Nový veľký ruský útok na Charkov zatiaľ nehrozí, tvrdí Ukrajina (SME Minúta)

Ukrajina oznámila, že podnikla úspešný kyberútok, ktorý vyradil server využívaný ruským ministerstvom obrany.

"Výsledkom kyberútoku bolo, že výmena informácií medzi jednotkami ministerstva obrany Ruskej federácie, ktoré využívali uvedený server umiestnený v Moskve, bola zastavená," napísal v oznámení ukrajinský vojenský spravodajský útvar HUR. Dodal, že kyberútok "pokračuje".

Agentúra AFP nemohla toto tvrdenie overiť a ruskí predstavitelia zatiaľ na údajný hekerský útok nereagovali, píše AFP.

Ruské úrady však predtým oznámili, že Rusko v utorok zasiahol rozsiahly "technický problém", ktorý spôsobil výpadok internetu a postihol používateľov po celej krajine. Prístupné neboli webové stránky domény .ru, hlásili však tiež nefunkčné bankové aplikácie, sociálne siete, internetové obchody, spravodajské portály i stránky vládnych služieb. Úrady však ministerstvo obrany nespomenuli.

Ruské ministerstvo digitálneho rozvoja výpadok pripísalo technickým problémom v systéme ochrany domén, ktorý spôsoboval nedostupnosť stránok v zóne .ru.

Asi o dve hodiny neskôr toto ministerstvo oznámilo, že problém sa podarilo vyriešiť, nefunkčnosť systému sa však podľa neho môže ešte istý čas vyskytovať.

Výpadok hlásili v Moskve, okolitej Moskovskej oblasti, v Petrohrade, Tatársku či Sverdlovskej a Novosibirskej oblasti, uviedli ruské médiá. Stránky mimo domény .ru však boli stále prístupné. (TASR)

Na Ukrajinu by mohla v stredu doraziť prvá dodávka nových striel od firmy Boeing, vo výbave ich nemá ešte ani armáda USA.

Ukrajina bude prvou krajinou, ktorá systém použije v boji, nová technológia doplní jej arzenál zbraní dlhšieho doletu, povedali webu Politico štyri informované zdroje vrátane dvoch amerických činiteľov.

Plán poskytnúť celkom novú zbraň ohlásilo americké ministerstvo obrany už vlani vo februári. Systém s názvom Ground-Launched Small Diameter Bomb, čo možno preložiť ako "bomba s malým priemerom odpaľovaná zo zeme", však bolo potrebné otestovať, čo zabralo niekoľko mesiacov. Po úspešnom ukončení testov teraz strely mieria na bojisko, píše Politico.

Správa prišla v čase, keď Pentagon kvôli prieťahom v Kongrese už mesiac nemá peniaze na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii. Dodávky novej zbrane však vychádzajú z dohody, ktorú vláda s Boeingom uzavrela už vlani.

Systém vyvinutý americkou spoločnosťou v spolupráci so švédskou firmou Saab umožňuje zasahovať ciele vo vzdialenosti zhruba 150 kilometrov. Pozostáva z navádzanej nálože s hmotnosťou niečo viac ako sto kilogramov, ktorá je pripevnená k raketovému motoru a vysielaná z pozemných odpaľovačov, uvádza Politico.

Jeden z nemenovaných zdrojov označil zbraň za významný nový nástroj pre Ukrajinu, ktorá sa aktuálne potýka s nedostatkom munície. "Dáva im to schopnosť hlbších úderov, ktorú nemali, dopĺňa to ich ďalekonosný arzenál," uviedol americký činiteľ.

Jeden civilista prišiel o život počas ruského útoku dronom na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti.

Uviedla to tamojšia vojenská administratíva na komunikačnej platforme Telegram. „Výbuch smrteľne zranil miestneho obyvateľa. Zosnulý mal 35 rokov,“ konštatovala administratíva Chersonskej oblasti.

Okrem toho ruský delostrelecký útok na dedinu Tokarivka zranil 47-ročnú miestnu obyvateľku. Previezli ju do nemocnice s poraneniami šrapnelmi na hlave, bruchu a nohe.

Do Nemecka prišlo zo Švajčiarska prvých deväť z 25 tankov Leopard 2.

Doplnia zásoby nemeckých ozbrojených síl, ktoré sa vyčerpali v dôsledku dodávok na Ukrajinu.

Nemecká vláda požiadala Bern už vlani vo februári o tzv. spätný predaj tankov výrobcovi, nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall. Obe komory švajčiarskeho parlamentu schválili v septembri vyradenie týchto tankov zo svojho arzenálu a ich reexport v novembri odobrila aj vláda.

Bern s predajom súhlasil po uistení Berlína, že tanky nepošle na Ukrajinu. Tým vyhovel švajčiarskym zákonom o zachovaní neutrality. Berlín uviedol, že tanky budú použité buď na doplnenie zásob nemeckej armády alebo iných krajín EÚ či NATO, ktoré sa vyčerpali v dôsledku dodávok na Ukrajinu.

Prvých deväť tankov odovzdala v utorok švajčiarska agentúra pre vojenské obstarávanie Armasuisse nemeckému Rheinmetallu. Do Nemecka boli dopravené nákladným vlakom. Rheinmetall ich zmodernizuje, aby ich nemecký Bundeswehr mohol v prípade potreby používať.

Ďalší nákladný vlak s deviatimi tankami má doraziť v stredu, zvyšné tanky do Nemecka dopravia po ceste. (TASR)

Situácia v ukrajinskom energetickom sektore zostáva podľa ukrajinského premiéra Šmyhaľa stabilná.

Naznačil tak, že Rusko zlyhalo so svojimi plánmi narušiť elektrickú sieť krajiny.

„V minulom roku sme žili v neustálom stave obmedzenia a pri výpadkoch prúdu. Dnes, nie sú žiadne také opatrenia realizované alebo plánované v nijakom regióne. Napriek neustálym útokom, hlavne na východe Ukrajiny, je v našich domoch svetlo,“ povedal premiér Šmyhaľ.

Prezident Zelenskyj v novembri povedal, že oproti minulej zime má Ukrajina oveľa silnejšiu protivzdušnú obranu, ktorej oporou sú protiletecké systémy od spojencov. (SITA)

Ukrajinský minister zahraničia verí, že Orbán nie je proruský ale promaďarský politik.

Kuleba to konštatoval aj o maďarskom kolegovi Szijjártó. Šéf ukrajinskej diplomacie to povedal v rozhovore pre maďarský spravodajský portál Telex, kedy ho požiadali, aby sa vyjadril k tvrdeniam, že Szijjártó a Orbán zastávajú proruské postoje.

„Ak by to bola pravda, znamenalo by to vážne problémy pre EÚ aj Maďarsko. Myslím si, že sú promaďarskí. Ak by boli proruskí, tak by Péter (Szijjártó) na dnešnom stretnutí nepovedal, že rešpektuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny,“ konštatoval Kuleba.

Szijjártó sa stretol s Kulebom a s vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta Jermakom v meste Užhorod na západe Ukrajiny. (SITA)

Francúzsky prezident Macron vyzval Európanov, aby dlhodobo podporovali Ukrajinu v jej obrane.

Pokračoval, že by tak pomocou vynahradili prípadný výpadok či zníženie americkej pomoci. Macron to uviedol po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Štokholme.

"Musíme sa zorganizovať tak, aby v prípade, že sa Spojené štáty oprávnene rozhodnú túto pomoc zastaviť alebo obmedziť, to nemalo žiadny dopad na situáciu na bojisku," hovoril Macron.

Ruské jadrové zbrane v Kaliningradskej oblasti by mohli doletieť až do Berlína. Uviedol to poľský minister zahraničia.

Sikorski to konštatoval v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.

"Putin sa vyhrážal Poľsku, Lotyšsku a Fínsku," vyhlásil Sikorski. "Vždy, keď sa vyhráža nejakej krajine, myslí to vážne, no až príliš často sme to brali na ľahkú váhu. V Bielorusku sú ruské tanky a teraz tam Moskva poslala aj jadrové zbrane. Jadrové zbrane na raketách Iskander v okolí Kaliningradu dokážu doletieť do Berlína. Vždy ma prekvapuje, že sa to v Nemecku nerieši," dodal poľský minister.

Západ je ekonomicky 20-násobne silnejší než Rusko, ktoré vedie v množstve produkovaných zbraní, varoval Sikorski. Vyzval preto na mobilizáciu kapacít a vystríhal pred ukončením vojenskej pomoci, ktorú USA poskytujú Ukrajine. V takom prípade by Európa čelila dileme – zdvojnásobiť úsilie a nahradiť Spojené štáty v dodávkach zbraní, alebo nechať Putina, aby Ukrajinu porazil. Ocenil však zvýšenie podpory zo strany Berlína. (TASR)

Zahraničným dodávkam munície na Ukrajinu bráni aj nezlučiteľnosť medzi muníciou a zbraňami od výrobcov.

Upozornil na to denník The Wall Street Journal. Konštatoval tiež, že plán, podľa ktorého mala na Ukrajinu cez Britániu plynúť munícia z Japonska, nevyšiel. To mohla spôsobiť práve nemožnosť zladiť muníciu s delostreleckými systémami.

Japonsko uplatňuje zákaz na vývoz zbraní do krajín zapojených do bojových konfliktov. V decembri však svoje pravidlá týkajúce sa vývozu rozvoľnilo. Oznámilo, že pri zbraniach vyrábaných v Japonsku pod licenciou z cudzích krajín umožní ich export do týchto štátov. Tak vznikla iniciatíva, kedy mala japonská spoločnosť vyrobiť vysoko žiadané delostrelecké granáty kalibru 155 milimetrov a dodať ich do Británie s tým, že Londýn bude mať možnosť ich neskôr poslať na Ukrajinu.

Po preskúmaní, či by mohla britská armáda používať muníciu kalibru 155 milimetrov japonskej spoločnosti Komatsu, ale Londýn od iniciatívy upustil bez toho, aby došlo na formálny návrh japonskej strane, zistil denník od nemenovaných zdrojov. Objem munície, ktorej by Komatsu mohlo Británii dodať, bol podľa osôb oboznámených s tou problematikou navyše obmedzený.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zničili bombardér, dva poškodili. Kyjev odhalil detaily tajnej akcie v ruskom tyle Čítajte 

Delostrelecké granáty kalibru 155 milimetrov sú v krajinách NATO považované za štandardizovanú muníciu, ktorá by mala byť použiteľná v kombinácii so zbraňami jednotlivých členských krajín. V praxi ale táto munícia a zbrane nie sú vždy kompatibilné, poznamenal americký list s tým, že niekedy môžu vyvstať bezpečnostné problémy. Bezpečnostné protokoly podľa denníka vyžadujú, aby bola munícia otestovaná, kým ju možno začať používať v kombinácii so zbraňami cudzích krajín.

"Kombinácie strelného prachu a projektilov nie sú vždy zameniteľné," povedal pre denník bývalý dôstojník delostrelectva v americkom námorníctve Mark Cancian, ktorý v súčasnosti pôsobí vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS).

Aj podľa predsedu Vojenského výboru NATO Roba Bauera sú medzi delostreleckými zbraňami v jednotlivých krajinách rozdiely. "V súčasnom systéme je každý delostrelecký systém vyrobený trošku rozdielne," uviedol Bauer v októbri počas jedného zo svojich prejavov. Výrobcovia z členských krajín podľa neho produkujú 14 rôznych typov systémov využívajúcich muníciu kalibru 155 milimetrov a ďalšie štyri typy sú vo vývoji.

Zabezpečenie delostreleckej munície pre Ukrajinu je jedným z kľúčových problémov, poznamenal WSJ. Ukrajinská armáda podľa neho denne spotrebuje asi tisícku delostreleckých nábojov. Snahy západných štátov dodať Ukrajine značné množstvo tejto munície ale zatiaľ priniesli zmiešané výsledky. Kým USA podľa listu od začiatku vojny na Ukrajine svoju výrobu munície kalibru 155 milimetrov zdvojnásobili, Európska únia je v dodávkach pomalšia a zatiaľ sa jej nepodarilo naplniť sľub z vlaňajšieho marca, že Ukrajine poskytne milión kusov týchto nábojov. (ČTK)

Nový ruský útok na Charkovskú oblasť zatiaľ nehrozí, tvrdí velenie pozemných síl Ukrajiny.

„Túto informáciu (o možnom ruskom útoku na Charkov) opakovane vyslovili rôzni predstavitelia zo zahraničia či analytické skupiny. Môžem ubezpečiť obyvateľov Charkova: Na zaútočenie na Charkov by bolo potrebné vykonať mnoho činností, ktoré je takmer nemožné vykonať bez toho, aby si naša spravodajská služba nevšimla“ povedal hovorca veliteľstva pozemných síl Ukrajiny Volodymyr Fito.

„Na to, aby zaútočili na Charkov, potrebujú zhromaždiť veľké vojsko, ktoré nemajú. Situácia je pod kontrolou a obyvatelia Charkova sa nemajú čoho obávať,“ dodal hovorca veliteľstva pozemných síl Ukrajiny. (SITA)

Dzurinda sa stal členom Medzinárodnej pracovnej skupiny pre novú bezpečnostnú architektúru Európy. (TASR)

Rusko neprejavuje vôľu vrátiť telá vojnových zajatcov, ktorí údajne 24. januára zomreli pri páde lietadla, tvrdí Ukrajina.

Moskva tvrdí, že ruské vojenské lietadlo, ktoré sa minulý týždeň zrútilo v ruskej Belgorodskej oblasti, bolo zničené ukrajinskými silami, pričom na jeho palube podľa Ruska bolo 65 ukrajinských zajatcov. Ukrajina požaduje medzinárodné vyšetrovanie, čo Moskva odmietla.

„Momentálne nie je pripravenosť na prevoz tiel z ich (ruskej) strany. Takéto snahy však z našej strany pokračujú,“ povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Andrij Jusov pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspiľne.

Zároveň poznamenal, že je možné, že lietadlo viezlo väzňov aj muníciu, pričom vojnoví zajatci slúžili ako živé štíty. Viaceré ukrajinské médiá v deň havárie s odvolaním sa na vojenské zdroje informovali, že lietadlo prepravovalo rakety S-300. (SITA)

Európska únia nájde riešenie, ako pomôcť Ukrajine, a to so súhlasom Maďarska a aj bez neho, vyhlásil poľský premiér Tusk.

Pred tohtotýždňovým summitom EÚ chce podľa vlastných slov hovoriť aj s predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom.

"Tak či onak riešenie nájdeme, s (Viktorom) Orbánom alebo bez neho," povedal Tusk. Narážal na maďarského premiéra, ktorý v decembri vetoval balík pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur.

Summit Európskej únie, na ktorom sa krajiny pokúsia vyriešiť patovú situáciu okolo pomoci pre Ukrajinu sa uskutoční vo štvrtok v čase blížiaceho sa druhého výročia začiatku vojny na Ukrajine. Tusk uviedol, že pred summitom bude hovoriť aj s Ficom.

"Je v záujme Slovenska, aby sa nenachádzalo na politickom a morálnom okraji, kde sa ocitol Viktor Orbán so svojou proputinovskou rétorikou," vyhlásil Tusk.

AFP pritom upozorňuje na to, že Orbán si zachoval blízke vzťahy s Kremľom aj po začiatku invázie na Ukrajinu. (TASR)

Krajiny Európy sa podľa francúzskeho prezidenta musia pripraviť aj na prípad, že by USA zastavili vojenskú podporu pre Kyjev.

"Musíme sa zorganizovať tak, že ak Spojené štáty urobia zvrchované rozhodnutie zastaviť alebo znížiť pomoc (pre Ukrajinu), nebude to mať žiadny vplyv na situáciu na bojisku," povedal Macron v Štokholme po boku švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona.

"My Európania musíme naďalej podporovať Ukrajincov," uviedol Macron a zdôraznil, že Ukrajina je európska krajina. "Je to predovšetkým náš problém," dodal s tým, že strategickým cieľom je, aby Rusko nezvíťazilo.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslal Washington Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Mnohí republikánski kongresmani však čoraz menej podporujú ďalšiu podporu pre Ukrajinu a tvrdia, že jej chýba jasný a konečný cieľ.

Americký prezident Joe Biden žiada Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rokovania však viaznu, keďže republikáni podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom. (TASR)

Ukrajinské sily úspešne zasiahli radarovú stanicu na okupovanom Kryme patriacu Rusom, informovali ukrajinské sily.

„Ukrajinské ozbrojené sily ráno 30. januára úspešne zasiahli radarovú stanicu protivzdušnej obrany pri obci Rozdolne na dočasne okupovanom Kryme,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V rannej správe generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že ukrajinské raketové sily zasiahli ruskú stanicu elektronického boja, bez toho, aby špecifikovali miesto. (SITA)

Ukrajina si polepšila v Indexe vnímania korupcie za rok 2023, Rusko naopak dosiahlo svoj najhorší výsledok za dlhé roky.

CPI každoročne zostavuje mimovládna organizácia Transparency International (TI), pričom posudzuje dovedna 180 krajín.

Ukrajina sa v CPI za rok 2023 umiestnila na 104. mieste, rok predtým to bolo 116. miesto. V hodnotení z celkovo možných 100 bodov získala 36, čo je o tri body viac ako o rok skôr. So stúpajúcim bodovým hodnotením sa krajina považuje za menej skorumpovanú.

Rusko sa umiestnilo na 141. mieste CPI, kam kleslo zo 137. miesta spred roka. Získalo len 26 bodov, čo je najnižšie bodové skóre za ostatných 11 rokov.

Potláčanie korupcie na Ukrajine patria medzi základné požiadavky EÚ aj NATO, do ktorých sa Kyjev snaží vstúpiť.

Slovensko dosiahlo v aktuálnom CPI za rok 2023 47. miesto, čo je historicky najlepší výsledok. Umiestnilo sa tak rovnako ako susedné Poľsko, pre ktoré to však bol najhorší výsledok za desaťročie a oproti predošlému roku prepad o dve miesta, informuje agentúra PAP. Obe krajiny dosiahli 54 bodov.

Susedné Česko je v CPI na 41. priečke (so skóre 57) a Maďarsko sa už po druhýkrát za sebou stalo najhoršie umiestnenou krajinou z Európskej únie a skončilo až na 76. mieste (so skóre 42).

Najlepšie hodnotenie v CPI získali už tradične Dánsko, Fínsko, Nový Zéland a Nórsko. Naopak na posledných priečkach korupčného indexu sa umiestnili krízami zmietané štáty vrátane Sýrie, Venezuely a celkom posledného Somálska. Najnižšie skóre ako región dosiahla subsaharská Afrika, a to aj napriek pokroku v niektorých štátoch.

Dvoch tínedžerov, ktorí podpálili sklad náradia pri železničnej trati v Moskve, obvinili zo sabotáže v prospech Ukrajiny.

Incident je najnovším v rade podozrivých požiarov a vykoľajení vlakov v ruskej železničnej sieti. Moskva z nehôd obviňuje Kyjev a jeho podporovateľov.

"Identifikovali a zadržali sme dvoch podozrivých v ich domovoch v meste Dolgoprudnyj neďaleko Moskvy. Zadržaní sú 17-roční tínedžeri," uviedla polícia pre agentúru TASS.

Vyšetrovatelia oznámili, že ukrajinský sympatizant kontaktoval jedného z tínedžerov na internete a presvedčil ho, aby za odmenu 150 dolárov útok vykonal. Podozrivý potom požiadal o pomoc jedného zo svojich známych, obaja odcestovali do stanice Mark na severnom predmestí Moskvy a tam sklad náradia podpálili.

Oboch tínedžerov umiestnili do väzby a čelia obvineniu zo sabotáže. Podľa závažnosti skutku im môže súd vymerať trest do výšky 20 rokov väzenia.

Kyjev sa zvyčajne nehlási k zodpovednosti za útoky na ruskú železničnú sieť, no víta ich s odôvodnením, že Rusko železnicu využíva na prepravu vojakov a paliva do vojny na Ukrajine.

Ruské úrady minulý mesiac zatkli občana Bieloruska za to, že umiestnil výbušniny do dvoch vlakov idúcich cez Sibír. Moskva z incidentu tiež obvinila Kyjev. (TASR)

Belgicko a Ukrajina budú spolupracovať na rozvoji bilaterálnych vzťahov vrátane spolupráce v oblasti zbrojnej výroby.

Ukrajina a Belgicko budú kooperovať pri výrobe špecifických druhov zbraní, pri opravách zbraní a príprave špecialistov

Podpis memoranda o spolupráci v zbrojnej výrobe nasleduje po tom, ako sa Belgicko zaviazalo, že Ukrajine v tomto roku dodá vojenskú pomoc v hodnote 611 miliónov eur.

Ide o najväčší balík pomoci Kyjevu zo strany Belgicka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Belgicko tiež pošle Kyjevu niekoľko stíhačiek F-16, pričom prvé z nich by mali na Ukrajinu prísť v budúcom roku. (SITA)

Ruské útoky dronmi Šáhid poškodili elektrickú rozvodňu spoločnosti Ukrenergo v centrálnej časti Ukrajiny.

Energetická spoločnosť uviedla, že priemyselným zákazníkom elektrinu naďalej dodáva prostredníctvom záložnej infraštruktúry a ihneď začala opravy poškodeného zariadenia.

Ukrajinské ministerstvo energetiky však oznámilo, že jedna miestna firma zostala bez elektriny a musela pozastaviť výrobu. (SITA)

Ruská armáda už štvrtýkrát za mesiac bombardovala svoje vlastné územie, uvádza britské ministerstvo obrany.

Briti s odvolaním sa na ruský telegramový kanál Astra informovali o zhodení dvoch bômb z lietadla na obce v ruskej Belgorodskej neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Jedna bomba zasiahla farmu, druhá ulicu v nemenovanom meste, v dôsledku čoho museli evakuovať takmer 150 civilistov.

"Čoraz častejší výskyt týchto udalostí pravdepodobne poukazuje na určitý stupeň únavy leteckých a pozemných jednotiek na ruskej frontovej línii, ako aj na nedostatočný tréning," dodalo britské ministerstvo. Pripisuje to kombinácii nesprávnych postupov pred misiou aj počas nej.

Začiatkom januára ruská armáda priznala, že omylom zasiahla ruskú obec Petropavlovka vo Voronežskej oblasti, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou. Výbuchy poškodili šesť súkromných domov.

Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine vo februári 2022 sa udialo viac podobných incidentov. Vlani v apríli ruská armáda uviedla, že jedno z jej vojenských lietadiel omylom zhodilo bombu na ruský Belgorod.

Po explózia v centre mesta ostal obrovský 20-metrový kráter a tlaková vlna rozbila okná v obytnom dome, poškodila autá a strhla elektrické vedenie.

Maďarský premiér Orbán súhlasil s uvoľnením 50 miliárd eur od EÚ pre Ukrajinu pod jednou podmienkou

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Orbán to povedal v rozhovore pre francúzsky denník Le Point, ktorý zverejnila tlačová služba maďarského premiéra.

Podľa Orbána je kompromisom, že financie budú pridelené Ukrajine pod podmienkou, že „zaručíte, že sa každý rok rozhodneme, či budeme tieto peniaze naďalej posielať alebo nie“. To v podstate znamená príležitosť pre Maďarsko každoročne blokovať pomoc.

Orbán poznamenal, že toto každoročné schválenie musia tiež jednomyseľne vykonať všetci členovia EÚ.

„Bohužiaľ, tento postoj je niektorými krajinami chápaný alebo interpretovaný ako prostriedok každoročného vydierania... Náš postoj je taký, že nejde o využívanie veta na vydieranie, ale o obnovenie a zachovanie jednoty Európskej únie,“ povedal Orbán.

Predstaviteľ Európskej únie minulý piatok povedal, že rozhovory o schválení štvorročného programu finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur sú čoraz náročnejšie, pretože Maďarsko pred samitom, ktorý sa uskutoční 1. februára, nepreukazuje flexibilitu. (SITA)

Moskva sa chystá rozmiestniť ďalšie zbrane na Kurilských ostrovoch, vyhlásil bývalý ruský prezident Medvedev.

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov, pričom s Moskvou sa o ne sporí už od konca druhej svetovej vojny, keď sovietske vojská obsadili a anektovali túto časť Kurilských ostrovov.

Japonsko považuje tieto štyri ostrovy za svoje a používa pre ne názov Severné územia. Obe krajiny pre tento spor doteraz nepodpísali mierovú dohodu po druhej svetovej vojne.

Zástupca tajomníka ruskej Rady bezpečnosti Medvedev zároveň v utorok podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že Rusko sa už nestavia proti podpísaniu mierovej zmluvy s Japonskom. Spraví tak však podľa jeho slov len v prípade, že Tokio sa vzdá územných nárokov na tieto ostrovy.

Medvedev uviedol, že takto reaguje na výroky japonského premiéra Fumio Kišida, ktorý sa podľa jeho slov vyslovil za mierovú dohodu s Ruskom.

"Nikto nie je proti mierovej dohode za predpokladu, že... 'územná otázka' (Kuríl) bude raz a navždy uzavretá v súlade s ústavou Ruska," uviedol Medvedev na platforme X.

Japonsko podľa jeho slov bude musieť akceptovať aj to, že Moskva bude ďalej "zveľaďovať" Kurilské ostrovy, pričom tam rozmiestni aj nové zbrane. "Nezáleží nám na pocitoch Japoncov týkajúcich sa takzvaných severných území. Nejde o sporné územia, ale o územia Ruska," dodal Medvedev. (TASR)

Údaje zo zapisovačov letových údajov z lietadla Il-76 potvrdzujú, že bolo zostrelené vo vzduchu, tvrdí Rusko.

S odvolaním sa na zdroje v ruských orgánoch činných v trestnom konaní citované ruskou tlačovou agentúrou TASS o tom v utorok informovala britská televízia SKY News.

"Údaje čiernej skrinky vylučujú všetky možné verzie havárie Il-76 a potvrdzujú, že lietadlo bolo vystavené vonkajšiemu vplyvu, to znamená, že bolo zostrelené vo vzduchu," povedal nemenovaný zdroj pre TASS, pričom zdôraznil, že "všetko je očividné". Zdroj doplnil, že analýza údajov z čiernych skriniek pokračuje.

K pádu lietadla došlo v stredu 24. januára sa v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Vojenské dopravné lietadlo Il-76 malo údajne na palube 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí boli určení na výmenu za ruských zajatcov. Celkovo bolo na palube 74 ľudí. Haváriu nikto neprežil.

Ruské ministerstvo obrany označilo pád lietadla za teroristický útok, ktorý pripísalo Ukrajine. Tá poukazuje na to, že Rusko neposkytlo žiadne dôveryhodné dôkazy na podporu svojich tvrdení. (TASR)

Ruská ekonomika poháňaná zbrojárskym boomom už nedokáže rýchlo rásť. Funguje na hranici svojich možností. (TASR)

Opozičného ruského predstaviteľa Kara-Murzu mladšieho presunuli do iného väzenia na Sibír a zase dali na samotku.

Uviedli to jeho právnici s tým, že ho pre údajný menší priestupok bude na samotke najmenej štyri mesiace.

Štyridsaťdvaročného Kara-Murzu, ktorý si odpykáva 25-ročný trest za vlastizradu, držali vo väzení v Omskej oblasti. Jeho podporovatelia však v pondelok upozornili, že tam už zjavne nie je.

Jeho právnička Maria Eismont pre nezávislé noviny Novaja Gazeta v utorok povedala, že od neho dostala list, v ktorom uvádza, že ho previezli do inej trestaneckej kolónie v Omskej oblasti a umiestnili do jednotky obmedzeného bývania.

V liste, ktorý zverejnil jeho ďalší právnik Vadim Prochorov na sociálnej sieti Facebook, tiež Kara-Murza píše, že ho v piatok väzenskí predstavitelia obvinili z neposlúchnutia rozkazu, ktorý ani nedostal. Opozičník však poznamenal, že je „v poriadku“, má dosť jedla a tepla.

Kara-Murza, ktorý prežil už dve otravy, ktoré pripisuje ruským orgánom, odmieta obvinenia voči sebe ako pomstu za to, že sa postavil ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi a prirovnal proces s ním k stalinským procesom. Podľa jeho manželky Jevgenije už ostatné štyri mesiace strávil na samotke.

Kara-Murzu zatkli v roku 2022 a vlani odsúdili na základe obvinení, ktoré pramenia z jeho prejavu v marci 2022 k Snemovni reprezentantov v americkej Arizone, v ktorom odsúdil ruskú vojenskú akciu na Ukrajine.

Ruská opozícia čelí neutíchajúcemu tlaku doma aj v zahraničí, čo sa výrazne zintenzívnilo po tom, čo Kremeľ začal vojnu na Ukrajine. (SITA)

Dvaja ukrajinskí civilisti utrpeli zranenia v dôsledku útoku, ktorý ruskí vojaci podnikli šiestimi dronmi Šáhid na Zmijiv.

Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram.

„Poškodená bola civilná prevádzka a súkromné obytné budovy. Dvaja muži vo veku 52 a 61 rokov utrpeli zranenia," napísal gubernátor.

Dodal, že jedného hospitalizovali so stredne ťažkým zranením a druhému poskytli pomoc na mieste. (SITA)

Lídri EÚ na summite prisľúbia ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine. Vyplýva to z návrhu záverov mimoriadneho summitu.

Lídri EÚ podľa tohto návrhu zopakujú svoje odhodlanie pokračovať vo "včasnej, predvídateľnej a udržateľnej podpore pre Ukrajinu".

"Európska rada taktiež opakovane vyjadruje naliehavú potrebu urýchliť dodávky munície a rakiet," píše sa v návrhu záverov, ktorý dostala v utorok k nahliadnutiu agentúra Reuters.

Podľa tohto návrhu však nie je jasné, či lídri EÚ na summite prisľúbia pridelenie ďalších piatich miliárd eur do fondu s názvom Európsky mierový nástroj (EPF), ktorý sa využíva na financovanie vojenskej podpory pre Ukrajinu.

Táto časť textu je totiž uvedená len v hranatých zátvorkách, čo naznačuje, že sa o nej stále rokuje, píše Reuters.

Členovia EÚ už mesiace vedú spory o tom, ako sa budú prostriedky z tohto fondu používať v ďalšom období. Nemecko napríklad navrhovalo, aby sa kládol väčší dôraz na bilaterálnu pomoc od jednotlivých krajín EÚ.

Hlavnou témou nadchádzajúceho summitu EÚ je snaha dohodnúť sa na schválení balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur.

Na predchádzajúcom summite v decembri totiž Maďarsko zablokovalo všetky návrhy, ktoré sa týkali zvýšenia spoločného rozpočtu na roky 2024 – 2027 a ktoré automaticky obsahovali aj finančnú pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

Prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine má vplyv na situáciu na fronte, povedal americký šéf diplomacie Blinken.

Bielemu domu došli peniaze pre Ukrajinu, čo znamená, že nemôže poslať ďalšiu muníciu ani rakety, aby jej pomohol v boji proti ruskej invázii. Ďalší balík pomoci pre Ukrajinu je už niekoľko mesiacov pozastavený pre nezhody v Kongrese.

Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensom Stoltenbergom povedal, že je presvedčený, že Kongres bude „mať naďalej silnú a obojstrannú podporu pre Ukrajinu“.

„Neexistuje žiadny iný čarovný hrniec na peniaze. Teraz sme mimo vojenskej pomoci, ktorú poskytujeme Ukrajine, a dokonca vidíme nejaké dôkazy o tom, ako sa to odráža na bojisku. Takže je absolútne nevyhnutné, absolútne naliehavé, aby sme to urobili (poskytli pomoc),“ povedal Blinken. (SITA)

Európska únia má predbežnú rámcovú dohodu o využití výnosov zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AP s odvolaním si na predstaviteľa Únie, ktorý s ňou komunikoval pod podmienkou anonymity.

Podľa neho blok „umožní začať zbierať mimoriadne príjmy vytvorené zo zmrazených aktív... na podporu obnovy Ukrajiny“.

Predbežnú dohodu dosiahli v pondelok v noci a ešte potrebuje formálne schválenie.

Považuje sa za prvý krok k použitiu niektorých z 200 miliárd eur v aktívach ruskej centrálnej banky v EÚ na pomoc Ukrajine pri obnove po ruskej agresii. O tom, ako sa výťažok použije, sa rozhodne neskôr.

Otázka použitia zmrazených ruských aktív je naliehavá, keďže Ukrajina sa snaží vyjsť s peniazmi a plány pomoci v EÚ a Spojených štátoch sú spomalené v dôsledku politických úvah, ktoré okrem iného zahŕňajú aj to, či spojenci budú pokračovať v pomoci Ukrajine rovnakým tempom ako v prvých dvoch rokoch vojny.

Vo štvrtok sa lídri EÚ stretnú v nádeji, že už sa im podarí schváliť balík podpory pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur, proti ktorému stojí maďarský premiér Viktor Orbán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na „dôrazné“ tohtoročné rozhodnutie presmerovať zmrazený ruský majetok v západných bankách na „obranu proti ruskej vojne a na obnovu“ Ukrajiny. Pondelkový krok EÚ vytvára priestor pre jej krajiny, ak by takéto opatrenia chceli prijať. (SITA)

Ruská armáda počas uplynulého dňa stratila ďalších 960 vojakov. Ukrajinci tak od začiatku vojny z boja vyradili už 384 140 príslušníkov ruských ozbrojených síl, uviedol v ukrajinský generálny štáb.

Počas uplynulého dňa Moskva prišla aj o desať tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 31 delostreleckých systémov a stíhací bombardér Su-34.

Podľa hovorcu generálneho štábu Andrija Kovaľova ruská armáda stratila útočné lietadlo Su-34 v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, informoval web Ukrajinská pravda.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko prišlo o 6 300 tankov, 11 725 obrnených bojových vozidiel, 9 144 delostreleckých systémov a 332 lietadiel.

Holandsko pridelilo 122 miliónov eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu, z ktorej veľká časť poputuje na delostreleckú muníciu.

Včera to oznámila ministerka obrany Kajsa Ollongren. „Je veľmi dôležité poskytnúť Ukrajine nielen krátkodobú, ale aj dlhodobú podporu. Práve teraz je obzvlášť dôležité ukázať, že Ukrajine pomáhame,“ povedala ministerka.

Na zaobstaranie 155-milimetrovej delostreleckej munície je v rámci balíka vyčlenených 87 miliónov eur. Tie doplnia 130 miliónov eur, ktoré už Holandsko pridelilo pre fond, ktorému predsedá Nemecko.

Ďalších 25 miliónov eur prevedie Holandsko do Medzinárodného fondu pre Ukrajinu, ktorému predsedá Veľká Británia a ktorý financuje spoločné obstarávanie vojenskej techniky priamo od výrobcov. Zvyšných desať miliónov eur je určených na posilnenie kybernetickej ochrany Ukrajiny v rámci koalície, ku ktorej sa Holandsko pridalo po ostatnom stretnutí kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská armáda v noci útočila na ciele na Ukrajine 35 dronmi. Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 15 z nich.

Vo svojej rannej zvodke o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády, ktorý však nespresnil, kde skončilo 20 nezlikvidovaných dronov typu Šahíd a aké mal ich útok následky.

Ako vo svojom spravodajstve v utorok spresnila britská stanica BBC, sociálne siete na Ukrajine v noci na utorok informovali, že zásah dostal sklad ropy v meste Zmijiv v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Primátor mesta Kryvyj Rih Olexandr Vilkul okrem toho písal o jednom drone, ktorý v utorok ráno unikol ukrajinskej protivzdušnej obrane a zasiahol "zariadenie civilnej infraštruktúry". Následne vypukol požiar, no zaobišiel sa bez obetí.

Nálety dronov hlásili aj z juhu Kyjevskej oblasti, ako aj zo Sumskej oblasti.

BBC uviedla, že letecký poplach bol v noci na utorok vyhlásený na celom území Ukrajiny. (TASR)

Únia pripravuje prevzatie výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Chce ich využiť na pomoc Ukrajine.

"Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v zásade dohodli na návrhu o využití neočakávaných ziskov spojených so zamrazenými aktívami na podporu obnovy Ukrajiny," uviedlo belgické predsedníctvo v Rade EÚ.

Tento krok musí byť ešte oficiálne schválený a písomne prijatý. Diplomatické zdroje uviedli, že na základe dohodnutého postupu sa najskôr zabezpečí oddelenie mimoriadneho príjmu od zvyšku aktív. Časť fondov bude následne presunutá Ukrajine. Na to je však ešte potrebné vytvoriť právny dokument.

Európska únia, Spojené štáty, Japonsko a Kanada zmrazili po invázii Ruska na Ukrajinu aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote zhruba 300 miliárd USD (275,94 miliardy eur). V Európe sa z tohto objemu nachádza približne 200 miliárd USD, z toho väčšina v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear.

Skonfiškovanie ruských aktív a ich poskytnutie Kyjevu by zmiernilo finančný tlak na západné štáty. Predstavitelia Európskej únie však upozorňujú na právne riziká. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho systémy protivzdušnej obrany v noci zachytili a zničili 21 ukrajinských dronov.

Malo sa tak udiať nad okupovaným Krymom aj niekoľkými ďalšími ruskými regiónmi. Podľa agentúry Reuters to uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

"Ruská protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlá nad Krymom, Belgorodskou, Brjanskou, Kalužskou a Tulskou oblasťou," informovalo ruské ministerstvo.

Šéf NATO upozornil na rušivú činnosť Iránu. "Pozorujeme, ako Irán destabilizuje región," povedal Stoltenberg.

Na spoločnej tlačovej konferencii s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom dodal, že Irán takisto nesie zodpovednosť za podporu teroristov, ktorí útočia na lode v Červenom mori.

"Správanie Teheránu nám pripomína, ako vyzerá svet bez pravidiel - nepredvídateľný a nebezpečný," povedal.

Stoltenberg ocenil neúnavné diplomatické úsilie Blinkena s cieľom zabrániť ďalšiemu stupňovaniu vojne v Pásme Gazy i jeho úsilie smerom k mierovému riešeniu konfliktu. (TASR)

Ukrajina hlási päť obetí ruského ostreľovania. Štyria ľudia prišli o život v Sumskej oblasti, ďalšia žena pri Avdijivke.

Pri ruskom ostreľovaní severoukrajinskej Sumskej oblasti prišli o život štyria ľudia, ďalšia žena zahynula pri novom útoku na zničenú východoukrajinskú obec Avdijivka. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne úrady.

Podľa úradov severoukrajinskej Sumskej oblasti si tri obete vyžiadal mínometný útok na dedinu Znob-Novhorodske. Štvrtý človek bol zabitý v inej dedine na juhovýchode oblasti.

V Avdijivke na východe Ukrajiny podľahla jedna žena vážnemu zraneniu, ktoré utrpela pri ostreľovaní v pondelok popoludní.

Obec Avdijivka neďaleko okupovaného Donecka sa Rusi snažia obkľúčiť a obsadiť už niekoľko týždňov. Ukrajinský generálny štáb vo svojej večernej správe uviedol, že ukrajinskí vojaci odrazili za posledných 24 hodín v oblasti Avdijivky 13 ruských útokov. (ČTK)

Ak Kongres neschváli ďalšiu pomoc Ukrajine, jej územné zisky vo vojne proti Rusku budú ohrozené, varuje Blinken.

"Bez nej (pomoci USA), jednoducho, bude ohrozené všetko, čo Ukrajinci dosiahli a čo sme im pomohli dosiahnuť," povedal minister zahraničných vecí na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ten počas svojej návštevy vo Washingtone žiadal pokračovanie tejto podpory.

USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslali Kyjevu finančnú pomoc v hodnote desiatok miliárd amerických dolárov, píše agentúra AFP. Mnohí republikánski zákonodarcovia však čoraz menej podporujú pokračovanie tejto podpory a tvrdia, že jej chýba jasný konečný cieľ.

Absencia ďalšej pomoci by podľa Blinkena vyslala protivníkom silný a nesprávny signál, že USA nepristupujú s vážnosťou k obrane slobody a demokracie.

Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok. "Bude to pre Ukrajinu tragédia, keď (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí. Svet sa však tiež stane viac nebezpečným a my všetci budeme vo väčšej neistote," povedal generálny tajomník NATO.

Stoltenberg dodal, že by to okrem Putina podporilo aj ďalších autoritárskych lídrov - v Severnej Kórei, Iráne i Číne - aby použili silu. "Dnes je to Ukrajina, zajtra to môže byť Taiwan," povedal.

Stoltenberg sa v pondelok stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom i šéfom Zboru náčelníkov štábov generálom Charlesom Brownom - najvyššie postaveným vojenským predstaviteľom ozbrojených síl USA, píše AFP.

Prezident USA Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom. (TASR)

Rozhodnutie Ruska nepozvať pozorovateľov OBSE na nadchádzajúce prezidentské voľby je hlboko poľutovaniahodné. V pondelok to uviedli Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE.

"Sme veľmi sklamaní rozhodnutím nepozvať OBSE na pozorovanie ruských prezidentských volieb," uviedol riaditeľ ODIHR Matteo Mecacci. Toto rozhodnutie je podľa neho v rozpore so záväzkami OBSE a zároveň sa odopiera voličom a inštitúciám krajiny nestranné a nezávislé hodnotenie volieb.

"Je nám ľúto, že podmienky v Ruskej federácii sa natoľko zhoršili, že nemôžeme vyslať pozorovateľov na marcové prezidentské voľby," povedala predsedníčka PZ OBSE Pia Kaumaová.

Pripomenula, že vôbec prvá volebná pozorovateľská misia bola do Ruska vyslaná v roku 1993 a odvtedy v krajine dohliadala na desať celoštátnych volieb.

"Je veľmi poľutovaniahodné, že úpadok demokracie dospel do takého kritického bodu, že tento rok nemôžeme byť na mieste, aby sme mohli (voľby) pozorovať. Budeme však, samozrejme, naďalej pozorne sledovať situáciu," dodala Kaumaová.

Pôjde už o druhé voľby v Rusku bez účasti pozorovateľov OBSE. Pre rozsiahle obmedzenia zo strany ruských úradov sa pozorovatelia vyslaní OBSE nezúčastnili na parlamentných voľbách v roku 2021.

Hlasovanie v ruských prezidentských voľbách sa bude konať od 15. do 17. marca. Očakáva sa, že úradujúci prezident Vladimir Putin vo voľbách zvíťazí bez väčších problémov a zostane pri moci ďalších šesť rokov, keďže nemá vážnejších súperov. (TASR)