Štáty Únie sa zhodli na urýchlení a zintenzívnení poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine

BRUSEL. Členské štáty Európskej únie urýchlia a zintenzívnia poskytovanie nevyhnutnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Zhodli sa na tom prezidenti a premiéri členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli.

V záveroch tiež ocenili českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu.

O potrebe munície hovoril aj Zelenskyj

O tom, že brániaca sa Ukrajina potrebuje ďalšie zbrane, muníciu a podporu, vo svojom videoposolstve popoludní hovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina podľa Európskej únie potrebuje najmä systémy protivzdušnej obrany, rakety a muníciu.

"Európska rada víta všetky nedávne iniciatívy v tomto ohľade, vrátane iniciatívy začatej Českom, ktorá sa týka urýchleného obstarania munície pre Ukrajinu, čo umožní rýchle splnenie záväzku EÚ poskytnúť Ukrajine milión nábojov delostreleckej munície," stojí v záveroch z rokovania.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ukrajine má pomôcť pražský plán. Čo presne navrhuje český premiér? Čítajte

Riešili využitie ruských aktív

Summit zároveň zhodnotil pokrok ohľadom možného využitia výnosov zo zmrazených ruských aktív pre podporu Ukrajiny. Spomenul aj možnosť využiť tieto peniaze na vojenskú podporu krajiny.

Európska komisia v stredu navrhla, aby bolo 90 percent výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe použitých na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu krajiny.

Európska rada návrh Európskej komisie a únijnej diplomacie, vrátane možnosti použitia na "financovanie vojenskej podpory zhodnotila", stojí v záveroch schôdzky. Návrh teraz musia jednomyseľne schváliť ministri zahraničia krajín Únie. Niektoré z krajín mali s využitím peňazí na vojenské účely problém, napríklad Maďarsko či Rakúsko.

Keďže text záverov z rokovania hovorí iba o "možnosti" použiť ich na zbrane, teda nejde o nič záväzné a presne dané, krajiny s tým nakoniec podľa informácií ČTK nemali problém a príslušný odsek v dokumente zostal.

Šéf Európskej rady Charles Michel novinárom povedal, že Únia je v tomto ohľade odhodlaná postupovať veľmi rýchlo.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho na tlačovej konferencii doplnila s tým, že prvú miliardu eur by Ukrajina mohla získať už na začiatku júla.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Český minister Lipavský pre SME: Ak Ukrajina padne, máme tu motivované a vyzbrojené Rusko schopné čohokoľvek Čítajte

Vyzvali na prímerie v Pásme Gazy

Európski lídri sa takisto zhodli na záveroch k situácii na Blízkom východe, kde prebieha konflikt medzi izraelskými silami a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.

Šéfovia vlád a štátov sa dohodli na vôbec prvej spoločnej výzve na zavedení humanitárneho prímeria v Pásme Gazy a zároveň na prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava hnutie Hamas od teroristických útokov na Izrael zo 7. októbra 2023.

V záveroch summitu k tejto téme sa požaduje "okamžitá humanitárna prestávka" vedúca k zavedeniu udržateľného prímeria a opakovane sa odsudzuje hnutie Hamas za vlaňajšie októbrové útoky na území Izraela. Zároveň je v nich jasne zakotvená požiadavka, aby izraelská vláda nepodnikla plánovanú pozemnú operáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

Na predošlých summitoch z októbra a decembra sa lídrom 27-člennej EÚ podarilo iba spoločne volať po potrebe zriadenia "humanitárnych koridorov a prestávok" v Pásme Gazy, aby sa humanitárna pomoc dostala k palestínskym civilistom.

Podľa viacerých diplomatických zdrojov výzvu na zavedenie prímeria požadovali najmä Belgicko, Írsko a Španielsko, kým krajiny ako Česko, Maďarsko a Rakúsko boli viac proizraelsky zamerané. Zavážil zrejme aj postoj nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý na rozdiel od októbrového summitu teraz s výzvami na ukončenie bojov súhlasil.