Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval tento týždeň do Pobrežia Slonoviny a vybral sa rovno na zápas futbalového šampionátu, ktorý je pre túto západoafrickú krajinu momentom hrdosti. Využil tak vynikajúcu príležitosť ukázať americkú podporu.
Ešte pred ním tu však bol Peking. Miesto konania - obrovský nový olympijský štadión s názvom Ébimpé - postavila Čína a najvyšší čínsky diplomat Wang Yi navštívil mesto Abidjan ešte minulý týždeň, aby podporil „obojstranne výhodné“ partnerstvo s Pobrežím Slonoviny.
Loading
...
Blinken tento týždeň precestuje subsaharskú Afriku v snahe dokázať, že Spojené štáty neopúšťajú kontinent napriek tomu, že sa intenzívne venujú zúriacim krízam v Pásme Gazy a na Ukrajine.
Keďže Čína a Rusko tu presadzujú svoje výhody, zatiaľ čo Washington sa sústreďuje na iné oblasti, Blinken využíva svoju štvrtú cestu do regiónu na to, aby ubezpečil krajiny, že kontinent je stále cieľom amerických obchodníkov a tvorcov politiky.
„Sme tu z veľmi jednoduchého dôvodu: Pretože budúcnosť Ameriky a Afriky - ich národov a ich prosperity - je prepojená ako nikdy predtým,“ povedal Blinken v utorok po stretnutí s prezidentom Alassanom Ouattarom.
Prvé funkčné obdobie prezidenta Joe Bidena sa blíži k záveru a jeho vyhliadky na znovuzvolenie sú neisté. Pre Blinkena to tak môže byť jedna z posledných možností formovať svoj odkaz na kontinente, kde prevraty a iné neúspechy v mnohých ohľadoch viedli k väčšej nestabilite, než keď sa Bidenova administratíva ujala funkcie.
Pred ním do Afriky zavítali vysokí predstavitelia administratívy vrátane viceprezidentky Kamaly Harrisovej a ministra obrany Lloyda Austina. Samotný Biden napriek sľubu, že kontinent navštívi, tak neurobil.
V článku sa dočítate:
- čo je podľa predstaviteľov cieľom cesty,
- o búrlivej situácii na kontinente,
- čo pomáha Bidenova administratíva financovať.
Bezpečnosť prvoradá
Vysokopostavení diplomati, ktorí Blinkena sprevádzali, uviedli, že cieľom cesty sú konkrétne príležitosti na hospodársku spoluprácu, a nie vyvíjanie tlaku na Čínu a Rusko.
Upozorňujú, že mnohé africké krajiny už odmietajú ruské ponuky na vojenskú podporu. Čína je zase zatiaľ menej aktívna v oblasti nových infraštruktúrnych projektov a väčšinou dokončuje tie, ktoré začala pred rokmi. Čínska stopa v regióne je však už neodmysliteľnou súčasťou cesty - Blinkenove stretnutia počas jeho prvej zastávky na Kapverdách, štáte pri západnom pobreží Afriky, sa konali vo vládnom paláci, ktorý tiež postavil Peking.
„Zarmucujete ma, pretože nehovoríte o žiadnych skutočne zábavných a pozitívnych, perspektívnych veciach, ktoré budeme robiť,“ povedala novinárom pred cestou asistentka štátneho tajomníka pre africké záležitosti Molly Phee, keď čelila opakovaným otázkam o bezpečnostných výzvach na kontinente a o konkurencii Číny.
Blinken uviedol, že bezpečnosť bola hlavnou témou jeho rozhovorov v Pobreží Slonoviny vrátane spôsobov, ako chrániť civilistov počas vojenských operácií a ako podporovať rozvoj, aby marginalizované komunity neboli lákadlom pre radikálne skupiny.
Pobrežie Slonoviny čelí bezpečnostnej hrozbe v dôsledku šírenia terorizmu v susednej Burkine Faso a v širšom zmysle aj náročnej situácii v celom regióne Sahelu. Nigéria, kde Blinken pristál v utorok, zažíva vlastné vnútorné napätie a zároveň sa snaží stabilizovať nepokoje v susednom Nigeri po júlovom vojenskom prevrate. Angola sa zasa snaží stabilizovať nepokoje v Konžskej demokratickej republike.
Niger bol dôležitým bezpečnostným partnerom Spojených štátov. Slúžil ako hlavné centrum amerických protiteroristických operácií a administratíva sa snažila prispôsobiť po zvrhnutí jeho demokraticky zvoleného prezidenta, pričom nemala jasný záložný plán a budúcnosť americkej vojenskej prítomnosti v krajine stále nebola vyriešená.
Prevrat upriamil pozornosť na limity americkej moci v regióne. Vojenská junta, ktorá prevzala moc, je voči Spojeným štátom skeptická a na podporu svojej vlády si prizvala ruskú vojenskú skupinu Wagner.
Srdce na správnom mieste
Niektorí regionálni lídri vyjadrili želanie, aby Spojené štáty využili svoje silné stránky ako dlhodobé hospodárske vzťahy, dobrú správu vecí verejných, budovanie demokracie. Na tie by sa podľa analytikov mali Američania zamerať viac než na boj s čínskymi infraštruktúrnymi projektmi a nájomnou bezpečnostnou službou Ruska.
„Sme oddaní spravodlivosti, právnemu štátu a všetkému, čo môže zlepšiť každodenný život našich obyvateľov,“ povedal Ouattara po stretnutí s Blinkenom.
A Blinken spomenul celý rad praktických otázok, ktoré Bidenova administratíva pomáha financovať, vrátane opatrení v oblasti verejného zdravia, ako je kontrola HIV a digitalizácia lekárskych záznamov, a rozšírenej podpory pre americké súkromné investície.
Napriek tomu Bidenova administratíva s radosťou využila príležitosť v momentoch, keď Čína ustúpila. Napríklad v Angole Spojené štáty investovali do projektu rekonštrukcie železnice z tamojšieho prístavu Lobito do Konžskej demokratickej republiky, po tom, čo miestnych sklamala kvalita čínskych železničných stavieb. Investujú aj do ťažby.
V nasledujúcich rokoch sa plánuje ďalší rozvoj železníc a Biden v novembri hostil v Bielom dome prezidenta Joãoa Lourençoa.
„Infraštruktúra, ktorú ľudia môžu vidieť a cítiť, áno, je úžasná, ale to, čo USA prinášajú, je niečo dlhodobejšie,“ povedala Oge Onubogu, riaditeľka afrického programu vo Wilsonovom centre.
„Demokracia je niečo, čo si africkí občania hlboko cenia. To je niečo, čo Čína a Rusko nemajú,“ povedala. „Pokiaľ ide o USA, myslím si, že máme srdce na správnom mieste, ale musíme byť schopní investovať čas a zdroje, aby sme ukázali, že tento vzťah a partnerstvo sú dlhodobé.“