Rusko zaútočilo na Ukrajinu štvortonovou protilodnou raketou zo 60. rokov (SME Minúta)

Maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó sa stretne so šéfom ukrajinskej diplomacii Kulebom 29. januára v Užhorode.

Maďarský minister počas návratu z Atén uviedol, že o schôdzke rokoval telefonicky so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom, ktorý takisto pricestuje do Užhorodu.

Szijjártó vyjadril nádej, že sa na užhorodskej schôdzke podarí úspešne prediskutovať najdôležitejšie bilaterálne otázky, predovšetkým otázku obnovenia práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Zakarpatskej oblasti, ako aj perspektívu vzťahov medzi oboma krajinami.

Rusko si predvolalo francúzskeho veľvyslanca. Sťažovalo sa na "narastajúce sa zapojenie" Francúzska do vojny.

"Ruské ministerstvo zahraničných vecí si 19. januára predvolalo francúzskeho veľvyslanca Pierra Lévyho a predložilo mu dôkazy narastajúceho zapojenia Paríža do konfliktu na Ukrajine," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Moskva tento krok podnikla iba niekoľko dní po svojom vyhlásení, v ktorom tvrdila, že jej jednotky v noci na stredu neďaleko mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny zabili niekoľko desiatok francúzskych žoldnierov. Kremeľ však na podporu svojich tvrdení neposkytol žiadne dôkazy.

Kyjev tvrdí, že počas útoku na Charkov boli poškodené obytné budovy, zranenia utrpelo najmenej desať ľudí. Rusko mesto pravidelne ostreľuje od roku 2022.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí ešte vo štvrtok odmietlo prítomnosť francúzskych žoldnierov na Ukrajine. Tlačový odbor francúzskeho ministerstva označil ruské obvinenie za "ďalšiu nešikovnú ruskú manipuláciu".

Francúzsko je od začiatku ruskej vojenskej agresie jedným z najsilnejších spojencov Ukrajiny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň vyhlásil, že Paríž Kyjevu pošle niekoľko desiatok striel s ďalekým doletom. (TASR)

Pobaltské krajiny vybudujú obranné zariadenia na hranici s Ruskom i Bieloruskom kvôli bezpečnostným hrozbám.

"Ruská vojna na Ukrajine potvrdzuje, že okrem vybavenia, streliva a ľudskej sily sú takisto potrebné aj fyzické obranné zariadenia na hraniciach," uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur vo vyjadrení. Lotyšský minister obrany Andris Spruds na sociálnej sieti X spresnil, že krajiny vybudujú baltskú obrannú líniu na ochranu východného krídla NATO. Takisto má zabrániť voľnému pohybu nepriateľov.

Dohodu podpísali v Rige ministri obrany trojice pobaltských krajín. Lotyšsko a Litva majú spoločné hranice s Ruskom i Bieloruskom, Estónsko len s Ruskom.

Ruská agresia v regióne vyvolala v baltských krajinách obavy, že by mohli byť ďalšie v poradí v plánoch Moskvy, ak sa jej podarí zvíťaziť na Ukrajine. Všetky tri krajiny sú členmi EÚ a NATO a od začiatku invázie vo februári 2022 podporujú Ukrajinu. (TASR)

V Baškirsku pokračujú protesty vyvolané uväznením aktivistu. Polícia neskôr zadržala zhruba desiatich ľudí.

Demonštranti sa snažili zablokovať policajný autobus so zadržanými, pričom kričali „hanba“.

Demonštrácia sa uskutočnila po stredajších stretoch medzi demonštrantmi a políciou v meste Bajmak po procese miestneho aktivistu Faiľa Alsynova. Toho uznali vinným z podnecovania nenávisti a odsúdili na štyri roky väzenia. Najmenej 17 ľudí obvinených z účasti na stretoch dostalo tresty odňatia slobody na 10 až 13 dní.

Protesty v Baškirsku, kde výrazné zastúpenie v populácii majú etnické skupiny, predstavujú novú výzvu pre Kremeľ počas jeho vojny na Ukrajine a v čase príprav na prezidentské voľby. Ich význam však hovorca Kremľa bagatelizuje. „Nesúhlasím s formuláciou ‚masové nepokoje‘ a ‚masové demonštrácie‘. Žiadne masové nepokoje a masové demonštrácie tam nie sú,“ povedal Dmitrij Peskov novinárom. Ruský vyšetrovací výbor pritom vyšetruje strety na základe obvinení z podnecovania masových nepokojov.

Prezident Baškirska Radij Chabirov odsúdil protesty a vyhlásil, že ich podnietila skupina „zradcov“ vyzývajúcich na odtrhnutie republiky od Ruskej federácie. (SITA)

Ruské lietadlo včasnej výstrahy po "ukrajinskom útoku explodovalo", uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ministerstvo označilo toto lietadlo - Beriev A-50 Mainstay - za "kľúčový prvok pre ruské operácie nad Ukrajinou".

Lietadlo vysiela "včasné varovania pred hrozbami vo vzduchu, ale má aj veliteľskú a kontrolnú funkciu", vysvetlilo britské ministerstvo. Explózia evidentne nastala cez víkend.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v pondelok informoval, že ukrajinské letectvo v nedeľu v oblasti Azovského mora zlikvidovalo prieskumné lietadlo včasnej výstrahy A-50 a bombardér IL-22M ruských leteckých síl. Aj podľa podpredsedu výboru ukrajinského parlamentu pre obranu Jurija Mysiagina bolo lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50 zostrelené. Zásah dostal podľa poslanca tiež bombardér IL-22M – jeho posádka sa snažila dostať na najbližšie letisko. Lietadlo však zmizlo z radaru po tom, čo začalo klesať v oblasti mesta Kerč.

Britské ministerstvo obrany v piatok v správe takisto napísalo, že sa zdá, že v stredu bolo nasadené ďalšie lietadlo A-50, ale "tentoraz nad súšou ruského teritória neďaleko Krasnodarského kraja, viac na východ od Ukrajiny".

To podľa britského ministerstva zrejme ukazuje, že Rusko má menšiu chuť riskovať a snaží sa zachovať "celkovú efektívnosť" svojej letky.

Rusko sa k evidentnej strate svojho lietadla oficiálne nevyjadrilo.

Britské ministerstvo však uviedlo, že nasadenie iného stroja ďalej na východ "pravdepodobne znamená tiché ruské priznanie, že Ukrajinci podnikli úspešnú cielenú operáciu". Keby to bola len nehoda, "nevyžadovalo by si to takéto rozhodnutie", argumentovalo ministerstvo v analýze. (TASR)

Rusko odsúdilo dôchodcu na osem rokov väzenia za vlastizradu. Údajne plánoval vstúpiť do ukrajinskej armády.

Igor Pokusin, rodák z ukrajinskej Odesy, 61-ročný bývalý pilot leteckej spoločnosti, v marci 2022 polial farbou proarmádny transparent a na stenu miestneho múzea v sibírskom meste, kde žije, napísal slová: "Sláva Ukrajine". Za tento čin dostal šesťmesačný podmienečný trest. Po jeho odpykaní ho obvinili z "vlastizrady", a to na základe odpočúvaných telefonátov s príbuznými na Ukrajine, uviedli skupiny na ochranu práv.

Prokuratúra tvrdí, že Pokusin, ktorý podľa miestnych médií trpí viacerými zdravotnými problémami, plánoval odísť na Ukrajinu a "bojovať proti ruskej armáde". Najvyšší súd v Chakaskej republike na Sibíri ho odsúdil na osem rokov a jeden mesiac väzenia za "vlastizradu".

Odsúdený Rus priznal svoj nesúhlas s konfliktom, uviedla skupina na ochranu práv Pervyj otdel. Zároveň poprela, že by plánoval "bojovať na niekoho strane".

Po začatí ruskej ofenzívy na Ukrajine vyhlásila Moskva kritiku ruskej armády za nezákonnú. Tisíce odporcov konfliktu bolo preto uväznených.

Pokusina odsúdili deň po tom, ako dostal trojročné väzenie ľudskoprávny aktivista za údajnú "diskreditáciu" moskovskej armády v komentári na sociálnych sieťach.

Ruská prokuratúra v piatok taktiež obžalovala 26-ročnú Dariju Trepanovovú, ktorú viní zo zabitia známeho provojnového blogera Vladlena Tatarského.

Ten zahynul pri výbuchu bomby v petrohradskej kaviarni v apríli minulého roka. Prokuratúra pre ňu žiada 28 rokov vo väzenskej kolónii.

Pri útoku, ktorý podľa Ruska zorganizovali ukrajinské tajné služby, vybuchla miniatúrna soška, ktorú Trepanovová odovzdala blogerovi ako darček. Priznala, že mu sochu odovzdala, domnievala sa však, že v nej bolo odpočúvacie zariadenie, nie bomba.

Uviedla, že konala na príkaz muža z Ukrajiny a motivoval ju nesúhlas s ruskou vojenskou ofenzívou na Ukrajine. Pri výbuchu v kaviarni sa zranilo viac ako 30 ľudí. (TASR)

Západ musí obmedziť výrobu zbraní v Rusku a zastaviť obchádzanie sankcií, tvrdí ukrajinský minister zahraničných vecí.

Kuleba vyhlásil, že až 95 percent zahraničných súčiastok, ktoré nájdu v ruských zbraniach na Ukrajine, pochádza zo západných krajín.

"Západ musí seriózne pristúpiť k tomu, aby obmedzil schopnosť Ruska vyrábať zbrane. Podľa niektorých údajov je až 95 percent v zahraničí vyrobených súčiastok, ktoré nájdeme na Ukrajine v ruských zbraniach, zo západných krajín," uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti.

Súkromné firmy podľa Kulebu vyvážajú do Ruska tovar civilnej potreby alebo tzv. dvojakého použitia, ktorý obsahuje komponenty na výrobu zbraní. Toto tvrdenie nepodložil dôkazmi, no Ukrajina pravidelne analyzuje súčasti ruských rakiet a dronov, ktoré dopadnú na jej územie.

"Ukrajina by potrebovala menej pomoci a stratila by menej životov, ak by sa dôkladne odhalili a eliminovali všetky schémy a medzery umožňujúce obchádzanie sankcií," dodal Kuleba.

Západné krajiny uvalili od začiatku ruskej vojny na Ukrajine vo februári 2022 rozsiahle sankcie na ruský zbrojársky priemysel a zakázali export vojenských komponentov, ktoré by Moskve mohli pomôcť počas invázie.

Rusko napriek tomu každý deň odpáli na Ukrajinu desiatky rakiet a dronov. Irán mu dodáva bezpilotné lietadlá a Severná Kórea mu podľa západných spravodajských služieb posiela delostrelecké granáty a rakety.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho nedávneho prejavu na zasadnutí Svetového ekonomické fóra (WEF) v švajčiarskom Davose povedal, že Západ musí zabezpečiť stopercentnú účinnosť prijatých sankcií. (TASR)

Pri Avdijivke Rusi za tri dni prišli o 41 obrnených vozidiel vrátane 17 tankov, tvrdí veliteľ tavrijskej operačnej skupiny.

Podľa hovorcu tavrijskej skupiny Oleksandra Štupuna ruská armáda pri Avdijivke zvyčajne používa dva tanky a niekoľko obrnených transportérov pechoty, aby prepravila vojakov, a potom obrnenú techniku rýchlo sťahuje.

Tanky a obrnené transportéry sa však stávajú terčom ukrajinských síl. (SITA)

Rusko zaútočilo na Ukrajinu štvortonovou protilodnou raketou zo 60. rokov. Ide o prvý známy prípad jej použitia. (SITA)

Ukrajinské útoky na prístav Sevastopoľ na okupovanom Kryme v decembri potopili ruskú korvetu Tarantul.

Uviedli to analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny na základe analýzy zozbieraných údajov.

Partizánske hnutie Ateš, v ktorom pôsobia Ukrajinci a Krymskí Tatári, vo štvrtok uviedlo, že objavilo potopenú korvetu triedy Tarantul v sevastopoľskej zátoke. Okrem toho satelitné zábery, ktoré partizáni poskytli, potvrdzujú, že korveta sa potopila niekedy medzi 28. a 31. decembrom. Ruskí a krymskí okupační predstavitelia tvrdili, že ruskí vojaci 28. a 30. decembra odrazili ukrajinské útoky dronmi.

Analytici z inštitútu sú presvedčení, že potvrdenie doteraz nehláseného úspešného ukrajinského útoku naznačuje, že najnovšia kampaň útokov zo strany Ukrajiny proti okupovanému Krymu je pravdepodobne úspešnejšia, ako otvorené zdroje doteraz informovali.

Ďalších 920 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa.

Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 374 520, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 167 tankov, 11 445 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 854 delostreleckých systémov.

Rusko a Stredoafrická republika rokujú o umiestnení ruskej vojenskej základne. Cieľom je stále uplatňovať vplyv.

Ruský veľvyslanec v Stredoafrickej republike Bikantov uviedol, že ministerstvá obrany Ruska a Stredoafrickej republiky rokujú o vytvorení ruskej vojenskej základne v Stredoafrickej republike a v súčasnosti vyberajú jej umiestnenie.

Ako informoval americký Inštitút pre štúdium vojny, predstavitelia Ruska a Strednej Afriky ešte neuviedli veľkosť potenciálneho ruského kontingentu v Stredoafrickej republike ani dátum jeho príchodu.

Prezidentský poradca republiky Fidel Ngouandika konštatoval, že republika chce, aby Rusko vybudovalo v krajine vojenskú základňu a že vláda Stredoafrickej republiky „už poskytla miesto v Beringu, 80 km od Bangui, kde je medzinárodné letisko.“

Kremeľ podľa inštitútu pokračuje v úsilí o rozšírenie ruského vplyvu v Afrike prostredníctvom Afrického zboru kontrolovaného ruským ministerstvom obrany a pravdepodobne sa pokúša rozšíriť operácie Afrického zboru v Nigeri, Burkine Faso, Mali a Stredoafrickej republike.

Zjavná schopnosť ruskej armády rokovať o rozmiestnení expedičných síl v Stredoafrickej republike naznačuje, že Rusko vyrovnalo niektoré z akútneho nedostatku pracovných síl, ktoré ruská armáda zažila v rokoch 2022 a 2023.

Ruská armáda narýchlo presunula sily z ruských (malých) zahraničných základní v Kirgizsku, Tadžikistane, Arménsku a Sýrii do Ruska v roku 2022, pravdepodobne v reakcii na akútny nedostatok personálu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. (ISW)

Nemecko považuje v rozmedzí päť až osem rokov za možný ruský vojenský útok na niektorú z krajín NATO.

V rozhovore pre denník Der Tagesspiegel to vyhlásil nemecký minister obrany Pistorius. Bezprostredné napadnutie Ruskom podľa neho teraz nehrozí, ale Nemecko musí byť pripravené. "Chcem našu spoločnosť prebudiť," povedal Pistorius o svojom varovaní pred ruskými mocenskými ambíciami a o tom, že Bundeswehr musí byť na vojnový stret pripravený.

Ako opatrenie spomenul úpravu brannej povinnosti, posilnenie obranných kapacít, zefektívnenie zbrojárskeho priemyslu a tiež možné otvorenie armády pre tých, ktorí doteraz nevlastnia nemecký pas.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Deň X. Nemecká armáda má pripravený scenár možného konfliktu s Ruskom Čítajte 

"Neboli by sme prví, kto by to v Európe urobil," povedal Pistorius o možnom vstupe ne-nemeckých občanov do armády. V Nemecku žijú ľudia napríklad aj v tretej generácii, ale stále nie sú občanmi krajiny.

Pistorius s denníkom Der Tagesspiegel hovoril aj o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá podľa neho musí mať limity. "Nemôžeme staviť všetko naraz, ako niektorí požadujú. Sami by sme sa ocitli bezbranní," vysvetlil.

Poznamenal, že Nemecko je z európskych štátov najväčším podporovateľom Ukrajiny, takže je teraz aj na ostatných európskych krajinách, aby urobili viac. "

Každému musí byť jasné, že keď Putin túto vojnu vyhrá a obsadí Ukrajinu, tak sa samozrejme zvýši hrozba pre aliančné územia," dodal.

V meste Klincy v ruskej Brianskej oblasti horia zásobníky pohonných hmôt. Zasiahol ich zostrelený dron.

Informoval o tom Alexander Bogomaz, gubernátor tohto regiónu susediaceho s Ukrajinou a Bieloruskom. Podľa Ruska sa na ciele v meste Klincy snažila útočiť ukrajinská armáda.

"Počas likvidácie vzdušného cieľa bola na územie skladu pohonných hmôt zhodná munícia," uviedol Bogomaz na telegrame. Začali kvôli tomu horieť zásobníky. Na mieste zasahujú hasiči a ďalší záchranári. Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený.

Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že niekoľko minút po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili prvé informácie o požiari, ruské ministerstvo obrany uviedlo, že dnes ráno bol nad Brianskou oblasťou zostrelený ukrajinský dron.

Ukrajine sa podarilo vyslať dron až do blízkosti ruského Petrohradu, vyhlásil v Davose ukrajinský minister Kamyšin.

"Áno, túto noc (na štvrtok) sme zasiahli cieľ a ten objekt letel presne 1250 kilometrov," povedal ukrajinský minister strategického priemyslu Kamyšin, zodpovedný za výzbroj, počas verejnej diskusie na stretnutí Svetového ekonomického fóra.

Použitý dron vyrobila Ukrajina a stál v prepočte niečo vyše 320 eur, povedal pre tlačovú agentúru Interfax-Ukraine.

Ukrajinské médiá už predtým informovali o útoku na sklad paliva v prístave severoruského mesta Petrohrad, ktoré má vyše milión obyvateľov, a odvolali sa na zdroje vo vojenskej spravodajskej službe.

Podľa ruských zdrojov boli včas zachytené tri drony a nespôsobili žiadnu škodu.

Hovorca ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Andrij Jusov v televízii hovoril o novej schopnosti použitej zbrane a jej dosahu.

"Nepriateľ má dôvod obávať sa o svoje vojenské zariadenia v Petrohrade a v Leningradskej oblasti," povedal.