Ukrajina Rusko Online: Ruské drony zničili priemyselné objekty v Odeskej oblasti

Moldavsko odmietlo tvrdenie proruských separatistickov o tom, že výbuch v Podnestersku spôsobil dron z Ukrajiny.

Kyjev označil incident za provokáciu Ruska.

Podnesterské úrady predtým oznámili, že na tamojšej vojenskej základni v Tiraspole došlo v nedeľu k výbuchu a následnému požiaru. Tvrdili tiež, že explóziu pravdepodobne spôsobil dron vypustený z Odeskej oblasti na Ukrajine.

Pri incidente podľa separatistov neutrpel nikto zranenia. V prípade sa začalo trestné stíhanie.

Moldavsko však v reakcii uviedlo, že žiaden útok potvrdiť nemôže. "Úrady v Kišiňove v kontakte s ukrajinskou stranou útok na podnesterský región nepotvrdzujú," uviedol moldavský úrad pre reintegráciu. "Po preskúmaní videozáberov a výmene informácií oznamujeme, že uvedený incident je pokusom vyvolať strach a paniku v regióne."

"Rusi sa snažia vykonávať provokácie a manipulovať informačný priestor šírením falošných informácií," uviedol ukrajinský úrad, ktorý sa zaoberá dezinformáciami.

Moskva sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.

Koncom februára Podnestersko požiadalo Rusko o "ochranu". V roku 2006 separatisti vypísali referendum o pripojení k Rusku, v ktorom väčšina zúčastnených hlasovala za.

Samozvaná Podnesterská republika sa nachádza prevažne na ľavom brehu Dnestra pri hraniciach s Ukrajinou. V marci 1992 vypukla krátka vojna medzi separatistami a prozápadnou moldavskou vládou, ktorá si vyžiadala stovky mŕtvych. Od roku 1995 sa v regióne nachádza okolo 1500 ruských vojakov. Väčšina z odhadovaných 465.000 obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo. (TASR)

Putin vyhlásil, že smrť jeho väzneného oponenta Alexeja Navaľného bola "smutnou udalosťou". (TASR)

Putin vo svojom prvom vyjadrení po voľbách uviedol, že jeho víťazstvo ukázalo, že Rusko sa uberá správnou cestou. (ČTK)

Putin je opitý mocou a chce vládnuť večne, reagoval Volodymyr Zelenskyj na výsledok ruských prezidentských volieb. (ČTK)

Ukrajina čelila popoludní dronom a raketám. Zásahy oznámili v mestách Sumy, Nikopoľ a Mykolajiv, kde zomrel jeden človek.

Podľa ukrajinského letectva bol poplach vyhlásený v Charkovskej, Poltavskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Najmenej jedného mŕtveho a šiestich zranených si vyžiadal ruský raketový útok v Mykolajive na juhu Ukrajiny, uviedla záchranná služba.

Podľa ukrajinskej armády, na ktorú sa odvoláva agentúra Unian, Rusi použili rovnakú taktiku, ako pri piatkovom útoku na Odesu, pri ktorom zahynulo 20 ľudí:

Najprv vypustili jednu raketu, načo po niekoľkých minútach na rovnaké miesto nasmerovali ďalšiu.

Vojenská správa v Sumách na severovýchode krajiny uviedla, že dva údery zasiahli infraštruktúru mesta. Podrobnosti o škodách alebo možných zranených nezverejnila.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval o piatich zranených v dôsledku ruského ostreľovania a dronových útokov v Nikopoli. Škody podľa neho utrpela infraštruktúra vrátane elektrického vedenia.

O niekoľko hodín skôr vykonala ukrajinská armáda masívny dronový útok, pri ktorom niektoré bezpilotné stroje smerovali na ciele hlboko na územie Ruska.

V Krasnodarskej oblasti spôsobil útok požiar v ropnej rafinérii, zomrel tu tiež jeden človek. Ďalší dvaja ľudia dnes podľa ruských úradov zomreli v Belgorode. Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že desiatky dronov zostrelila ruská protivzdušná obrana.

Tvrdenia Ruska o zabití stoviek ukrajinských vojakov pomocou takzvanej vákuovej bomby sú nezmysel a propaganda.

Povedal to hovorca ukrajinského obranného spravodajstva (HUR) Andrij Jusov.

Zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom v sobotu tvrdil, že Rusom sa podarilo pomocou spomenutej bomby zabiť až 300 Ukrajincov. Miesto údajného útoku nebolo zverejnené. Web Kyiv Independent nie je schopný overiť tieto tvrdenia.

Vákuové bomby, známe aj ako termobarické zbrane, sú plnené palivom a chemikáliami. Sú podstatne ničivejšie ako tradičné výbušniny podobnej hmotnosti.

Hovorca HUR tiež odmietol ruské tvrdenia, že okupanti nedávno zabili 1 500 ukrajinských vojakov v Belgorodskej a Kurskej oblasti v Rusku.

Podľa Jusova dobrovoľnícke protikremeľské jednotky z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu, ktoré tento týždeň začali s vojenskými operáciami na ruskom území, pozostávajú z ruských občanov. (SITA)

Rusko prudko znížilo export zbraní. Príčinami sú sankcie a potreba zásobovať armádu na Ukrajine, tvrdí britská rozviedka.

Správa od britského ministerstva obrany sa opiera o údaje Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorý odhalil, že ruský export zbraní medzi rokmi 2019 až 2023 klesol o 53 percent v porovnaní s predchádzajúcim štvorročným obdobím.

„V dôsledku toho Rusko kleslo z druhého na tretie miesto v globálnom rebríčku exportu zbraní,“ uviedlo ministerstvo s odvolaním sa na správu zverejnenú 11. marca.

Zatiaľ čo Ukrajina za posledné dva roky vojny zničila množstvo tankov a obrnených vozidiel pechoty, Rusko je stále schopné nasadzovať ďalšiu techniku.

Ďalším spomínaným dôvodom poklesu exportu sú uvalené sankcie na Rusko za rozpútanie vojny.

V rebríčku vývozcov zbraní sa pred Rusko dostalo Francúzsko.

Zhruba 68 percent ruského vývozu zbraní za posledné štyri roky putovalo do Ázie a Oceánie vrátane Indie, ktorej dovoz zbraní z Ruska predstavoval 34 percent.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú štátom kontrolovanú tlačovú agentúru Interfax vo februári 2023 uviedla, že ročný vývoz zbraní z Ruska predstavuje zhruba 14 až 15 miliárd dolárov.

Ruský protiputinovský odboj tvrdí, že ovládol obec Gorkovskij v ruskej Belgorodskej oblasti.

Dobrovoľníci z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu o tom informovali prostredníctvom vyhlásenia na Telegrame.

Kremeľ pritom v uplynulých dňoch viackrát tvrdil, že si poradil s protiputinovskými bojovníkmi a vyhnal ich preč z Ruska.

Protikremeľskí bojovníci počas víkendu apelovali na gubernátora Belgorodskej oblasti Viačeslava Gladkova, aby sa stretol a uľahčil výmenu zajatcov.

Bojovnící v sobotu informovali, že zajali 25 ruských vojakov.

Zverejnili tiež video z udalostí, pri ktorých bol zajatý bojovník ruských ozbrojených síl Alexej Kolotov. „Jeho kolegovia zomreli pre Putinove paláce a Rotenbergove jachty. Rusi naďalej zomierajú za štát, ktorý sa o nich nestará a sme si istí, že gubernátor Gladkov znova prejaví zbabelosť a neodpovie na našu žiadosť,“ uviedli na Telegrame Ruského dobrovoľníckeho zboru.

Protiputinovskí bojovníci uviedli, že pri obsadení dediny Gorkovskij pomáhali tiež „dobrovoľníci z Ičkérie“. Tí majú tiež Kremeľ „v zuboch“ a mnohí stále nezabudli Rusom dve vojny z nedávnej minulosti.

Na vojenskej základni v Podnestersku nastal výbuch. Videá ukazujú náraz dronu do odstaveného vrtuľníka. (TASR)

Gruzínsky odštiepenecký región Južné Osetsko rokuje o svojom pripojení k Rusku, informovali ruské štátne médiá.

Južné Osetsko sa fakticky odtrhlo od Gruzínska počas vojny z rokov 1991-92, v období rozpadu Sovietskeho zväzu. Z pohľadu medzinárodného práva je však stále integrálnou súčasťou Gruzínska.

"Diskutujeme o všetkých týchto otázkach v úzkej koordinácii s Ruskom, pričom berieme do úvahy naše bilaterálne vzťahy a zmluvy," vyhlásil predseda juhoosetského parlamentu Alan Alborov.

Ak obe strany spoločne dospejú k takejto myšlienke, k pripojeniu Južného Osetska k Rusku, "urobíme to," povedal Alborov.

Ruskom podporovaný "prezident" Južného Osetska Alan Gaglojev vlani vyjadril nádej, že dôjde k oficiálnemu začleneniu regiónu do Ruska. V Južnom Osetsku sa ako mena používa rubeľ a väčšina jeho obyvateľov akceptovala ruské pasy.

Moskva v roku 2008 - po krátkej vojne s Gruzínskom - uznala Južné Osetsko, ako aj ďalšiu separatistickú Gruzínsku republiku Abcházsko, za samostatné štáty. Oba tieto regióny, ktoré tvoria asi pätinu gruzínskeho územia, sú silne závislé od Ruska.

Okrem neho ich dosiaľ uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa Západu Moskva Južné Osetsko a Abcházsko fakticky anektovala. (TASR)

Dve ruské balistické rakety zasiahli mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Zranených je najmenej päť ľudí, oznámil gubernátor Kim.

V súčasnosti sa nedá si predstaviť, že by sa Ukrajina a Rusko mohli dohodnúť na ukončení vojny, myslí si český prezident Pavel.

„Všetky doterajšie návrhy Ruska boli fakticky diktované. Kremeľ predložil svoj zoznam podmienok, ktoré ako agresor nemá právo požadovať,“ povedal Pavel.

Poznamenal, že ruská vojna proti Ukrajine sa skončí buď porážkou jednej zo strán, alebo vyčerpaním a uvedomením si, že nikto nebude môcť plne dosiahnuť svoje ciele.

Český prezident verí, že môže prísť čas, keď si Rusko a Ukrajina uvedomia, že pokračovanie vojny znamená len nové náklady, utrpenie a straty bez nádeje na úspech.

Pavel však zdôraznil, že môže trvať dlho, kým sa situácia dostane do tohto bodu, a že straty na oboch stranách, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska obetí, sú už teraz veľmi výrazné.

"Situácia začína prejavovať negatívne znaky, a to aj v Rusku," uzavrel Pavel. (SITA)

Čím skôr sa začnú rokovania o prímerí na Ukrajine, tým lepšie pre všetkých, povedal Krisztián Forró, kandidát na prezidenta.

Líder strany Aliancia v TV Markíza ďalej povedal, že je veľmi dôležité podporovať Ukrajinu humanitárne, ale dodávanie zbraní by nepodporil.

Forró kritizoval ďalšieho kandidáta Ivana Korčoka, že bol vo vláde, ktorá nedokázala presadiť nový národnostný zákon a aj preto si myslí, že väčšina voličov maďarskej národnosti preto Korčoka v prípade jeho postupu do druhého kola nepodporí. (SME)

Ruské námorníctvo musí zvýšiť palebnú silu a skvalitniť výcvik na boj proti ukrajinským vzdušným a námorným dronom.

Nariadil to ruský minister obrany Sergej Šojgu.

"Personál sa musí cvičiť každý deň. Cvičiť, ako odrážať útoky zo vzduchu aj zo strany bezposádkových člnov," vyhlásil šéf ruského rezortu obrany počas návštevy Čiernomorskej flotily na juhu Ruska.

Šojgu taktiež nariadil zvýšenie palebnej sily námorníctva, konkrétne inštaláciu "guľometných systémov veľkého kalibru," ktoré by mohli úspešne odrážať nepriateľské drony.

Ruská Čiernomorská flotila v poslednom období utrpela vážne straty, keď prišla o viaceré vojnové lode aj vojakov v dôsledku útokov ukrajinských rakiet a námorných dronov.

Pre hrozbu ukrajinských útokov sa z anektovaného polostrova Krym stiahla väčšina ruských námorných síl. Mnohé ruské vojnové lode sa presunuli z krymského Sevastopoľa do čiernomorského prístavu Novorossijsk na juhu Ruska.

Ukrajina tvrdí, že sa jej podarilo zničiť už viac než dve desiatky ruských lodí. Ukrajincom sa darí dosahovať úspechy v Čiernom mori aj v čase, keď sú ich pozemné sily na východe krajiny nútené ustupovať alebo prechádzať do defenzívy.

Zrejme aj preto došlo nedávno k výmene veliteľa ruského vojenského námorníctva, ktorým sa stal doterajší šéf Severnej flotily Alexander Mojsejev. (TASR)

Francúzsky prezident Macron navštívi Ukrajinu s konkrétnymi návrhmi a riešeniami.

„Poviem vám úplne úprimne, že určite prídem. Zavítam na Ukrajinu s konkrétnymi návrhmi a konkrétnymi riešeniami. Mám to vo zvyku, a tak chcem, aby moja návšteva bola pre Ukrajinu čo najužitočnejšia,“ vyhlásil Macron a podotkol, že jeho návšteva bude znamenať „silné posolstvo a nové smery z hľadiska spolupráce“.

Elyzejský palác v pondelok oznámil, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v najbližších týždňoch navštívi Ukrajinu. Macron oznámil svoj zámer navštíviť Ukrajinu vo februári s cieľom dokončiť dohodu o bezpečnostných zárukách. V tom čase nebol uvedený žiadny konkrétny dátum. Neskôr bola návšteva z „bezpečnostných dôvodov“ odložená. (SITA)

Z boja bolo v priebehu 24 hodín vyradených 1 160 vojakov okupačných síl, oznámilo ukrajinské velenie.

Celkové personálne straty ruskej armády sú zhruba 430 740 vojakov. V priebehu dňa prišla ruská armáda aj o 24 bojových obrnených strojov, 28 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém aj štyri drony.

Rusi napriek kontrolám zaznamenali počas volieb najmenej šesť prípadov vandalizmu vo volebných miestnostiach.

Vyskytlo sa tiež niekoľko pokusov o podpálenie volebných miestností.

Päťdesiatročnú univerzitnú profesorku poslali v sobotu do väzenia na 15 dní po tom, čo sa v meste Jekaterinburg na Urale pokúsila vhodiť do urny zelenú tekutinu a znehodnotiť hlasovacie lístky. V Podoľsku neďaleko Moskvy zasa udelili miestnej žene pokutu 30-tisíc rubľov a obvinili ju z „diskreditácie ruskej armády“ po tom, ako zničila svoj hlasovací lístok bližšie nešpecifikovaným odkazom. (SITA)

Rusko v noci zaútočilo 16 dronmi a 7 riadenými strelami, pričom zasiahli poľnohospodárske a priemyselné objekty v Odeskej oblasti.

Informovali o tom ukrajinské ozbrojené sily.

Okrem okolia čiernomorského prístavného mesta Odesa sa ruské útoky zamerali aj na Mykolajivskú, Charkovskú, Doneckú a Černihivskú oblasť, uvádza agentúra Reuters.

Na Odeskú a Mykolalivskú oblasť bolo vyslaných 16 kamikadze dronov typu Šáhid, z ktorých sa 14 podarilo zostreliť. Masívny útok trval približne tri hodiny.

"Jednotky protivzdušnej obrany odrážali vlny Šáhidov, ktoré boli vypúšťané z dočasne okupovaného Krymu, prilietali od Čierneho mora a manévrovali nad obytnými budovami a priemyselnými zónami Odesy," uviedla ukrajinská armáda na sieti Telegram.

Niektoré z dronov podľa nej spôsobili škody a požiare v areáloch poľnohospodárskych podnikov a zničili viacero priemyselných objektov. Požiare sa podarilo rýchlo uhasiť, pričom nikto neutrpel zranenia. (TASR)

Rusko tvrdí, že zostrelilo 35 ukrajinských dronov, ktoré v noci útočili v ôsmich ruských regiónoch.

Informujú o tom agentúry DPA a AFP.

Primátor Moskvy Sergej Sobianin hlásil zostrelenie dvoch dronov nad Domodedovským okresom, kde sa nachádza aj medzinárodné letisko Domodedovo. Ďalšie dva bezpilotné útoky sa podľa neho podarilo odraziť v okresoch Ramenskoje a Stupino v Moskovskej oblasti. K zraneniam ani materiálnym škodám údajne nedošlo.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že počas noci sa v ôsmich oblastiach Ruska podarilo "zachytiť a zneškodniť" 35 bezpilotných strojov.

Ministerstvo hlásilo zostrelené drony aj z Kalužskej a Jaroslavlianskej oblasti, ktoré ležia južne, respektíve severovýchodne od Moskvy. Jaroslavlianska oblasť sa nachádza zhruba 800 kilometrov od hraníc Ukrajiny a teda ide o jednu z najdlhších vzdialeností, kam doleteli ukrajinské drony, píše agentúra AP.

Ďalšie bezpilotné troje boli podľa ministerstva zneškodnené aj v Belgorodskej, Kurskej a Rostovskej oblasti, ktoré hraničia s Ukrajinou, a tiež v Krasnodarskom kraji na pobreží Čierneho a Azovského mora.

Podľa miestnych predstaviteľov bola v Krasnodarskom kraji zasiahnutá ropná rafinéria, v ktorej nakrátko vypukol požiar a kde zomrela jedna osoba na infarkt. Zranenia údajne utrpel jeden pracovník závodu.

Agentúra DPA pripomína, že Rusko často v takýchto prípadoch často hlási len údajné úspechy svojej protivzdušnej obrany, ktoré však nie je možné nezávisle overiť. (TASR)

Ukrajinský útok dronmi zasiahol volebnú miestnosť v Záporožskej oblasti, ktorú Rusko čiastočne okupuje.

Ako aj na ostatných okupovaných územiach, aj tu tretím a posledným dňom pokračujú ruské prezidentské voľby. S odvolaním sa na miestne Ruskom dosadené úrady o tom informovala agentúra TASS.

Budova začala horieť a bola zničená, nikto však nebol zranený. (ČTK)

Ukrajina v noci dronmi zaútočila na ropnú rafinériu v ruskej Krasnodarskej oblasti, v dôsledku čoho nakrátko vypukol požiar.

Podľa miestnych predstaviteľov tam jedna osoba zomrela na infarkt, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Požiar v areáli ropnej rafinérie v Slavjansku na Kubáni je už úplne uhasený. Podľa predbežných informácií v čase útoku dronu zomrela jedna osoba, pričom predbežnou príčinou smrti bol infarkt," uviedlo operačné veliteľstvo Krasnodarskej oblasti v aplikácii Telegram.

V dôsledku požiaru nehlásili z miesta žiadne obete. Miestny predstaviteľ však informoval, že zranenia utrpel jeden pracovník rafinérie a z útoku obvinil Ukrajinu.

Dronové útoky na energetickú infraštruktúru v Rusku sa zintenzívnili v poslednom týždni. Dochádza k nim v čase, keď sa v Rusku konajú prezidentské voľby, v ktorých podľa očakávaní zvíťazí šéf Kremľa Vladimir Putin.

V sobotu vypukol po sérii útokov požiar aj v rafinérii v ruskom meste Samara, vzdialenom približne 1000 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Pri útoku v meste Belgorod zahynuli dvaja ľudia.

V uplynulom týždni došlo k útokom na ropné závody aj v mestách Riazaň a Nižný Novgorod. Putin, ktorého sily pred viac ako dvomi rokmi agresívne napadli susednú Ukrajinu, prisľúbil, že ukrajinské útoky na ruskom území sa nezaobídu bez potrestania.

Ruské rakety odpálené z anektovaného Krymu v piatok zasiahli obytnú zónu v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa. O život prišlo najmenej 20 ľudí a ďalších viac než 75 utrpelo zranenia.

V Ruskej federácii a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa konajú trojdňové prezidentské voľby, od piatka do nedele. Putin v nich nemá prakticky žiadneho súpera a je teda isté, že bude znovuzvolený na ďalších šesť rokov. (TASR)

Francúzsko bude možno v určitom momente nútené viesť pozemné operácie na Ukrajine, aby čelilo ruským silám, povedal Macron. (ČTK)