Ukrajina po ruských útokoch núdzovo prerušila dodávky elektrickej energie v troch oblastiach (SME Minúta)

Ubytovňa nie je pre nás z dlhodobého hľadiska ideálnym riešením, no má aj plusy, hovorí Ukrajinka Olena Kulišová. (The Slovak Spectator)

Ruská FSB oznámila, že zadržala troch ľudí z nemenovaného stredoázijského štátu, ktorí údajne pripravovali útok na juhu krajiny.

S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala tlačová agentúra AFP, píše TASR.

FSB vo vyhlásení uviedla, že "ukončila teroristické aktivity troch občanov stredoázijskej krajiny, ktorí plánovali spáchať teroristický čin odpálením zariadenia na verejnom mieste v Stavropoľskom kraji".

Ruské televízie odvysielali zábery viacerých mužov, ktorých pridržiavali pri zemi agenti FSB. Podľa agentúry Ria Novosti našli v dome jedného z podozrivých zložky improvizovaného výbušného zariadenia a chemické látky.

Správa prišla týždeň po útoku v koncertnej hale na predmestí Moskvy, ktorý si minulý piatok vyžiadal vyše 140 obetí na životoch.

Stavropoľský kraj sa nachádza v severokaukazskom regióne, hraničí okrem iného s Dagestanom a Čečenskom. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval Indiu, aby prehodnotila svoje tradične blízke vzťahy s Ruskom.

Vyjadril sa na návšteve Naí Dillí, informuje TASR s odvolaním sa na tlačovú agentúru DPA.

"Spolupráca medzi Indiou a Ruskom je vo veľkej miere založená na sovietskom dedičstve," povedal Kuleba v indickej metropole pre britský denník Financial Times. "Nie je to však dedičstvo, ktoré bude trvať storočia, je to dedičstvo, ktoré mizne," uviedol.

India zaujala neutrálny postoj k invázii Ruska na Ukrajinu, nepodporuje západné sankcie voči Moskve a opakuje, že podporuje riešenie konfliktu dialógom. Najľudnatejšia krajina sveta udržiava dobré vzťahy so západnými krajinami i Ruskom, ktoré vníma ako tradičného spojenca Indie z obdobia studenej vojny.

Od začiatku vojny na Ukrajine zvýšila India dovoz lacnej ropy z Ruska, pre ktoré je jedným z najväčších zákazníkov. Od Ruska tiež už dlho nakupuje veľkú časť vojenského vybavenia, hoci sa snaží túto závislosť obmedziť – dovozom z iných krajín i domácou výrobou.

Kuleba pre Financial Times okrem toho povedal, že India by mala byť znepokojená úzkymi vzťahmi medzi Ruskom a Čínou. Naí Dillí má napäté vzťahy s Pekingom od krvavej zrážky na silne militarizovanej hranici oboch krajín v Himalájach z roku 2020.

Kuleba vyjadril aj záujem o posilnenie obchodu medzi Ukrajinou a Indiou. Povedal, že jeho krajina by napríklad chcela z Indie dovážať ťažké stroje. (TASR)

Ruská prokuratúra požiadala ministerstvo spravodlivosti, aby zvážilo označenie Ally Pugačovovej za „zahraničnú agentku“.

Prostredníctvom svojej webstránky o tom informuje denník The Guardian.

Sedemdesiatštyriročná legendárna speváčka, ktorá je známa napríklad pre hit Milión ruží, je kritičkou vojny na Ukrajine. V roku 2022 sa vyjadrila, že vojna zabíja vojakov pre iluzórne ciele, zaťažuje obyčajných ľudí a mení Rusko na vyvrheľa. Tento mesiac zase povedala, že žiaden normálny človek sa do Ruska nevráti. Sama je v súčasnosti v zahraničí, údajne na Cypre.

Oficiálnu žiadosť o uznanie Pugačovovej ako zahraničnej agentky predložil aktivista Vitalij Borodin, ktorý sa pravidelne objavuje v štátnej televízii. Ten tiež zverejnil aj list od generálnej prokuratúry, v ktorom sa píše, že požiadali ministerstvo spravodlivosti, aby to zvážilo.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že v tejto veci nepočul žiadne verejné vyhlásenia. Pugačovová to bezprostredne nekomentovala.

Označenie za zahraničného agenta v Rusku znamená dodatočnú vládnu kontrolu a nesie so sebou silné negatívne asociácie, ktoré môžu zdiskreditovať označené subjekty. (SITA, The Guardian)

Donald Tusk varoval, že Európa vstúpila do „predvojnovej éry“ a ak Ukrajina vojnu prehrá, nikto v Európe nebude v bezpečí. (SITA)

EÚ otriasa škandál okolo ruského ovplyvňovania členov Európskeho parlamentu, aby zasiahli do nadchádzajúcich eurovolieb.

Škandál vypukol po tom, čo česká vláda uvalila sankcie na webstránku Voice of Europe, ktorá je podľa Prahy súčasťou proruskej ovplyvňovacej kampane. Informuje o tom spravodajský portál Politico.

Belgický premiér Alexander De Croo, ktorého krajina má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo EÚ, vo štvrtok uviedol, že Rusko oslovilo europoslancov a „zaplatilo im, aby podporili ruskú propagandu“.

Podľa českej podpredsedníčky Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej sú dané odhalenia veľmi znepokojujúce. „Potvrdzuje to to, čo sme tušili: Kremeľ využíva pochybné výstupy, ktoré predstierajú, že sú médiá a využíva peniaze na nákup skrytého vplyvu,“ povedala pre prehľad správ Brussels Playbook, ktorý vydáva Politico. „Nemôžeme si dovoliť byť na šachovnici krok za (ruským vodcom Vladimirom, pozn. red) Putinom a jeho propagandistickou armádou... Musíme mať neustále na pamäti, že dezinformácie a cudzie zasahovanie použije ako zbraň na rozdelenie Európy,“ dodala.

Český rezort zahraničia v stredu okrem Voice of Europe uvalil sankcie aj na ukrajinského oligarchu a spojenca ruského vodcu Viktora Medvedčuka a istého Artema Marčevského, ktorý je údajne tiež zapojený do operácie. Medvedčuk podľa úradov viedol „ruskú ovplyvňovaciu kampaň“.

Na kanáli Voice of Europe na platforme YouTube sa objavujú rôzni europoslanci, z ktorých mnohí patria ku krajne pravicovým euroskeptickým stranám. Nič nenaznačuje, že títo poslanci aj prijali úplatky.

Tvrdenie, že europoslanci boli platení za to, aby hovorili za Kremeľ, vyvolalo otázky, kto si mohol vziať peniaze. Poslanci patriaci k liberálom a zeleným v EP už vyzývajú na vyšetrovanie. Najväčšie frakcie v europarlamente Európska ľudová strana a Socialisti a demokrati sa zatiaľ príliš nevyjadrujú. Hovorca predsedníčky EP Roberty Metsoly, ktorá patrí k prvej zmienenej frakcii, uviedol, že predsedníčka vie o vznesených obvineniach a skúma ich. (SITA, Politico)

Rusko sa v druhom štvrťroku tohto roka zameria na zníženie ťažby ropy namiesto obmedzenia jej vývozu.

Oznámil to v piatok podpredseda ruskej vlády Alexander Novak.

Začiatkom tohto mesiaca Rusko oznámilo, že v druhom štvrťroku v koordinácii s niektorými členmi zoskupenia producentských krajín OPEC+ zníži svoju ťažbu a vývoz ropy o ďalších 471.000 barelov denne (1 barel = 159 litrov). Ruské ropné spoločnosti znížia ťažbu úmerne svojmu podielu na celkovej produkcii ropy v krajine, dodal Novak.

Škrty v exporte sa budú podľa neho postupne zmierňovať. V apríli tak Rusko zníži ťažbu o ďalších 350 000 barelov denne (bpd), pričom export sa zníži o 121 000 bpd. V máji sa ťažba dodatočne zredukuje o 400 000 bpd a vývoz o 71 000 bpd. V júni sa všetky škrty budú týkať už len ťažby.

Druhý najväčší svetový vývozca ropy v prvom štvrťroku nad rámec svojho predchádzajúceho záväzku obmedziť ťažbu spolu s ostatnými členmi OPEC+ znížil vývoz ropy a pohonných látok spolu o 500.000 bpd. Podľa banky JP Morgan, ak Rusko zavedie sľúbené škrty, produkcia ropy v krajine by mala do júna klesnúť na 9 miliónov bpd, čím by sa dostala na úroveň Saudskej Arábie. Rusko v súčasnosti produkuje približne 9,5 milióna bpd. (TASR)

Ukrajina oznámila, že zaviedla núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie v troch oblastiach.

Dodávky boli prerušené po tom, ako Rusko cez noc odpálilo na elektrárne v krajine desiatky rakiet a dronov. Informovala o tom agentúra AFP.

Energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že musela uplatniť núdzové harmonogramy prerušených dodávok v Dnepropetrovskej, Záporožskej a Kirovohradskej oblasti. Trvať majú do večera.

Obmedzenia v dodávkach elektriny už po minulotýždňovom ruskom útoku zaviedli vo veľkých mestách Charkov a Kryvyj Rih. "Od spotrebiteľov v ostatných oblastiach žiadame, aby používali elektrinu šetrne a uvedomelo," upozornil Ukrenerho.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vzdušné údery Ruska naberajú na intenzite a sú čoraz väčšou hrozbou pre energetiku krajiny. "Ukrajina potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany, aby zabezpečila kritickú infraštruktúru a ochránila obyvateľstvo," povedal premiér Denys Šmyhaľ v opakovanej výzve západným spojencom Kyjeva.

Ruské ministerstvo obrany priznalo, že použilo "presné letecké, námorné a pozemné zbrane dlhého doletu" proti energetickým objektom, tvrdilo však, že ich využívajú ukrajinské ozbrojené sily, napísala AFP.

Obe strany sa v piatok tiež vzájomne obvinili z útokov na civilné lokality.

Ukrajinské úrady oznámili, že ruský dron zabil 39-ročného muža pri meste Nikopol na juhovýchode krajiny, pričom nálet na mesto Kamianske ležiace severnejšie zranil piatich ľudí vrátane dieťaťa. V Chersonskej oblasti na juhu našli mŕtveho 50-ročného farmára, ktorý zrejme narazil traktorom na mínu.

V Rusku ukrajinský dron narazil do obytného domu v meste Belgorod neďaleko hranice, o život prišiel jeden muž a ďalšie dve osoby utrpeli zranenia, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. (TASR)

Rusko má šesťnásobnú prevahu v počte vypálenej munície v porovnaní s Ukrajinou, uviedol Olexandr Syrskyj.

"Pred niekoľkými dňami bola prevaha nepriateľa v počte vystrelenej munície približne šesť ku jednej" v prospech Ruska, povedal hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Syrskyj v rozhovore pre agentúru Ukrinform. Ukrajinské obranné sily pozdĺž celej rozsiahlej frontovej línie podľa neho majú len minimum zbraní a munície.

Do funkcie hlavného veliteľa bol Syrskyj vymenovaný vo februári, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal populárneho generála Valerija Zalužného. V rozhovore s ukrajinskou agentúrou povedal, že za posledné mesiace a týždne Rusi výrazne zintenzívnili svoje útoky zo vzduchu a používajú navádzané bomby KAB.

Ukrajina podľa neho stratila územie, ktoré by si "nepochybne udržala", ak by mala "dostatočný počet systémov protivzdušnej obrany a delostreleckých granátov".

"Musíme priznať, že počas ofenzívy v Charkove sme neboli schopní dosiahnuť väčší úspech, pretože nám chýbali zdroje," tvrdil Syrskyj.

Ukrajinským silám sa podarilo územie v okolí mesta Charkov na východe krajiny dobyť ešte v roku 2022, ale Rusi na túto pohraničnú oblasť naďalej útočia.

Nedostatok zdrojov a munície podľa Syrského umožnil ruským silám vybudovať pevné obranné línie v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. "Útok na tieto pozície bez účinnej leteckej podpory nás stál ľudské straty a straty na vybavení," dodal a ako príklad uviedol mesto Avdijivka, ktorého sa Rusi zmocnili vo februári.

Ukrajina dlhodobo nalieha na americký Kongres, aby schválil balík vojenskej pomoci za 60 miliárd dolárov určený pre Kyjev.

"Dúfame, že od našich partnerov dostaneme viac systémov protivzdušnej obrany a predovšetkým rakiet. Boli by sme ešte vďačnejší, keby táto pomoc prišla rýchlejšie a v dostatočnom množstve," uviedol Syrskyj. (TASR)

Ruské invázne sily od začiatku ofenzívy v októbri obsadili približne 505 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Napísal to vo svojej analýze bojov americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). To je približne ako rozloha Prahy, ktorá sa rozkladá na zhruba 496 kilometroch štvorcových. Analytici inštitútu zároveň upozorňujú, že ukrajinskej armáde sa teraz síce darí brániť Rusom v dosiahnutí významných taktických úspechov pozdĺž frontovej línie, ale pokračujúce meškanie v americkej vojenskej pomoci pravdepodobne zvýši hrozbu ruského operačného úspechu v budúcnosti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom rozhovore na stanici CBS News hovoril o nedostatku munície a uviedol, že ukrajinská armáda síce stabilizovala situáciu, ale nie je pripravená brániť sa ďalšej veľkej ruskej ofenzíve, ktorá sa podľa neho očakáva v máji alebo júni.

Ukrajinské ozbrojené sily podľa ISW spomalili tempo ruského postupu západne od východoukrajinského mesta Avdijivka po tom, ako ho Rusi v polovici februára dobyli, a invázna armáda dosiahla iba okrajové taktické zisky v iných častiach Ukrajiny.

Ruské sily budú pravdepodobne pokračovať v udržiavaní tempa ofenzívnych operácií bez ohľadu na ťažšie terénne podmienky, aby využili nedostatok materiálu u Ukrajincov pred príchodom očakávanej obmedzenej západnej pomoci, píše ISW. Zrejme naráža na jav známy ako "rasputica", keď sa pôda v ukrajinských a ruských rovinách na jar a na jeseň mení na blatistý a bažinatý terén, čo obmedzuje pohyb techniky. (ČTK, ISW)

Z Prahy tento týždeň vyrazil prvý vlak RegioJetu, smerujúci cez Košice do ukrajinského Čopu. Cestá ním trvá 12 hodín. (My Regióny)

Rumunské ministerstvo obrany oznámilo, že v blízkosti Dunaja a hranice s Ukrajinou sa našli pravdepodobné úlomky dronu.

Rusko v noci podniklo letecké a raketové útoky na ciele na západnej a strednej Ukrajine.

"Vo večerných hodinách 28. marca boli na poľnohospodárskej pôde na ostrove Insula Mare a Brailei identifikované úlomky, ktoré pravdepodobne pochádzajú z leteckého zariadenia (dronu)," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. Celý incident sa teraz vyšetruje.

Rumunsko je súčasťou NATO a členské krajiny aliancie sa zaviazali k vzájomnej obrane, ak by bola jedna z nich napadnutá. Velenie NATO aj rumunskí predstavitelia po podobných incidentoch v minulosti uviedli, že nenašli žiadne dôkazy o úmyselnom útoku na Rumunsko.

Ruská raketa v nedeľu tiež nakrátko narušila vzdušný priestor Poľska, ktoré je tiež členom NATO. (TASR)

Rusko v Bezpečnostnej rade OSN zablokovalo kontrolu dodržiavania zbrojných sankcií voči Severnej Kórei. Čína sa zdržala.

Rusko uviedlo, že sankcie OSN voči Severnej Kórei predstavujú prekážku pri podpore dialógu a mieru na Kórejskom polostrove.

Rusko zablokovalo v Bezpečnostnej rade OSN obnovenie skupiny expertov OSN, ktorá monitoruje činnosť Pchjongjangu v oblasti narúšanie medzinárodných zbrojných sankcií. Čína sa zdržala hlasovania.

"V priebehu rokov medzinárodné reštriktívne opatrenia neprispeli k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v regióne. Naopak, pri absencii mechanizmov na preskúmanie sankčných opatrení zmierňujúcim spôsobom zostáva tento nástroj vážnym dráždidlom, ktoré bráni budovaniu dôvery a politický dialóg,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharová.

Čína v piatok uviedla, že je proti "slepému uvaleniu sankcií" na Severnú Kóreu. "Súčasná situácia na (Kórejskom) polostrove zostáva napätá a slepé uvalenie sankcií nemôže problém vyriešiť," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

"Politické riešenie je jediná cesta," odpovedal na otázku, prečo sa Peking zdržal hlasovania. "Dúfame, že Bezpečnostná rada OSN a všetky príslušné strany vyvinú konštruktívne úsilie na dosiahnutie tohto cieľa," dodal.

Veto Moskvy v BR OSN neruší sankcie voči Severnej Kórei, ale znamená koniec skupiny, ktorá monitoruje ich dodržiavanie vrátane nespočetného množstva údajných porušení. Mandát komisie vyprší koncom apríla.

Na totalitnú KĽDR v roku 2006 uvalila sankcie BR OSN v reakcii na jej jadrový program. Od roku 2019 sa Rusko a Čína snažia presvedčiť ostatných členov BR OSN, aby zmiernili sankcie, ktoré nemajú stanovený termín ukončenia. Peking je najväčším ekonomickým donorom a tradičným spojencom Severnej Kórey. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa zvýšila aj spolupráca Moskvy a KĽDR. (TASR)

Prioritnou úlohou NATO je riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami, nie použitím sily, tvrdí Juraj Blanár.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí to vyhlásil pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie, ktoré si Slovensko pripomína práve dnes. Vstup SR do NATO podľa Blanára predstavoval významný krok potvrdzujúci svoju váhu i dnes v kontexte aktuálne prebiehajúcich konfliktov na Ukrajine, v regióne Blízkeho východu či v severnej Afrike.

„Slovensko pred dvomi dekádami vstupom do aliancie zadefinovalo svoj životný priestor a dôležitosť kolektívnej bezpečnosti. Tá predstavuje pre našu vlasť silnú bezpečnostnú záruku a je hlavnou témou aj v dnešných časoch, kedy mnohí nepovažujú za dôležité slovo mier," uviedol šéf slovenskej diplomacie a pripomenul, že NATO je predovšetkým obranná a mierová organizácia a jej prioritou je riešiť akékoľvek medzinárodné spory mierovými prostriedkami, nie použitím sily. Minister poukázal aj na potrebu silného partnerstva a dodržiavania záväzkov najmä vzhľadom na celosvetovú zmenu bezpečnostného prostredia v súvislosti s prebiehajúcimi konfliktmi, ako aj v súvislosti s terorizmom či nelegálnej migrácie, ktoré podľa Blanára predstavujú pre Slovensko a celú EÚ bezpečnostné ohrozenie.

Ako rezort diplomacie uviedol, vstupom do NATO na seba SR prevzala nielen záväzky a povinnosti kolektívnej obrany, ale získalo aj výsady suverénnych, rozvinutých štátov, medzi ktoré sa zaradilo aj vďaka svojmu členstvu v NATO a tiež členstvu v EÚ. „Slovensko je silný, stabilný, predvídateľný a spoľahlivý partner. Budeme aj naďalej plniť svoje záväzky vrátane investície dvoch percent HDP do rozvoja našich ozbrojených síl, ktoré to teraz mimoriadne potrebujú. Našou prioritou je posilnenie kolektívnej obrany, osobitne protivzdušnej, ktorá nám momentálne veľmi chýba,“ doplnil Blanár s tým, že Slovensko má možnosť získavať prostredníctvom kolektívnej obrany širokospektrálne obranné spôsobilosti, prístup k špičkovým inováciám napomáhajúcim v rozvoji spolupráce s obranným priemyslom, výskumom a vývojom.

Ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že budúci týždeň si členské štáty NATO pripomínajú aj 75. výročie založenia Severoatlantickej aliancie. Blanár bude pri tejto príležitosti zastupovať Slovensko na dvojdňovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. (SITA)

Ukrajina v noci čelila masívnemu vzdušnému útoku, protivzdušná obrana zostrelila 84 z 99 riadených striel a dronov.

Zo strednej a západnej časti krajiny hlásili poškodenie tepelných a vodných elektrární, uviedla ukrajinská armáda.

"Zničených bolo 84 vzdušných cieľov: 58 dronov Šáhid iránskej výroby a 26 striel," citovala AFP vyhlásenie ukrajinského letectva.

Ruské sily v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na Ukrajinu, predovšetkým cielením na jej energetickú infraštruktúru v reakcii na nárast počtu ukrajinských útokov na ruské pohraničné oblasti.

Ukrajinské oblastné úrady tvrdili, že Rusi zasiahli infraštruktúru pri meste Dnipro, odkiaľ hlásia najmenej jednu zranenú osobu.

"V noci Rusi opäť zaútočili na energetické zariadenia v rámci masívneho a kombinovaného útoku. Poškodené boli tepelné a vodné elektrárne v centrálnych a západných oblastiach," uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenergo.

Podľa ukrajinského ministra energetiky Germana Galuščenka boli tiež napadnuté energetické zariadenia v Dnepropetrovskej, Poltavskej a Čerkaskej oblasti.

Výbuchy bolo počuť aj v Ivanofrankovskej a Chmelnickej oblasti na juhozápade Ukrajiny i v meste Dnipro. Predtým boli podľa ukrajinskej televízie v ukrajinskom vzdušnom priestore spozorované ruské riadené strely.

Ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK informovala o vážnom poškodení jej troch tepelných elektrární. "Po skončení útoku energetici okamžite začali s odstraňovaním škôd," uviedla v aplikácii Telegram. (TASR)

Ukrajina v noci čelila masívnemu vzdušnému útoku, ktorý poškodil tepelné a vodné elektrárne.

Ukrajina v noci čelila masívnemu vzdušnému útoku, pri ktorom protivzdušná obrana zostrelila 84 z 99 riadených striel a dronov vypálených z Ruska, uviedla ukrajinská armáda. Zo strednej a západnej časti krajiny hlásili poškodenie tepelných a vodných elektrární.

"Zničených bolo 84 vzdušných cieľov: 58 dronov Šáhid iránskej výroby a 26 striel," citovala AFP vyhlásenie ukrajinského letectva.

Ruské sily v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na Ukrajinu, predovšetkým cielením na jej energetickú infraštruktúru v reakcii na nárast počtu ukrajinských útokov na ruské pohraničné oblasti.

Ukrajinské oblastné úrady tvrdili, že Rusi zasiahli infraštruktúru pri meste Dnipro, odkiaľ hlásia najmenej jednu zranenú osobu.

"V noci Rusi opäť zaútočili na energetické zariadenia v rámci masívneho a kombinovaného útoku. Poškodené boli tepelné a vodné elektrárne v centrálnych a západných oblastiach," uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenergo.

Podľa ukrajinského ministra energetiky Germana Galuščenka boli tiež napadnuté energetické zariadenia v Dnepropetrovskej, Poltavskej a Čerkaskej oblasti.

Výbuchy bolo počuť aj v Ivanofrankovskej a Chmelnickej oblasti na juhozápade Ukrajiny i v meste Dnipro. Predtým boli podľa ukrajinskej televízie v ukrajinskom vzdušnom priestore spozorované ruské riadené strely.

Ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK informovala o vážnom poškodení jej troch tepelných elektrární. "Po skončení útoku energetici okamžite začali s odstraňovaním škôd," uviedla v aplikácii Telegram. (TASR)

V obľúbenej počítačovej hre Fortnite je možné navštíviť kyjevské námestie Nezávislosti zvané Majdan.

Na špeciálne vytvorenej mape sa nebojuje, ale zotrvaním na nej hráči prispievajú na obnovu nemocnice pri Mykolajive na juhu Ukrajiny, ktorú zničili ruské útoky vo viac ako dva roky trvajúcej vojne. S nápadom prišla ukrajinská vládna darcovská platforma United24 a herná pobočka francúzskej reklamnej agentúry Havas Play.

Vladimir Putin vyhlásil, že nemá záujem napadnúť Poľsko či Česko, ale premiér Petr Fiala varuje, že sa mu nedá veriť.

Podobne sa vyjadrili napríklad aj český minister vnútra Vít Rakušan a šéf diplomacie Jan Lipavský. Informuje portál televízie Nova TN.cz.

Šéf Kremľa vyhlásil, že Česko nenapadne, ale podľa predsedu českej vlády to nič neznamená. "Vladimir Putin opakovane ukázal, že sa mu veriť nedá. Sme ale členskou krajinou NATO, ktoré zaručuje našu bezpečnosť. Bezpečnostná situácia v Európe sa s ruskou agresiou na Ukrajine výrazne zmenila a aj kvôli tomu musíme viac investovať do bezpečnosti Českej republiky," povedal Fiala.

Pri rozhovore s ruskými vojenskými pilotmi rozoberal Putin medzinárodnú politiku a jednou z tém bol aj možný útok na Severoatlantickú alianciu. "To je úplný nezmysel, nejaký útok na ďalšie krajiny, na Poľsko, pobaltské štáty, dokonca aj Česi sa toho desia. Je to jednoducho nezmysel, len ďalší spôsob, ako klamú svoje obyvateľstvo a ťahajú z ľudí ďalšie peniaze, nútia ich niesť náklady na svojich bedrách," uviedol Putin.

Podobne ako Fiala sa vyjadril tiež prvý vicepremiér a minister vnútra Rakušan. "Človeku, ktorý útočnej vojne hovorí špeciálna vojenská operácia, sa nedá veriť ani slovo. Neriešim teda Putinove výroky, ale jeho činy. A tie ma vedú k maximálnej ostražitosti voči nemu aj voči Rusku," napísal Rakušan na sociálnej sieti X.

"Posledná osoba, ktorú Putin uisťoval, že sa jej nič zlé nestane, bol istý Jevgenij Prigožin. Posledná krajina, ktorú Putin uisťoval, že ju nenapadne, bola Ukrajina. Ak by sme verili jeho uisťovaniu tentoraz, mohli by sme byť právom obvinení nielen z naivity, ale aj z vážneho zanedbania národnej bezpečnosti," doplnil minister zahraničných vecí Jan Lipavský. (TASR)

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad odsúdil novinára na dva roky odňatia slobody za kritiku vojny na Ukrajine.

Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov.

Michail Feldman podľa súdu v sérii príspevkov na sociálnej sieti VKontakte "poškodil dobrú povesť ruských ozbrojených síl". Uviedli to ľudskoprávne organizácie OVD-Info a Memorial.

"Je to presne taký trest, aký žiadala obžaloba," uviedla OVD-Info. Feldmanovi okrem väzenia na dva roky zakázali spravovať webové stránky.

Rusko začalo stovky trestných stíhaní voči jednotlivcom, ktorí sa stavajú proti jeho invázii na Ukrajinu. Rusom, ktorí v online priestore túto ofenzívu kritizujú, či novinárom, ktorí používajú iné informácie, ako im poskytnú ruské úrady, hrozia tresty odňatia slobody v dĺžke niekoľko rokov, píše AFP.

OVD-Info vo štvrtok tiež oznámila, že moskovská polícia zadržala za uplynulých 24 hodín piatich nezávislých novinárov. Jeden z nich tvrdí, že ho aj zbili.

Novinárku nezávislého spravodajského kanálu SOTAvision Antoninu Favorskú predviedli na výsluch po tom, čo strávila desať dní vo väzení za to, že položila kvety na hrob nedávno zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.

Polícia neskôr zadržala aj jej kolegyne Alexandru Astachovovú а Anastasiju Musatovovú, ktoré za ňou prišli do detenčného centra, odkiaľ ju mali prepustiť po odpykaní 10-dňového trestu.

Vo štvrtok ráno polícia zadržala aj ďalšiu reportérku SOTAvision Jekaterinu Anikijevičovú a Konstatina Žarova z kanálu RusNews, ktorý natáčal pri dome Favorskej. (TASR)

Členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú Putina na novembrový summit v Brazílii, vyhlásil Macron.

"Zmyslom tohto klubu je, že musí existovať konsenzus s ostatnými 19 členmi. To bude úloha pre brazílsku diplomaciu," povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Brazílii so svojím náprotivkom Luizom Ináciom Lula da Silvom, ktorého krajina predsedá skupine G20.

Ak môže byť takéto stretnutie "užitočné, musí sa uskutočniť", dodal Macron, avšak upozornil na rozdielne názory jednotlivých členov na túto otázku.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

Putin vynechal minuloročný samit G20 v indickom hlavnom meste Naí Dillí, aby sa vyhol prípadnej politickej kritike a riziku zadržania na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu.

V septembri 2023 Lula vyhlásil, že "neexistuje možnosť", že by Putina zatkli, ak by sa zúčastnil na summite v Riu de Janeiro. Krátko nato však ustúpil a povedal, že o prípadnom Putinovom zatknutí rozhodne justícia, a nie jeho vláda.

Vojna na Ukrajine rozdelila skupinu G20. Západné krajiny vojnu odsudzujú a poskytujú Ukrajine pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie.

Nejednotné postoje majú členovia G20 aj v prípade vojny v Pásme Gazy. USA a ich západní spojenci sú opatrnejší v odsúdení Izraela, pričom ostatní členovia G20 sú stále kritickejší voči humanitárnej kríze v Gaze. (TASR)