TEL AVIV, BRATISLAVA. Izrael už krátko po víkendovom útoku Iránu oznámil, že ho nenechá bez reakcie. Kedy a akým spôsobom tak urobí, je však nateraz nejasné.
"Pred takýmto typom agresie nemôžeme byť nečinní. Irán nevyviazne bez trestu," povedal v utorok hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.
Irán dal Izraelu hodiny času. Izraelská obrana zrejme zasiahla aj raketu vo vesmíre Čítajte Izraelskí predstavitelia dávajú najavo, že sú na protiútok pripravení. Ich západní partneri však tlačia na deeskaláciu konfliktu.
Izrael stojí pred neľahkým rozhodnutím. Nechce, aby Irán nadobudol pocit, že môže útočiť na izraelské ciele.
Zároveň si však nemôže dovoliť otvorenú vojnu s Iránom, keď útočí v Pásme Gazy a v regióne navyše bojuje s iránskymi spojencami pozdĺž svojich hraníc, napríklad s libanonským militantným hnutím Hizballáh, píše americký denník New York Times (NYT).
Odvoláva sa na izraelských predstaviteľov oboznámených s rokovaniami iránskeho vojnového kabinetu, ktorí však chceli zostať v anonymite.
V článku sa dočítate aj:
- aké má Izrael možnosti a aké sú ich nevýhody,
- kedy môže prísť k posunu v rozhodnutí,
- prečo nakoniec Izrael nemusí reagovať.
Izraelské možnosti
Izraelský vojenský kabinet v súčasnosti zvažuje možnosti, ktoré sú "dostatočne veľké na to, aby vyslali Iránu jasný odkaz, že takéto útoky nezostanú bez odpovede, ale nie také veľké, aby vyvolali väčšiu eskaláciu", píše ďalej NYT.
Izrael by mohol odpovedať útokom na iránsky cieľ v inej krajine, napríklad v Sýrii. Mohlo by ísť napríklad o základňu Iránskych revolučných gárd.
Práve táto najsilnejšia zložka iránskej armády útočila cez víkend na Izrael.
Nevýhodou však je, že útok mimo iránskeho územia by bol disproporčnou odpoveďou za iránsky útok, ktorý mieril priamo na izraelskú pôdu.
Odborník na Blízky východ: Útok na Izrael bol vendetou, veľkú vojnu však Irán nechce Čítajte Ďalšou možnosťou preto je, že by Izrael zasiahol cieľ priamo v Iráne - avšak len symbolický. Aj to by si však žiadalo konzultáciu s USA. Izraelská vláda by tak riskovala, že si pohnevá spojenca, ktorý ju odhovára od akéhokoľvek zásahu.
Menšie útoky v Iráne, napríklad atentáty, by mohli vykonať agenti izraelskej tajnej služby Mosad. K tým sa však Izrael priamo nepriznáva, a verejný útok Iránu si vyžaduje verejnú odpoveď, približuje NYT.
Poslednou možnosťou sú kyberútoky na iránsku infraštruktúru. Nešlo by však o primeranú odpoveď na letecký útok a navyše by mohli predčasne odhaliť kybernetické kapacity Izraela.
Tlak na zdržanlivú reakciu
Izrael má však ďalšiu možnosť - nechať útok bez reakcie. Práve na to apelujú jeho západní partneri.
Je medzi nimi napríklad Veľká Británia. "Teraz je chvíľa na to, aby vyhralo zachovanie si chladnej hlavy," povedal britský premiér Rishi Sunak svojmu izraelskému náprotivku Benjaminovi Netanjahuovi v telefonáte s tým, že širšia vojna na Blízkom východe neprospeje nikomu.
Priamo v Izraeli má s Netanjahuom situáciu prebrať britský minister zahraničných vecí David Cameron.
Na Izrael najviac tlačí jeho najsilnejší spojenec USA. Americký prezident Joe Biden iránsky útok ostro kritizoval, izraelskému premiérovi však už povedal, že pri prípadnom protiútoku na Teherán s americkou podporou nemôže rátať.
Irán považuje situáciu za uzavretú. V prípade izraelského útoku však pohrozil ešte silnejšou reakciou.
Na prípadný izraelský protiútok by Irán reagoval "v priebehu sekúnd", povedal v pondelok pre štátnu televíziu Ali Bagheri Kani, štátny tajomník iránskeho ministerstva zahraničných vecí. Teherán by podľa neho "s odpoveďou nečakal ďalších dvanásť dní. Presne toľko Iránu trvalo, kým zaútočil na Izrael po jeho útoku na iránsky konzulát v Sýrii.
Americkí predstavitelia si však podľa vlastných slov tiež uvedomujú, že Izrael sa im nemusí podariť presvedčiť. V prípade ďalšieho iránskeho útoku sú preto Izraelu pripravení prísť na pomoc rovnako ako minulú sobotu.
Od eskalácie chce Západ Izrael odhovoriť aj zavedením ďalších sankcií proti Iránu. Viacerí analytici pre agentúru Reuters však upozorňujú, že Bidenova administratíva sa o reštrikcie na vývoz iránskej ropy nemusí usilovať. Jej cena by sa totiž výrazne zvýšila, čo by mohlo nahnevať Čínu ako jej hlavného odberateľa.
USA plánujú nové sankcie voči Iránu a očakávajú ich aj od spojencov Čítajte Veľká neznáma
Viacerí izraelskí predstavitelia chceli na iránsky útok reagovať čo najskôr. Podľa zdrojov NYT to sú napríklad Benny Ganc a Gadi Eisenkot, dvaja bývalí náčelníci Generálneho štábu Izraelských obranných síl (IDF). Ganc je členom vojnového kabinetu.
Odborníci ich však od rýchlej reakcie odhovárajú. "Niektorí ľudia hrajú šach, niektorí dámu a tí ďalší figúrky zo šachovnice požierajú. Izrael pravdepodobne musí reagovať, no nemusí sa ponáhľať," povedal pre web Foreign Policy Jonathan Lord, riaditeľ blízkovýchodného bezpečnostného programu v americkom think-tanku Centrum pre novú americkú bezpečnosť (CNAS), ktorý v minulosti pôsobil na americkom rezorte obrany.
Izrael by o ničom konkrétnom nemal rozhodnúť pred židovským sviatkom Pesach, ktorý trvá od 22. do 30. apríla, hovorí Steve Hendrix, korešpondent amerického denníka Washington Post s odvolaním sa na svoje zdroje.
"Je však zrejmé, že tlak sa každý dňom mení," dodáva.
