Ukrajina Rusko Online: Západ podľa Borrella zlyháva pri dodávkach systémov protivzdušnej obrany Ukrajine

Biely dom odmietol vyšetrovanie, ktoré začali v Rusku vo veci "financovania terorizmu" zahŕňajúceho západné krajiny.

Podľa poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana ide o "nezmysel". 

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) predtým oznámil, že prešetruje zdroje príjmu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov a možné zapojenie jednotlivcov spomedzi vládnych predstaviteľov a z komerčných firiem západných krajín. Sledkom pritom spomenul názov firmy, ktorá zamestnávala Huntera Bidena, syna amerického prezidenta Joea Bidena.

Vyšetrovatelia podľa Sledkomu zistili, že financie, ktoré prešli cez komerčné organizácie vrátane ropnej a plynárenskej spoločnosti Burisma Holding, pôsobiacej v posledných rokoch na Ukrajine, boli použité na vykonanie teroristických činov v Rusku.

Vyšetrovanie má určiť "spojenie medzi priamymi páchateľmi teroristických činov a ich zahraničnými poručníkmi, organizáciami a sponzormi", uviedol výbor vo vyhlásení.

Moskva zároveň pokračuje v obviňovaní Západu a Ukrajiny z marcového útoku na koncertnú halu Crocus neďaleko Moskvy, pri ktorom zomrelo 144 ľudí. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS), pričom americkí predstavitelia uviedli, že Moskvu varovali pred hrozbou útoku.

"Rusko vie, že IS spáchal útok v Moskve, my vieme, že IS spáchal útok v Moskve," povedal Sullivan v utorok novinárom vo Washingtone. Pripomenul, že Spojené štáty upozornili Rusko na hroziaci teroristický útok v jeho hlavnom meste. "Všetko ostatné je len šum," dodal.

Americkí republikáni obviňujú demokrata Bidena, že využíval svoj vplyv s cieľom pomôcť podnikaniu svojho syna na Ukrajine. Obaja nelegálne aktivity odmietajú. Vo februári zadržali bývalého informátora FBI za vykonštruované obvinenia z korupcie voči Bidenovcom. (TASR)

Muž, ktorý pomáhal ukrajinským utečencom, vraj spáchal v ruskej väznici samovraždu.

O smrti Alexandra Demidenka informovali médiá v pondelok s odvolaním sa na príbuzných 61-ročného muža. O príčine smrti vtedy neboli informácie, ruské úrady sa nevyjadrili.

Demidenko podľa médií pomáhal Ukrajincom po tom, ako do ich krajiny krajiny vtrhli ruské vojská, proti invázii aj protestoval.

Lekári sa podľa tvrdenia ruskej väzenskej služby pokúšali Demidenka vo väzenskej väznici resuscitovať, ale bez úspechu. Jeho smrť sa vyšetruje, píše Meduza.

Demidenkov syn podľa tohto serveru o deň skôr napísal na platforme Telegram, že jeho otec mohol "na seba vztiahnuť ruku", pretože zrejme nezniesol pomyslenie na pravdepodobné uväznenie a už tak ho ubíjalo, že posledného pol roka strávil vo väzbe bez rodiny i kníh. Neskôr príspevok upravil a vymazal z neho vetu o možnej otcovej samovražde, píše Meduza.

Dôchodca Demidenko žil so svojou ženou v Belgorodskej oblasti. Jeho domov sa stal zastávkou pre stovky Ukrajincov, ktorí sa vracali do vlasti z Ruska, kam boli buď násilne deportovaní alebo evakuovaní z miest, ktoré teraz okupuje Moskva, opísal predtým server The Moscow Times. (ČTK)

Ruská armáda opäť imitovala útok dronmi na Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú Moskva okupuje.

„Dnes sa Rusko rozhodlo predstierať, že Ukrajina zaútočila dronmi. Pozícia Ukrajiny je jasná a jednoznačná, nevykonávame žiadne vojenské akcie ani provokácie proti jadrovým zariadeniam," povedal predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. (SITA)

Ruské sily zaútočili na predmestie Slovianska v Doneckej oblasti pričom zranili troch ľudí.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Vadym Filaškin, informuje web Kyiv Independent.

Podľa šéfa mestskej vojenskej správy Vadyma Liacha Rusko v poslednom čase zintenzívnilo útoky proti Sloviansku a okolitým obciam. „Prvýkrát po dlhom čase je v Sloviansku počuť ostreľovanie počas dňa a dopravnej špičky," dodal Liach na Facebooku.

Rusko spustilo vyšetrovanie "financovania terorizmu", ktoré zahŕňa západné krajiny.

Podľa ruských úradov boli totiž financie, ktoré dostali americké firmy pôsobiace na Ukrajine, použité na teroristické činy v Rusku.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) uviedol, že prešetruje zdroje príjmu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov a možné zapojenie jednotlivcov spomedzi vládnych predstaviteľov a z komerčných firiem západných krajín.

Sledkom pritom spomenul názov firmy, ktorá zamestnávala Huntera Bidena, syna amerického prezidenta Joea Bidena.

Vyšetrovatelia podľa Sledkomu zistili, že financie, ktoré prešli cez komerčné organizácie vrátane ropnej a plynárenskej spoločnosti Burisma Holding, pôsobiacej v posledných rokoch na Ukrajine, boli použité na vykonanie teroristických činov v Rusku.

Vyšetrovanie má určiť "spojenie medzi priamymi páchateľmi teroristických činov a ich zahraničnými poručníkmi, organizáciami a sponzormi", uviedol výbor vo vyhlásení. (TASR)

Spojené štáty odovzdali Ukrajine tisíce iránskych pušiek a viac ako pol milióna nábojov, ktoré zhabali.

Zbrane na lodiach mali smerovať do Jemenu. Centrálne velenie armády Spojených štátov uviedlo, že tieto zbrane zhabali koncom minulého roka, keď ich lode prepravovali jemenským húsíjským povstalcom od Iránskych revolučných gárd. Informuje o tom web Sky News. (SITA)

Najmenej 604 civilistov bolo v marci na Ukrajine zabitých alebo zranených, čo je o 20 percent viac ako o mesiac skôr.

Potvrdila to Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. Marcový nárast civilných obetí podľa nej spôsobili predovšetkým vzdušné útoky ruskej armády a intenzívnejšie bombardovanie blízko frontovej línie. 

Agentúra OSN vo svojej správe tiež potvrdila minimálne 10 810 zabitých a 20 556 zranených civilistov od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022.

Boje si za uplynulý mesiac vyžiadali vyše šesť stoviek obetí medzi civilistami. Konkrétne HRMMU potvrdila 126 zabitých a 478 zranených. Ich počty pritom môžu byť vyššie, keďže ide len o bilanciu potvrdenú OSN.

"V marci bolo zabitých alebo zranených najmenej 57 detí, čo je dvojnásobok oproti februáru. Tieto obete sú výsledkom najmä zvýšeného používania navádzaných a nenavádzaných leteckých bômb," píše OSN. (ČTK)

Najmenej jeden civilista prišiel o život a dvaja utrpeli zranenia v dôsledku ruského úderu na mesto Kosťantynivka.

Pod troskami jedného z domov sa pravdepodobne nachádzajú ďalšie dve osoby, na mieste zasahujú záchranári. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje gubernátora Doneckej oblasti Vadyma Filaškina.

Bomba poškodila celkovo 27 rodinných domov, tri viacpodlažné budovy, dve zariadenia infraštruktúry a administratívnu budovu.

Kremeľ zastavil ruskú wikipédiu a ponúkol svoju, vlasteneckú. Aj so svojím videním Ukrajiny, píše Petra Procházková. (SME)

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall pošle do konca roka Ukrajine ďalších 20 vozidiel pechoty Marder.

Oznámil to v utorok samotný Rheinmetall.

Novú zásielku BVP v hodnote desiatok miliónov eur financuje nemecká vláda. Modernizované BVP pochádzajú zo skladových zásob Rheinmetallu a spolu s novo ohlásenou dodávkou zbrojovka pošle Ukrajine od začiatku invázie celkovo 120 vozidiel Marder.

"Táto verzia vozidiel 1A3 Marder, ktorá bola objednaná, obsahuje aj integrované laserové diaľkomery, ktoré umožňujú efektívne a presne odstránenie cieľa," uviedol Rheinmetall.

Nemecká armáda tiež dodala Ukrajine 20 BVP Marder z vlastných zásob.

Počas ukrajinského delostreleckého útoku na ruskú dedinu neďaleko mesta Briansk zahynuli dvaja ľudia.

Útok zasiahol dedinu Klimovo približne desať kilometrov od hranice Ukrajiny. Podľa gubernátora pri ňou ďalšie tri osoby utrpeli zranenia a obytnú budovu zachvátil požiar.

"Ukrajinskí teroristi vypálili delostrelecké granáty na civilistov v dedine Klimovo. Útok zasiahol jej samotné srdce. Žiaľ, máme aj obete – ženu a dieťa," uviedol miestny gubernátor Alexander Bogomaz na sociálnej sieti Telegram.

Kyjev počas uplynulých mesiacov zvýšil intenzitu cezhraničných útokov. Miesta ležiace neďaleko hraníc sa tak častejšie stávajú cieľom vzdušných útokov dronov alebo delostrelectva. (TASR)

Západní spojenci Ukrajiny zlyhávajú pri dodávkach systémov protivzdušnej obrany, vyhlásil šéf diplomacie EÚ Borrell.

Kyjev podľa Borella spojencov žiada o urýchlené dodanie siedmich protivzdušných systémov Patriot.

"Je nemysliteľné, že by sme ich nedokázali dodať. Západné armády majú predsa približne 100 systémov Patriot a napriek tomu nedokážeme dodať tých sedem, o ktoré tak naliehavo žiadajú," vyhlásil Borrell.

Členské krajiny NATO minulý týždeň Kyjevu prisľúbili, že zo svojich skladových zásob sa Kyjevu pokúsia dodať ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany. Urobili tak po výzve ukrajinského ministra obrany Dmytra Kulebu, ktorý žiadal dodanie ďalších systémov Patriot.

Borrell prisľúbil, že na aprílovom stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany Európskej únie bude na ministrov naliehať, aby prostriedky protivzdušnej obrany poskytli.

"Situácia je extrémne náročná, ruská vojnová mašinéria beží na plné obrátky," vyhlásil Borrell. "Musíme splniť morálnu povinnosť, ktorú máme voči Ukrajine," dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok navrhol vytvorenie európskeho obranného fondu podľa vzoru Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Zdôvodnil to slovami, že vojna "sa črtá na obzore" a EÚ musí byť na to pripravená, (TASR)

Regionálny úrad zrušil rozhodnutie mestskej rady v Drammene na juhu Nórska prijímať len ukrajinských utečencov.

Tamojšia krajská správa uviedla, že to bolo v rozpore s ústavou a protidiskriminačnými zákonmi.

Úrad oblastného guvernéra, pod ktorý spadá viacero krajov vrátane Buskerudu a jeho správneho centra Drammen, zároveň mestské zastupiteľstvo vyzval, aby svoje rozhodnutie vysvetlilo.

Podľa zastupiteľstva by integrácia výlučne Ukrajincov do spoločnosti bola jednoduchšia. Podľa guvernéra sa tým však dopustilo priamej diskriminácie na základe národnosti.

Mestskí poslanci v Drammene sporné opatrenie odhlasovali na zasadnutí 13. februára. Následne čelili kritike v celej krajine. Nórsky ľavicovo orientovaný premiér Jonas Gahr Störe (Strana práce) označil rozhodnutie za nezákonné.

Uviedol, že 357 nórskych miest a obcí si môže stanoviť, koľko utečencov dokáže prijať, nie však to, odkiaľ by mali pochádzať.

Väčšinu v mestskom zastupiteľstve v Drammene má koalícia zložená z pravicovej konzervatívnej strany Höyre, Strany pokroku, Kresťanských demokratov a malej Strany dôchodcov. Konzervatívci oznámili, že rozhodnutie Úradu oblastného guvernéra berú na vedomie a budú diskutovať o ďalšom postupe.

Drammen je piate najväčšie nórske mesto a prisťahovalci alebo ich potomkovia tvoria takmer tretinu zo 103-tisíc obyvateľov. Podľa údajov nórskeho štatistického úradu ide najmä o Poliakov, Litovčanov, Iračanov, Pakistancov a Somálčanov.

Podľa oficiálnych štatistík bolo v celom Nórsku v roku 2023 celkovo 877 227 evidovaných migrantov pôvodom najmä z Poľska, Litvy, Švédska, Somálska a Nemecka. Od roku 2022 táto 5,5-miliónová severská krajina prijala zhruba 70 800 Ukrajincov. (TASR)

Rusko má zrejme aj kvôli sankciám problémy pri výrobe rakiet dlhého doletu Ch-101, myslí si britské ministerstvo obrany.

Britská vojenská spravodajská služba vychádza z fotografií z otvorených zdrojov zo záveru marca, ktoré ukazujú trosky rakety spadnutej na pole v ruskej Saratovskej oblasti.

Najprv boli fragmenty považované za zvyšky ukrajinského dronu. Bližšie preskúmanie však naznačilo, že pravdepodobne ide o časti rakety Ch-101, uviedol britský rezort obrany.

Porucha rakety by mohla byť znakom toho, že Rusko má problémy s výrobou Ch-101, ktoré pravdepodobne prehĺbili sankcie, konštatoval britský rezort obrany.

Ch-101 je jednou z „najlepších ruských rakiet“, ktorá dokáže preletieť približne 4-tisíc kilometrov, dodáva britské vojenské spravodajstvo. (SITA)

Ruská armáda podnikla útok na centrum Charkova, v meste boli počuť dva výbuchy. Zranenia utrpeli najmenej traja ľudia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom telegramovom účte informoval o tom, že si v Charkovskej oblasti prezeral stavbu opevnenia.

Podľa šéfa správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubova bol v meste zasiahnutý civilný podnik.

"Sú poničené budovy, vznikli požiare. V tejto chvíli sú traja zranení, sú v stredne ťažkom stave," uviedol Synehubov. Ide podľa neho o zamestnancov podniku. Dodal, že záchranári pátrajú po ďalších obetiach, ktoré by mohli byť pod troskami.

Prezident Zelenskyj v súvislosti s prehliadkou stavby opevnenia v regióne podľa RBK Ukrajina uviedol, že "musíme byť pripravení a Rusi musia vidieť, že sme pripravení sa brániť".

Ukrajinskí vojaci v oblasti rozmiestňujú protitankové betónové zátarasy a hĺbia priekopy. Kedy Zelenskyj do regiónu prišiel, nie je jasné. Znovu naliehal na spojencov, aby Ukrajine poskytli ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany v situácii, keď "Rusko deň za dňom úmyselne ničí mesto (Charkov) a zabíja ľudí v ich domovoch".

Ruskí vojaci podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry doteraz popravili najmenej 54 ukrajinských vojnových zajatcov.

Povedal to v utorok šéf jej oddelenia pre vojnové zločiny Jurij Belousov. Dodal, že prokuratúra celkovo prešetruje 27 prípadov popráv zajatcov.

Najnovšie prokurátori začali prešetrovať videozáznam, podľa ktorého ruskí vojaci zastrelili troch neozbrojených zajatcov v Chersonskej oblasti. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa Belousova trojicu zajatých Ukrajincov popravili pri dedine Krynky na východnom brehu rieky Dnipro. Prokurátori vyšetrujú zapojenie ruského velenia, „ktoré je za takéto činy zodpovedné", povedal Belousov.

„Hovoríme nielen o veliteľoch jednotiek, ale aj o najvyššom vojenskom a politickom vedení. Pretože toto nie je jediný prípad, ale dôkaz ruskej politiky," dodal. (SITA)

Výsledok volieb na Slovensku je zlou správou pre odporcov Putina, myslí si ruský opozičný politik žijúci v exile.

Vladimir Milov konštatoval v komentári odvysielanom na kanáli Popular politics, ktorý vedú spolupracovníci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, že výsledok prezidentských volieb v SR je zlou správou pre Ukrajinu, Západ, ako i pre prodemokraticky zmýšľajúcich Rusov žijúcich v exile, ku ktorým premiér Robert "Fico a Pellegrini nemajú pozitívny vzťah".

Ruský opozičný politik sa obáva, že Slovensko bude problémovou krajinou nadlho. Očakáva totiž, že slovenský premiér bude pokračovať v krokoch, ktorých cieľom je upevniť si moc.

Milov, ktorý slovenskú politiku podľa vlastných slov sleduje a bol aj na vlaňajšej konferencii Globsec, vyjadril obavy, že ďalšie voľby "už nebudú čestné a médiá budú neslobodné".

Tvrdí, že zvolenie Pellegriniho za prezidenta umožní Ficovi uskutočniť "soft verziu mocenského prevratu, ako sme to už viackrát videli v Rusku".

Ruský politik uviedol, že zatiaľ nezaznamenal, že by slovenská opozícia mala scenár, ako tejto novej situácii čeliť. "Tieto porážky ich demoralizovali," sumarizoval.

Milov však upozornil, že "sily sú rozložené približne pol na pol", čo preukázal aj výsledok, ktorý vo voľbách získal Pellegriniho súper Ivan Korčok.

Argumentoval, že veľká časť slovenskej spoločnosti si neželá orientáciu na Rusko, maďarského premiéra Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.

V kontexte EÚ najnovší vývoj v SR podľa Milova znamená, že namiesto jedného Orbána, na ktorého v EÚ existovali páky, sa teraz môže objaviť ďalšia krajina blokujúca "rôzne zdravé iniciatívy".

Milov pritom upozornil, že Slovenskom sa tento problém možno nevyčerpá, pretože tento rok sa konajú voľby aj v Rakúsku, kde v prieskumoch vedie Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá mala podpísanú zmluvu o partnerstve so stranou Jednotné Rusko. Pripomenul, že Rakúsko už aj teraz blokuje niektoré sankcie proti Rusku.

Ruský opozičný politik si myslí, že ak v EÚ, kde sa rozhodnutia prijímajú konsenzom, budú tri takéto krajiny, bude to vážny problém. Doplnil však, že EÚ ide smerom k tomu, že sa vzdá schvaľovania dôležitých rozhodnutí konsenzom v prospech kvalifikovanej väčšiny.

Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, Milov neočakáva, že dopadnú tak zle, ako sa mnohí analytici obávajú.

Pripomenul, že politická situácia v Nemecku a Poľsku sa zmenila, keďže lídrami predvolebných prieskumov sú tam "normálne strany" Právo a spravodlivosť (PiS) a Kresťanskodemokratická únia (CDU). Dodal, že talianska premiérka Giorgia Meloniová je síce pravicová populistka, ale drží sa proeurópskej politickej línie. (TASR)

Za uplynulý deň bolo naprieč Ukrajinou zabitých niekoľko ľudí a mnoho ďalších bolo zranených, uviedli regionálni predstavitelia.

Nočný raketový útok v Poltave na strednej Ukrajine si vyžiadal život najmenej jednej osoby a 12 zranených, pričom bola poškodená aj dvojposchodová obytná budova.

Na severe v Sumskej oblasti v pondelok pri ruských leteckých útokoch zahynul jeden človek a najmenej šesť osôb utrpelo zranenia. Na východe Doneckej oblasti bola zabitá jedna osoba a päť ďalších bolo zranených.

V Charkovskej a Chersonskej oblasti sú nahlásené najmenej štyri zranené osoby. Gubernátor Záporožia Ivan Fedorov v utorok uviedol, že počet civilných obetí v regióne pri pondelňajších útokoch stúpol z troch na štyroch, s tým, že ďalších osem ľudí utrpelo zranenia. Povedal, že celkovo na juhovýchode Ukrajiny zaútočili na 13 dedín.

Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii. OSN už zaznamenala viac ako 10 600 zabitých civilistov, tvrdí však, že skutočný počet je vyšší, keďže nemá prístup do niektorých dlhodobo sporných oblastí. (TASR)

Ruské tvrdenie o ukrajinskom útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň je propagandou, vyhlásila firma Enerhoatom.

Rusko „povýšilo svoju propagandu na ďalšiu úroveň“, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť.

Firma Enerhoatom zdôraznila, že jediným spôsobom, ako predísť jadrovej a radiačnej havárii, je splniť rezolúciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, stiahnuť ruské jednotky a ich techniku z elektrárne, odmínovať okolité územia a vrátiť firme kontrolu nad elektrárňou. (SITA)

USA odovzdali Ukrajine krátke zbrane a muníciu z Iránu, ktoré zadržali počas prevozu jemenským húsíjským povstalcom.

Teherán dlhodobo podporuje húsíov.

"Americká vláda minulý týždeň odovzdala ukrajinským ozbrojeným silám viac ako 5000 kusov zbraní AK-47, guľometov, ostreľovačských pušiek, ručných protitankových zbraní RPG-7 a viac ako 500-tisíc nábojov kalibru 7,62 mm," uviedlo ústredné velenie amerických ozbrojených síl USA na sociálnych sieťach. (TASR)

Mesto Bratislava navštívil v piatok starosta ukrajinského Kyjeva Vitalij Kličko. Okrem iného sa poďakoval za podporu.

"Je inšpiratívne vidieť, ako ho ani v tých najťažších chvíľach neopúšťa rozvaha a nádej. A neopúšťa ho ani obyčajná vďačnosť," vyhlásil bratislavský primátor Matúš Vallo.

Spomenul, že Bratislava v minulom roku darovala Kyjevu autobusy. "Išlo o naše vyradené vozidlá Irisbus Citelis, ktoré by sme už v uliciach Bratislavy nevyužili, no na Ukrajine, kde pre vojnu trpia ľudia, ale aj bežná infraštruktúra, sú teraz tieto autobusy užitočné," podotkol.

Kličko už v piatok na sociálnej sieti informoval, že s primátorom Bratislavy hovoril o ďalšej podpore a pomoci Ukrajine a Kyjevu. Zároveň sa Bratislave i Slovensku poďakoval za humanitárnu a finančnú pomoc.

Európska únia pošle Ukrajine po ďalších ruských útokoch na energetickú infraštruktúru núdzovú pomoc.

Európska komisia spresnila, že po týchto útokoch utrpelo ukrajinské zásobovanie energiou značné škody.

V reakcii na výzvu Ukrajiny o pomoc ponúkli Rakúsko, Holandsko, Nemecko a Švédsko Ukrajine 157 generátorov na výrobu elektrickej energie rôznych veľkostí. Pomoc bola skoordinovaná prostredníctvom Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Na ďalšie posilnenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry EÚ nasadila aj desať veľkokapacitných generátorov energie (výkon 1 MW) z vlastných strategických zásob rescEU, vo finančnej hodnote 3,57 milióna eur.

Každý z týchto veľkokapacitných generátorov má možnosť na dodávanie elektriny do stredne veľkej nemocnice, ktorá sa ocitne v núdzových podmienkach.

Eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič v správe pre médiá uviedol, že vďaka EÚ ruský plán "vybombardovať Ukrajinu do tmy" nebude úspešný.

"Únia nepretržite pracuje na udržaní dodávok elektriny na Ukrajine. Mobilizujeme novú dávku generátorov z našich rezerv rescEU, ktoré sa už ukázali ako kritický nástroj pri reakcii na núdzové situácie na Ukrajine zmietanej vojnou," uviedol eurokomisár a podčiarkol dôležitosť pripravenosti pri efektívnej reakcii na podobné krízy.

Lenarčič zároveň spresnil, že Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) je v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi, aby v prípade potreby dokázalo poskytnúť ďalšiu pomoc. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí naďalej odporúča Slovákom bezodkladne opustiť územie Ukrajiny a do krajiny necestovať.

"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR odôvodňuje vyššie uvedené odporúčanie aktuálnou vojenskou agresiou Ruskej federácie na Ukrajine. Anexia dočasne okupovaných území Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Ruskou federáciou môže viesť k eskalácii vojenského konfliktu," ozrejmil rezort na webe.

V prípade núdze môžu Slováci kontaktovať Veľvyslanectvo SR v Kyjeve alebo Generálny konzulát SR v Užhorode.

"Zároveň odporúčame slovenským občanom, aby v prípade cestovania do zahraničia využili službu dobrovoľnej registrácie na webovej stránke ministerstva alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie Svetobežka," dodalo ministerstvo. (TASR)

Slovensko bude rokovať s Ukrajinou o zákaze dovozu vybraných potravín a poľnohospodárskych produktov.

Slovensko podľa premiéra Fica chce, aby boli slovenskí farmári naďalej chránení pred ukrajinskou konkurenciou. Téma bude súčasťou spoločnej schôdzky členov slovenskej a ukrajinskej vlády, ktorá je naplánovaná na štvrtok na východnom Slovensku.

"Hľadáme a chceme nájsť taký mechanizmus, ktorý by mohol viesť k zrušeniu jednostranných rozhodnutí a opatrení, ale musí to byť mechanizmus, ktorý bude chrániť našich poľnohospodárov," povedal dnes novinárom Fico.

Vláda vlani rozšírila jednostranný slovenský zákaz dovozu štyroch poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny, o ktorom rozhodol predchádzajúci úradnícky kabinet, o ďalších desať druhov tovaru. Reštrikcie sa vzťahujú napríklad na pšenicu, kukuricu, med, repku, slnečnicu či cukor.

Slovensko ešte vlani na jar najprv jednostranne zakázalo dovoz troch desiatok rôznych poľnohospodárskych produktov a potravín vrátane obilia z Ukrajiny.

Toto opatrenie potom zrušilo v reakcii na dohodu Európskej komisie s piatimi členskými krajinami vrátane Slovenska ohľadom zavedenia ochranných opatrení na dovoz vybraných produktov z Ukrajiny. Platnosť nariadenia skončila v polovici septembra a Slovensko na to zareagovalo zavedením nových reštrikcií. (ČTK)

Počet obetí pondelkového raketového útoku na bližšie neurčený priemyselný objekt v Záporoží sa sa zvýšil z troch na štyri.

Zranenia utrpelo osem ľudí.

Šéf Záporožskej oblasti Ivan Fedorov ešte v pondelok informoval na Telegrame, že poškodených bolo 14 budov, medzi nimi sedem viacpodlažných, zdravotnícke a kultúrne zariadenie.

Ruskojazyčný servis BBC napísal, že ministerstvo obrany v Moskve v pondelok večer uviedlo, že ruská armáda v Záporoží pomocou raketového systému Iskander zničila "sklad ťažkých bezpilotných prostriedkov a dielňu na ich výrobu".

Ruská armáda v pondelok večer podnikla raketový útok tiež na okolie Poltavy. Zasiahla pri ňom obytný dom, v ktorom žilo asi 30 ľudí. Jeden zomrel, ďalších 12 utrpelo zranenia, uviedol dnes ráno ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Medzi zranenými sú dve deti. Poškodené boli tiež tri ďalšie domy a asi desať automobilov. (ČTK)

Vo vyšetrovacej väzbe v Rusku zomrel dobrovoľník, ktorý pomáhal ukrajinským utečencom vrátiť sa do ich vlasti.

Túto informáciu britskej stanici BBC potvrdili príbuzní zosnulého Alexandra Demidenka.

Demidenko od mája 2022 pomáhal utečencom z Ukrajiny dostať sa na pohraničný priechod Pokrovka a odtiaľ cez humanitárny priechod Kolotylivka na územie Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Ide o jediný fungujúci pohraničný priechod z Ruska na Ukrajinu.

Okrem toho Demidenko mnohým utečencom poskytol prístrešie vo svojom rodinnom dome v Belgorodskej oblasti.

Opakovane sa obracal na ruské úrady, aby v blízkosti hraničného priechodu vytvorili adekvátne podmienky pre utečencov. Žiadal napríklad, aby mali k dispozícii vykurovaný stan a teplú vodu.

V dávnejšom rozhovore pre BBC Demidenko uviedol, že ho opakovane volali aj na samotné kontrolné stanovište, aby absolvoval

"výchovné pohovory" - pohraničníci boli nespokojní s tým, že dobrovoľník otvorene kritizoval podmienky, v ktorých boli ľudia nútení čakať na hranici na vybavenie.

O Demidenka sa zaujímala aj miestna pobočka ruskej tajnej služby FSB, ktorá si ho predvolala pod zámienkou, že údajne na hranici zhotovoval fotografie.

V polovici októbra 2023 Demidenka z hranice odviezli autá so znakom ruskej Národnej gardy. V návrate domov sa vtedy snažil pomôcť staršej Ukrajinke chorej na rakovinu.

Správny súd ho najprv odsúdil na desať dní väzenia za požívanie alkoholu na zakázaných miestach a následne bol stíhaný aj za údajné nezákonné obchodovanie so zbraňami - obvinili ho z držania moderného granátu a mínovej poistky z druhej svetovej vojny. Podľa Demidenkovho syna sa jeho otec k tomuto obvineniu priznal, ale urobil tak pod tlakom, aby ochránil svojich blízkych pred stíhaním.

Demidenkovi príbuzní v rozhovoroch pre ruské exilové médiá informovali, že väznený muž sa sťažoval na bitie a mučenie. Podľa syna Olega Demidenka jeho väznitelia "priviazali k radiátoru a strieľali mu pod nohy".

Koncom januára previezli Demidenka z Belgorodskej oblasti do vyšetrovacej väzby v Kursku. Od 1. februára bol hospitalizovaný v miestnej nemocnici, kde sa podrobil aj psychiatrickému vyšetreniu, na ktorom trvali vyšetrovatelia. Od marca bol opäť vo vyšetrovacej väzbe v Belgorode, kde podľa jeho advokáta zomrel 5. apríla. Príčina smrti zatiaľ nie je známa. (TASR)

Dva ukrajinské drony v noci zaútočili na leteckú školu ruského vojenského letectva v Borisoglebsku.

Podľa ruských úradov sa drony podarilo zostreliť a nikto nebol zranený, podľa ukrajinských médií drony vojenskej rozviedky určený cieľ zasiahli.

K náletu sa prihlásila ukrajinská vojenská rozviedka (HUR), podľa ktorej drony zasiahli podnik na opravy vojenských lietadiel v areáli leteckej školy.

"Rusi sa pokúšali odraziť útok, ale drony cieľ zasiahli," napísala agentúra Unian. "Na sociálnych sieťach sú zábery, z ktorých je jasne vidieť, že 'vtáčkovia' doleteli do cieľa a zasiahli ho," dodala.

Ruské spravodajské kanály na sociálnej sieti Telegram tvrdia, že jeden dron zasiahol budovu na úrovni štvrtého podlažia o tretej ráno (02: 00 SELČ), druhý nasledoval o hodinu neskôr. Oba drony vybuchli, poznamenal na svojom webe Ukrajinska pravda.

Išlo o operáciu ukrajinskej vojenskej rozviedky, uviedol denník s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, podľa ktorého ruské tvrdenie o zostrelení dronov nezodpovedá skutočnosti.

"Áno, zasiahli sme letecký (opravárenský) podnik. To môžem konštatovať na základe rôznych zdrojov. Zaznel výbuch, to môžem tiež potvrdiť. Podrobnosti neuvediem, ale podľa predbežných informácií (drony) ochromili základné výrobné kapacity podniku," povedal Rádiu Sloboda o útoku na leteckú základňu v Borisoglebsku hovorca rozviedky HUR Andrij Jusov.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila dva bezpilotné lietadlá nad Belgorodskou oblasťou a ďalšie dva nad Voronežskou oblasťou. Podľa neho sa podarilo tiež zničiť ukrajinskú protilodnú strelu Neptún nad Čiernym morom pri pobreží anektovaného Krymu.

Tvrdenia nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Ruská armáda stratila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine 449 250 vojakov, tvrdia ukrajinské ozbrojené sily.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 850 vojakov, 23 tankov a až 45 bojových obrnených vozidiel či 30 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 110 tankov, 13 620 bojových obrnených vozidiel, 15 181 vozidiel a palivových nádrží, 11 386 delostreleckých systémov, 1 039 odpaľovacích raketových systémov, 753 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 9 033 dronov, 2 065 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 868 kusov špeciálnej techniky.

Už nie je v našom záujme hovoriť s ruskými predstaviteľmi, vraví šéf francúzskej diplomacie Stéphane Séjourné.

Dôvodom je skutočnosť, že Moskva skresľuje obsah takýchto rozhovorov. Stéphane Séjourné to povedal v spoločnom rozhovore pre France24 a RFI.

„Nie je v našom (francúzskom, pozn.) záujme viesť diskusie s ruskými predstaviteľmi, pretože komuniké, ktoré sú publikované, a správy, ktoré robia, sú plné klamstiev,“ uviedol Séjourné.

Naznačil, že na obnovenie dialógu s Moskvou „možno treba najskôr nadviazať dôveru a možno predovšetkým musíme vidieť vývoj na vojenskom fronte na Ukrajine, aby bolo možné obnoviť vzťahy“. „Zatiaľ to tak nie je,“ skonštatoval francúzsky minister zahraničných vecí.

Minulý týždeň mal francúzsky minister obrany Sébastien Lecorne telefonický rozhovor s ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, čo bola prvá takáto interakcia od októbra predminulého roka. Rozhovor sa zameral predovšetkým na nedávny teroristický útok spáchaný Islamským štátom v Moskovskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany po rozhovore uviedlo, že počas rozhovoru medzi Lecornom a Šojguom „bola zaznamenaná pripravenosť na dialóg o Ukrajine“. Predstaviteľ francúzskej vlády v reakcii označil toto vyhlásenie za nepravdivé. (SITA, Ukrajinská pravda)

Čína chce posilniť strategickú spoluprácu s Ruskom, tvrdia ruské štátne médiá. 

Krajina chce posilniť strategickú spoluprácu s Ruskom pod vedením prezidenta Vladimira Putina, povedal podľa ruskej štátnej agentúry TASS šéf čínskej diplomacie Wang I po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Pekingu.

"Ako priateľský sused Ruska a všestranný strategický partner budeme rozhodne podporovať stabilný rozvoj Ruska pod vedením prezidenta Putina," povedal podľa TASS čínsky minister s tým, že "strategickú spoluprácu" plánujú obe krajiny posilňovať aj na globálnej scéne.

Lavrov dnes končí dvojdňovú návštevu Pekingu. Naposledy Čínu navštívil vlani na jeseň, predtým sa s Wangom I zišiel v Moskve.

Peking je teraz najvýznamnejším spojencom Ruska, ktoré kvôli svojmu vojnovému ťaženiu proti Kyjevu čelí západným sankciám. Čína tieto opatrenia kritizuje a odmieta ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdiť, zároveň však ťaží z nižších cien za ropu a plyn, ktorú už Rusko nemôže predávať do Európy. (ČTK)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetkých 20 dronov, ktorými Rusko v noci zaútočilo.

Na odrazení útoku sa podľa veliteľa ukrajinského letectva Mykolu Oleščuka podieľali ukrajinské stíhačky, rakety zem-vzduch, prostriedky elektronického boja i mobilné jednotky protivzdušnej obrany.

Drony boli zostrelené nad Mykolajivskou, Odeskou, Chersonskou, Dnepropetrovskou, Poltavskou, Vinnyckou a Ľvovskou oblasťou.

Šéf vojenskej správy Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že trosky zostrelených dronov poničili objekt kritickej infraštruktúry, ktorý začal horieť. O aké miesto konkrétne išlo, ani kde sa nachádza, nešpecifikoval.

V Odeskom okrese kusy zostreleného dronu poškodili súkromné domy a prethrli elektrické vedenie. Nikto sa nezranil.

Podľa Oleščuka vyslalo Rusko na Ukrajinu tiež štyri protilietadlové riadené strely S-300. Neuviedol však, či sa ich podarilo zostreliť a či zasiahli nejaké ciele.

Ukrajina "nasadzuje maximálne úsilie na zmarenie realizácie ruských plánov proti Charkovu". Uviedol to Volodymyr Zelenskyj.

"Spolupracujeme s partnermi na posilnení protivzdušnej obrany," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Podľa jeho slov je teraz v centre pozornosti Charkov, najmä jeho energetická infraštruktúra.

Ukrajinský prezident sa v pondelok v Kyjeve stretol s vedením armády, aby spoločne prebrali ďalšie možnosti, ako ochrániť Charkov. Toto druhé najväčšie ukrajinské mesto je pravidelným terčom ruských útokov. Ukrajinská armáda sa domnieva, že Charkov môže byť cieľom ďalšej veľkej ruskej ofenzívy.

Ruské útoky minulý týždeň poškodili ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Výpadky elektriny postihli aj Charkov. "Dnes sme hodnotili spôsoby, ktorými dokážeme znížiť energetický deficit v Charkove a celej našej elektrickej sieti," vyhlásil Zelenskyj. (TASR)