Udavači a bitky trvajúce hodiny. Kremeľ omotal slobodu slova ostnatým drôtom

Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálne.cz

Do moskovského bytu dvadsaťdeväťročnej Darji Ivanovovej vtrhli 25. septembra 2022 policajti. Skôr než si stihla obuť topánky, vyniesli ju von za ruky a nohy. Vo väzbe ju potom jedenásť hodín mlátili.

Súd následne udelil mladej žene pokutu 30-tisíc rubľov na základe zákona, ktorý Rusom zakazuje kritizovať vojnu. Za prvých osemnásť mesiacov vojny režim Vladimira Putina takto potrestal šesť a pol tisíca Rusov.

O ich príbehoch obšírne informoval americký denník The New York Times . Vyvracia v ňom aj zaužívaný názor, že takéto prípady sa v Rusku sústreďujú len medzi elitu vo veľkých mestách, akými sú Moskva alebo Petrohrad.

Absurdné rozmery

Putin podpísal zákon trestajúci kritikov vojny až 15 rokmi väzenia krátko po tom, ako jeho invázne vojská vo februári predchádzajúceho roka vtrhli na ukrajinské územie. Úrady tiež zablokovali ľuďom prístup na Facebook alebo Instagram a hlavné zahraničné spravodajské kanály.

Hoci je ťažké objektívne posúdiť, koľko ľudí v Rusku podporuje vojnu, podľa tamojších sociologických agentúr je to stále väčšina obyvateľstva. Napriek tomu sa nájdu aj takí, ktorí si kritiku ruskej agresie nenechajú pre seba.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Za protesty v Rusku hrozí vysoký trest. Občanov jedného regiónu to však nezastavilo Čítajte

Darju Ivanovovú a jej priateľa zachytili bezpečnostné kamery, ako v uliciach Moskvy vylepujú žartovné plagáty na protest proti Putinovej mobilizácii v septembri 2022. Kvôli rozsudku má teraz v Moskve problém nájsť si prácu.

Rusi ani nemusia spomínať vojnu, aby boli odsúdení. Stačí, ak si napríklad oblečú oblečenie vo farbách ukrajinskej vlajky. "Hranica slobody slova je v Rusku omotaná ostnatým drôtom. A niekedy má až absurdné rozmery," vysvetlil pre Aktuálně.cz Jiří Just, český novinár a publicista žijúci v Rusku.

Nechcem vojnu

Ruské súdy zvyčajne trestajú prvý priestupok - ako v prípade Darji Ivanovovej - pokutou 30-tisíc rubľov, čo je približne 320 eur. To predstavuje približne polovicu priemerného mesačného platu v Rusku. Opakované priestupky sa potom trestajú väzením.

S pokutou vyviazol aj 76-ročný dôchodca Zajnulla Gadžijev z mesta Iglino na západe Ruska, ktorý na sociálnych sieťach napísal, že jeho krajinu už nič nezachráni pred kolapsom.

Desaťtisíce rubľov zaplatil aj 22-ročný učiteľ Demjan Bespokojev, ktorý chodil v petrohradskom metre v kabáte s nápisom "Bolí ma to a bojím sa. Nechcem vojnu."

Ak Rusi niekedy pomáhali opozícii alebo sú sami opozičníkmi, väzenie je podľa New York Times takmer zaručené. Rusko ich navyše súdi podľa iných trestných zákonov, upozorňuje Just.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Rodina mu umierala za Stalina, dvakrát ho otrávili. Putinov oponent strávi štvrť storočia vo väzení Čítajte

Napríklad politik Vladimir Kara-Murza bol za kritiku vojny odsúdený na 25 rokov za vlastizradu.

Tridsaťtriročná umelkyňa Aleksandra Skočilenko bola odsúdená na sedem rokov v trestaneckej kolónii za umiestnenie cenoviek s malými protivojnovými odkazmi v supermarkete.

Z dokumentov, ktoré získal NYT, tiež vyplýva, že dve tretiny prípadov pojednávali súdy v mestách s menej ako miliónom obyvateľov. Napríklad v sibírskom meste Novosibirsk miestna novinárka Marina Curmastovová napísala červenou farbou na kúsok papiera slová "Bucha" a prilepila ich na stánok oslavujúci výročie ruskej anexie Krymu. Bucha je ukrajinské mesto, kde ruskí okupanti v marci 2022 zavraždili viac ako 300 civilistov. Policajti ju na mieste zadržali.

Udavači

V meste Kalga neďaleko čínskych hraníc zasa zástupca okresného prokurátora vzniesol obvinenie voči štyridsaťosemročnému učiteľovi výtvarnej výchovy Antonovi Redikultsevovi, ktorý na sociálnych sieťach zverejnil niekoľko protivojnových príspevkov.

V obžalobe súd spomenul aj detskú kresbu s nápisom "Bomby nie sú potrebné!". Muž dostal pokutu a vedenie školy ho prepustilo prvého septembra. Novinárom povedal, že odsúdenie z neho urobilo outsidera a ľudia, ktorí ho vždy zdravili na ulici, sa od neho teraz odvracajú.

"Veľké množstvo celkom obyčajných Rusov, ktorí jednoducho niekde niečo napísali alebo povedali, bolo a stále je pod paľbou hrozieb štátnej bezpečnosti," povedal pre New York Times Andrej Kolesnikov, ruský novinár a politický analytik.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Aj za mrežami som slobodnejšia ako vy. Odsúdená umelkyňa je všetkým, čo Rusko nenávidí Čítajte

V Rusku sa navyše za posledné dva roky začali ľudia navzájom udávať. Napríklad Jurij Samojlov bol na dva týždne uväznený za to, že si v moskovskom metre na svojom mobilnom telefóne pozeral obrázky, ktoré jeho spolucestujúci považoval za nevhodné, a preto ho udal polícii.

V Primorskom kraji na pobreží Tichého oceánu miestna protiteroristická komisia minulý mesiac spustila anonymnú službu v aplikácii Telegram, ktorá umožňuje ľuďom navzájom sa udávať za "propagáciu ukrajinského zla". Okrem toho minulý rok unikli informácie, že Rusko vyvíja systémy na skenovanie sociálnych médií a spravodajských stránok s politicky citlivým obsahom.

V reakcii na Putinovu cenzúru si tak Rusi začali dávať väčší pozor na to, čo hovoria. "Nechcú čeliť útlaku alebo prinajmenšom ostrakizácii zo strany okolia. Skrátka, nestojí im to za to. Rusi sú znechutení a unavení, mnohí už na vojnu ako tému vôbec nereagujú a ruské straty neriešia," opisuje svoje priame skúsenosti novinár Jiří Just.