Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Vladimir Putin vedie Rusko už takmer štvrťstoročie. Ak v nedeľu vyhrá svoje piate prezidentské obdobie, čo je v podstate isté, bude mať nárok na ďalších šesť rokov. Jeho pôsobenie v Kremli tak bude dlhšie ako dlhoročné vedenie sovietskeho lídra Josifa Stalina. Putin bude mať následne nárok aj na ďalšie šesťročné obdobie.
Putin, ktorý má 72 rokov, bude mať po osemdesiatke, ak si odslúži obe nasledujúce funkčné obdobia. A nie je dôvod predpokladať, že by v tom čase odstúpil. Väčšina ruských pozorovateľov vychádza z predpokladu, že Putin bude vládnuť doživotne. Môže to byť výhodou, ale aj slabinou.
V článku sa dočítate:
- ako sa Putin dostal k moci,
- o niektorých Putinových vyradených súperoch,
- v čom mu jeho dlhá minulosť a budúcnosť pri moci pomáha,
- kto by mohol byť Putinovým dedičom.
Ohrození protivníci
Putin, bývalý špión KGB, mal len 46 rokov, keď sa v roku 1999 dostal do najvyššej politiky - chorľavý prezident Boris Jeľcin ho vytiahol ako pomerne neznámeho človeka na post ruského premiéra a čoskoro sa stal úradujúcim prezidentom.
Jedným z dôvodov, prečo sa mu tak dobre darí, je, že jeho štýl vedenia nepripúšťa súperov. Alexej Navaľnyj, najsilnejšia a najcharizmatickejšia postava ruskej opozície za posledné roky, ktorý prežil aj útok v roku 2020, zomrel minulý mesiac v arktickej trestaneckej kolónii.
Zabili aj ďalších potenciálnych rivalov, napríklad Borisa Nemcova zastrelili na moskovskej ulici v roku 2015.
Český novinár v Moskve: Volebné komisie postihujú, ak nedodajú vhodné výsledky Čítajte Šéf Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, žoldniersky vodca a bývalý Putinov spojenec, zomrel v plameňoch dva mesiace po minuloročnom krátkom vojenskom povstaní.
Dokonca aj Putinovi nominálni súperi vo víkendových voľbách sú v najlepšom prípade len štátom odobrené nuly. Jediní dvaja protivojnoví kandidáti, Jekaterina Duncovová a Boris Nadeždin, boli z technických dôvodov z volieb vyradení.
Všemocný spasiteľ
Putinova dlhá minulosť a pravdepodobne aj budúcnosť pri moci mu výrazne pomáha v zahraničných záležitostiach. Keď má do činenia s krajinou, ako sú Spojené štáty, kde sa stranícke zmeny zvyčajne dejú každé štyri alebo osem rokov, môže zatnúť zuby a počkať na priateľskejšieho vodcu. Nezažíva taký domáci tlak ako jeho najvýraznejší zahraničný nepriateľ, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si musí udržať popularitu, ak chce zostať na svojej pozícii.
Čo však príde po Putinovi? Ak putinizmus nepripúšťa žiadnych súperov, je tu aj málo priestoru pre nástupcov. V eseji uverejnenej tento týždeň v časopise Foreign Affairs sa experti na Rusko Michael Kimmage a Maria Lipman zamýšľali nad tým, či práve Putinova sila nemôže byť aj slabosťou režimu, ktorý vytvoril.
„Každý režim, ktorý sľubuje, že bude žiť večne, si nemôže dovoliť, aby bol vnímaný ako zlyhávajúci,“ napísali. „Putinova prezentácia seba samého ako všemocného spasiteľa - jediného, kto môže riadiť osud Ruska - tak predstavuje pre režim dlhodobé riziko.“
Putinovým najznámejším učeníkom je Dmitrij Medvedev, v súčasnosti podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska. Medvedev bol v rokoch 2008 až 2012 prezidentom Ruska, zatiaľ čo Putin pôsobil ako predseda vlády - „tandemový“ štýl vedenia, ktorý má Putinovi pomôcť vyhnúť sa obmedzeniam funkčného obdobia. (V roku 2021 zmenil zákon, aby už nemusel využiť tandem opäť.)
Medvedeva kedysi vnímali ako potenciálneho reformátora s jemnejším prístupom ako Putin. Teraz je známy najmä agresívnym nacionalizmom a posmešnými vyhláseniami na adresu Ukrajiny a Západu. Jeho posolstvá často šokujú, hoci niektorí analytici tvrdia, že hrá starostlivo premyslenú úlohu „dvorného klauna“ Kremľa, ktorého možno využiť na to, aby Putin vyzeral umiernenejšie.
Od Medvedevovho prvého nástupu Putin verejne nehľadal mladšieho partnera. Otázkou tak zostáva, koho považuje za náhradu. Zdá sa, že pre niektorých zo zjavných kandidátov vrátane Medvedeva a premiéra Michaila Mišustina, je to beh na dlhé trate.
Favorizovaní kandidáti?
Vojenskí predstavitelia, ako napríklad ruský minister obrany Sergej Šojgu, sú dobre známi, ale ich nedostatočná podpora verejnosti sa prejavila počas povstania skupiny Wagner.
Provládni politici, ktorí si vybudovali fanúšikovské základne, sú na tenkom ľade.
Populárny moskovský starosta Sergej Sobianin bol v minuloročnej kampani za znovuzvolenie nominantom Putinovej strany Jednotné Rusko napriek tomu, že predtým kandidoval ako nezávislý - tento krok si kritici vysvetľovali ako snahu zabrzdiť jeho politický rast v meste, kde je vládnuca strana menej populárna.
Nikolaj Patrušev, tajomník Ruskej bezpečnostnej rady, je považovaný za veľmi vplyvného - ale do invázie na Ukrajinu sa zväčša držal v úzadí a významným hlasom sa stal až vďaka svojej jastrabej rétorike.
Gubernátor ruskej Tulskej oblasti Alexej Ďumin tiež nie je na Západe dobre známy, ale jeho minulosť bývalého Putinovho osobného strážcu, ktorý bol povýšený do vysokých vojenských funkcií, viedla ku špekuláciám, že by mohol byť favorizovaným kandidátom.
Iný, ale rovnaký
Hoci iní silní vodcovia sa často snažia udržať moc v rodine, nie je jasné, či by ich Putin nasledoval. Oficiálne má ruský prezident dve dcéry. Hovorí však o nich len málo. Hoci sa o nich v súčasnosti zmieňujú ruské médiá - obe sú akademičky, jedna sa venuje matematike a druhá genetike -, nie sú s ním verejne spájané a ničím nenaznačujú, že by sa niektorá z nich pripravovala na budúce vodcovstvo.
Keďže Rusko nemá žiadnych skutočných súperov ani jasného nástupcu, väčšina špekulácií o jeho budúcnosti sa namiesto toho sústreďuje na Putinovo zdravie. Minulý rok sa z populárneho účtu na telegrame rozšírila fáma, ktorá tvrdila, že Putin má infarkt, do hlavných medzinárodných spravodajských médií, a to napriek jasnému nedostatku dôkazov.
Aj keď ide len o fámy, takéto príbehy odrážajú základný fakt: ak sa v Rusku niečo výrazne nezmení, Putin vo funkcii zomrie. Ako tento týždeň napísal Robert Person, expert na Rusko z Vojenskej akadémie USA, Putin nemôže „odísť od moci a užívať si pokojný dôchodok, ani keby chcel“.
Putinova schopnosť hrať dlhú hru mu pomohla pri niektorých jeho rozhodujúcich zahraničnopolitických činoch. Hoci jeho počiatočná invázia na Ukrajinu zlyhala, Rusko dokázalo získať späť malé zisky na území vďaka úplnej vytrvalosti, keď krvavé patové boje vyčerpali Kyjev a jeho spojencov. Ruská ekonomika sa po počiatočnom šoku zo západných sankcií do značnej miery stabilizovala.
O prezidentské voľby v Rusku je rekordne nízky záujem. Kremeľ má problém použiť aj tradičné stratégie Čítajte Mnohí predpovedajú, že keď Putin konečne opustí svoj úrad, nastane tvrdý a chaotický boj o moc. „Dni, mesiace a roky po Putinovom odchode môžu byť ešte búrlivejšie, než by sme očakávali," napísal Person. Ale to, že dôjde k boju o moc, neznamená, že sa systém nakoniec zmení.
Kimmage a Lipmanová v časopise Foreign Affairs teoretizujú, že ten, kto nastúpi po Putinovi, zdedí nakoniec štát, ktorý vytvoril, s jeho silnými bezpečnostnými službami a armádou. Ak sú produktom tohto systému, naozaj by ho chceli zmeniť?
„Nechceli by, aby vnútorné rozpory ohrozili geopolitickú pozíciu Ruska, a nechceli by sa vzdať ideologických konštrukcií, ktoré Putin zostavil,“ napísali Kimmage a Lipmanová. „Putin urobil dosť pre to, aby ten, kto ho bude nasledovať, bol pravdepodobne jeho dedičom.“ Ako v novembri povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov, prípadný Putinov nástupca nemusí Rusko až tak veľmi zmeniť.
Bude „rovnaký“, povedal Peskov pre ruskú televíziu. „Alebo iný, ale rovnaký.“
