Ruskí väzni verbovaní do bojov zomierajú niekedy aj po dvoch týždňoch

MOSKVA. Ruskí väzni verbovaní aktuálne ruskými úradmi do bojov na Ukrajine prežívajú na fronte ešte kratší čas ako trestanci, ktorí pôsobili v radoch Wagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti, napísal server BBC vo svojom ruskojazyčnom vydaní.

Nájdu sa aj prípady, keď väzni zomierajú počas prvých dvoch týždňov po odchode z trestaneckého zariadenia, čo svedčí o tom, že nedostali ani dvojtýždňový výcvik.

V časoch, keď na Ukrajinu posielala trestancov Wagnerova skupina dnes už zosnulého Jevgenija Prigožina, boli podmienky pre väzňov nasledujúce - dva týždne výcviku a päť a pol mesiaca strávených v prednej línii, potom nasledovalo prepustenie na slobodu. K tomu ale v mnohých prípadoch nedošlo.

Koľko wagnerovcov zomrelo, známe nie je, ale z potvrdených úmrtí sa dá vyvodiť, že smrť často prichádzala rýchlo. Polovica všetkých wagnerovcov, ktorých úmrtie sa podarilo BBC zdokumentovať, zomrela do troch mesiacov od podpísania zmluvy.

Väzni naverbovaní ministerstvom obrany, ktorí bojovali v trestaneckých oddieloch zvaných Štorm-Z, mali ale v zdokumentovaných prípadoch ešte menšiu výdrž. Polovica všetkých padlých zomrela v priebehu prvých ôsmich týždňov na fronte, takže vo vojne v priemere vydržali o mesiac menej ako wagnerovci.

BBC pritom našla prípady viac ako desiatich trestancov z oddielov Štorm-Z, ktorí zomreli už po dvoch týždňoch od odchodu z väznice.

O podobných prípadoch povedali novinárom príbuzní niektorých týchto väzňov.

"Manžel uzavrel kontrakt 8. apríla a 11. už nastúpil do útočného oddielu, takže do vojny. Vtedy som bola pokojná, bola som si istá, že bude mať tri týždne výcvik, ako hovoria, a že do konca apríla sa nemusím ničoho báť. Čakala som na telefonát. Lenže on 21. apríla zomrel! A nebol výcvik," opísala manželka jedného z trestancov, ktorý bojoval v oddiele Štorm-Z.

Podľa svedectiev samotných členov trestaneckých oddielov väzňom v ich jednotkách často odmietajú vydať základné vybavenie, ako sú lopaty potrebné na kopanie zákopov, lekárničky alebo aj použiteľné strelné zbrane.

"Mnohí vojaci mali automatické pušky, ktoré neboli použiteľné v boji, boli buď úplne rozbité, napríklad s mechanickým poškodením hlavne," napísal podľa BBC provojnový aktivista Vladimir Grubnik vo svojom blogu.

Wagnerovci podobné problémy s vybavením nemali. Aj tak ale bolo pre nich kvôli drsnej taktike ich zoskupenia ťažké prežiť. Väzni z radov wagnerovcov boli často posielaní v malých skupinkách do útoku na zákopy alebo budovy bez podpory delostrelectva.

Wagnerovci poslali podľa odhadov do bojov na Ukrajine asi 50-tisíc ľudí, kým sa odtiaľ po úmrtí svojho lídra Prigožina stiahli. Odhaduje sa, že ruské ministerstvo obrany im zdarne sekunduje a dostalo na front už vyše 60-tisíc ľudí.

Aká časť z nich prežila, nie je známe.

Bývalý väzeň Daniil Tulenkov, ktorý napísal o svojom pôsobení v oddiele Štorm-Z knihu, ale napríklad tvrdí, že prežilo asi len 40 až 50 percent z tých, ktorí s ním bojovali pri Robotyne na juhu Ukrajiny.