Spojené štáty čaká superutorok, nominanti sú však prakticky jasní

BRATISLAVA, WASHINGTON. Imigrácia, konflikt na Blízkom východe, problémy Donalda Trumpa so zákonom či nepredvídateľnosť Severnej Kórey.

Americká televízia CNN zhrnula základné témy, ktoré považuje za dôležité pred volebným superutorkom, dňom, keď sa naraz konajú primárne voľby Republikánskej strany v pätnástich štátoch a Demokratickej strany v šestnástich štátoch USA.

Superutorok, ktorý tento rok pripadá na 5. marca, je už desaťročia jedným z najdôležitejších dní prezidentskej kampane. Práve v tento deň sa totiž rozhodne až o tretine delegátov, ktorých jednotlivé štáty posielajú na stranícke snemy, aby v nich podporili kandidátov na prezidenta.

Superutorok je tak veľmi silným ukazovateľom toho, ako môžu voľby dopadnúť.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Haleyová zdrvujúco prehrala doma. Môže si byť Trump istý, že bude republikánskym kandidátom? (otázky a odpovede) Čítajte

Z pohľadu strednej Európy je pozoruhodné, že CNN medzi top témy volieb nezaradila Ukrajinu. Spomenula ju len ako súčasť severokórejského problému, keďže diktatúra v Pchjongjangu dodáva zbrane Rusku.

Práve americký kongres pritom blokuje uvoľnenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu za 66 miliárd dolárov (60,8 mld. eur). Republikánski poslanci odmietajú balík schváliť pre vnútropolitické spory.

Z rebríčka zahraničných top tém vytlačil Ukrajinu v prvom rade konflikt na Blízkom východe.

V článku sa dočítate

Čo je volebný superutorok a prečo je dôležitý.
Aký je aktuálny stav v súťaži o prezidentskú nomináciu v oboch veľkých stranách.
Čo od neho môžu očakávať republikáni a čo demokrati.
Aké témy momentálne vládnu politickej debate v Spojených štátoch.
Skutočne stavajú kandidátov len dve veľké politické strany?

Čo je volebný superutorok a prečo je dôležitý

Systém výberu amerických prezidentských kandidátov je relatívne komplikovaný, keďže v každom z päťdesiatich štátov USA musia prebehnúť primárne voľby alebo volebné zhromaždenia (caucusy) pre každú z dvoch dominantných politických strán.

Systém už desaťročia prechádza postupnými reformami, štáty občas taktizujú a menia dátumy primárok, aby zvýšili svoju dôležitosť.

Už od 70. rokov však existuje deň, keď sa skoncentrujú primárky vo viacerých štátoch. Výsledok takéhoto dňa je potom dobrým, aj keď nie dokonalým ukazovateľom finálneho výsledku.

Tento rok sú zaujímavé najmä republikánske primárky, demokratickú nomináciu má prakticky istú úradujúci prezident Joe Biden.

Aký je aktuálny stav v primárkach

Republikánske primárky zatiaľ jednoznačne vedie Donald Trump, ktorý svoju poslednú zostávajúcu protikandidátku Nikki Haleyovú dokázal poraziť aj v jej domovskom štáte - Južnej Karolíne. Haleyová si do pondelka pripísala jediné víťazstvo - v hlavnom meste Washington D. C.

„Rozhodnutie už je na svete a je jasné. Vieme, kto budú dvaja nominanti a 70 percent Američanov by bolo radšej, keby to tak nebolo,“ cituje denník Guardian politického experta Franka Luntza.

Denník v komentári pripomína, že Republikánska strana sa nenávratne zmenila. Nikki Haleyová by ešte v roku 2015 bola v dokonalej zhode s hlavným republikánskym prúdom.

Dnes je však hlavný prúd republikánov definitívne tam, kde je Donald Trump.

„Jeho autoritárska agenda je úplne jasná. Republikáni, ktorí si o sebe v minulosti mysleli, že sú stranou slobody a ústavného poriadku, sa radia do šíku za Trumpa,“ cituje ten istý komentár novinára Charlieho Sykesa.

V pondelok navyše najvyšší súd USA rozhodol, že iba americký kongres má právo vyškrtnúť kandidáta z primárok. Toto rozhodnutie zastavilo snahy niektorých štátov vyškrtnúť Donalda Trumpa z primárok na základe 14. dodatku ústavy. Ten zakazuje kandidatúru ľuďom, ktorí sa podieľali na vzbure.

Toto ustanovenie bolo pôvodne namierené proti južanským politikom z čias americkej občianskej vojny. Súd v štáte Colorado sa ho však pokúsil vztiahnuť aj na Trumpa za jeho úlohu pri útoku na kongres 6. januára 2021. Colorado je pritom jedným zo štátov, kde sa v utorok konajú republikánske primárky a hrozilo, že v nich Trump formálne nebude môcť kandidovať.

Paradoxne, Colorado je podľa stránky 247towin.com , ktorá mapuje americké prezidentské voľby, jedným zo štátov, kde Trump nevedie v prieskumoch verejnej mienky pri súperení s Bidenom. Spriemerované prieskumy ukazujú 49-percentnú podporu pre Joea Bidena proti Trumpovi s podporou 41 percent.

Čo môžu očakávať republikáni a čo demokrati

Pri pohľade na prieskumy verejnej mienky o republikánskych kandidátoch je jednoznačne lepšie rozbehnutý Donald Trump. Po prehre Nikki Haleyovej v Južnej Karolíne americké médiá upozorňovali na jej vyhlásenie, že bude pokračovať vo voľbách až do superutorka.

Je tak možné, že po utorku budú známe ďalšie Haleyovej kroky. Ak počas superutorka nedokáže prekvapiť, nemá zmysel očakávať, že by sa v ďalších kolách primárok prepracovala k republikánskej nominácii.

V demokratických primárkach má Joe Biden s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou takmer istú stranícku nomináciu, hoci formálne má dvoch protikandidátov. Tí doteraz nezískali ani jedného delegáta na nominačný snem.

Úradujúci prezident má však problém: magazín Time zverejnil v pondelok prieskum, podľa ktorého až 60 percent Američanov pre jeho vek pochybuje o tom, či je mentálne spôsobilý na prezidentskú funkciu.

Aké témy momentálne vládnu politickej debate v Spojených štátoch

Najdôležitejšou domácou témou je v Spojených štátoch v súčasnosti migrácia. Štát Texas, ktorý má dlhú hranicu s Mexikom, si schválil zákon, podľa ktorého má právo zadržať akéhokoľvek človeka, ktorého podozrieva, že do Spojených štátov vstúpil nelegálne.

Účinnosť zákona pozastavil federálny súd, ktorý sa obával, že takto by si každý štát mohol stanoviť vlastné imigračné pravidlá. Odvolací súd zákon odobril, a tak sa čaká na rozhodnutie najvyššieho súdu.

Imigračná politika je jednou zo slabín Joea Bidena. Republikáni Bidenovi vyčítajú v tomto smere nečinnosť a republikánska väčšina v Snemovni reprezentantov reformou imigračnej politiky podmienila aj schválenie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Spomedzi zahraničných tém rezonuje v USA intenzívnejšie ako Ukrajina Blízky východ, konkrétne humanitárne dôsledky izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. Tá je reakciou na útok teroristického hnutia Hamas, už však pri nej zahynuli desaťtisíce ľudí a Pásmo Gazy sužuje humanitárna kríza.

„Videli sme správy o rodinách, ktoré jedia listy alebo potravu pre zvieratá. Ženy rodia podvyživené deti s minimálnou alebo žiadnou lekárskou starostlivosťou a deti zomierajú na podvýživu a dehydratáciu,“ povedala viceprezidentka Kamala Harrisová. Spojené štáty sú pritom tradične silným spojencom Izraela.

Skutočne stavajú kandidátov len dve veľké strany?

Americkej politike tradične dominujú dve strany - Demokratická a Republikánska. V každých prezidentských voľbách však kandidujú aj kandidáti iných strán - napríklad za Libertariánsku stranu alebo Stranu zelených - a nezávislí kandidáti.

Spomedzi nezávislých najviac zarezonovalo meno Roberta F. Kennedyho, synovca zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho. Robert F. Kennedy sa najvýraznejšie zapísal ako šíriteľ antivakcinačných bludov.

Ako fungujú prezidentské voľby v USA

Kandidovať na prezidentský post môže podľa ústavy USA ktokoľvek, kto sa narodil na území Spojených štátov, žil tam aspoň 14 rokov a najneskôr v deň inaugurácie dovŕšil 35 rokov. Ostatné pravidlá nie sú zakotvené v ústave, ale stanovujú ich jednotlivé štáty. Tie môžu kandidatúru podmieniť napríklad petíciou podobne, ako Slovensko.
Nezávislí kandidáti kandidujú priamo, stranícki kandidáti musia prejsť vnútrostraníckymi voľbami (primárkami), aby si zabezpečili stranícku nomináciu.
Voľby nie sú priame. Občania hlasujú a každý štát USA na základe výsledkov ľudového hlasovania deleguje určitý počet voliteľov do Zboru voliteľov. Počet voliteľov za každý štát je rovnaký ako počet ich zástupcov v oboch komorách Kongresu. Zbor voliteľov sa vytvára väčšinovým systémom – víťaz volieb v danom štáte získava všetkých voliteľov toho štátu. Vzhľadom na rôzne počty voliteľov sú preto niektoré štáty dôležitejšie ako iné.
Práve rôzne počty voliteľov v jednotlivých štátoch z času na čas spôsobia, že hlasovanie v Zbore voliteľov vyhrá kandidát, ktorý prehral v ľudovom hlasovaní. Takto v roku 2016 vyhral aj Donald Trump, v roku 2000 rovnako George Bush mladší. V dejinách USA sa to stalo iba päťkrát.
Nie je vylúčené, že zvolený voliteľ poruší svoj sľub a hlasuje v rozpore so svojim poverením na základe výsledkov volieb v štáte. Nie každý voliteľ je pritom viazaný, aby volil za kandidáta, ktorý v jeho štáte vyhral voľby. Rôzne štáty majú rôzne mechanizmy, ako sankcionovať voliteľov, ktorí nedodržia sľuby. Takýchto prípadov nie je málo, no zatiaľ sa nestalo, že by zvrátili výsledok volieb.