Ukrajina Rusko Online: Moskva hrozí Západu odvetou, ak sa zmrazenými ruskými aktívami podporí Ukrajina

Sedem ľudí bolo dnes večer zranených pri ruskom ostreľovaní Chersonu, administratívneho centra rovnomennej oblasti na juhu Ukrajiny. Najmladší zo zranených má 15 rokov, najstarší 78 rokov.

Vyplýva to z informácií šéfa oblastnej správy Oleksandra Prokudina, ktoré citovala Ukrajinská pravda.

V tom istom regióne sa obeťou útoku ruského bezpilotného lietadla v obci Stanislav stal 69-ročný civilista, informovala tlačová agentúra Unian.

Podľa novín Rusi zasadili masívny úder obytným oblastiam, pričom v obci vypuklo niekoľko požiarov. Útoky poškodili kritickú infraštruktúru mesta, najmä plynovod, a zasiahli aj jedno zo zdravotníckych zariadení. (ČTK)

Poľskí farmári od nedele prerušia protest na hraničnom priechode s Ukrajinou Medyka-Šehyni. Rozhodli sa tak po tom, čo ich minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski ubezpečil, že ich požiadavky budú splnené.

Poľskí kamionisti však budú počas Vianoc pokračovať v blokádach troch ďalších priechodov a pustia ešte menej vozidiel ako predtým, informovali agentúry PAP a Reuters.

Líder farmárov Roman Kondrów v sobotu na tlačovej konferencii v Medyke uviedol, že protest prerušia v nedeľu od 08.00 h do 2. alebo 3. januára. Zdôraznil, že ak dostane od premiéra Donalda Tuska písomné vyhlásenie, že požiadavky farmárov budú splnené, protest s najväčšou pravdepodobnosťou nebude obnovený.

Minister Siekierski povedal, že splnenie všetkých požiadaviek farmárov nejaký čas potrvá. Dodal, že finančné prostriedky na splnenie niektorých z nich sú už k dispozícii.

Poľskí kamionisti od 6. novembra blokujú niekoľko priechodov s Ukrajinou. Žiadajú Európsku úniu, aby znovu zaviedla systém, podľa ktorého ukrajinské spoločnosti potrebujú na činnosť v Európskej únii povolenia, keďže to isté platí pre vodičov z EÚ, ktorí chcú vstúpiť na Ukrajinu.

Neskôr sa k nim pridali farmári, ktorí okrem iného požadujú od vlády dotácie na kukuricu, pretože jej cena klesla v dôsledku dovozu z Ukrajiny. Priechod v Medyke začali blokovať 23. novembra.

Naopak - vodiči kamiónov chcú svoju blokádu v nasledujúcich dňoch ešte viac vystupňovať. Avizovali, že pustia len jedno nákladné auto každé tri hodiny a nie tri každú hodinu ako doteraz. (TASR)

Komunistická strana Ruskej federácie nominovala Nikolaja Charitonova za svojho kandidáta do budúcoročných prezidentských volieb. Voľba prebehla na straníckom zjazde v Moskovskej oblasti.

Charitonov (75) kandidoval za prezidenta v roku 2004, v súboji s prezidentom Vladimirom Putinom vtedy získal 13,8 percenta hlasov.

"Charitonovovu kandidatúru podporila v tajnom hlasovaní drvivá väčšina účastníkov zjazdu," citovali ruské médiá predstaviteľa KPRF Alexandra Juščenka.

Komunistická strana Ruskej federácie je druhou najsilnejšou stranou v ruskej Štátnej dume, od roku 1993 ju vedie Gennadij Zjuganov.

KPRF je na papieri opozičnou stranou, no v praxi podporuje vládnu stranu Jednotné Rusko, konštatuje AFP.

Putin (71) svoju kandidatúru oznámil začiatkom decembra, v prípade víťazstva vo voľbách bude môcť zostať pri moci do roku 2030.

Charitonov pracoval v sovietskej ére ako vedúci kolchozu na Sibíri. Neskôr sa stal členom Agrárnej strany, odnože komunistov. Na tohtotýždňovom straníckom zjazde ocenil sovietsku kolektivizáciu poľnohospodárstva ako "správnu reformu". (TASR)

Západní predstavitelia by mali byť opatrní s verejnými vyjadreniami naznačujúcimi, že Rusko je na Ukrajine už porazené.

V svojej správe o vojne na Ukrajine na to upozorňuje americký Inštitút pre štúdium vojny, informuje spravodajský portál Kyiv Independent.

V ostatných dňoch vysokopostavení západní predstavitelia verejne komentovali strategické zlyhania Ruska na Ukrajine. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok povedal, že ruský vodca Vladimir Putin „úplne stratil Ukrajinu“. Podobne sa 20. decembra vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, podľa ktorého Rusko už nedokáže splniť svoj kľúčový cieľ dobyť Ukrajinu.

Keďže vojenská pomoc Ukrajine sa naťahuje a krajina očakáva ťažkú zimu vo vojne, tieto komentáre môžu naznačovať, že západná podpora Ukrajine nie je naliehavo potrebná, varuje ISW. „Ruskí aktéri v informačnom priestore budú pravdepodobne pokračovať vo využívaní západných vyhlásení o neúspechu ruských operácií v roku 2023 a budú takéto vyhlásenia falošne označovať za indikátory, že západní lídri zamýšľajú prestať podporovať Ukrajinu,“ uviedli analytici.

Inštitút poukázal na to, že predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Vadym Skibickyj odmietol tvrdenia, že Rusko už vojnu na Ukrajine prehralo. „Putinove ciele neboli dosiahnuté ani v roku 2022 ani v roku 2023. Jednoducho ich odkladá na ďalší rok,“ vyjadril sa.

Analytici ISW s tým súhlasia a tvrdia, že Putin bude pokračovať v snahe dosiahnuť jeho vojenské ciele napriek obrovským stratám. „Súčasné zlyhanie ruských operácií na Ukrajine nie je zatiaľ trvalý stav,“ uvádzajú. (SITA, Kyiv Independent)

Nemecko poslalo Ukrajine vojenskú pomoc. Ide o muníciu do tankov, odmínovaciu techniku, protilietadlové zbrane, prieskumné drony, vozidlá hraničnej hliadky, systémy ochrany pre vrtuľníky, nákladné autá a zdravotnícky materiál.

Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na nemeckú vládu.

Nemecko od začiatku rozsiahlej ruskej invázie sústavne podporuje Ukrajinu dodávkami zbraní a vybavenia. Dodávky pochádzajú z nemeckej armády a štátnych zákaziek so súkromnými spoločnosťami.

Vo štvrtok sa Nemecko zaviazalo k poskytnutiu 88,5 milióna eur na podporu ukrajinskej energetiky čeliacej útokom počas zimy. (SITA, Kyiv Independent)

Moskva hrozí Západu odvetnými krokmi v prípade, ak sa ruské štátne aktíva zmrazené v Európskej únii alebo USA použijú na podporu Ukrajiny. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Ak nám niekto niečo skonfiškuje, potom uvidíme, čo môžeme skonfiškovať ako odpoveď," povedal Peskov.

Ruské aktíva na Západe sú zmrazené v dôsledku vojny, ktoré vedie Moskva proti Ukrajine. Vláda v Kyjeve požaduje prístup k týmto prostriedkom, aby z nich mohla financovať obnovu krajiny. Ak by sa to stalo, znamenalo by to nezákonnú konfiškáciu ruského majetku a zároveň "vážny úder pre celý medzinárodný finančný systém", varoval Peskov. Rusko "nenechá na pokoji" štáty, ktoré pristúpia k takýmto krokom, pohrozil.

Európska komisia (EK) eviduje v spoločenstve európskych krajín zmrazené ruské aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd eur. Tento mesiac navrhla prvé opatrenia smerujúce k ich využitiu na podporu Ukrajiny. Aktíva sú síce zmrazené, ale vytvárajú príjmy.

"Postupom času tieto aktíva generujú čoraz väčšiu likviditu. Niektoré dlhopisy priniesli príjmy v podobe dividend, niektoré cenné papiere sa stali splatnými, a tak sa istina zmenila na hotovosť," uviedol minulý týždeň nemenovaný predstaviteľ Únie.

Komisia ako prvý krok navrhuje, aby sa výnosy z týchto aktív viedli v osobitnom účtovnom systéme. Následne by sa mala časť z nich previesť na Ukrajinu. Vzhľadom na objem zmrazených peňazí by mohlo ísť o miliardy eur ročne. (TASR)

Ruská Ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať prezidentskú kandidatúru Jekateriny Duncovovej, ktorá propaguje víziu "mierového" a demokratického Ruska.

Informovala o tom agentúra AFP.

Komisia zdôvodnila svoje zamietavé stanovisko údajnými "chybami v dokumentoch" potrebných pre zaregistrovanie kandidatúry, ktoré bývalá nezávislá novinárka a komunálna politička Duncovová odovzdala 20. decembra.

Duncovová (40) chcela byť v marcových ruských prezidentských voľbách opozičnou vyzývateľkou dlhoročného šéfa Kremľa Vladimira Putina. Propaguje víziu "humánneho" a demokratického Ruska, ktoré bude "mierové, priateľské a ochotné spolupracovať s každým na princípe rešpektu".

Komisia odmietla Duncovovej kandidatúru jednohlasne, uviedla šéfka komisie Ella Pamfilovová. Po zamietavom rozhodnutí nemôže začať ani získavať podpisy na podporu svojej kandidatúry. O prezidentský úrad sa chcela uchádzať ako nezávislá kandidátka.

"Ste mladá žena, všetko máte pred sebou," povedala Pamfilovová Duncovovej pri oznámení rozhodnutia komisie.

Podľa sobotňajšieho vyjadrenia Pamfilovovej o zaregistrovanie prezidentskej kandidatúry požiadalo už 29 uchádzačov.

V prípade, že by volebná komisia Duncovovej kandidatúru zaregistrovala, musela by na svoju podporu zhromaždiť 300 000 podpisov z najmenej 40 ruských oblastí. Ak by ju zvolili za prezidentku, ihneď po nástupe do funkcie by podľa vlastných slov nariadila prepustenie politických väzňov.

Ruský parlament tento mesiac stanovil pre prezidentské voľby termín 17. marca 2024. Hlasovanie bude ale fakticky trvať tri dni - od 15. do 17. marca.

Vďaka pevnej kontrole nad politickým systémom v Rusku, ktorú si Putin vybudoval za 24 rokov pri moci, je jeho znovuzvolenie v marci takmer isté. Jeho verejne známi kritici, ktorí by mohli byť jeho vážnymi vyzývateľmi, sú buď vo väzení, alebo žijú v zahraničí, a väčšina nezávislých médií je zakázaná. (TASR)

Ruské sily za ostatných 24 hodín útočili na šiestich frontoch. Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého sa v tom čase odohralo 75 bojových stretov.

Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Rusi útočili na kupianskom fronte, bachmutskom, marinskom či zaporožskom fronte. Najintenzívnejšie boje boli pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti, ktoré sa Rusi neúspešne snažia obkľúčiť. Na chersonskom fronte pokračujú ukrajinskí vojaci v úsilí o rozšírenie svojho predmostia, zatiaľ čo Rusi sa naďalej pokúšajú vyhnať ukrajinské jednotky z ich pozícií, pričom utrpeli straty. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská protivzdušná obrana v piatok večer zostrelila všetkých deväť dronov, ktoré Rusi použili. Ukrajinské vzdušné sily to dnes uviedli na rannom brífingu.

Podľa ruskojazyčnej spravodajskej webovej stránky BBC boli drony údajne zostrelené nad Odeskou oblasťou na juhu Ukrajiny a Chmeľnickým regiónom na západe krajiny.

Podľa ukrajinského letectva Rusi útočili bezpilotnými lietadlami nazývanými kamikadze, ktoré pri kontakte s cieľom vybuchujú. Ruská strana sa k vývoju situácie nevyjadrila a BBC nemohla bezprostredne nezávisle overiť tvrdenia Ukrajincov.

Ukrajinská polícia zadržala vysokopostaveného predstaviteľa ministerstva obrany, ktorý je podozrivý zo sprenevery peňazí v hodnote 36 miliónov eur vyčlenených na nákup delostreleckých granátov.

Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

Funkcionár podľa prokuratúry vytvoril systém, v rámci ktorého nakupoval delostrelecké granáty za nadhodnotené ceny. Pri domovej prehliadke u podozrivého sa našli dokumenty potvrdzujúce túto schému. Úradníka, ktorého totožnosť zatiaľ nezverejnili, vzali do väzby.

Ako poznamenala AFP, Ukrajina sa v posledných mesiacoch musela vyrovnať so sériou korupčných škandálov vrátane niekoľkých ďalších na ministerstve obrany. Tamojší vyšetrovatelia sa napríklad zaoberajú dodávkami nekvalitných nepriestrelných viest a nákupom zásob potravín a uniforiem za predražené ceny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom augusta prepustil všetkých úradníkov zodpovedných za nábor do armády v jednotlivých regiónoch krajiny, aby skoncoval so systémom, ktorý umožňoval niektorým ľuďom vyhnúť sa odvodu.

Európska únia stanovila boj proti korupcii ako jednu z podmienok, ktoré musí Ukrajina splniť, aby bola posúdená jej žiadosť o členstvo v Únii. Európska rada minulý týždeň rozhodla o začatí prístupového rokovania s Kyjevom. (TASR)

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing kritizoval postoj pápeža Františka k vojne na Ukrajine a k vojne v Pásme Gazy ako "nie dostatočne jasný". (TASR)

Ruská polícia v piatok zadržala zástupcu riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Olega Frolova pre podozrenie zo sprenevery najmenej 435 miliónov rubľov (4,3 milióna eur).

Podľa stanoviska príslušného vyšetrovacieho výboru bol Frolov zadržaný spolu s ďalšími dvomi podozrivými. Všetci boli obvinení z "rozsiahleho podvodu". V stanovisku sa ďalej uvádza, že obvinení prostriedky spreneverili pri nákupe vybavenia.

Frolov bude držaný vo väzbe až do začiatku súdneho procesu.

Roskosmos už niekoľko rokov trápia finančné problémy. Vesmírnu agentúru postihla séria korupčných škandálov a zlyhaní, ako napríklad augustové stroskotanie sondy Luna-25 na povrchu Mesiaca. Rusko napriek tomu stále plánuje vyniesť na obežnú dráhu Zeme vlastnú vesmírnu stanicu, ktorá by nahradila starnúcu ruskú časť Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), a obnovenie lunárneho programu. (TASR)

Ruské útoky na viaceré obce v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zabili jedného civilistu a ďalších šesť utrpelo zranenia, uviedol úrad regionálnej prokuratúry.

V dedine v okrese Kramatorsk zabila 72-ročného muža letecká bomba, zatiaľ čo pri ruských delostreleckých útokoch boli zranení dvaja muži v veku 48 a 86 rokov v okrese Pokrovsk.

V Torecku, ktorý bol terčom ostreľovania druhý deň po sebe, bola pri vzdušnom bombardovaní zranená 54-ročná žena a traja ľudia vo veku 60 rokov.

Kyjev a Varšava plánujú posilniť vzájomnú spoluprácu, najmä v oblasti obrany, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s novým poľským ministrom zahraničia Radoslawom Sikorskim v Kyjeve.

Zelenskyj uviedol, že so Sikorskim rokovali o významných príležitostiach na ďalšiu spoluprácu, ktorá obe krajiny posilní. "To zahŕňa osobitne spoločnú vojenskú výrobu," povedal s tým, že je ešte potrebné vyriešiť mnoho záležitostí. "Som však presvedčený, že to dokážeme," doplnil.

Ukrajinský prezident už predtým Poľsko a Ukrajinu označil za významných susedov so spoločnou históriou.

Pre Sikorského to bola prvá zahraničná cesta vo funkcii ministra zahraničných vecí. Nová proeurópska vláda poľského premiéra Donalda Tuska sa ujala moci pred týždňom.

Poľsko bolo už pred touto zmenou považované za jedného z najpevnejších podporovateľov Ukrajiny, píše DPA. Kyjevu dodáva tanky a bojové lietadlá, ktoré Ukrajinci potrebujú v boji proti ruskej invázii. (TASR)