švédska zhruba 10,16 miliardy eur.

Výbor v správe o obranných schopnostiach krajiny poznamenal, že nemožno vylúčiť ozbrojený útok voči Švédsku alebo jeho spojencom. Je podľa neho potrebné rozšíriť švédsku protivzdušnú obranu, aby sa dokázala vyrovnať s hrozbami bezpilotných lietadiel.

Štokholm by mal tiež kúpiť rakety a námorníctvo by malo dostať viac personálu. Počet brancov by sa mal do roku 2032 podľa výboru zvýšiť na 12-tisíc. V súčasnosti ich je zhruba 8-tisíc.

Odporučenie výboru nasleduje po tom, čo Nórsko aj Dánsko oznámili plány na zvýšenie počtu brancov.

Očakáva sa, že švédska vláda akceptuje väčšinu odporúčaní parlamentu. (SITA)

Dúfam, že Vladimir Putin nebude taký šialený a nezaútočí na NATO, povedal poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.

Dodal, že Poľsko má podporu Európskej únie a Spojených štátov. "Toto je jedna základná otázka, na ktorú pozná odpoveď iba prípadný útočník, menovite Vladimir Putin," dodal.

Podľa Sikorského sa štát musí pripraviť na účinné zastrašenie Putina od takéhoto rozhodnutia. "Vďaka Bohu, tentoraz nebude Poľsko bojovať samé a nebude ho odstrašovať samé, ako to bolo veľakrát v našej minulosti," uviedol Sikorski. (TASR)

Zamestnanci na Ukrajine môžu dostať výpoveď aj za to, že neoznámia príbuzenstvo v Rusku.

Podľa nového zákona môžu firmy zaviesť pravidlá, podľa ktorých ich zamestnanci musia informovať o všetkých príbuzných v Rusku aj na okupovaných územiach, a zároveň pracovníci nesmú šíriť dôverné informácie obchodného alebo štátneho významu. (SITA)

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev prebieha evakuácia dvoch nemocníc pre obavy z ruských útokov.

Oznámili to tamojšie úrady.

"Mesto súrne začína evakuovať dve nemocnice..., pretože na internete koluje video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice," uviedla kyjevská administratíva.

Zmienené video tvrdí, že v budovách sa nachádzajú vojaci a údajne sú preto legitímnym vojenským cieľom.

"Toto je absolútna lož a provokácia nepriateľa, ktorý sa to pokúša využiť na útok na sociálnu infraštruktúru v hlavnom meste," napísala administratíva na Telegrame.

Jedno zo zdravotníckych zariadení, nachádzajúce sa na Bogatyrskej ulici, je detská nemocnica, uviedla administratíva.

"Kyjevské úrady teraz robia všetko, čo je v ich silách, aby presťahovali pacientov a lekárov do iných zdravotníckych zariadení v hlavnom meste," vysvetlila. (TASR)

K zničeniu ruského vojenského vrtuľníka Ka-32 na letisku Ostafjevo v Moskve sa prihlásila Ukrajina.

„Viacúčelový vrtuľník nepriateľa Ka-32 bol v noci na 26. apríla zničený na letisku ruského ministerstva obrany Ostafjevo v Moskve," uviedlo obranné spravodajstvo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Agresorský štát používal tento vrtuľník na podporu operácií ruskej okupačnej armády," vyhlásilo tiež ukrajinské obranné spravodajstvo.

Ukrajina potrebuje od svojich spojencov ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany, zdôraznil prezident Zelenskyj.

Podľa agentúry AP povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojich miest aspoň sedem amerických komplexov Patriot a príslušné strely.

"To je to, čo teraz môže a malo by zachraňovať životy," vyhlásil prezident. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že len v tomto roku Rusko zaútočilo na Ukrajinu už 9000 leteckými navádzanými bombami. "Musíme mať možnosť zostrieľať bojové lietadlá, aby sa nepribližovali k našim pozíciám a hraniciam," uviedol.

Dvoch Britov obvinili z napomáhania Rusku po údajnom podpaľačskom útoku na podnik v Londýne s väzbami na Ukrajinu.

Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý poukazuje na to, že 20-ročný Dylan Earl a 22-rončný Jake Reeves sú prví ľudia obvinení na základe nového zákona o štátnej bezpečnosti, ktorý sa zameriava na špionáž, sabotáž či zahraničné zasahovanie.

Earl je obvinený z toho, že dohliadal na plán útoku na podnik, ako aj z pokusu o nábor jednotlivcov, aby materiálne pomohli zahraničnej spravodajskej službe, z podvodnej činnosti a podpaľačstva. Reeves je tiež obvinený z väzieb na Rusko, konkrétne z toho, že prijal peniaze s vedomím, že sú od zahraničnej spravodajskej služby.

V súvislosti s požiarom sú zadržiavaní aj ďalší traja podozriví. Tí nie sú obvinení na základe spomenutého zákona o štátnej bezpečnosti. (SITA)

Viacero lekárov z Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny vyšetrujú pre podozrenie z prijímania úplatkov.

Mužom, ktorí sa chceli vyhnúť vojenskej službe, za peniaze vydávali falošné lekárske potvrdenia. Oznámil to v piatok ukrajinský Štátny úradu pre vyšetrovanie.

Vyšetrovatelia tvrdia, že "organizovanú zločineckú skupinu" tvoril vodca a štyria lekári, ktorí vydávali záujemcom za úplatok tzv. štatút invalidov. Lekári môžu v prípade usvedčenia prísť o právo vykonávať povolanie a hrozí im desaťročné väzenie.

Výška úplatku údajne závisela od konkrétneho pacienta. Najviac platili muži v odvodovom veku, ktorým lekársky doklad umožnil odcestovať z krajiny. (TASR)

Rusko tvrdí, že v Doneckej oblasti zasiahlo vlak so zbraňami zo Západu.

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany s tým, že jeho sily sa zamerali aj na železničné objekty v Charkovskej oblasti.

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia uviedla, že pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja zamestnanci železníc a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Vo štvrtok tiež podľa ukrajinských úradov utrpeli zranenia desiati civilisti pri ruskom útoku na železničný objekt v meste Balaklija v Charkovskej oblasti. (TASR)

Ukrajinského ministra poľnohospodárstva prepustili na kauciu z väzby, v ktorej sa ocitol pre podozrenia z korupcie.

"Mykola Soľskyj bol prepustený z väzby a pokračuje vo vykonávaní svojich povinností ako minister," uviedlo ministerstvo poľnohospodárstva na sociálnych sieťach. (TASR)

Estónsko v koordinácii s Dánskom dodalo Ukrajine dva hliadkové člny.

Oznámilo to estónske ministerstvo obrany. „Estónsko dodalo Ukrajine dva hliadkové člny v koordinácii so spojeneckým Dánskom. Takáto podpora pomáha Ukrajine zabezpečiť dôležité námorné trasy a brániť svoje vody s cieľom zastaviť ruskú agresiu," uviedol estónsky rezort obrany. 

Estónsko sľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch bude Ukrajine poskytovať pomoc v hodnote 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu.

Ukrajina repatriovala telá 140 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii.

Uviedlo to Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

„Telá našich obrancov po identifikácii odovzdáme ich rodinám na dôstojný pohreb,“ dodalo centrum. Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými ukrajinskými vládnymi a vojenskými inštitúciami, vrátane Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra, Štátnej záchranárskej služby a armády.

Ruské úrady zadržali novinára magazínu Forbes pre obvinenia o šírením informácií o ruskej armáde.

Oznámil to novinárov právnik i samotný Forbes.

Zadržaným novinárom je Sergej Mingazov. Jeho právnik Konstantin Bubon uviedol, že Mingazova umiestnili do cely predbežného zadržania v meste Chabarovsk na východe Ruska, kde novinár žije. Magazín Forbes pritom uviedol, že sa nevie s Mingazovom skontaktovať.

Podľa Bubona bol Mingazov zadržaný za to, že na sociálnej sieti Telegram prezdieľal publikácie o udalostiach v ukrajinskom meste Buča, kde na začiatku invázie hlásili médiá množstvo zabitých ukrajinských civilistov. Bubon dodal, že za obvinenia zo šírenia nepravdivých informácií jeho klientovi hrozí až desať rokov väzenia.

Na Mingazovom účte na Telegrame je niekoľko desiatok príspevkov o Buči, pričom nie je bezprostredne jasné, za konkrétne ktoré je vyšetrovaný. V mnohých príspevkoch sa pritom píše o údajných vojnových zločinoch ruských vojakov v Buči. Mingazovov účet na Telegrame sleduje asi 430 ľudí. (TASR)

Pre Rusko by bolo ťažšie pokračovať v invázii na Ukrajinu bez podpory Číny, povedal šéf americkej diplomacie.

Rokoval s najvyššie postavenými čínskymi predstaviteľmi, vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga.

Blinken novinárom po stretnutí povedal, že dal jasne najavo svoje znepokojenie nad dodávkami materiálov, vrátane obrábacích strojov a mikroelektroniky, ktoré Peking dodáva do Moskvy a ktoré prezident Vladimir Putin využíva na vedenie ruskej vojny na Ukrajine.

Si zdôraznil, že Čína a USA musia hľadať spoločnú reč, "nie sa púšťať do zlovoľného súperenia". "Čína je rada, že vidí sebavedomé, otvorené, prosperujúce a prekvitajúce Spojené štáty," uviedol čínsky vodca.

"Dúfame, že USA sa na rozvoj Číny dokážu pozerať tiež v pozitívnom svetle. Ide o zásadnú otázku, ktorú treba riešiť," dodal. (ČTK)

Štyria civilisti vrátane troch detí utrpeli zranenia pri ruskom údere riadenými bombami na centrum mesta Derhači.

To sa nachádza v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. 

„Teroristi udreli v meste navádzanými bombami na civilné budovy. Zranenia utrpeli deti vo veku šestnásť a päť rokov," napísal šéf vojenskej administratívy okresu Zadorenko.

Neskôr gubernátor Charkovskej oblasti dodal, že počet zranených sa zvýšil na štyroch, a to o jedného dospelého a štvorročné dieťa. Podľa jeho slov v dôsledku ruského útoku začala horieť dvojposchodová budova.

Ruská centrálna banka podľa očakávania opäť ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny.

Je na 16 percentách. V tlačovej správe uviedla, že inflačné tlaky síce postupne poľavujú, ale zostávajú vysoké.

Centrálna banka v súčasnosti predpokladá, že inflácia v Rusku bude v tomto roku 4,3 až 4,8 percenta a že na budúci rok sa vráti k jej štvorpercentnému cieľu. V marci tohtoročnú infláciu odhadovala na štyri až 4,5 percenta.

Ruská bezpečnostná služba zadržala dvoch ľudí obvinených zo sympatizovania s Ukrajinou.

Obvinení sú aj z plánovania útokov na policajné či vojenské objekty v Rusku.

K zatknutiam došlo vo Volgogradskej oblasti ležiacej na juhozápade Ruska neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Zadržaní nadviazali podľa vyhlásenia FSB kontakty s ukrajinskými nacionalistami a plánovali zaútočiť na policajnú stanicu, ako aj náborové stredisko či ďalšie ciele v meste Volžskij. Agenti FSB počas razie zaistili tiež výbušniny a strelné zbrane.

Ruské pozemné sily zrýchlili svoj postup západne od mesta Avdijivka na východe Ukrajiny.

Konštatuje to britské ministerstvo obrany. Vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine uvádza, že ruskí vojaci vstúpili do obce Očeretyne, zhruba 15 kilometrov severne od centra Avdijivky. 

Londýn poukázal na to, že je to jedna z hlavných oblastí ruských operácií. „Napriek pretrvávajúcim vysokým stratám je vysoko pravdepodobné, že ruské pozemné sily sú schopné neustále útočiť na ukrajinské pozície v oblasti a ovládli niekoľko malých osád,“ konštatuje ministerstvo.

Na Ukrajine zadržali dvoch mužov obvinených z toho, že sa vydávali za opravárov a pomáhali Rusku s prípravou útokov.

Útoky mali cieliť na vojenské pozície v Charkovskej oblasti na východe krajiny. Oznámila to ukrajinská tajná služba.

"Pod maskou súkromných opravárov sami cestovali po oblasti a tajne zaznamenávali polohu ukrajinských jednotiek a obranných línií," uviedla SBU. Oboch podozrivých zadržali v mieste ich bydliska.

Podľa SBU odovzdávali ruskej strane informácie o tom, kde sú rozmiestnené armádne opevnenia či ukrajinské jednotky. V prípade usvedčenia im hrozí doživotné väzenie. (TASR)

Tým, že sa Rusko zmocnilo záporožskej elektrárne, vzniká hrozba radiačnej katastrofy, vyhlásil prezident Zelenskyj.

Spravil tak v deň, keď si na Ukrajine pripomínajú 38. výročie jadrovej katastrofy v Černobyle.

Ruské sily obsadili ZAES na juhu Ukrajiny v prvých dňoch invázie. Obe strany konfliktu sa odvtedy pravidelne obviňujú z ohrozovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

"Ruskí teroristi držia v zajatí záporožskú elektráreň už 785 dní," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. "Je na zodpovednosti celého sveta vyvíjať tlak na Rusko, aby zaistilo oslobodenie ZAES a jej návrat pod plnú kontrolu Ukrajiny, ako aj to, aby boli všetky ukrajinské jadrové zariadenia chránené pred ruskými útokmi," napísal.

"Je to jediný spôsob, ako zabrániť novým radiačným katastrofám, teda tomu, čo denne hrozí v dôsledku prítomnosti ruských okupantov v ZAES," dodal ukrajinský prezident.

Ruský Gazprom zažaloval tri stredoeurópske podniky, slovenskú ZSE, českú ČEZ a rakúsku OMV. 

Žaloby voči českej a slovenskej firme a rakúskej OMV Gazprom podal vo štvrtok. Ďalšie podrobnosti k prípadu neboli známe.

Situácia okolo obchodu s plynom sa skomplikovala, keď ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu a Európska únia v odvete prijala sériu protiruských sankcií.

Gazprom a niektoré ďalšie ruské spoločnosti sa tieto súdne spory snažia presunúť z medzinárodných arbitráží do Ruska, píše agentúra Reuters.

Gazprom disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete a má monopol na vývoz tejto strategicky dôležitej suroviny z Ruska prostredníctvom siete plynovodov. Kontrolu nad firmou má Kremeľ. (ČTK)

Hlavnou ofenzívnou operáciou ruskej armády je v súčasnosti postup na mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti.

Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Dobytie mesta Časiv Jar, ktoré leží približne desať kilometrov západne od Bachmutu, Rusi považujú za kľúčové pre ďalší postup k mestám Kosťantynivka, Kramatorsk a Sloviansk.

Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že Rusko sa pokúsi dobyť Časiv Jar do 9. mája. Moskva totiž vtedy oslavuje Deň víťazstva, čo je v Rusku silne militarizovaný sviatok pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Španielsko ani Grécko nedodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany, ktoré Kyjev žiada na obranu.

Madrid však pošle batériu rakiet do systému Patriot. Informoval o tom denník El País a agentúra Reuters. Obe juhoeurópske krajiny boli v posledných dňoch pod tlakom partnerov z Európskej únie, aby systémy Ukrajine poskytli.

"Boli sme požiadaní a vysvetlili sme, prečo to nemôžeme urobiť," povedal podľa Reuters grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Atény podľa neho nemôžu dodať systémy S-300 alebo Patriot, ktoré sú "kľúčové pre našu schopnosť odstrašenia".

Španielske ministerstvo obrany podľa denníka tiež vylučuje odovzdanie kompletných systémov Kyjevu, poskytne však nešpecifikované množstvo rakiet, o ktoré má Ukrajina taktiež záujem.

Obranná politika je pre Mitsotakisovu vládu citlivá téma nielen kvôli ruskej agresii, ale aj v kontexte napätých gréckych vzťahov s Tureckom. (ČTK)

Ukrajinský súd nariadil väzbu pre ministra poľnohospodárstva Soľského pre podozrenia z korupcie.

Je podozrivý z účasti na nelegálnom nadobudnutí štátnej pôdy v hodnote takmer siedmich miliónov eur.

Samotný Soľskyj obvinenia odmieta. K predmetnej udalosti malo dôjsť ešte medzi rokmi 2017 - 2021, teda predtým, než sa v marci 2022 stal ministrom poľnohospodárstva.

Sudca v prípade stanovil kauciu na 75,5 milióna ukrajinských hrivien (asi 1,8 milióna eur) s tým, že Soľskyj zostane vo väzbe do 24. júna. Prokuratúra na štvrtkovom pojednávaní uviedla, že za vznesené obvinenia hrozí ministrovi až 12 rokov väzenia.

Obvinený politik predložil vo štvrtok svoju rezignáciu, no technicky zostáva ministrom, až kým parlament jeho žiadosť neposúdi. (TASR)

Ukrajina dočasne stiahla z boja americké tanky Abrams M1A1, ktoré sa ukázali byť zraniteľné pri nasadení dronov.

Napísala agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľov americkej armády.

USA po mesiacoch ukrajinského naliehania súhlasili vlani v januári s odoslaním týchto strojov v počte 31 kusov. Kyjev tvrdil, že tanky v cene asi desiatich miliónov dolárov za kus sú kľúčové na prelomenie ruských línií. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri na Telegrame oznámil, že abramsy dorazili na Ukrajinu.

Ale bojisko sa medzitým podstatne zmenilo, a to hlavne kvôli všadeprítomným prieskumným dronom a nasadeniu "dronov-poľovníkov" a "dronov-zabijakov", píše AP. Je ťažké ochrániť tanky, ak ich drony čo i len na chvíľu objavia. Potom ich buď zničia, alebo na ne navedú paľbu ďalších zbraní. Pri ruských útokoch bolo stratených už päť amerických tankov.

Očakávaná minuloročná protiofenzíva Ukrajiny uviazla a nasadenie abramsov na bojovom poli sa začalo považovať za nevyhnutný krok k prelomeniu opevnenej ruskej obrany. Ukrajina ich však nasadila iba obmedzene, navyše kombinované operácie v americkom štýle nie sú súčasťou ukrajinských operácií, uviedol predstaviteľ Pentagonu. Pri nedávnom ústupe z Avdijivky, mesta na východe Ukrajiny, o ktoré sa niekoľko mesiacov intenzívne bojovalo, bolo niekoľko tankov stratených, dodal zástupca Pentagonu.

Rozšírenie bezpilotných lietadiel na ukrajinskom bojisku znamená, že "neexistuje žiadne otvorené priestranstvo, ktoré by ste mohli len tak prejsť bez strachu z odhalenia", povedal novinárom vysokopostavený predstaviteľ Pentagonu.

Zatiaľ boli americké tanky stiahnuté z prednej línie a USA budú spolupracovať s Ukrajincami na vypracovaní novej taktiky, povedal podpredseda zboru náčelníkov štábov admirál Christopher Grady aj ďalší predstaviteľ Pentagonu, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

"Keď sa zamyslíte nad tým, ako sa boj vyvíjal, tak hromadné nasadenie obrnencov v prostredí nasýtenom bezpilotnými lietadlami môže byť riskantné," povedal Grady AP tento týždeň. Zdôraznil, že tanky sú naďalej dôležitou zbraňou, ale je nutné spolupracovať s Ukrajincami a ďalšími partnermi a vypracovať nový spôsob nasadenia tankov. (ČTK)

Rusko stratilo od začiatku vojny na Ukrajine už takmer 464-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine stratili ruské sily podľa Kyjeva 950 vojakov. 

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 463 930, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty a 31 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 262 tankov, 13 957 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 867 delostreleckých systémov.

Britský exminister obrany Wallace varoval pred návrhmi, aby sa vojna na Ukrajine stala zamrznutým konfliktom.

Myšlienku "zmrazenia" vojny na Ukrajine nedávno vyslovil vysokopostavený člen vládnucich sociálnych demokratov v Nemecku.

"V roku 2014 konflikt zmrazili a Ukrajina mala na frontovej línii medzi rokom 2014 a (ruskou vojenskou) inváziou 18-tisíc zavraždených vojakov," upozornil Wallace.

"Rusko prezbrojí, nadobudne ďalšie vybavenie a spraví to, čo po roku 2014. A neskôr sa vráti," dodal.

Ako Wallace ďalej podotkol, "problém so zamrznutým konfliktom je, že ho musíte zaručiť". Na to sa však ani Ukrajina už nenechá presvedčiť, pretože v minulosti sa pokúšali garantovať pomoc Kyjevu Británia, USA, Nemecko i Francúzsko.

"Takže keby ste boli Ukrajinci, dôverovali by ste v tomto momente skutočne našim zárukám? A čo by ste dali Ukrajine, aby ste ju presvedčili, aby zmrazila konflikt? Možno by povedali: 'Dajte nám členstvo v NATO'," upozornil bývalý britský minister obrany.

Zároveň však odmietol špekulovať o tom, či by Ukrajina výmenou za členstvo v Severoatlantickej aliancii bola ochotná prestať bojovať za svoje územia okupované Ruskom. "Je to na Ukrajine, aby sa rozhodla, oni prišli o tisícky ľudí. A oni sú tí, ktorí za nás práve teraz bojujú. My nebojujeme," pripomenul a dodal, že podľa jeho názoru by s tým nesúhlasilo ani Rusko.

Wallace zároveň vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby súhlasil s dodaním riadených striel typu Taurus Ukrajine. Scholz sa tomu naďalej bráni napriek opakovaným výzvam Kyjeva, píše DPA. Ako podotkol, rozumie Scholzovým obavám z možnej eskalácie konfliktu, podotkol však, že sú neopodstatnené.

"Počas celého tohto procesu sme mohli vidieť, že červené línie stanovené Ruskom sú ako krieda, jednoducho ich zotrú z tabule," uviedol. "Ukrajina sa však bude držať všetkých obmedzení, ktoré jej určíte," dodal.

Britský exminister obrany zároveň ocenil Nemecko za zvýšenie podpory Ukrajine, zopakoval však svoju ostrú kritiku na adresu Scholzovho vládnutia. Nemecký kancelár podľa neho nie je vhodným lídrom pre aktuálne prebiehajúci konflikt, je nerozhodný a podporu Nemecka Ukrajine marí aj nedostatočná komunikácia s Kyjevom, cituje DPA. (TASR)

Rusko odsúdilo 17-ročnú študentku a 19-ročného mladíka za nápis "Smrť režimu", ktorý napísali v sibírskom meste Čita.

Sedemnásťročnú Ljubov Lizunovovú odsúdil ruský súd na 3,5 roka väzenia. Devätnásťročný Alexander Snežkov dostal šesť rokov.

Uviedol to na svojom ruskojazyčnom webe server BBC News s odvolaním sa na ochrancu ľudských práv, ktorí proces sledovali.

Prokurátor požadoval pre Snežkova sedem rokov a pre Lizunovovú päť rokov v trestaneckej kolónii za to, že okrem spomínaného nápisu tiež informovali na sociálnych sieťach o "priamych protivojnových akciách", najmä o podpaľovaní vojenských správ.

Lizunovovú pred dvoma týždňami previedli z domáceho väzenia do vyšetrovacej väzby, pretože raz prišla domov s dvojhodinovým meškaním. Stala sa tak prvou maloletou školáčkou, ktorú zavreli do väzenskej väznice kvôli protivojnovým protestom.

Dvojicu obvinili zo spáchania hneď z troch trestných činov: vyzývania na terorizmus a na extrémizmus, ako aj vandalstva motivovaného politickou záštitou. Snežkova zavreli do väzby ešte vlani v januári pod zámienkou možného úteku z Ruska. (ČTK)

Dánska vláda vyčlenila 4,4 miliardy dánskych korún na ďalšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu. 

Kodaň financie prispeje do svojho fondu, ktorý zriadila na distribúciu pomoci pre Kyjev medzi rokmi 2023 a 2028. Najnovší záväzok zvýšil celkovú sumu vojenskej pomoci, ktorú Dánsko prisľúbilo Ukrajine, na 64,8 miliardy dánskych korún.

"Dánsko bolo od začiatku vojny jedným z najaktívnejších darcovských štátov... Budeme v tom pokračovať, a preto ma teší, že väčšina strán vo Folketingu (dánskom parlamente) podporuje, aby sme do fondu pre Ukrajinu pridali ďalších 4,4 miliardy korún na vojenskú pomoc v roku 2024," povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko podpísalo vo februári s Ukrajinou bezpečnostnú dohodu s platnosťou na desať rokov, pripomína AFP. Podobné dohody predtým s Kyjevom uzavreli Británia, Nemecko i Francúzsko.

Podľa údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) je Dánsko štvrtým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

Zelenskyj poďakoval dánskemu parlamentu za navýšenie vojenskej pomoci pre Kyjev. "Oceňujeme ochotu Dánska reagovať na naliehavé potreby ukrajinských obrancov," napísal v príspevku na sociálnej sieti X.

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300, tvrdí grécky premiér Mitsotakis.

Informovala o tom agentúra DPA. Mitsotakis v rozhovore pre televíziu Skai povedal, že Atény už poskytli Kyjevu rôzne zbrane, no nemôžu mu dodať systémy, ktoré majú zásadný význam pre obranu krajiny.

Vyjadril sa tak po nedávnych správach, že lídri niektorých krajín EÚ a Severoatlantickej aliancie vyvíjali tlak na Grécko a Španielsko, aby poskytli Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

Grécky premiér potvrdil, že dostal takéto žiadosti. Grécko je podľa jeho slov pripravené dodať Ukrajine ďalšiu nadbytočnú techniku. "Ak takýto materiál nájdeme, urobíme tak," uviedol.

Dôvodom postoja Atén k tejto záležitosti môže byť dlhodobý spor medzi Gréckom a Tureckom o územných nárokoch v Egejskom mori, právach na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredomorí, kde si Grécko a Cyprus nárokujú výlučné hospodárske zóny, i o samotnom etnicky rozdelenom ostrove Cyprus, píše DPA.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tiež viackrát spochybnil zvrchovanosť Grécka nad niekoľkými ostrovmi vrátane Rodosu, Samosu a Lesbosu.

Ukrajina v uplynulých týždňoch viackrát požiadala svojich západných spojencov o dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany, aby sa dokázala brániť pred ruskými raketovými útokmi. (TASR)

Zelenskyj telefonoval s Mikeom Johnsonom a Chuckom Schumerom, poďakoval im za schválenie dôležitej pomoci.

Informovala o tom agentúra Reuters. Zelenskyj v rozhovore so Schumerom ocenil neochvejnú podporu Demokratickej strany pre Kyjev, napísal v príspevku na sociálnej sieti. Zároveň ho informoval o aktuálnej situácii na bojisku a potrebách ukrajinskej armády.

Ukrajinský prezident dodal, že republikánovi Johnsonovi poďakoval za "jeho líderstvo, ktoré zabezpečilo podporu pomoci pre Ukrajinu" v snemovni. "Osobitne som vyzdvihol zahrnutie systémov ATACMS s dlhým doletom do zákona, ktoré sú na bojisku veľmi potrebné. Zároveň som ho pozval na návštevu Ukrajiny," priblížil.

Predseda americkej Snemovne reprezentantov čelil v uplynulých týždňoch rastúcemu tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku pomoci hlasovať. Zákon v snemovni niekoľko mesiacov blokovali krajne pravicoví republikáni.

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch trpela nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky.

Zelenskyj vo štvrtok vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze povedal, že s pomocou investícií západných krajín chce rozšíriť výrobu v ukrajinskom obrannom sektore, informovala agentúra DPA. Dôvodom je veľká závislosť Ukrajiny od dodávok zbraní zo Západu a negatívna skúsenosť s dlhým čakaním na nový balík pomoci od USA v dôsledku sporu v Snemovni reprezentantov USA.

Ukrajinský prezident dodal, že šesťmesačné meškanie podpory od Washingtonu spôsobilo na frontovej línii veľké problémy. Dúfa, že o tejto téme sa bude hovoriť na virtuálnom rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré sa uskutoční v piatok.

Spojené štáty oznámia dlhodobú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote šesť miliárd dolárov. 

Pomoc má zahŕňať muníciu pre systémy protivzdušnej obrany. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním na nemenovaných amerických predstaviteľov.

Pomoc bude financovaná prostredníctvom Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI), priblížili predstavitelia, ktorí si želali ostať v anonymite.

Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

Biely dom tento týždeň oznámil vojenskú pomoc pre Ukrajinu za jednu miliardu dolárov. Táto podpora sa však na Ukrajinu dostane rýchlo, keďže je odosielaná priamo zo skladov Pentagónu v USA i Európe, vysvetľuje AP.

Oznámené vojenské balíky sú výsledkom schválenia zákona o pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd eur, ktorý odobril Kongres USA a v stredu ho podpísal americký prezident Joe Biden.

Dôležitá podpora prichádza v čase, keď ukrajinská armáda trpí nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky. (TASR)

Ruskí navrátilci z bojov na Ukrajine majú v Rusku na svedomí životy najmenej 107 ľudí. 

Zhruba ďalšej stovke spôsobili ujmu na zdraví, uviedol ruský investigatívny portál Vjorstka. Vrážd, napadnutí a ďalších trestných činov vedúcich k úmrtiu alebo zmrzačeniu ľudí sa podľa jeho informácií dopustilo 175 ruských vojakov, vrátane 91 bývalých väzňov, ktorých omilostil ruský prezident Vladimir Putin.

V rokoch 2022 až 2023 zavraždili navrátilci z vojny 76 ľudí. Ďalším 18 ľuďom spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, ktorá viedla k úmrtiu. Pri dopravných nehodách, ktoré zavinili, zomrelo ďalších 11 ľudí. V dvoch prípadoch potom bývalí vojaci zmanipulovali maloletých k užívaniu drog, čo viedlo k smrti dvoch detí, uviedol investigatívny portál. Najviac vrážd medzi navrátilcami majú na svedomí bývalí väzni, ktorí usmrtili 44 ľudí.

Smrteľné nebezpečenstvo často hrozí príbuzným bývalých vojakov, poznamenal portál. Mnoho vrážd malo podľa neho tiež súvislosť s alkoholom. "Veteráni" často napádali a vraždili svojich známych, s ktorými popíjali.

Ruským väzňom naverbovaným do bojov podľa skorších podmienok stačilo odslúžiť na fronte šesť mesiacov, po ktorých boli prepustení na slobodu. Médiá upozorňovali, že sa na slobode často ocitli aj ľudia, ktorí boli odsúdení za brutálne vraždy, čo vyvolávalo pobúrenie u pozostalých. Po novom sú ale väzni často do bojov vysielaní až do konca takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, čo je ruské oficiálne označenie pre vojnu na Ukrajine, uviedla v januári vo svojom ruskojazyčnom vydaní stanica BBC. (ČTK)

Poľsko a Litva sú pripravené pomôcť ukrajinským úradom vrátiť do vlasti mužov podliehajúcich brannej povinnosti.

Uviedli to predstavitelia oboch krajín vo štvrtok po tom, ako Kyjev oznámil pozastavenie konzulárnych služieb pre týchto Ukrajincov v zahraničí. Informoval o tom denník The Guardian, píše TASR.

"Už dlho hovoríme, že môžeme ukrajinskej strane pomôcť zaistiť, že ľudia podliehajúci (povinnej) vojenskej službe pôjdu na Ukrajinu," povedal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz pre televíziu Polsat. Nespresnil, aký postup by mohla Varšava využiť.

Podobné kroky by mohla podniknúť aj Litva, uviedol jeho litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas. "Ukrajina má veľmi málo mobilizačných rezerv... Nie je to fér voči občanom, ktorí bojujú za svoju krajinu," vyhlásil.

Ukrajina zápasí s veľkým deficitom vojenskej techniky a vojakov v porovnaní s ruskými jednotkami na frontovej línii. V Kyjeve nedávno prijali nový zákon o mobilizácii, ktorý znížil vek odvodu do armády z 27 na 25 rokov.

V stredu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že pozastavuje konzulárne služby pre mužov podliehajúcich odvodu, ktorí žijú v zahraničí. Podľa nových pravidiel bude možné mužom vo veku od 18 do 60 rokov vydať cestovné pasy len na území Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pre Guardian povedal, že je neprijateľné, aby ukrajinskí muži v zahraničí "sedeli v reštauráciách", kým iní zomierajú. Dôvodom sprísnenia predpisov je podľa neho sčasti férovosť voči vojakom na fronte. "Nechápu, prečo sa vláda nesnaží zapojiť viac ľudí do vojnového úsilia," uviedol.

Igor Lisin, predstaviteľ organizácie Nadácia Ukrajina, ktorá pracuje s Ukrajincami v Poľsku, informoval, že podľa veľmi hrubého odhadu sa môže v Poľsku nachádzať 300 000 až 400 000 Ukrajincov v odvodovom veku.

Právnik poľskej mimovládnej organizácie Fundacja Ocalenie Tadeusz Kolodziej povedal, že poľské úrady nemajú mechanizmus, akým by mohli deportovať ukrajinských mužov do ich vlasti, pričom aktuálne neplánujú ich prítomnosť v krajine vyhlásiť za nezákonnú.

Poľský parlament budúci týždeň prerokuje nové predpisy, ktoré by prístup Ukrajincov k dávkam v Poľsku podmienili predložením platného pasu. Dosiaľ ukrajinským utečencom postačoval akýkoľvek doklad totožnosti. Časom by sa mohli objaviť aj otázky, či ľudia bez pasu môžu legálne pracovať. "Ak nebudú môcť získať pas, mnohí z týchto ľudí by mohli požiadať o azyl," dodal Kolodziej. (TASR)