BRATISLAVA, WASHINGTON. Spojené štáty v noci na sobotu stredoeurópskeho času zasiahli až 85 rôznych cieľov v Iraku a v Sýrii. Zväčša išlo o útoky na logistiku šiitských ozbrojených skupín, ktoré majú na svedomí životy troch amerických vojakov v Jordánsku.
„Administratíva Joea Bidena má pred sebou takmer nemožnú úlohu. Zasiahnuť dostatočne tvrdo na to, aby to všetci vzali vážne, ale nie tak tvrdo, aby sa nepriateľ odhodlal k protiútoku,“ zhodnotil americké útoky na stránke CNN analytik Nick Paton Walsh.
Administratíva čelila kritike, že s útokom pridlho váhala, nasledoval až päť dní po útoku ozbrojencov na americkú základňu Tower 22 v Jordánsku.
Z doterajšieho priebehu útokov a z výrokov expertov vo svetových médiách sa dá zostaviť predbežný obraz o ich rozsahu, vážnosti, ale aj o tom, či ešte budú pokračovať.
V článku sa dočítate
- Aké ciele zatiaľ zasiahli Američania.
- Ako by mohol americký útok pokračovať.
- Čo o závažnosti útoku hovorí, že naň použili strategické bombardéry.
- Ako naň reagovali iné štáty.
Zatiaľ útočia na logistiku
Vlna útokov, o ktorej dosiaľ informovali tlačové agentúry, mierila na základne a výbavu, zatiaľ nie na konkrétnych ľudí. BBC píše o cieľoch v siedmich vytipovaných lokalitách v Iraku a v Sýrii.
„Ide predovšetkým o miesta velenia a riadenia a muničné zásobovacie trasy,“ napísala britská stanica.
Okrem toho rakety dopadli na sklady dronov a logistické centrá, teda sklady munície alebo jej prekladiská. Ide o objekty, ktoré využívajú ozbrojené skupiny, ktoré sponzoruje Irán, respektíve jeho ozbrojená zložka známa ako Revolučné gardy. Väčšina z nich sa nachádza v okolí jednej diaľnice, ktorá spája Sýriu a Irán v oblasti, ktorú tvorí púšť.
Nie je však vylúčené, že ide iba o prvú fázu amerického protiútoku a tá ďalšia za už zameria na konkrétnych ľudí.
„Nezasiahli vodcov, zasiahli ich schopnosť viesť boje. Druhá fáza by mohla cieliť na lídrov šiitských skupín,“ poznamenal pre CNN Mike Lyons, major US Army vo výslužbe.

Použili strategické bombardéry
Spojené štáty na prvú vlnu útokov použili nadzvukové strategické bombardéry B-1B Lancer. Tie vzlietli z amerického územia a počas letu dotankovali palivo vo vzduchu.
V minulosti USA v oblasti Blízkeho východu používali stíhacie lietadlá F-15, F-16, prípadne F-18, ktoré štartujú z lietadlových lodí. CNN na základe toho zhodnotila, že útok potrvá dlhšie a Amerika chce, aby bol braný vážne.
Na druhej strane z analýzy CNN vyplýva, že Washington bol pri útoku pomerne opatrný. „USA o svojej odvete hovorili päť dní, vysokí predstavitelia hovorili o jej podobe, naznačovali dokonca konkrétne ciele,“ hodnotí v analýze Nick Paton Walsh.
Tvrdí, že išlo o jasne čitateľné varovania, ktoré mali za cieľ zabrániť tragickým nedorozumeniam. Jednak umožnili ozbrojencom opustiť ich základne, ktoré mali byť zničené, a jednak tak Washington zabezpečil, aby zasiahnuté krajiny útok omylom nepripísali Izraelu. To by pri súčasnej situácii v Pásme Gazy mohlo vyvolať ďalšie vyhrotenie.
Hoci USA útočili na ciele v Sýrii a v Iraku, primárnym adresátom je Irán, ktorý je sponzorom viacerých ozbrojených organizácií v regióne. Patria medzi ne napríklad Hamas, ktorý ovláda Pásmo Gazy, Hizballáh, ktorý útočí na Izrael z južného Libanonu, alebo Húsíovia, ktorí ovládajú časť Jemenu a ohrozujú z neho námornú dopravu v Červenom mori.
Tieto organizácie spolu s Palestínskym islamským džihádom či irackým hnutím Katáíb Hizballáh tvoria takzvanú „os islamského odporu“, ktorá slúži záujmom Teheránu.
Ani Teherán, ani Washington však nechcú vstúpiť do otvorenej vojny. Kým amerického prezidenta Joea Bidena čakajú prezidentské voľby, Irán vie, že takúto vojnu by jednoducho prehral, zhodnotil v čase útoku v Jordánsku britský bezpečnostný analytik Michael Clarke.
Žiadny z amerických útokov nezasiahol ciele vo vnútrozemí Iránu.

Irak si predvolal veľvyslanca
Irak aj Sýria sa tak ocitli v krížovej paľbe medzi Spojenými štátmi a predĺženými rukami iránskeho režimu. Irak si v sobotu predvolal amerického vyslanca v Bagdade.
Vláda v Iraku už skôr ústami hovorcu Bassema al-Awádího obvinila Washington, že zasiahol aj základne, na ktorých sú dislokované iracké ozbrojené sily.
Bagdad obvinil Washington, že si z irackého teritória urobil bojisko na vyrovnávanie si vlastných účtov.
„Všetci zúčastnení si musia uvedomiť, že naša krajina nemôže slúžiť ako pódium pre výmenu správ alebo zápasenie medzi nepriateľmi,“ cituje z vyhlásenia BBC. Vláda informovala, že americké útoky si v Iraku vyžiadali najmenej 16 obetí vrátane civilistov.
Ďalších najmenej 29 mŕtvych hlásia zo Sýrie. Tamojší režim vyzval na ukončenie „americkej okupácie“. Spojené štáty majú v Sýrii zhruba 900 vojakov z čias bojov proti Islamskému štátu.