Ukrajina Rusko Online: Rusko pri útoku na Ukrajinu omylom zasiahlo vlastnú dedinu

Sníva o kariére operného speváka. Zatiaľ spieva na bratislavských a viedenských uliciach. Keď začala vojna, Vasyl Alekseev sa chcel vrátiť na Ukrajinu. Bývalý slovenský minister ho presvedčil, aby zostal a pomáhal inak. (The Slovak Spectator)

Za posledných päť dní zažila Ukrajina dva najmasívnejšie vzdušné útoky zo strany Ruska, pri ktorých zahynulo takmer šesťdesiat ľudí a stovky boli zranené. Putin pritom naznačuje, že útoky na Ukrajinu sa budú stupňovať. (SME)

Britský premiér Sunak prisľúbil, že Británia bude "naďalej neochvejne stáť pri Ukrajine v jej boji proti agresii a okupácii". Konštatoval to v telefonáte s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Sunak počas telefonátu tiež "vyjadril sústrasť všetkým pozostalým obetí a zraneným v dôsledku barbarských ruských náletov počas vianočného obdobia", uviedol Sunakov hovorca.

Britský premiér ubezpečil, že Británia bude Ukrajine naďalej poskytovať vojenskú a diplomatickú podporu. Lídri tiež diskutovali o najnovšom vývoji vrátane pokroku v Čiernom mori a úspechu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Britská vláda minulý týždeň po masívnej vlne ruských útokov na ukrajinské mestá oznámila, že dodá Ukrajine približne 200 rakiet protivzdušnej obrany.

K telefonátu lídrov prichádza v čase, keď Moskva eskaluje nálety na Ukrajinu. Zintenzívnenie útokov na vojenské ciele na Ukrajine avizoval v pondelok ruský prezident Putin, ktorý tak reagoval na víkendový ukrajinský útok na ruské mesto Belgorod.

Nedávne rozsiahle ruské útoky voči Ukrajine sú podľa predsedu Európskej rady Michela ukážkou toho, že Moskva nemá záujem o mierové rokovania. Michel to uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti X.

„Pre každého, kto verí fámam, že Rusko má skutočný záujem o mierové rozhovory, rekordný počet bezpilotných lietadiel vypálených na Ukrajinu za posledných 24 hodín ukazuje skutočný zámer Moskvy," vyjadril sa Michel. Poukázal pritom na to, že tieto útoky su o to cynickejšie, keďže ich Rusko zintenzívnilo v čase príchodu nového roka. Napokon zopakoval, že Európska únia stojí pri Ukrajine.

Na Michelovo vyjadrenie reagoval na platforme X ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý mu poďakoval za to, že „presne povedal to, čo si všetci myslíme a cítime“. „Som vďačný za EÚ a vašu vytrvalú podporu Ukrajine. Európska jednota je silnejšia ako ruský teror. Už sme to mnohokrát dokázali a som si istý, že zostaneme silní a jednotní,“ dodal Zelenskyj. (SITA)

Polícia v Petrohrade zadržala počas silvestrovskej noci tisíce migrantov, aby ich násilne naverbovala do vojny. Uviedol to server Novaja gazeta Jevropa s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z radov ruského ministerstva vnútra.

Podľa neho kontrakt s ministerstvom obrany už podpísalo aspoň 1500 zo zadržaných mužov.

Petrohradský server Fontanka už na Nový rok informoval, že počas noci boli na policajné strážnice predvedené asi tri tisícky cudzincov. Novaja gazeta tvrdí, že zadržaných bolo v skutočnosti oveľa viac, ale že ženy a deti previezli do prísne stráženého strediska vo štvrti Krasnoje selo, zatiaľ čo mužov do ciel predbežného zadržania. Podľa portálu nešlo o žiadne "živelné" zatýkanie, ale o starostlivo pripravený plán, ktorý má doplniť stavy ruskej armády bojujúce na Ukrajine, a netýka sa len Petrohradu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruské matky, manželky a priateľky protestujú. Žiadajú Putina o návrat ich milovaných z frontu Čítajte 

Už po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu prijalo Rusko zákony uľahčujúce nadobudnutie ruského občianstva. Moskva počítala s tým, že Ukrajinci utekajúci pred vojnou, a to aj do Ruska, budú masovo žiadať o ruské pasy. Takýchto Ukrajincov sa však našlo málo, pretože potenciálni záujemcovia tak pravdepodobne urobili už v predchádzajúcich rokoch. Záujem ale prejavili migranti zo Strednej Ázie.

Terajší záťah je podľa zdroja portálu dôsledkom skutočnosti, že dobrovoľníkov do vojny nie je toľko, aby to úrady uspokojovalo, akokoľvek ruský prezident Putin svojich spoluobčanov ubezpečoval, že druhá mobilizácia - po tej z predvlaňajšej jesene - už nebude, pretože armádu posilnili státisíce záujemcov o vojnu. Východiskom z tejto prekérnej situácie sa javí "hon" na migrantov s čerstvým ruským občianstvom, prípadne aj bez neho, pretože tie možno ľahšie donútiť k tomu, aby uzavreli kontrakt s ministerstvom obrany.

Záťah sa polícia podľa zdroja rozhodla podniknúť nie priamo v konkrétnych bydliskách, ale plošne o silvestrovskej noci v troch petrohradských štvrtiach, kde sa migranti zvyčajne usadzujú. "Stalo sa, že skupinu asi 30 ľudí zadržali priamo v kostýmoch Dedov Mrázov a Snehulienok," poznamenal server v narážke na zvyk, že novoročnú nádielku v Rusku rozdávajú práve tieto rozprávkové postavy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zasiahli klzisko aj nákupné centrum. Rusko za útok na Belgorod obviňuje aj Česko Čítajte 

Ráno k väčšine zadržaných mužov prišli vojaci a naliehavo im radili, aby sa ako dobrovoľníci prihlásili do armády. Tým, ktorí nemali ruské občianstvo, sľubovali, že ho dostanú zrýchleným spôsobom. A tým, ktorí váhali, hrozili vyhostením ich rodín z Ruska. A tých, ktorí nemali ani záujem o občianstvo, ani nemali rodiny, posielali na súd, aby nariadil ich vyhostenie z Ruska. Petrohradské súdy zatiaľ vybavili 31 prípadov, pričom v 27 prípadoch nariadili vyhostenie. Podľa zdroja portálu minimálne 1500 mužov už podpísalo kontrakt s ministerstvom obrany a možno odhadovať, že ďalšia tisícka ich bude nasledovať.

Server Meduza pripomenul, že podľa ministerstva vnútra je v Rusku asi 6,4 milióna cudzích občanov, z ktorých valná väčšina prišla za prácou. Najviac ich je z Kirgizska, Uzbekistanu a Tadžikistanu. (ČTK)

Rusko na dnešné vzdušné útoky na Ukrajinu minulo zhruba 620 miliónov dolárov, odhadol časopis Forbes. Vychádza z informácií zverejnených velením ukrajinských síl a z vlastných odhadov cien rakiet a striel.

Podľa Kyjeva dnes Rusko na Ukrajinu vyslalo 99 rakiet rôznych typov a desiatky bezpilotných strojov. Z bombardérov Tu-95 ráno ruské sily na Ukrajinu vypálili najmenej 70 rakiet Ch-101, Ch-555 a Ch-55.

Ukrajina zaregistrovala tiež desať balistických striel Kinžal odpálených zo stíhačiek MiG-31. Z mora okrem toho ruské sily na Ukrajinu zaútočili tromi riadenými strelami Kalibr a zo severu na ňu udreli 12 raketami Iskander.

Lietadlá Su-35 potom vypustili štyri protiradarové rakety Ch-31. V neposlednom rade Rusko útočilo aj 35 dronmi Šáhed, vypočítal Forbes.

Presná cena použitých rakiet nie je známa, pripustil magazín. Cenu jednej rakety Ch-101 však odhadol na 13 miliónov dolárov, Ch-555 na štyri milióny dolárov, Ch-55 na dva milióny dolárov. Jedna raketa Kinžal podľa neho vyjde na 15 miliónov dolárov.

Jedna strela Kalibr stojí približne 6,5 milióna dolárov a jedna strela Iskander tri milióny dolárov, uviedol tiež Forbes. Približnú cenu rakety Ch-31 neuviedol. Jeden dron Šáhed podľa neho stojí asi 50-tisíc dolárov.

Turecko uviedlo, že dve lode, ktoré Londýn poskytol Kyjevu, nepustí do Čierneho mora. Zdôvodnilo to tým, že by porušilo medzinárodný pakt ohľadom plavby cez tieto úžiny v čase vojny, píše agentúra Reuters.

Britské ministerstvo obrany v decembri uviedlo, že Ukrajine odovzdá dve lode na ničenie mín, aby ju podporilo v jej snahe o zlepšenie bezpečnostnej situácie v Čiernom mori.

Oddelenie pre komunikáciu tureckej prezidentskej kancelárie ale dnes uviedlo, že Ankara informovala spojencov, že týmto plavidlám nedá povolenie na plavbu cez Bospor a Dardanely počas trvania vojny na Ukrajine.

"Pokiaľ bude pokračovať vojna, nepovolíme plavbu vojenských plavidiel do Čierneho mora cez turecké úžiny," uviedla turecká prezidentská kancelária.

Reuters pripomína, že po začiatku invázie na Ukrajinu pred necelými dvoma rokmi Turecko, ktoré je členským štátom NATO, aktivovalo Konvenciu z Montreux z roku 1936, ktorá stanovuje a upravuje režim preplávanie vojnových lodí cez Bospor a Dardanely. Zablokovalo tak túto cestu vojenským lodiam.

Výnimku majú len tie plavidlá, ktoré sa vracajú do svojich domovských základní. Ankara uvádza, že konvencie uplatňuje nestranne a starostlivo v snahe zabrániť eskalácii konfliktu v Čiernom mori. (ČTK)

Moskva zámerne cieli na obytné oblasti, vyhlásil ukrajinský minister obrany. Počas ďalšej vlny ruských vzdušných útokov zahynulo najmenej päť ľudí. 

"Teroristický štát zámerne cieli na kriticky dôležitú infraštruktúru a obytné oblasti," uviedol minister obrany Rustem Umerov prostredníctvom sociálnych sietí.

Príval rakiet, ktorý zasypal Ukrajinu označil za "veľmi nebezpečný útok, pri ktorom zahynuli a utrpeli zranenia nevinní ľudia".

Ruská armáda podnikla dva útoky riadenými bombami proti ukrajinskému mestu Orechov v Záporožskej oblasti. Údery zasiahli obytnú budovu a zranili 75-ročnú civilistku.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu gubernátora oblasti Jurija Malaška.

Gubernátor označil útok za „ďalší akt genocídy". Mesto Orechov leží menej ako desať kilometrov severne od frontovej línie. Pred vojnou malo 14-tisíc obyvateľov, ale do začiatku roka 2023 počet obyvateľov mesta a okolitých dedín podľa odhadov klesol na dvetisíc.

Ruská armáda tvrdí, že nad ruskou Belgorodskou oblasťou na hranici s Ukrajinou zostrelila deväť rakiet. Pri  útokoch na pohraničné obce zomrel jeden človek a päť bolo zranených, informoval gubernátor Gladkov.

"Systémy protivzdušnej obrany zničili nad Belgorodskou oblasťou štyri rakety," uviedla armáda s tým, že útok sa udial približne o 12.00 h miestneho času (10.00 h SEČ). Krátko nato dodala, že počas ďalšieho útoku zostrelila päť ďalších rakiet, pričom podľa Moskvy išlo o balistické rakety Viľcha.

Správa prišla len niekoľko hodín po tom, ako Rusko podniklo ďalší rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu. (TASR, ČTK)

Dodávky plynu ruského Gazpromu do Európy klesli v minulom roku o viac než 55 percent. Podľa Reuters dodal Gazprom do Európy v roku 2023 celkovo 28,3 miliardy kubických metrov zemného plynu.

Oproti predchádzajúcemu roku to znamená pokles o 55,6 percenta. Reuters pri svojich výpočtoch vychádza z údajov európskej spoločnosti na prepravu plynu Entsog a denných údajov Gazpromu o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Na ich základe agentúra stanovila, že v roku 2023 dosahovali priemerné denné dodávky plynu z Ruska do Európy prostredníctvom plynovodov 77,6 milióna m3. V roku 2022 predstavovali 174,8 milióna m3.

Gazprom vlastnú štatistiku o dodávkach plynu od minulého roka nezverejňuje. A nevyjadril sa ani k najnovším odhadom.

Za prudkým poklesom dodávok z Ruska do Európy, ktorá bývala kľúčovým trhom pre ruský plyn, je invázia Ruska na Ukrajinu a následné sankcie západných štátov voči Moskve.

Maximálne dodávky realizovalo Rusko v rokoch 2018 - 2019, keď ročný objem dodávok dosiahol 175 miliárd až 180 miliárd m3. (TASR)

Ruská armáda po rozsiahlych náletoch na Ukrajinu vyhlásila, že zničila všetky vytýčené ciele. Rusko útočilo riadenými strelami z bombardérov Tu-95MS a odpaľovalo aj  hypersonické rakety Kinžal.

"Ruská armáda vykonala niekoľko útokov s vysoko presnými zbraňami dlhšieho doletu a bezpilotnými lietadlami... Ciele útokov boli zasiahnuté, všetky objekty boli zničené," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že v hlavnom meste Ukrajiny zahynula v dôsledku týchto útokov jedna žena. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že v Kyjevskej oblasti zahynuli ďalší dvaja ľudia.

Gubernátor Charkova Oleh Synehubov zároveň hlásil, že pri útokoch v tomto východoukrajinskom meste zahynula jedna žena.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti tvrdí, že pri dnešnom ukrajinskom útoku bol vážne zranený jeden človek. Protivzdušná obrana mala zostreliť štyri ukrajinské rakety.

"Náš systém protivzdušnej obrany pracoval nad Belgorodom a Belgorodskou oblasťou - pri priblížení k mestu boli zostrelené štyri vzdušné ciele," uviedol Gladkov na Telegrame. Jeden človek podľa neho utrpel črepinové poranenia a vo vážnom stave ho previezli do nemocnice.

Ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo, že nad Belgorodskou oblasťou zničilo štyri strely z ukrajinského raketometu Vilcha. Belgorodom podľa agentúry opakovane zneli poplašné sirény. (ČTK)

Rusko pri rozsiahlom vzdušnom útoku na Ukrajinu omylom zasiahlo vlastnú dedinu. Incident priznalo ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého nebol nikto zranený.

"Pri lete lietadla vzdušno-kozmických síl nad osadou Petropavlovka vo Voronežskej oblasti došlo k neštandardnému pádu leteckej munície. Žiadne zranenia," uvádza sa v stanovisku ministerstva. Poškodených však podľa neho bolo šesť budov.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev uviedol, že časť obyvateľov dediny prevážajú do náhradného ubytovania.

Rusko odpálilo na Ukrajinu 99 rakiet rôzneho typu, letectvo zostrelilo 72 z nich, uviedol veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Zalužnyj. Energetická spoločnosť Ukrenerho dodala, že po útokoch ostalo asi 250-tisíc ľudí bez elektriny. (TASR)

Ďalší mohutný ruský útok na Ukrajinu si vyžiadal najmenej štyri obete. Úrady zatiaľ hlásia 92 zranených. Podľa prezidenta Zelenského stále pokračujú záchranné operácie, zasahuje viac ako päťsto záchranárov, policajtov a ďalších pracovníkov.

V Charkove zomrela pri útoku najmenej jedna civilistka zomrela a ďalších 41 ľudí utrpelo zranenia, oznámil gubernátor Oleh Synjehubov. Podľa jeho slov útok poškodil obytné domy a zariadenia civilnej infraštruktúry.

Okresy Buča a Vyšhorod zostali po útokoch čiastočne bez dodávok elektrického prúdu. Rnergetická spoločnosť DTEK uviedla, že hneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí, začnú s obnovou dodávok elektriny.

Od konca roka vypálili ruské sily podľa Zelenského 170 dronov a desiatky rakiet rôznych typov. Absolútna väčšina z nich mierila na civilnú infraštruktúru.

Poľsko vyslalo do vzduchu stíhačky v súvislosti s ďalším rozsiahlym ruským vzdušným útokom na Ukrajinu, oznámila to poľská armáda. V piatok narušila poľský vzdušný priestor ruská raketa.

"Za účelom zabezpečenia bezpečnosti poľského vzdušného priestoru boli aktivované dve dvojice stíhačiek F-16 a spojenecké tankovacie lietadlo," uviedla poľská armáda s tým, že najprv vzlietli dva americké a potom dve poľské lietadlá.

Štart stíhačiek armáda dala do súvislosti s rozsiahlym ruským vzdušným útokom na Ukrajinu, ktorý si podľa predbežných informácií vyžiadal desiatky zranených. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 810 ruských vojakov. Od začiatku vojny tak ruská armáda stratila 360 820 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 7 tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a 2 raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 990 tankov, 11 100 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 531 delostreleckých systémov a 945 raketometov.

V Kyjeve boli počuť výbuchy, podľa úradov nad metropolou a jej okolím pracovali systémy protivzdušnej obrany. Agentúra AFP informovala o najmenej desiatich silných explóziách.

Starosta mesta Vitalij Kličko na sociálnej sieti oznámil, že trosky zničenej rakety dopadli do parku v jednej z mestských častí. Neskôr doplnil, že zasiahnutý bol tiež jeden z objektov civilnej infraštruktúry mesta.

Raketový útok, podľa webu Ukrajinská pravda zrejme s využitím bombardérov Tu-95, nasledoval po tom, ako Rusko na Ukrajinu zaútočilo 35 dronmi. Tie ukrajinská protivzdušná obrana zničila.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko oznámil, že po raketovom útoku dopadli v jednej zo štvrtí kusy zničených striel na strechu obytného domu, inde sa podľa neho zrútili na budovy skladov.

Podľa Klička bolo desať ľudí zranených vo štvrti Solomenskyj neďaleko centra mesta, kde po raketovom útoku vypukol požiar. Deväť zo zranených je podľa neho v nemocnici.

Poškodený bol tiež najmenej jeden objekt civilnej infraštruktúry, ukrajinské médiá spomenuli, že v časti mesta nejde elektrický prúd a prestala tiež tiecť voda a zatiaľ píšu o troch zranených.

Starosta Charkova Ihor Terechov tiež informoval o rozsiahlom raketovom útoku na jeho mesto. Neskôr doplnil, že niekoľkokrát bolo zasiahnuté centrum, oblasť s obytnými domami. "Teraz tam horí, na miesto idú záchranné zložky," uviedol.

Podľa úradov útok neprežil jeden človek, ďalších 20 utrpelo zranenia.

Rusko vyslalo na Ukrajinu 35 dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana ich všetkých zničila, uviedlo podľa agentúry Reuters ukrajinské letectvo. Teraz je vo veľkej časti krajiny vyhlásený poplach kvôli ruským raketám.

"Raketová hrozba na územiach, kde platí letecký poplach! Hrozba odpálenia riadených striel z lietadiel Tu-95MS. Vo vzduchu je celkovo 16 strategických bombardérov Tu-95MS," varovalo ukrajinské letectvo.

Kyjevské úrady v noci informovali o tom, že pád trosiek jedného z dronov spôsobil požiar v obytnej budove vo východnej časti mesta. O tom, že by niekto utrpel zranenia, sa nezmienili.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že v Kyjeve bolo počuť explózie a vypukol aj požiar. O zostrelení dronov nad mestom informoval aj starosta Mykolajiva.

Ťažiskom vojny na Ukrajine bude v tomto roku Krymský polostrov a s ním súvisiaca bitka o Čierne more. Prezident Zelenskyj to povedal v rozhovore s magazínom The Economist. Odmietol, že by Rusko momentálne víťazilo, a vyzval spojencov na pokračovanie pomoci.

Izolovať ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, je pre Ukrajinu "nesmierne dôležité", uviedol Zelenskyj. "Je to pre nás spôsob, ako obmedziť počet útokov z tejto oblasti," dodal.

Úspešná ukrajinská operácia na Kryme by podľa neho poslúžila ako "príklad svetu" a mala by dopady v samotnom Rusku.

Ukrajina v uplynulom roku zaznamenala v Čiernom mori nečakané úspechy, keď potopila "veľký počet" lodí ruskej Čiernomorskej flotily, povedal ďalej Zelenskyj. Rýchlosť prípadného úspechu ohľadom Krymu ale bude závisieť od vojenskej pomoci, ktorú Ukrajina dostane od západných partnerov. V tejto súvislosti znovu požiadal o nemecké strely Taurus, ktoré by umožnili zničiť Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s polostrovom a tým Krym v podstate izolovať.

Menej otvorený bol Zelenskyj ohľadom možnosti oslobodiť Ruskom zabrané územia na juhu a východe krajiny. Strategickým cieľom síce zostáva obnova Ukrajiny v pôvodných hraniciach, odmietol ale povedať, koľko územia by v tomto roku ukrajinská armáda mohla "deokupovať".

Bezprostrednou úlohou bude "brániť východ, zachrániť veľmi dôležité mestá Ukrajiny, východné i južné, Charkov, Dnipro, Záporožie, Cherson, Mykolajiv", a tiež chrániť kritickú infraštruktúru krajiny.

Zelenskyj napriek neúspešnej ukrajinskej ofenzíve z minulého roka, súčasnému preberaniu iniciatívy na bojisku Ruskom aj kolísavej podpore západných spojencov odmietol, že by Ukrajina vojnu prehrávala.

"Možno sme neuspeli (v roku 2023) tak, ako si svet želal. Možno nie je všetko také rýchle, ako si niekto predstavoval," povedal s tým, že myšlienka, že ruský prezident Vladimir Putin vyhráva, nie je viac ako "pocit".

Skutočnosť je podľa neho taká, že ruské sily zaznamenávajú obrovské straty v miestach, ako je Avdijivka. Putinovej armáde sa v roku 2023 nepodarilo dobyť jediné veľké mesto, zatiaľ čo Ukrajine sa podarilo prelomiť ruskú blokádu Čierneho mora a teraz prepravuje milióny ton obilia po novej námornej trase, povedal Zelenskyj.

Vzhľadom na neistú budúcnosť americkej podpory po voľbách v Spojených štátoch v novembri tohto roka vyzval európske krajiny, aby v USA vo vlastnom záujme lobovali za pomoc Ukrajine. Pripomenul, že spravodajské služby viacerých európskych krajín začali skúmať scenár možného napadnutia Ruskom.

"Putin cíti slabosť ako zviera, pretože je zviera. Cíti krv, cíti svoju silu. A zožerie vás na večeru aj s celou vašou EÚ, NATO, slobodou a demokraciou," dodal.

Hlava ukrajinského štátu pripustila, že miera "mobilizácie ukrajinskej spoločnosti a sveta", ktorá bola viditeľná na začiatku vojny pred bezmála dvoma rokmi, dnes neexistuje. "To sa musí zmeniť," povedal s tým, že je potrebné znížiť odvodový vek zo súčasných 27 rokov a obmedziť výnimky, ktoré umožňovali vyhnúť sa službe v armáde.

Akokoľvek ide o nepopulárne opatrenie, alternatíva k nemu podľa Zelenského neexistuje. (ČTK, The Economist)