Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský minister obrany chce dostať do armády aj Ukrajincov žijúcich v zahraničí

Rozširovanie NATO smerom na východ je ohrozovaním rovnováhy síl v Európe, povedal, náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov počas príhovoru k zahraničným vojenským diplomatom v Moskve.

"Európsky kontinent sa stal dejiskom politického a ekonomického konfliktu medzi Západom a Ruskom," vyhlásil Gerasimov, ktorý zastáva aj funkciu námestníka ministra obrany.

Poukázal na žiadosti Švédska a Fínska o vstup do NATO a na nárast počtu jednotiek Aliancie na základniach vo východnej Európe, v Pobaltí a v oblasti Čierneho mora. Gerasimov však opomenul ruský vojenský útok na Ukrajinu, ktorý sa začal vo februári minulého roka.

Podľa Gerasimova by sa konflikt medzi Západom a Ruskom mohol v budúcnosti zhoršiť, uviedla agentúra Interfax. Predchádzajúce opatrenia na budovanie dôvery v oblasti bezpečnosti v Európe síce strácajú zmysel, no Moskva sa ďalej drží pravidiel, aby sa vyhla konfliktom, vyhlásil Gerasimov.

Dodal, že Rusko ako reakciu na vstup Fínska do NATO vytvorí nové vojenské okruhy pre Leningradskú a Moskovskú oblasť. Fínsko má s Ruskom spoločnú štátnu hranicu dlhú 1370 kilometrov. Plány na vytvorenie okruhov už v minulosti načrtli ruský prezident Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu.

Putin počas nedeľného rozhovoru v televízii o Fínsku vyhlásil:

"Kedysi sme mali skutočne priateľské a vrúcne vzťahy. Nemali sme žiadne problémy, no tie teraz nastanú, pretože vznikne Leningradský vojenský okruh, kde sústredíme isté vojenské jednotky." Rusko pre územie okolo Petrohradu naďalej používa názov Leningradská oblasť z čias Sovietskeho zväzu. (TASR)

Ukrajinský minister obrany Rustom Umerov sa chystá vyzvať Ukrajincov žijúcich v zahraničí, aby sa pridali k ukrajinskej armáde. Naznačil, že muži, ktorí sa nedostavia na odvod, musia počítať s trestami.

Ukrajinské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že sankcie za odmietnutie zatiaľ neplánuje

"Minister vyzýva všetkých občanov Ukrajiny, nech už by sa nachádzali kdekoľvek, aby sa pridali k ozbrojeným silám. Že ste nedostali povolávací rozkaz, neznamená, že už Ukrajine nič nehrozí," povedal hovorca ministerstva Illarion Pavľuk.

"Pokiaľ ide o otázku mechanizmu trestov alebo právneho tlaku na tých, ktorí sú za hranicami Ukrajiny, tak zatiaľ to na stole nie je," dodal.

Denník Die Welt ale predtým s odkazom na rozhovor Umerova s televíziou Welt TV napísal, že v budúcom roku majú doplniť rady ukrajinskej armády Ukrajinci žijúci v Nemecku a že tí, ktorí neuposlúchnu, musia počítať s postihmi. (ČTK)

Ukrajina si bude musieť v prvých dvoch mesiacoch roka 2024 požičať viac, ako pôvodne plánovala, a to z dôvodu viaznucej zahraničnej pomoci. Prísľuby partnerských štátov neboli dostatočné, uviedol minister financií Serhij Marčenko.

Kyjev teraz podľa Marčenka pristupuje k plánu B, ktorý okrem nových pôžičiek predpokladá aj skoršie vyplatenie dividend zo štátom kontrolovaných spoločností.

Európska únia predtým vo štvrtok oznámila vyplatenie ďalšieho úveru na pomoc Ukrajine. Ako uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ide o posledných 1,5 miliardy eur z celkového programu podpory vo výške 18 miliárd eur vyčlenených na rok 2023.

Nie je jasné, ako bude finančná pomoc pre krajinu, ktorá čelí agresii zo strany Ruska, pokračovať v budúcom roku.

Na samite EÚ koncom minulého týždňa sa mal dohodnúť nový program pomoci v hodnote 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky. Maďarský premiér Viktor Orbán ho však zablokoval. (TASR)

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár prijal ruského veľvyslanca na Slovensku Igora Bratčikova. Informoval ho o postoji k vojne na Ukrajine, pričom zdôraznil, že Slovensko ju považuje za porušenie medzinárodného práva. (TASR)

Ukrajinský parlament odhlasoval legalizáciu medicínskej marihuany po tom, čo vojna s Ruskom zanechala tisíce ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou. Marihuana by mala zmierniť ťažké psychické stavy u ľudí zasiahnutých vojnou. (SITA)

Ruské bombardovanie mesta Nikopoľ zabilo dve civilistky. Rusi na útoky, ktoré podnikli ráno, použili ťažké delostrelectvo. Jedného zraneného muža vo veku 86 rokov našli v troskách zničeného domu a previezli ho do nemocnice.

Delostrelecké bombardovanie poškodilo niekoľko obytných domov a ďalšie civilné budovy.

Nikopoľ je pravidelným terčom ruských útokov. Nachádza sa na brehu Kachovkej priehrady oproti mestu Enerhodar, ktoré okupujú ruskí vojaci.

Európska únia poslala Ukrajine poslednú tohtoročnú časť makrofinančnej pomoci vo výške 1,5 miliardy eur, oznámila šéfka Európskej komisie von der Leyenová. Ide o súčasť podporného balíka v hodnote 18 miliárd eur na tento rok.

Balík bol určený na pomoc Ukrajine pri platení za základné verejné služby, pri udržiavaní makroekonomickej stability a pri obnove kritickej infraštruktúry zničenej ruskými útokmi.

„Musíme nájsť dohodu, aby sme Ukrajine naďalej poskytovali podporu, ktorú potrebuje na zotavenie, obnovu a reformy,“ povedala Von der Leyenová v súvislosti s tým, že Maďarsko 15. decembra zablokovalo nový balík pomoci pre Kyjev v sume 50 miliárd eur.

Lídri EÚ preto musia nájsť stratégiu, ako prekonať maďarské obštrukcie. O balíku pomoci v sume 50 miliárd eur bude Európska rada opäť diskutovať vo februári. (SITA, Kyiv Independent)

Berlín vyčlení ďalších takmer 89 miliónov eur na podporu ukrajinskej energetiky. Financie budú využité na opravu poškodenej infraštruktúry aj na prejdenie na zelenú energiu.

„Spolkové ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy poskytne 54,3 milióna eur a spolkové ministerstvo zahraničných vecí poskytne 34,2 milióna eur,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Z Fondu na podporu energetiky financuje Ukrajina energetické zdroje, náhradné dielce a zariadenia, ako sú transformátory a generátory, ktoré pomáhajú udržiavať dodávky energie na Ukrajine. Použije sa aj na opravu zničených rozvodní a elektrární, aby sa obyvateľom naďalej dodávala elektrina a teplo.

Ďalšia časť prostriedkov sa použije na projekty prechodu na zelenú energiu, ako sú fotovoltické systémy na verejných budovách, ako aj na ekologickú rekonštrukciu Ukrajiny.

Na konci roka 2022 už nemecká vláda vyplatila do Fondu na podporu energetiky 129,5 milióna eur. Celkový príspevok Nemecka do fondu tak dosiahol 218 miliónov eur. (SITA)

Ukrajinská tajná služba SBU posilňuje svoju činnosť v tyle nepriateľa, aby ruskú vojnu proti Ukrajine preniesla čo možno najbližšie ku Kremľu, uviedol šéf SBU Vasyl Maljuk. 

Ruského prezidenta Vladimira Putina čakajú prekvapenia, vyhlásil generál v rozhovore pre Politico. Interview zverejnila aj sama SBU. 

"SBU podniká presne zamerané útoky. Bodáme nepriateľa priamo do srdca. Každá naša špeciálna operácia je zameraná na konkrétny cieľ a dáva výsledky. To všetko dokopy sťažuje ruské možnosti viesť vojnu proti Ukrajine a približuje naše víťazstvo," vyhlásil Maljuk.

Šéf SBU medzi prioritnými cieľmi vymenoval ruské vojenské plavidlá, vojenské základne, zásobovacie trasy a podobne. SBU podľa Maljuka chce pomocou diaľkovo ovládaných plavidiel, námorných dronov, vypudiť Čiernomorskú flotilu ruského vojenského námorníctva z anektovaného Krymu.

Drony Sea baby sa už osvedčili pri útoku na ruské vojenské lode a na Krymský most, spájajúci pevninské Rusko s ukrajinským polostrovom, ktorý Moskva anektovala na jar 2014.

SBU si podľa Maljuka starostlivo vyberá ciele, kým podnikne útok. Terčom sú predovšetkým vojenské objekty či objekty, ktoré Rusi používajú na vojnové účely.

SBU rešpektuje normy medzinárodného práva a väčšinu svojich operácií podniká na ukrajinskom území, vrátane Donbasu, Krymu a Čierneho mora, uistil Maljuk. "Je to naša krajina a použijeme všetky možné metódy, aby sme ju oslobodili od okupantov," zdôraznil. (ČTK)

Na Ukrajine odsúdili štyroch občanov za vlastizradu na 12 až 15 rokov väzenia. Ukrajinci bojovali na strane ruských militantov. Prokurátori našli dôkazy, že páchatelia útočili na ukrajinské jednotky.

Odsúdení muži bojovali proti ukrajinskej armáde v Doneckej a Luhanskej oblasti a jeden z nich slúžil v ruských ozbrojených silách na okupovanom Kryme. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinský parlament schválil návrh zákona o legalizácii liečebného kanabisu. Liečivá tohto druhu budú dostupné len na elektronický lekársky predpis. Distribúcia marihuany na rekreačnú spotrebu sa bude naďalej považovať za trestný čin. 

Ako na sociálnych sieťach ozrejmil poslanec ukrajinského parlamentu Jaroslav Železňak, "návrh zákona upravuje obeh konope len pri lekárskych, priemyselných a vedeckých činnostiach". Dodal, že výroba liekov s obsahom marihuany sa bude kontrolovať vo všetkých fázach.

Pestovať konope budú môcť len právnické osoby s príslušnou licenciou a certifikátom, pričom musia zaistiť 24-hodinový videodohľad s prístupom pre políciu. Každá rastlina bude kódovaná, aby bolo možné sledovať jej cestu k pacientovi.

Zákon teraz musí podpísať ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý v lete vyzval poslancov, aby hlasovali za legalizáciu liečebného konope, po čom bol návrh zákona schválený v prvom čítaní.

Železňak uviedol, že zákon nadobudne účinnosť šesť mesiacov po svojom zverejnení, teda "niekedy v druhej polovici roka 2024".

Prijatý zákon sa týka regulácie obmedzeného obehu konope, konopnej živice, konopných extraktov, tinktúr a tetrahydrokanabinolu (THC). Ešte v máji 2000 ich pritom ukrajinská vláda zaradila na zoznam nebezpečných omamných a psychotropných látok zakázaných na Ukrajine. (TASR)

Rusko zvažuje zníženie svojho podielu v niektorých veľkých ruských podnikoch, v ktorých by si však ponechalo kontrolný podiel. Prípadná privatizácia by sa mohla týkať približne 30 firiem, povedal ruský minister financií Siluanov.

Zatiaľ však nie je jasné, ktoré podniky by sa na privatizačný zoznam mali dostať.

"Ministerstvo financií navrhlo vláde zníženie štátneho podielu vo veľkých firmách, v ktorých momentálne kontroluje viac než 50 %, pričom redukcia podielov by neznamenala stratu kontroly," povedal Siluanov v rozhovore pre ruskú televíziu Russia 24.

"Takýto krok by mohol priniesť desiatky, prípadne stovky miliárd rubľov," dodal minister s tým, že je na vláde, koľko firiem by na privatizačný zoznam zaradila, navyše o plánoch je ešte potrebné diskutovať.

"Je tu približne 30 veľkých podnikov, kde by sa dalo uvažovať o znížení štátneho podielu a o jeho nahradení súkromným biznisom," povedal Siluanov. Takýto krok by podľa neho znížil štátu náklady a stimuloval firmy k úsiliu dosahovať vyššie zisky.

S myšlienkou privatizácie už skôr prišiel Andrej Kostin, šéf banky VTB, druhej najväčšej banky v Rusku. Kostin povedal, že západné sankcie zničili prvky ruskej ekonomiky, na ktorých sa pracovalo posledných 30 rokov. Rusko preto teraz potrebuje prostredníctvom privatizácie, prerozdelenia rozpočtových fondov a zvýšením dlhu vytvoriť nový model rastu. (TASR)

Rusko už upúšťa od predstieraného záujmu o mierové rokovania, ukazujú to najnovšie vyjadrenia hovorcu Kremľa Peskova, analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Peskov povedal, že Moskva v tejto chvíli nemá dôvod začať mierové vyjednávania s Ukrajinou a „neexistujú na ne žiadne predpoklady“. Týmto vyhláseniam predchádzali tohtotýždňové komentáre ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý povedal, že sa nevzdá cieľov vojny proti Ukrajine.

Kremeľ počas svojej invázie na Ukrajinu opakovane tvrdil, že je otvorený mierovým rozhovorom s Kyjevom s cieľom ukončiť nepriateľské akcie. V rámci podmienok napríklad požadoval, aby sa Ukrajina vzdala rozsiahlych území na východe, čo Kyjev neprekvapivo dôrazne odmietol a naopak vyzval Rusko, aby sa úplne stiahlo z okupovaných oblastí.

„Kremeľ predtým presadzoval informačné operácie predstierajúce záujem o rokovania s Ukrajinou s cieľom postaviť sa do úlohy zodpovednej strany a obviniť Ukrajinu z odmietania 'rozumných' rokovaní navrhovaných Ruskom. Zdá sa, že Kremeľ od týchto informačných operácií ustupuje,“ uviedol Inštitút. (SITA)

Minister práce Tomáš oznámil prerušenie spolupráce s konzorciom mimovládnych organizácií na čele s Nadáciou otvorenej spoločnosti v projekte integrácie občanov Ukrajiny na Slovensku.

Pôvodnú zmluvu podpísalo predošlé vedenie ministerstva a v rámci projektu sa vyčerpalo 16 miliónov eur. Objem alokovaných financií sa zníži na 7,5 milióna eur. Zmení sa aj nastavenie projektu. Finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu dostanú priamo mestá a obce. Časť peňazí bude mať aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

"Úrad následne vyberie občianske združenia, ktoré budú na projekte participovať. Rozdelenie prostriedkov bude zohľadňovať odporúčania Európskej komisie. Prijímateľmi budú takmer výlučne slovenskí občania a financie sa použijú na kvalitné a účinné integračné aktivity," uviedol Tomáš.

Nový projekt schválila komisia pri monitorovacom výbore Programu Slovensko. Projekt Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR - mimovládne organizácie bol určený a realizovaný konzorciom šiestich nezávislých nadácií pod vedením Nadácie otvorenej spoločnosti. (TASR)

Švajčiarsko ohlásilo nový balík pomoci Ukrajine v hodnote 11,5 milióna frankov. Celková zimná pomoc zo strany Švajčiarska sa tak zvýšila na približne 26 miliónov frankov.

Švajčiarske financie dostanú mimovládne organizácie, ktoré pracujú v blízkosti ukrajinských frontových línií, aby opravili poškodenú civilnú infraštruktúru, dodali vykurovacie látky a pomohli zabezpečiť dostupnosť čistej vody.

Časť financií od švajčiarskej vlády na zimnú pomoc smeruje aj priamo k ukrajinským záchranárom a pre programy OSN zamerané na zmiernenie vplyvu chladného počasia a ruských útokov na energetickú infraštruktúru.

Ide o programy, ktoré zabezpečujú Ukrajincom oblečenie do chladného počasia a ďalšiu materiálnu pomoc a tiež priame platby v hotovosti tým, ktorí pre vojnu museli opustiť svoje domovy alebo ich boje inak postihli. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinský minister pre infraštruktúru Kubrakov sa stretol so svojím novovymenovaným poľským náprotivkom Klimczakom. Diskutovali o blokáde nákladných vozidiel na spoločných hraniciach oboch krajín, ktorú zorganizovali poľskí kamionisti.

Schôdzka mala podľa ukrajinského rezortu pre infraštruktúru prebehnúť v poľskej metropole. "Absolvovali sme prvú schôdzku s novovymenovaným ministrom pre infraštruktúru Poľska Klimczakom vo Varšave. Diskutovali sme o viacerých otázkach v dopravnom sektore, hlavnou témou však bolo odblokovanie hraníc," uviedlo ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení bez toho, aby spresnilo, kedy k tejto schôdzke došlo.

Tisíce kamiónov vezúcich tovary sa celé týždne hromadili na poľských hraničných priechodoch s Ukrajinou, dôvodom boli protesty, ktoré sa začali 6. novembra.

Poľskí vodiči kamiónov žiadali zaviesť obmedzenia pre vstup ukrajinských autodopravcov do EÚ, ktoré boli zrušené vlani po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Slovenskí vodiči podnikli podobné protesty.

Poľskí a slovenskí vodiči obviňujú ukrajinských vodičov, že využívajú vstup do EÚ bez povolení na znižovanie cien a ponúkajú služby, na ktoré nemajú povolenie, píše agentpra Reuters.

Ukrajina sa pri cestnej preprave svojho vyvážaného a dovážaného tovaru veľmi spolieha na Poľsko, členský štát EÚ, predovšetkým od začiatku ruskej invázie pred takmer dvoma rokmi. (TASR)

Ruskí a ukrajinskí vojaci podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny pokračujú v pozičných bojoch na celom fronte. Analytici inštitútu však uviedli, že ruská armáda dosiahla malý ale potvrdený postup severne od mesta Bachmut.

Geolokačné zábery totiž ukázali, že ruské jednotky mierne postúpili severozápadne od obce Spirne, ktorá leží 25 kilometrov severovýchodne od Bachmutu.

Ukrajinský minister obrany Umerov chce, aby aj muži z Ukrajiny žijúci v zahraničí absolvovali na budúci rok vojenskú prípravu. "Stále diskutujeme o tom, čo by sa malo stať, ak neprídu dobrovoľne," objasnil Umerov.

Viaceré nemecké médiá vrátane magazínov Bild a Politico citovali Umerovov výrok, že Ukrajinci vo veku od 25 do 60 rokov v Nemecku a iných krajinách, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu, sa majú hlásiť v náborových centrách ukrajinských ozbrojených síl.

Minister spresnil, že ide o "pozvanie", ale v prípade, ak by niekto výzve nevyhovel, budú zrejme nasledovať sankcie.

Ukrajinská armáda by chcela zmobilizovať ďalších 450-tisíc až 500-tisíc vojakov na odrazenie ruskej invázie. Finančné a politické rámcové podmienky však ukrajinské vedenie zatiaľ nemá vyjasnené. Prezident Zelenskyj na svojej výročnej tlačovej konferencii označil mobilizáciu za "citlivú otázku".

Umerov podotkol, že dôležitá je transparentnosť: v budúcnosti by malo byť dotknutým osobám vopred jasné, ako budú vycvičené a vybavené, kde a kedy budú slúžiť a kedy budú prepustené do civilu.

Agentúra DPA dodala, že napriek zákazu mnohí Ukrajinci schopní služby v armáde po začiatku vojny odišli do zahraničia - časť z nich sa tak úmyselne vyhla povolaniu do ozbrojených síl.

Na nedávnom Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Umerov v príhovore vyhlásil, že pri mobilizácii očakáva od miestnych orgánov väčšiu pomoc ako doteraz. (TASR)

Systémy protivzdušnej obrany v Kyjeve a v ďalších oblastiach v krajine zostrelili desiatky dronov iránskej výroby, ktorými útočili ruské jednotky. Ukrajinskej armáde sa podľa vyjadrenia podarilo zostreliť 34 z 35 týchto dronov.

"Ruskí okupanti útočili s bezpilotnými lietadlami typu Šahíd z troch smerov," spresnilo na platforme Telegram ukrajinské letectvo s tým, že išlo o okupovaný Krym, Primorsko-Achtarsk a Kursk.

Moskva v poslednom čase vystupňovala nočné útoky na Ukrajinu, pripomína AFP. Ukrajina medzitým už požiadala svojich spojencov o dodanie viac systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

Biely dom dúfa, že americký Kongres schváli pomoc Ukrajine v boji proti ruskej invázii v sume 61 miliárd dolárov v januári. Povedal to hovorca americkej Rady národnej bezpečnosti John Kirby.

„Je naozaj dôležité, aby sme v januári mohli pokročiť s nejakými dodatočnými financiami pre Ukrajinu, pretože boje sa nezastavia," povedal Kirby a upozornil na zvýšenú ruskú aktivitu pri meste Avdijivka na východe Ukrajiny. Dodal, že ruské útoky na toto frontové mesto sa môžu zintenzívniť, keď zamrzne pôda.

Financie na pomoc Kyjevu neschválil Senát, keďže republikáni žiadali, aby sa do legislatívy o podpore zahrnuli prísnejšie bezpečnostné opatrenia na americko-mexickej hranici. (SITA)

Ukrajina sa v boji proti ruským inváznym jednotkám čoraz viac spolieha na bezpilotné lietadlá každého druhu. Uviedol to ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Ide o zjavnú prioritu štátu a konkrétny spôsob ochrany životov našich bojovníkov," povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore.

Informoval, že s predstaviteľmi vlády a armády v Kyjeve hovoril o tom, aké drony sú v sklade, a aké sú potrebné na fronte. "Logistika bude urýchlená," povedal prezident. Pracuje sa aj na zlepšení účinnosti bezpilotných lietadiel.

Ukrajina sa chystá v budúcom roku vyrobiť milión malých FPV dronov, ktoré sú veľmi žiadané na fronte, a asi 11-tisíc dronov so stredným a dlhým doletom, potvrdil ukrajinský minister strategického priemyslu Oleksandr Kamyšin.

FPV drony sú pôvodne drony pre civilné použitie, ale Ukrajina ich od prvých dní plnohodnotnej ruskej invázie upravuje na armádne účely, podotkla agentúra Reuters.

Oznámenie ministra prichádza po tom, ako zámer vyrobiť milión dronov na Ukrajine v budúcom roku v utorok spomenul ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Všetky výrobné zariadenia sú pripravené a začína uzatváranie zmlúv na rok 2024," napísal Kamyšin na platforme Telegram.

Upravené FPV drony sú lacným a účinným nástrojom, ktorý možno využiť na výzvedné účely i útoky, uvádza Reuters. Popri nich sa podľa ministra na Ukrajine v budúcom roku vyrobí viac ako 10-tisíc dronov stredného doletu schopných preletieť stovky kilometrov a viac ako tisíc dronov s doletom nad tisíc kilometrov. (ČTK)