HELSINKI, BRATISLAVA. Za posledný rok sa množstvo Fínov prihlásilo na kurzy, ktoré ich učia brániť svoju krajinu so zbraňou v ruke. Stúpa aj záujem o zbrojné preukazy či o kúpu pušiek.
Fíni tak reagujú na inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorú začal ruský prezident Putin pred vyše dvoma rokmi. Predtým bolo Fínsko známe neutralitou, odvtedy už vstúpilo aj do NATO.
Fínska vláda podporuje občanov v prípravách na prípadnú obranu krajiny. Najnovšie chce otvoriť vyše tristo nových strelníc, aby ľudia nemuseli cestovať za streleckým tréningom ďaleko.
Trénovať streľbu by malo byť také jednoduché, ako zahrať si futbal či hokej, povedal poslanec a predseda výboru pre obranu Yle Jukka Kopra pre fínsku spravodajskú stanicu.
V článku sa dočítate aj:
- koľko nových strelníc chce Fínsko otvoriť,
- čo robia Fíni preto, aby vedeli lepšie obrániť svoju krajinu,
- ako je na tom vzťah Fínska s Ruskom.
Ochota zlepšovať sa
Za posledných 24 rokov klesol počet strelníc vo Fínsku z dvetisíc na 670. Do šiestich rokov chce vláda tento počet zvýšiť na tisíc.
„Je to pre náš model obrany, ktorý stojí aj na tom, že ľudia majú strelecké zručnosti a ďalej ich sami rozvíjajú,“ komentoval Kopra pre The Guardian.
Z fínskej ústavy vyplýva, že každý muž vo veku 18 až 60 rokov musí absolvovať povinnú vojenskú službu. Vláda však dúfa, že civilisti budú strelecké zručnosti rozvíjať aj neskôr.
Vôľa brániť krajinu
O obranu svojej krajiny majú Fíni záujem. Svedčí o tom fakt, že fínske združenie pre výcvik a vzdelávanie v oblasti obrany (MPK) zorganizovalo vlani 116-tisíc dobrovoľných tréningov zameraných na výcvik záložníkov a civilistov.
V predchádzajúcich rokoch sa ich zvyčajne uskutočnilo okolo 50-tisíc.
Kremeľ dohnal Fínsko k historickému kroku. Hranica Ruska s NATO sa zdvojnásobí Čítajte Stúpa aj záujem o držbu zbrane. Vlani úrady udelili vyše 2300 povolení na kúpu samonabíjacích pušiek. Pred desiatimi rokmi takýchto povolení vydali zhruba päťsto.
Výrazne sa zvýšil aj počet občanov, ktorí žiadajú o zbrojný preukaz.
„Máme veľmi veľkú vôľu brániť našu krajinu,“ povedal výkonný riaditeľ MPK Antti Lentisalo, ktorého cituje The Guardian.
Zhoršujúce sa vzťahy
Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú vyše 1300 kilometrov. Keď sa po rokoch neutrality vlani v apríli stalo Fínsko členom NATO, hranica medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom sa natiahla na dvojnásobok.
Impulzom, aby Fínsko požiadalo o vstup, bola plnoformátová invázia Ruska do Ukrajiny vo februári 2022.
Fínsko požiadalo o členstvo v NATO krátko po tom, ako Rusko rozpútalo túto vojnu. Rovnako o členstvo požiadalo susedné Švédsko. To sa stalo najnovším členom 7. marca 2024 po tom, ako vstup odobrili Turecko a Maďarsko.
Rusko využíva utečencov na hybridnú vojnu, tvrdí Fínsko. Krajina zatvorí viaceré priechody Čítajte Vzťahy Fínska a Ruska sa v posledných mesiacoch zhoršujú. Vlani v novembri Fínsko dočasne zatvorilo všetky hraničné priechody s Ruskom v súvislosti s rastúcim počtom prichádzajúcich utečencov.
Fínsko obvinilo Rusko, že utečencom z tretích krajín napomáha pri nezákonnom prekračovaní hraníc do Fínska. Podľa fínskej vlády tak chcel Kremeľ krajinu trestať za dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
