Ukrajina Rusko Online: Biden podpísal balík pre Kyjev, hlási rýchle obnovenie pomoci

Ukrajina rozhodla, že muži vo veku od 18 do 60 rokov, budú môcť získať pasy len na území Ukrajiny.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Kyjev ďalej sprísnil pravidlá mobilizácie. O deň skôr ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo pozastavenie konzulárnych služieb pre mužov v brannom veku, ktorí bývajú v zahraničí, a to do 18. mája.

V tom čase podľa ukrajinskej diplomacie vstúpi do platnosti nový zákon, ktorý mení pravidlá mobilizácie vyhlásenej na Ukrajine pred viac ako dvoma rokmi v reakcii na ruskú inváziu. Jeho hlavnou úlohou je podľa médií podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.

Norma predpokladá, že Ukrajinci žijúci bez vojenských dokladov v zahraničí si nebudú môcť zariadiť nový pas či získať konzulárne služby.

Vládne rozhodnutie ohľadom vydávania pasov mužom v brannom veku iba na území Ukrajiny, a nie teda aj na diplomatických misiách v zahraničí, sa podľa agentúry nevzťahuje na obyvateľov krajiny, ktorí majú počas vojnového stavu povolenie na prekročenie hraníc vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. (ČTK)

USA potvrdili, že poslali rakety dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu. Zbrane určené na použitie na jej území prišli tento mesiac.

"Môžem potvrdiť, že Spojené štáty poskytli Ukrajine rakety ATACMS s dlhým doletom na priamy príkaz prezidenta," povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel.

Tieto zbrane boli súčasťou marcového vojenského balíka pre Ukrajinu a nejde o tie, ktoré najnovšie schválil Kongres a podpísal prezident Joe Biden. "Neoznamovali sme to, aby sme zachovali operačnú bezpečnosť Ukrajiny, na ich žiadosť," uviedol Patel s tým, že "rakety pricestovali na Ukrajinu tento mesiac".

Biely dom predtým potvrdil, že Spojené štáty poslali Ukrajine variant ATACMS s kratším doletom, ktorý môže prekonať 165 kilometrov. Typ s najdlhším doletom dokáže zasiahnuť ciele vzdialené až 300 kilometrov.

Potvrdenie rakiet s najdlhším doletom prišlo od ministerstva zahraničných vecí v ten istý deň, ako prezident Biden podpísal návrh zákona poskytujúceho novú vojenskú pomoc Ukrajine za 61 miliárd dolárov.

Toto umožní Pentagónu oznámiť, že posiela balík pomoci Ukrajine, ktorý tak veľmi potrebuje - delostreleckú a protivzdušnú muníciu. (TASR)

Ukrajinský prezident poďakoval Bidenovi za podpis zákona, ktorý zahŕňa pomoc pre Kyjev v hodnote 61 miliárd dolárov.

Proces schvaľovania nového balíka pomoci pre Ukrajinu v Kongrese USA niekoľko mesiacov blokovali republikánski kongresmani.

"Túto polročnú púť sme dokončili. Bez ohľadu na to, čo kto hovorí, získavame podporu, ktorú potrebujeme, aby sme mohli pokračovať v ochrane životov pred ruskými útokmi," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videoodkaze.

"Teraz urobíme všetko pre to, aby sme vynahradili šesť mesiacov, ktoré uplynuli v diskusiách, v pochybnostiach," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Biden podpísal zákon o pomoci pre Ukrajinu, Izrael aj Taiwan Čítajte 

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch trpela nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky.

Schválenie významnej americkej pomoci by malo byť veľkou vzpruhou pre morálku ukrajinskej armády, no nie je jasné, či bude stačiť na odrazenie ruského tlaku na frontovej línii v nasledujúcich týždňoch, konštatuje Reuters.

Kyjev navyše už niekoľko týždňov varuje, že Rusko možno plánuje veľkú letnú ofenzívu, ktorá by mohla prísť už koncom mája.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina úzko spolupracuje s USA na dodávke vojenského balíka v hodnote jednej miliardy dolárov. Podľa jeho slov obsahuje "presne tie zbrane, ktoré ukrajinskí vojaci potrebujú". Konkrétne spomenul taktické balistické strely ATACMS dlhého doletu, delostrelectvo, protitankové zbrane, salvový raketový systém HIMARS a veľmi potrebnú protivzdušnú obranu.

"Ďakujem všetkým Američanom v obrannom priemysle, každému štátu, ktorý vyrába zbrane, ktoré teraz skutočne chránia demokraciu a náš spôsob života," povedal ukrajinský prezident.

Dánska pivovarnícka skupina Carlsberg investuje do svojho podnikania na Ukrajine približne 50,5 milióna dolárov.

Firma to oznámila v stredu po stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s generálnym riaditeľom Carlsbergu Jacobom Aarupom-Andersenom. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Carlsberg je jedným z najväčších dánskych investorov na Ukrajine, vlastní tam tri pivovary a je jedným z najväčších daňových poplatníkov v krajine. „Svojou investíciou ste príkladom pre ostatných partnerov a investorov," povedal Zelenskyj počas stretnutia. (SITA)

Ukrajina začala prvýkrát používať balistické rakety dlhého doletu, ktoré jej tajne poskytli Spojené štáty.

Takto útočila minulý týždeň na ruské vojenské letisko na Kryme a v noci aj na ruské sily v ďalších okupovaných oblastiach. V stredu to uviedli americkí predstavitelia.

Ukrajinskí lídri sa už dlho tieto zbrane snažili získať. Nové rakety poskytujú Ukrajine takmer dvojnásobný dostrel - až 300 kilometrov - oproti strelám so stredným dosahom, aké Ukrajina dostala od USA vlani v októbri.

Jeden z predstaviteľov povedal, že USA poskytnú ďalšie takéto rakety v novom balíku vojenskej pomoci, ktorý prezident Joe Biden podpísal v stredu.

Biden schválil dodávku vojenského taktického raketového systému s dlhým doletom, známeho ako ATACMS, začiatkom marca a USA ich "značné množstvo" zaradili do balíka s vojenskou pomocou za 300 miliónov dolárov, ako vtedy oznámili, uviedol jeden predstaviteľ.

Dvaja americkí predstavitelia, ktorí si želali zostať v anonymite, pretože nemajú povolenie diskutovať o dodávke pred jej zverejnením, neuviedli presný počet rakiet dodaných minulý mesiac a ani striel v najnovšom balíku vojenskej pomoci.

Ukrajina je nútená rozdeľovať svoje zbrane na prídel a čelí aj zvýšeným ruským útokom.

Kyjev žiadal systémy dlhého doletu, pretože rakety poskytujú životne dôležitú schopnosť útočiť na ruské ciele, ktoré sú oveľa ďalej. To umožňuje ukrajinským silám zostať v bezpečí mimo dostrelu.

Informácie o týchto dodávkach držali v tichosti natoľko, že o ich dodaní na Ukrajinu nevedeli ani zákonodarcovia a ďalší ľudia, ktorí v posledných dňoch žiadali, aby USA tieto zbrane poslali. (TASR)

Počet príslušníkov ukrajinskej štátnej pohraničnej stráže sa zvýši o 15 -tisíc, parlament schválil zákon o zväčšení ich počtu.

Uviedol to ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. Celkovo tak ukrajinská štátna pohraničná stráže bude mať 75-tisíc členov. Z nich 67-tisíc bude plniť vojenské úlohy. (SITA)

Ruská ekonomika tento rok vzrastie o 2,8 % a budúci o 2,5 %. Uviedol to v prognóze viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie.

Tým poprel predpovede, že invázia Moskvy na Ukrajinu povedie k ekonomickému krachu Ruska. TASR správu prevzala z DPA.

Podľa ekonóma viedenského inštitútu ( (Wiener Institut für Internationale Wirtschaftsvergleiche, wiiw)) Vasilija Astrova ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi "nedôjdu peniaze na vojnu". "Pre ruskú ekonomiku je otázkou skôr to, čo príde po vojne, keďže v súčasnosti je od nej úplne závislá," domnieva sa Astrov. V Rusku došlo totiž vlani k masívnemu nárastu verejných výdavkov, najmä na armádu.

Reálne mzdy v Rusku sa v roku 2023 zvýšili o takmer 8 % v dôsledku nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, zatiaľ čo súkromná spotreba vzrástla o 6,5 %, uvádza správa inštitútu, ktorý sa špecializuje na východnú Európu. Hrubý domáci produkt (HDP) Ruska sa vlani zvýšil o 3,6 %, a to aj napriek masívnym západným sankciám.

V prípade Ukrajiny viedenský inštitút očakáva rast HDP o 3,2 % v tomto roku po zvýšení o 5,3 % v roku 2023.

Čoraz "tenšia" protivzdušná obrana Kyjeva si ale vyberá svoju daň, pričom ruské letecké útoky prerušujú dodávky elektriny do domácností a pre priemysel.

"V konečnom dôsledku všetko bude stáť alebo padať na primeranej a včasnej vojenskej a finančnej pomoci od Západu. Len v roku 2024 bude Ukrajina čeliť nedostatku financií vo výške 40 miliárd USD (37,43 miliardy eur)," dodal Astrov. (TASR)

Rusko a Ukrajina sa dohodli na výmene 48 detí vysídlených v dôsledku ruskej invázie.

V katarskej Dauhe to oznámila ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová.

Moskva a Kyjev podľa nej viedli v Dauhe prvé priame rokovania o výmene detí, ktoré sprostredkoval Katar. Výsledkom rokovaní je, že "29 detí pôjde na Ukrajinu a 19 do Ruska," spresnila ruská ombudsmanka.

Neuviedla však žiadne podrobnosti o tom, prečo boli deti v rukách Rusov alebo odkiaľ pochádzajú, píše AFP.

Rusko je dlhodobo obviňované z násilného odvlečenia ukrajinských detí na ruské územie počas invázie na Ukrajinu. Na Ľvovovú-Belovovú aj ruského prezidenta Vladimira Putina je za nútené deportácie vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu.

Ukrajina tvrdí, že do Ruska bolo od februára 2022 nelegálne odvedených viac ako 19.000 detí, ktoré sa tam snažia zbaviť ich ukrajinskej identity, píše AFP. Z tohto počtu prinavrátili už približne 400.

Rusko toto obvinenie odmieta a tvrdí, že deti iba odviezlo preč z oblasti bojov pre ich vlastnú bezpečnosť. Ľvovová-Belovová vlani v júli vyhlásila, že do Ruska bolo z humanitárnych dôvodov privezených 700-tisíc ukrajinských detí.

Osud týchto detí je veľmi citlivou záležitosťou na Ukrajine. Rodičia niektorých z nich zahynuli, zatiaľ čo ostatné deti boli od rodiny oddelené v dôsledku približujúcej sa frontovej línie, píše AFP.

Niektoré žili v ukrajinských sirotincoch v oblastiach, ktoré okupovalo Rusko.

Tínedžeri, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, tvrdia, že boli podrobovaní ruskej vlasteneckej výchove a boli nútení chváliť ruskú armádu. (TASR)

Prezident Biden podpísal zákon o pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael aj Taiwan. (TASR)

Povinnosť odvodu do armády pre Ukrajincov v zahraničí nezmení direktívu EÚ o poskytovaní dočasnej ochrany.

Ochrana pre ukrajinských utečencov sa bude naďalej uplatňovať bez ohľadu na pohlavie žiadateľov alebo na to, či sa na nich vzťahuje povinnosť odvodu do armády.

Povedala to predstaviteľka Európskej komisie Anitta Hipperová. Vyjadrila sa tak v súvislosti so správou, že Ukrajina pozastavila konzulárne služby ukrajinským mužom v odvodovom veku, ktorí majú pobyt v zahraničí.

„Nie je na nás, aby sme komentovali rozhodnutie ukrajinskej vlády prijať opatrenia potrebné vzhľadom na konflikt," dodal hovorca Európskej komisie Eric Mamer. (SITA)

Európska komisia poslala Kyjevu druhú tranžu makrofinančnej pomoci v celkovej sume 1,5 miliardy eur.

Platba je súčasťou rozsiahleho podporného balíka zo strany Európskej únie v objeme 50 miliárd eur..

Štvorročný nástroj pre Ukrajinu Európska únia schválila vo februári. Prvú tranžu z tohto nástroja v sume 4,5 miliardy eur EK Ukrajine poslala 20. marca.

Ak Kyjev získa od USA balistické strely ATACMS s dlhším doletom, Rusko zatlačí ukrajinské sily a rozšíri nárazníkovú zónu.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Biely dom vlani v októbri informoval, že poskytol Kyjevu rakety ATACMS, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 165 kilometrov. Nový balík vojenskej pomoci, ktorý už schválil Kongres USA, by mal zahŕňať aj verziu strely ATACMS s doletom 300 kilometrov. (TASR)

Ospravedlňujeme sa, že naši predstavitelia odmietajú vojensky pomáhať susedovi. Aj SNP bolo idealizmom. Píše Matúš Ritomský. (SME)

Spolupráca krajín V4 vo vojenskej oblasti dáva zmysel bez ohľadu na možné odlišné politické názory vedení štátov.

Po stretnutí šéfov armád V4 na zámku Liblice to povedal náčelník generálneho štábu českej armády Karel Řehka, ktorý rokovanie viedol.

Čelní predstavitelia armád ČR, SR, Poľska a Maďarska diskutovali o vývoji konfliktu na Ukrajine, vojenskej pomoci Kyjevu a výcviku ukrajinských vojakov.

Hovorili tiež o dôsledkoch nového aliančného modelu síl na armády V4 či o rastúcom vplyve Ruska a Číny na bezpečnostnú situáciu v Európe.

Ďalšou formou pomoci Ukrajine by mohlo byť analytické a výcvikové centrum JATEC (Joint Analysis, Training and Education Centre), ktoré by malo vzniknúť v Poľsku. Podľa českého rezortu obrany sa o ňom bude podrobnejšie hovoriť na júlovom summite NATO vo Washingtone. Česko podľa Řehku vznik centra podporuje.

Šéf českej armády tiež zdôraznil, že spolupráca krajín V4 na vojenskej úrovni je živá a dáva zmysel.

"Máme mnoho tém, ktoré ako susedné štáty musíme riešiť. Bez ohľadu na rôzne politické názory, ako to môže vyzerať navonok, sme my, vojaci, zodpovední za to, aby sme poskytovali jasné vojenské odporúčania politickému vedeniu našich krajín. Naša diskusia je preto vždy veľmi otvorená, profesionálna a v priateľskom duchu," priblížil atmosféru rokovania Řehka.

Česko predsedá skupine V4 od júla minulého roka, štafetu od neho tento rok prevezme Poľsko. Medzi hlavné priority českého predsedníctva vo vojenskej oblasti patrí najmä podpora Ukrajiny, spoločné výcvikové aktivity či boj s hybridnými hrozbami z Ruska.

Od júla minulého roka ČR usporiadala niekoľko odborných workshopov, seminárov a konferencií v rôznych vojenských oblastiach, kde si špecialisti z armád vymieňali skúsenosti, dodal český rezort obrany.

Zlepšenie vzťahov s Ruskom nemožno očakávať v nasledujúcich desaťročiach, myslí si slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda.

„Keď Rusko vráti ukradnuté, zaplatí reparácie a povie: 'prepáčte'. Bude to trvať tak, ako vysporiadanie vzťahov medzi NSR a NDR. Päťdesiat rokov,“ povedal Dzurinda v Štrasburgu, kde zavítal na slávnosť pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie.

V súvislosti s čerstvo schválenou americkou pomocou pre Ukrajinu poznamenal, že sa z tohto rozhodnutia Kongresu USA veľmi teší.

„Ľudovo sa vraví, že nikdy nie je neskoro. Nie je vyhraté, ale je to nesmierne silný impulz k tomu, aby sa Ukrajina ubránila. Že sme tu, že nedovolíme porážku Ukrajiny. Je to impulz morálny aj materiálny,“ skonštatoval Dzurinda, ktorý z pozície premiéra priviedol Slovensko do Európskej únie aj do NATO. (SITA)

Viac ako 200-tisíc odberateľov v Charkovskej oblasti zostáva bez dodávok elektriny, uviedla energetická spoločnosť Ukrenerho.

Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru spôsobili, že výpadky v dodávkach elektriny zažívajú aj obyvatelia Dnepropetrovskej, Doneckej, Mykolajivskej, Sumskej oblasti a Odeskej oblasti. (SITA)

Nemecký kancelár Scholz napriek novej americkej podpore strely s plochou dráhou letu Taurus Kyjevu neposkytne.

Spoločne s britským premiérom Sunakom ale napadnutej krajine sľúbili ďalšiu zbrojnú podporu. Obaja sa Berlíne tiež zhodli na tom, že Európa musí výrazne investovať do svojej obrany.

"Čo sa týka tohto zbraňového systému, moje rozhodnutie sa nemení," povedal Scholz na otázku, či Nemecko teraz poskytne Ukrajine taurusy, keď USA dodávajú tamojším ozbrojeným silám strely ATACMS.

Scholz v tejto súvislosti pripomenul, že Nemecko poskytuje Ukrajine po USA druhú najväčšiu zbrojnú pomoc vrátane protileteckých systémov Patriot či Iris-T. Zároveň vyzval ďalšie štáty, ktoré by systémy Patriot mohli Ukrajine dodať, aby tak urobili.

Taurusy, o ktoré majú Ukrajinci veľký záujem, majú dostrel až 500 kilometrov. Podľa Scholzových skorších vyhlásení by tieto zbrane zvýšili riziko zavlečenia Nemecka do vojny, pretože by to znamenalo zapojenie nemeckých vojakov do kontroly cieľov.

"Podporujeme Ukrajinu, zároveň ale nie sme vo vojne s Ruskom," povedal Scholz.

Sunak vyhlásil, že Nemecko a Británia budú naďalej Ukrajinu zbrojne podporovať. "Pokiaľ to bude potrebné," uistil.

Britský premiér a nemecký kancelár hovorili aj o tom, že Európa musí viac investovať do svojej obrany a že obranné schopnosti Európy musia byť skutočné, aby prípadných agresorov odstrašili.

"Na obranu musíme dávať viac, či sa nám to páči, alebo nie. Svet sa zmenil," povedal Sunak. Rovnako ocenil Nemecko, že zvyšuje investície do armády. (ČTK)

Systémy protivzdušnej obrany Patriot sú na ceste k nám, povedal Andrij Jermak, šéf kancelárie prezidenta Ukrajiny.

V prejave v národnej televízii Jermak povedal, že Kyjev hovorí s mnohými partnermi, predovšetkým s USA o zabezpečení väčšieho množstva veľmi potrebných systémov a odvolával sa na nedávne správy o nemeckom úsilí presvedčiť Washington, aby doručil viac systémov.

"Môžem vám s istotou povedať, že Patriotov bude viac. Je druhoradé, odkiaľ sa k nám dostanú, hlavné je, že sa sem dostanú a to čo najskôr, pretože ide o ochranu našich ľudí a miest. Som si istý, že čoskoro budete počuť dobré správy," dodal Jermak.

Patrioty vyrobené v USA sú vysoko účinné pri zachytávaní ruských balistických a riadených striel. Berlín údajne tlačí na NATO a európskych spojencov, aby poslali svoje systémy do Kyjeva, namiesto toho, aby ich nechali nevyužité. (Kyiv Independent)

Ruská armáda počas uplynulého dňa zintenzívnila útoky na všetkých frontoch, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Na novopavlivskom fronte sa Rusi podporovaní lietadlami pokúsili ukrajinskú obranu prelomiť 24-krát. Na lymanskom fronte Ukrajinci odrazili 19 ruských útokov, na bakhmutskom fronte 21 útokov a na fronte pri Avdijivke tiež odrazili 21 ruských útokov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské letectvo počas uplynulého dňa zasiahlo 17 zoskupení ruských vojakov a jeden ruský systém protivzdušnej obrany.

Ukrajinské raketové sily a delostrelectvo zasiahli jedno ruské pozemné veliteľské stanovište pre riadenie útokov dronmi, jedno zoskupenie ruskej techniky, dve zoskupenia ruských vojakov a jeden ruský systém protivzdušnej obrany.

Ruská pravoslávna cirkev suspendovala kňaza, ktorý viedol smútočnú omšu za zosnulého kritika Kremľa Navaľného. (TASR)

K útoku na rafinériu a sklad Rosnefťu v ruskej Smolenskej oblasti sa prihlásila ukrajinská vojenská rozviedka.

Nočné útoky bezpilotných lietadiel spôsobili veľký požiar, hovorí ukrajinský spravodajský zdroj a išlo o súčasť kampane proti ruskej vojenskej infraštruktúre.

Zdroj tvrdí, že drony ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU zaútočili na dva ropné sklady Rosnefťu s 26-tisíc kubickými metrami paliva v Jarceve a Razdorove v Smolenskej oblasti, vzdialenom vyše 400 kilometrov od hraníc s ukrajinskou severnou Černihivskou oblasťou.

"SBU pokračuje v efektívnom ničení vojenskej infraštruktúry a logistiky, ktoré poskytujú palivo ruskej armáde na Ukrajine. Tieto zariadenia sú a zostanú našimi absolútne legitímnymi cieľmi," uviedol zdroj.

Gubernátor Smolenskej oblasti Vasilij Anochin tvrdil, že zásahy si nevyžiadali obete.

"V dôsledku nepriateľského útoku na palivové a energetické zariadenia vypukli požiare v okresoch Smolensk a Jarcevo," napísal Anochin na svojom telegramovom kanáli.

Ruský raketový útok na Charkov sa napokon zaobišiel bez obetí na životoch, zranenie utrpelo šesť osôb.

Oznámil to gubernátor oblasti Oleh Synehubov s tým, že útok poškodil tri obytné budovy, dve kancelárie, tri nebytové budovy a plynovod v centrálnej štvrti. Dodal, že poškodených bolo aj 568 okien a 33 áut.

Ruská štátna tlačová agentúra RIA s odvolaním sa na zdroje z ruských síl informovala, že útok zasiahol kasárne v Charkove.

Starosta mesta Ihor Terechov uviedol, že práce na oprave plynovodu pokračujú.

Záchranári likvidujú následky ruského raketového útoku v Odeskej oblasti. Zranený bol najmenej jeden civilista.

Tlaková vlna poškodila asi 30 budov, informovala Štátna pohotovostná služba. Na mieste činu pracujú všetky príslušné služby.

Ruská armáda stratila v priebehu dňa ďalších 880 vojakov a od začiatku invázie zhruba 461 940, oznámilo velenie Ukrajiny.

Okupanti prišli aj ďalších 12 kusov bojových obrnených vozidiel, 43 delostreleckých, dva raketové a dva protivzdušné systémy aj 32 dronov.

Rusko útočilo strelami S-300 na Charkov. Poničené boli štyri obytné budovy, zranenia utrpeli dvaja ľudia.

Informoval o tom starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na platforme Telegram. Ruské úrady zase hlásia ukrajinské dronové útoky na energetickú infraštruktúru.

Podľa Terechova ruské strely zasiahli obytné domy v charkovskom obvode Ševčenkivskyj. Črepiny zranili dvoch ľudí. Útok tiež poničil plynové potrubie, takže ľudia v oblasti prišli o dodávky plynu. Na miestach útokov sú pátracie a záchranné tímy.

Inde v Charkovskej oblasti ruské rakety zasiahli administratívnu budovu v Zolochive, ktorý leží severozápadne od Charkova, uviedol na Telegrame šéf Charkovskej oblastnej správy Oleh Synehubov. Žiadne obete či zranení odtiaľ zatiaľ neboli hlásení.

Inštitút pre štúdium vojny v aktuálnej analýze píše, že ruské sily by sa v najbližších týždňoch mohli zamerať na útoky na ukrajinskú dopravnú infraštruktúru.

Gubernátor ruskej Smolenskej oblasti Vasilij Anochin oznámil, že prepukli požiare na energetických a palivových zariadeniach v smolenskom a jarkovskom okrese v dôsledku ukrajinského útoku drony v skorých ranných hodinách. Žiadne obete nie sú hlásené.

Údajné ukrajinské útoky na energetickú a priemyselnú infraštruktúru s pomocou dronov hlásia aj úrady Voronežskej a Lipeckej oblasti na západe Ruska. Podľa ruských médií vo Voronežskej oblasti vypukol požiar v miestnej ropnej rafinérii. Oblastný gubernátor Alexander Gusev pritom tvrdí, že ruská protivzdušná obrana nad regiónom zostrelila štyri ukrajinské drony.

Gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamanov uviedol, že dron sa zrútil do "priemyselnej zóny Lipeckej oblasti". (ČTK)

Námestníka ruského ministra obrany zadržali pre podozrenie z prijímania úplatkov.

Ruský vyšetrovací výbor oznámil, že Timura Ivanova zadržiavajú a vyšetrovanie pokračuje.

Ivanov, na ktorého platia európske, britské aj americké sankcie, pôsobí na svojom poste na ministerstve obrany od roku 2016 a bol zodpovedný za projekty vojenskej infraštruktúry.

Protikorupčná nadácia zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného ho už v roku 2022 obvinila z toho, že sa podieľal na korupcii počas výstavby na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Konkrétne profitoval zo stavebných projektov v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, z ktorého veľkú časť zničilo ruské bombardovanie v prvých mesiacoch rozsiahlej invázie na Ukrajinu.

Ivanova zadržali na základe časti trestného zákona, ktorá platí pre úplatky presahujúce milión rubľov. Trestajú sa vysokými pokutami a väzením na maximálne 15 rokov.

Zadržanie je zriedkavý krok proti ruskej vládnucej elite, o ktorej členoch sa mnohí domnievajú, že využili svoje pozície na hromadenie obrovského osobného majetku. (SITA, BBC)

Senát USA schválil balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov, Biden prisľúbil rýchle doručenie zbraní. (TASR)

Ruské invázne sily dosiahli významný postup v úzkom koridore na východe Ukrajiny, píše denník The Guardian.

Rusi podľa britského denníka za desať dní postúpili približne o päť kilometrov severozápadne od Avdijivky a údajne v nedeľu vstúpili do obce Očeretyne. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že Rusi nedávno dosiahli potvrdené zisky v tejto obci v Doneckej oblasti.

Očeretyne, kde kedysi žilo okolo 3000 ľudí, sa nachádza niekoľko kilometrov severozápadne od Avdijivky, ktorej sa ruské invázne sily zmocnili po ťažkých bojoch tento rok vo februári. Následne obsadili niekoľko okolitých dedín.

"Geolokalizované zábery zverejnené 22. apríla ukazujú ruské sily vztyčujúce ruskú vlajku nad budovou vojensko-civilnej správy v centre Očeretyne. Naznačuje to, že ruské sily obsadili železničnú stanicu, prekročili železničnú trať a postúpili na sever do centrálnej časti obce," uviedol ISW.

Inštitút zároveň poznamenal, že zatiaľ nezaznamenal vizuálne potvrdenie ruskej kontroly nad touto obcou. Na zábery so vztyčovaním ruskej vlajky zverejnené ruskými vojenskými blogermi odkazuje tiež The Guardian.

Dobytie Očeretyne podľa denníka znamená, že sa Rusku podarilo obísť severné krídlo nedávno vybudovanej ukrajinskej prednej línie, vrátane mínových polí a zákopov. Ukrajinská armáda sa snaží vytvoriť obrannú líniu pozdĺž rieky Durna, ale posilnené ruské jednotky v posledných týždňoch postupujú vpred, pričom používajú letecké kĺzavé bomby na rozmetanie ukrajinských bunkrov, píše denník.

Regionálne veliteľstvo ukrajinskej armády podľa The Guardian pripustilo, že situácia je ťažká. Uviedlo, že Rusi používajú proti ukrajinským jednotkám "celý arzenál zbraní" vrátane toho, čo označilo za chemické zbrane. Zmocnili sa niektorých budov a obsadili južnú časť Očeretyne, oznámilo a dodalo, že väčšina dediny zostáva v ukrajinských rukách a situácia je vraj pod kontrolou.

Stanica CNN, ktorá s odvolaním sa na ukrajinský monitorovací projekt DeepState tiež spomína ruský postup pri Očeretyne, na svojom webe uvádza, že táto obec síce sama o sebe nemá strategickú hodnotu, ale leží na vyvýšenine, čo z nej robí želaný vojenský cieľ. J

eden z ukrajinských dôstojníkov stanici povedal, že ak by sa Rusi Očeretyne zmocnili a udržali sa tam, mohli by sa pod ruskú paľbu dostať dôležité ukrajinské logistické trasy spájajúce tri kľúčové vojenské uzly - Kosťantinivku, Pokrovsk a Velyku Novosilku. (ČTK)

Zadržali námestníka ruského ministra obrany Timura Ivanova pre podozrenie z korupcie.

"Timur Vadimovič Ivanov bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa časti 6 článku 290 Trestného zákona (prijatie úplatku)," uviedol ruský Vyšetrovací výbor v príspevku na platforme Telegram. Ďalšie detaily neposkytol.

Podľa agentúry AFP ide o zriedkavý krok v čase vojny na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin bol o záležitosti informovaný, napísali ruské štátne médiá. Protikorupční aktivisti už roky tvrdia, že korupcia v Rusku je za Putinovej vlády veľmi rozšírená.

Ivanov pôsobil ako námestník ruského ministra obrany od novembra 2016 a mal na starosti výstavbu vojenských zariadení. Nachádza sa tiež na sankčnom zozname Európskej únie.

Korupčnou činnosťou Ivanova sa zaoberal tiež Fond boja s korupciou (FBK), ktorý založil zosnulý líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj. FBK v správe z roku 2022 uviedol, že námestník dohliadal a profitoval zo stavebných projektov v ukrajinskom Mariupoli, ktorý ruské sily dobyli v roku 2022. Fond tiež zistil, že Ivanov sa rozviedol so svojou manželkou, aby jej umožnil obísť sankcie EÚ.