Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda navrhuje mobilizovať až 500 000 ľudí, povedal Zelenskyj

Ruský premiér Michail Mišustin počas návštevy Pekingu vyzdvihol "historicky najlepšie" bilaterálne vzťahy svojej krajiny s Čínou.

Čína a Rusko v posledných rokoch posilnili spoluprácu v oblasti ekonomiky a diplomacie. Ich vzťahy sa zintenzívnili po tom, ako Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, hoci Čína neustále tvrdí, že v tomto konflikte je neutrálna.

"Čínsko-ruské vzťahy pod strategickým vedením čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a ruského prezidenta Vladimira Putina naďalej fungujú na vysokej úrovni," povedal pre čínsku štátnu televíziu CCTV čínsky premiér Li Čchiang.

Li dodal, že obe krajiny sa naďalej budú usilovať udržiavať trvalé priateľstvo, aby do sveta vniesli viac stability a pozitívnej energie.

Mišustin navštívil Čínu dva mesiace po ruskom prezidentovi, ktorý sa počas jednej zo svojich zriedkavých zahraničných ciest stretol s čínskym prezidentom. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj v utorok odmietol myšlienku vstupu Ukrajiny do NATO bez území okupovaných Ruskom. 

"Od žiadneho z našich partnerov sme takýto návrh nedostali. Tiež si ťažko viem predstaviť, ako by to vyzeralo," povedal Zelenskyj na koncoročnej tlačovej konferencii v Kyjeve. Dodal, že najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu by bol jej vstup do NATO ako celku.

Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen navrhol, že Ukrajina by sa mohla stať členom Aliancie aj v prípade, ak by nemala pod kontrolou celé svoje územie. Podľa jeho názoru to mohlo odradiť Rusko od útokov na jej územie a Ukrajina by sa mohla sústrediť na boje v prvej línii.

Ukrajinský prezident tiež poďakoval Nemecku za pomoc a ocenil ho ako druhého najväčšieho podporovateľa Ukrajine po vojenskej i finančnej stránke. (TASR)

Ruská armáda začala proti ukrajinským vojakom nasadzovať plyn, tvrdí CNN. Odvoláva sa na vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa ukrajinskej rozviedky, armádneho zdravotníka a dvoch vojakov, ktorí útok plynom prežili.

Podľa týchto zdrojov plyn ruské sily používajú pri Orichive na juhu Ukrajiny, pričom podľa zdroja z rozviedky ide o formu CS plynu, ktorý obsahuje slzotvorné látky, je žieravý a horľavý.

V posledných týždňoch bolo zaznamenaných deväť útokov plynom, z ktorých jeden viedol k úmrtiu, uviedol zdravotník pre CNN. Plyn pritom na ukrajinské pozície vypustili drony. Po útoku nasledovalo ruské ostreľovanie a ďalšie dronové nálety, opísali ukrajinskí vojaci.

"Najskôr som uvidel dym. Vybehli sme zo zákopu a plyn zrazu začal horieť. Zákop bol v plameňoch. Ten plyn horí, oslabuje vás, nemôžete dýchať, okamžite vám vystrelí do krku," opísal jeden z vojakov. "Nemali sme ani sekundu," dodal.

"Vdychnete to dvakrát a už nemôžete dýchať," spresnil ďalší. Oba CNN ukázali zdravotné záznamy, v ktorých sa uvádza, že mali príznaky otravy.

CS plyn spôsobuje dočasné oslepnutie, dýchavičnosť a pálenie pokožky. Podľa CNN sa používa na potláčanie nepokojov. Jeho nasadenie v boji zakazuje Dohovor o chemických zbraniach, ktorý Rusko ratifikovalo. Správy o nasadení plynu ruskou armádou na rôznych miestach Ukrajiny podľa CNN v nedávnych mesiacoch prichádzali opakovane, jeho použitie pri Orichive sa ale javí ako systematické. (ČTK)

Nová poľská vláda vymenovala nových riaditeľov civilných a vojenských spravodajských služieb i protikorupčného úradu, oznámil premiér Donald Tusk. Dve z vymenovaných sú ženy.

Tusk na tlačovej konferencii povedal, že očakáva "veľmi dobrú, lojálnu a disciplinovanú" spoluprácu s novými šéfmi agentúr, ktorí majú vo svojich oblastiach značné skúsenosti.

Vojenskú spravodajskú službu (SWW) povedie plukovníčka Dorota Gawecká a Ústredný protikorupčný úrad (CBA), ktorý patrí tiež medzi poľské spravodajské služby, Agnieszka Kwiatkowská-Gurdaková.

Novým riaditeľom Agentúry pre vnútornú bezpečnosť (ABW) bude plukovník Rafal Syrysko, ktorý v oblasti kontrašpionáže a vnútornej bezpečnosti pracuje viac ako 30 rokov.

Plukovník Pawel Szot bude na čele Spravodajskej služby (AW) a novým šéfom Vojenskej kontrarozviedky (SKW) sa stal generál Jaroslaw Strózyk, ktorý má tiež vyše 30-ročné skúsenosti, píše AP. (TASR)

Prezident Zelenskyj vyhlásil, že armáda Ukrajiny dosiahla "veľké víťazstvo" v Čiernom mori, kde Kyjev uskutočnil úspešné útoky na ruské vojnové lode a zabezpečil námorné obchodné trasy.

"Každý vie oceniť, že ruská flotila bola zbavená takmer úplnej nadvlády v ukrajinskom Čiernom mori," povedal Zelenskyj na koncoročnej tlačovej konferencii s tým, že Moskva sa pokúsila nastoliť kontrolu "nad tým, čo by sme mali robiť, čo by sme mali vyvážať a podobne".

Ukrajina tiež podľa neho dostane túto zimu niekoľko ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot, bude tak môcť lepšie čeliť rastúcim vzdušným útokom Moskvy. Zelenskyj ich počet nezverejnil, dodal však, že prisľúbené zbrane sú "veľmi dôležitým výsledkom" stretnutí so spojencami počas jeho nedávnych ciest do zahraničia.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii zároveň upozornil, že voľby sa v krajine nemôžu konať v čase vojny. O myšlienke usporiadať voľby sa na Ukrajine vo veľkej miere diskutuje napriek tomu, že ich zakazuje stanné právo, uvádza britský denník The Guardian. Zelenskyj opakovane uviedol, že usporiadanie volieb môže zmariť jednotu v krajine a ľahko to môže využiť Rusko.

Ukrajinský líder tiež uviedol, že si je "istý", že Spojené štáty jeho krajinu nesklamú v súvislosti s podporou.

Podľa Zelenského nikto nevie, kedy vojna s Ruskom skončí. "Domnievam sa, že nikto nevie odpoveď. Dokonca aj rešpektované osoby, naši velitelia a naši západní spojenci, ktorí hovoria, že táto vojna je na mnoho rokov, to nevedia," podotkol Zelenskyj.

V súvislosti so vzťahmi s Poľskom a otázkami blokád poďakoval Varšave za podporu, ktorú Ukrajine poskytla od začiatku invázie. "Musíme byť k sebe otvorení", dodal s tým, že to nie je o vyrokovaní kompromisu s Poľskom, ale o prežití. Zároveň požiadal o príležitosť dostať ukrajinské obilie z krajiny a zdôraznil, že táto otázka by nemala byť politizovaná.

Vyjadril tiež nádej, že nová vláda v Poľsku blokádu na hraniciach s Ukrajinou zastaví. (TASR)

Vedenie ukrajinskej armády navrhuje mobilizovať ďalších 450-tisíc až 500-tisíc ľudí, povedal podľa agentúry Reuters prezident Volodymyr Zelenskyj. O návrhu budú rokovať vládni predstavitelia a následne vec zváži parlament.

S novinármi hovoril na tlačovej konferencii v Kyjeve, ktorá má zhrnúť, ako si Ukrajina brániaca sa ruskej vojenskej agresii viedla v tomto roku. (ČTK)

Na 15 rokov väzenia odsúdili ukrajinského občana, ktorého naverbovala ruská Federálna bezpečnostná služba a pokúsil sa vytvoriť vlastnú skupinu informátorov. Agenti FSB ho do svojich služieb naverbovali v roku 2019 v Podnestersku.

Podľa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) mal odsúdený špión dlhú históriu bojov na strane ruských síl, ktorá siaha na začiatok 90. rokov do obdobia vojny v moldavskom proruskom separatistickom regióne Podnestersko.

Po odštartovaní otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu sa pokúsil vytvoriť vlastnú sieť informátorov, aby získal údaje o rozmiestnení ukrajinských jednotiek na juhu Ukrajiny.

Na Ukrajinu ho vylákali agenti SBU, ktorí predstierali, že s ním budú spolupracovať. Zadržali ho v Odeskej oblasti. (SITA)

Ratifikácia členstva Švédska v NATO tureckým parlamentom závisí od toho, či Kongres USA schváli žiadosť Ankary o nákup stíhačiek F-16. Podmienkou je tiež zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO. (TASR)

Český súd potvrdil bývalému vojakovi Martinovi Sukupovi výnimočný trest 21 rokov väzenia za to, že v rokoch 2014 až 2018 bojoval na Ukrajine na strane proruských separatistov. Muž je od roku 2019 na úteku.

Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Súd uznal bývalého vojaka za vinného z teroristického útoku a účasti na teroristickej skupine. Odvolací súd sa prípadom zaoberal druhýkrát, pôvodne mužovi trest znížil na štyri roky. Proti tomu sa však odvolal štátny zástupca a verdikt so zníženým trestom potom zrušil Najvyšší súd.

Čech by si trest 21 rokov väzenia mal odpykať vo väznici s vyšším stupňom stráženia. Muž je však od roku 2019 na úteku.

Podľa rozsudku Mestského súdu vycestoval v júni 2014 do Doneckej oblasti na Ukrajine, kde sa podľa štátneho zastupiteľstva do roku 2018 zapájal do bojov. Na strane takzvanej Doneckej ľudovej republiky vystriedal podľa ČT24 niekoľko pozícií. (TASR)

Rusko rozmiestnilo pozemné míny na sedemtisíc štvorcových kilometroch popri dvetisíc kilometrov dlhej frontovej línii, povedal minister obrany Sergej Šojgu.

Minister ďalej oznámil, že Moskva plánuje časom zväčšiť svoju armádu na 1,5 milióna vojakov. Cieľom je zvýšiť počet vojakov viazaných zmluvou na 745-tisíc v roku 2024, dodal Šojgu.

Podľa Šojgua Rusko vyrába väčšie množstvá vysoko vyspelých zbraní než NATO, a to napriek medzinárodným sankciám. Aj britské médiá predtým písali o obavách, že Ukrajina zaostáva za Ruskom v produkcii munície.

Šojgu tvrdil, že celkovo bolo zabitých vyše dvetisíc "žoldnierov" z krajín mimo Ukrajiny, ktorí bojovali za Kyjev. (TASR)

Dánsko sa dohodlo na posilnení svojej vojenskej spolupráce so Spojenými štátmi. Obdobné dohody nedávno s USA dosiahli aj susedné severské krajiny, a síce Švédsko a Fínsko.

"V súčasnosti posilňujeme našu bilaterálnu obrannú spoluprácu, pričom nechceme zakrývať skutočnosť, že dohoda s USA predstavuje taktiež prelom v dánskej obrannej politike, keďže zahŕňa amerických vojakov a americký (vojenský) materiál na dánskom území," uviedla dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Dánske ministerstvo obrany informovalo, že dohoda umožní krátkodobé aj dlhodobé nasadenie amerických vojakov a vojenského materiálu na "konkrétnych dánskych vojenských" základniach.

Rezort spresnil, že pôjde o dánske letecké základne v Karupe, Skrydstrupe a Aalborgu, dohoda sa však nevzťahuje na vojenské zariadenia na dánskych autonómnych územiach Grónsko a Faerské ostrovy.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen priblížil, že dohoda bude najskôr platiť desať rokov, po ktorých ju môže ktorákoľvek strana s ročnou výpovednou lehotou zrušiť. Zdôraznil pritom, že sa nemení dánska politika, ktorá nedovoľuje rozmiestnenie jadrových zbraní na území tejto krajiny. (TASR)

Muž, ktorý hovorí, že je bývalým dôstojníkom Wagnerovej skupiny, chce poskytnúť dôkazy Medzinárodnému trestnému súdu vyšetrujúcemu vojnové zločiny na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AP.

Igor Salikov v holandskej relácii EenVandaag prostredníctvom videospojenia uviedol, že priletel do Holandska a zrejme tu požiada o azyl.

Tvrdil, že bol na východnej Ukrajine v roku 2014, keď tam vypukol konflikt, a tiež v roku 2022, keď Rusko začalo plnohodnotný vojenský útok voči svojmu susedovi.

"Viem, odkiaľ prichádzali rozkazy," povedal v relácii EenVandaag. Jeho tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť, pripomína agentúra AP. (ČTK)

Prezident Zelenskyj zostáva najdôveryhodnejším ukrajinským politikom. Dôveruje mu 77 percent respondentov. Na druhom mieste je herec a zakladateľ nadácie získavajúcej financie pre armádu Serhij Prytula so 69 percentami.

Na treťom mieste primátor Kyjeva Vitalij Kličko, ktorému dôveruje 52 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie. (SITA)

Poľský súd odsúdil 14 cudzincov, ktorí boli súčasťou ruskej špionážnej siete v Poľsku, na tresty siahajúce od jedného roka a jedného mesiaca až po šesť rokov odňatia slobody.

Sieť ruských špehov, ktorú odhalili tajné služby, okrem iného plánovala, že vyhodí do povetria vlak prevážajúci pomoc pre Ukrajinu, napísal server Onet.pl.

Pôvodne malo pred súdom stať 16 obžalovaných, medzi ktorými sú Ukrajinci, dvaja bieloruskí študenti a ruský hokejista hrajúci za poľský klub. Všetci boli spočiatku ochotní pristúpiť na dohodu o vine a treste, ale na poslednú chvíľu dvaja ľudia zmenili názor, a tak ich čaká samostatný súdny proces.

Ruskí špehovia podľa portálu dostávali prostredníctvom sociálnej siete telegram za úlohu sledovať vojenský prístav v Gdyni, stanicu v meste Rzeszów či hraničné priechody s Ukrajinou, teda miesta, cez ktoré je do krajiny prepravovaná vojenská a humanitárna pomoc. Na sledovanie poslúžili aj kamery namontované špehmi na týchto miestach.

Šéf siete, označený len krstným menom Andrej, ponúkal 10-tisíc dolárov za vykoľajenie vlaku s vojenským nákladom. Snažil sa tiež nájsť ľudí ochotných zapaľovať domy a autá.

Špehovia mohli počítať s odmenou za každý úkon, od piatich dolárov za vylepenie propagandistického letáku snažiaceho sa poštvať verejnosť proti Ukrajincom, až po 300-400 dolárov za namontovanie kamery. Platení boli v kryptomenách. (ČTK)

Ruský prezident  Putin je presvedčený, že Západ sa snažil rozdeliť Rusko na päť častí. Ruský vodca to povedal v prejave na kolégiu ministerstva obrany Ruskej federácie.

„A samotné Rusko, ako vieme, sa podľa plánov malo rozdeliť na časti... na päť... Netajili sa tým. O všetkom sa diskutovalo otvorene, otvorene diskutovalo," vyhlásil Putin. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruský vodca vo svojom prejave tiež povedal, že západné krajiny „spolupracovali s ruskou piatou kolónou, separatistami a medzinárodnými teroristickými organizáciami“ v snahe „zničiť“ krajinu.

V mnohých ruských jednotkách na kupianskom fronte sa šíri horúčka z krysieho uhryznutia z dôvodu nevhodného zimného oblečenia a nedostatku lekárskej pomoci.  K príznakom patrí silná bolesť hlavy a zvýšenie teploty až na 40 stupňov.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu ukrajinského obranného spravodajstva zverejnenú na komunikačnej platforme Telegram.

Horúčka z krysieho uhryznutia má vírusovú povahu a na človeka sa prenáša z hlodavcov priamym kontaktom v dôsledku vdýchnutia prachu z myších exkrementov alebo jeho prenesenia do potravín.

Ukrajinské obranné spravodajstvo poznamenalo, že ruské velenie ignorovalo sťažnosti vojakov na horúčku a považovalo ich za ďalší prejav snahy o vyhnutie sa účasti na bojových operáciách. (SITA)

Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo fínskeho veľvyslanca v reakcii na podpis dohody o obrannej spolupráci medzi Helsinkami a Washingtonom. 

Ruský rezort diplomacie fínskemu veľvyslancovi Anttimu Helanterovi oznámil, že Moskva prijme odvetné opatrenia voči údajne agresívnym rozhodnutiam Fínska a jeho spojencov v NATO. Ruský režim pritom už takmer dva roky vedie masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Na základe pondelkovej dohody bude mať americká armáda neobmedzený prístup na 15 fínskych vojenských zariadení, kde bude môcť skladovať vojenské vybavenie a muníciu. USA podobné dohody uzavreli už s viacerými krajinami vo východnej Európe, uvádza Sky News.

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen označil dohodu s USA za silný prejav záväzku Spojených štátov brániť Fínsko a celú severnú Európu. (TASR)

Ruské vojská majú na ukrajinskom fronte iniciatívu, tvrdil prezident Putin na schôdzke s ministerstvom obrany. Ukrajinská armáda podľa neho pri protiofenzíve zaznamenala vysoké straty a takmer vyčerpala rezervy.

Ruskojazyčný server BBC upozornil, že o vysokých stratách naopak na ruskej strane dnes hovoril veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj, podľa ktorého má ale Rusko výhodu čo do počtu zbraní a vojakov.

Putin dnes hovoril na zasadnutí, ktorého cieľom bolo podľa ruskej štátnej agentúry TASS zhrnúť aktivity ruskej armády v uplynulom roku a stanoviť ciele na rok 2024.

"Pri hodnotení súčasnej situácie na mieste na línii bojového kontaktu môžeme s určitosťou povedať, že naše vojská majú iniciatívu," uviedol ruský prezident. Podľa neho ruskí velitelia na miestach, kde je to potrebné, držia obranné pozície, na iných postupujú.

Podobné vyjadrenia oboch strán konfliktu nemožno bezprostredne overiť. (ČTK)

Britské ministerstvo obrany potvrdilo tvrdenie Ukrajiny, že Rusko na ňu v decembri po prvýkrát od augusta vypálilo najmenej jednu hypersonickú raketu Kinžal. 

Britské ministerstvo uviedlo, že ruské vzdušné sily odpálili 13. decembra smerom na strednú Ukrajinu najmenej jednu raketu Kinžal, ktorej cieľom bolo vojenské letisko.

"Rusko si túto zbraň vo vojne s Ukrajinou vyhradilo na ciele, ktoré považuje za vysoko hodnotné a dobre strážené. Mnohokrát pravdepodobne minuli svoj cieľ, pričom Ukrajine sa tiež podarilo zachytiť útoky tejto údajne neporaziteľnej zbrane," dodalo ministerstvo.

Rusko pozastavuje daňové dohody s krajinami, ktoré považuje za nie priateľské, vrátane Slovenska. Zákon, ktorý podpísal prezident Putin, nadobudne účinnosť desať dní po jeho publikovaní.

Rusko týmto krokom pozastavuje predovšetkým platnosť niektorých ustanovení dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom, ktoré má so Spojenými štátmi, Britániou, Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Španielskom, Kanadou, Českom, Dánskom, Nórskom, Fínskom, Švajčiarskom a ďalšími nie priateľskými krajinami.

Zákon pozastavuje platnosť prakticky všetkých ustanovení o tom, v akom štáte budú zdanené príjmy, ako aj ohľadom znížených daňových sadzieb, výhod a úľav, dohodnutých s 38 krajinami. (ČTK)

Český prezident Petr Pavel verí, že v roku 2024 môže nastať výrazný posun na bojisku na Ukrajine a jeho dôsledky budú závisieť od volieb v USA a Rusku. Povedal, že zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že to možno nebude, ako by sme chceli.

Pavel vysvetlil, že mal na mysli prezidentské voľby v Rusku s vopred daným výsledkom, a v Spojených štátoch, kde je výsledok neistý.

„A treba očakávať, že čakanie na voľby povedie aj k istým zmenám na bojisku. Prezident Putin predsa jasne povedal, že mierové rozhovory nemôžu byť, kým nebudú jasné výsledky volieb v USA,“ poznamenal český prezident, ktorý je bývalým predsedom Vojenského výboru NATO.

Pavel tvrdí, že ruský vodca Vladimir Putin takto vyjadril svoje očakávania návratu Donalda Trumpa k moci. Podľa Pavla šéf Kremľa predpokladá, že ak v amerických prezidentských voľbách zvíťazí Trump, dokázal by sa s ním dohodnúť, bez ohľadu na to, čo si myslí a chce Ukrajina, Európa a zvyšok sveta.

„Toto je, samozrejme, situácia, ktorá pre nás určite nie je priaznivá a uvidíme, do akej miery sa naplní takýto scenár, v ktorý dúfa Vladimir Putin,“ podotkol Pavel. (SITA)

Ukrajina od začiatku roka skontrolovala a do používania vrátila viac ako 200-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Týždenne sa im podarí skontrolovať tritisíc až päťtisíc hektárov.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu ukrajinského ministerstva hospodárstva.

„Týždenne kontrolujeme tritisíc až päťtisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, a to aj teraz v zime, keď počasie, mierne povedané, nie je priaznivé pre prácu na poliach. Doteraz sa farmárom vrátilo viac ako 200-tisíc hektárov zo 470-tisíc hektárov pôdy, ktorú sme prioritne plánovali skontrolovať a odmínovať,“ povedala prvá podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Ukrajiny Julija Svyrydenková.

Ukrajinská ekonomika by mala byť schopná zvládnuť najbližšie mesiace, rok 2024 však bude tvrdší, než bol ten súčasný. Kyjev sa pritom bude musieť v omnoho väčšej miere spoliehať na vlastné zdroje.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajina dúfa, že budúcoročný predpokladaný rozpočtový deficit v hodnote zhruba 39,38 miliardy eur vykryje najmä vďaka zahraničnej pomoci, čiastočne od Európskej únie a čiastočne od USA.

Obidve pomoci sú zatiaľ blokované, v prípade EÚ Maďarskom a v prípade USA republikánmi v Kongrese.

Očakáva sa však, že by sa financie nakoniec mali schváliť, aj keď podľa ekonómov a zahraničných diplomatov nad finančnou pomocou od USA zostáva visieť otáznik.

Milióny Ukrajincov ostali po odchode na začiatku vojny v zahraničí, takže podnikom chýba pracovná sila, najmä kvalifikovaná. Ekonomiku brzdia aj pokračujúce ruské pokusy blokovať prepravu tovarov v Čiernom mori, aj keď sa Ukrajine časť tovarov darí exportovať. (TASR)

Západné spoločnosti, ktoré ohlásili odchod z Ruska, prišli o viac ako 103 miliárd dolárov. Uviedol to predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin v reakcii na dvanásty balík sankcií  Európskej únie.

"Tie peniaze zostali v Rusku," napísal Volodin na sociálnej sieti Telegram k spomínanej sume 103 miliárd dolárov.

Analytici usudzujú, že ruská ekonomika rastie predovšetkým kvôli zvyšovaniu výroby určenej pre vojnu proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer dva roky. Na sumu 103 miliárd dolárov vyčíslil straty západných firiem donútených k odchodu z Ruska americký portál The New York Times.

Rusko vlani v decembri nariadilo spoločnostiam odchádzajúcim z krajiny predávať svoje ruské aktíva so zľavou najmenej 50 percent a ešte odviesť do štátneho rozpočtu "dobrovoľný príspevok" päť až desať percent z trhovej hodnoty týchto aktív.

Moskva tiež zaviedla štátnu kontrolu nad ruskými pobočkami viacerých západných firiem, ktoré sa chystali na odchod. (ČTK)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila dron pri meste Odincovo pri Moskve, oznámil starosta metropoly Sergej Sobjanin. Letisko Vnukovo predtým ohlásilo, že prerušuje prevádzku, a médiá špekulovali, že sa tak mohlo stať práve kvôli dronu.

"Na mieste, kam dopadli trosky (zostreleného dronu), nedošlo podľa predbežných údajov k škodám ani nikto neutrpel zranenia," napísal starosta Sobjanin. Odincovo leží západne od Moskvy, Vnukovo juhozápadne. (ČTK)

Veľká Británia plánuje podpísať s Ukrajinou desaťročné memorandum o porozumení s cieľom udržať bojaschopnosť Kyjeva v Čiernom mori.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu britského denníka The Telegraph.

Memorandum o porozumení bude obsahovať ustanovenia o zlepšení námorných spôsobilostí poskytnutím lodí, vybavenia, námorných striel a výcviku ukrajinských námorných síl.

Londýn má plány aj na ochranu povojnovej Ukrajiny, vrátane preventívnych opatrení a prísľubov o opätovnom zavedení sankcií a zvýšení dodávok zbraní, ak by sa Rusko rozhodlo znova zaútočiť.

Rusko na Ukrajine zásadne zlyhalo pri ochrane civilistov, uviedol komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Zistenia jeho úradu naznačujú, že ruské sily dopustili hrubého porušovania medzinárodného práva a vojnových zločinov.

"Zo strany Ruskej federácie došlo k rozsiahlemu zlyhaniu pri prijatí adekvátnych opatrení na ochranu civilistov a ochranu civilných objektov pred následkami ruských útokov," povedal Türk na zasadnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve.

Moskva aj napriek množstvu dôkazov predkladaných Kyjevom, medzinárodnými organizáciami či médiami odmieta, že by mierila na civilné ciele. Nie je jasné, koľko civilných obetí si vojna doteraz vyžiadala.

OSN tento rok v októbri uviedla, že len od 1. februára do 31. júla tohto roka zahynulo na Ukrajine najmenej 1 028 civilistov. Organizácia do svojich údajov zahŕňa len overené prípady a upozorňuje, že skutočný počet obetí je vyšší.

OSN eviduje od ruskej invázie na Ukrajinu okrem iného 142 prípadov hromadných mimosúdnych popráv civilistov či mučenia zadržaných.

Narastá pocit, že Rusko získalo vo vojne prevahu a že Ukrajina nemá silu na to, aby zvíťazila. Podľa Estónska to však rozhodne nie je pravda. Tamojšie ministerstvo obrany vypracovalo ambiciózny plán. (hn.cz)

Juhokórejská automobilka Hyundai Motor predá svoj závod v Rusku za symbolických sedemtisíc rubľov, čo je asi 71 eur. Podnik ukončil prevádzku vlani v marci, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Spoločnosť oznámila, že predajom závodu utrpí stratu 287 miliárd wonov. V súčasnosti sa podľa spoločnosti konajú rokovania s ruskou spoločnosťou Art-Finance o dokončení transakcie, ktorej súčasťou by mala byť možnosť odkúpenia.

Spoločnosť bude v Rusku aj naďalej poskytovať servis majiteľom svojich vozidiel.

Hyundai nasleduje niektoré ďalšie veľké automobilky, z ktorých väčšina predala svoje aktíva v Rusku za symbolický poplatok a do transakcie zahrnula opciu na odkúpenie aktív, ktorá by im jedného dňa umožnila návrat.

Rovnakej spoločnosti Art-Finance, za ktorou stojí predajca áut Avilon, predal v máji podiely vo svojich ruských aktivitách aj Volkswagen.

Miesto na ruskom automobilovom trhu zaujímajú po odchode západných automobiliek aj kvôli stagnácii domácej ruskej produkcie čínski výrobcovia. (ČTK)

Ruské sily počas uplynulého dňa pokračovali v útokoch na frontovej línii Kupiansk - Svatove - Kreminna v snahe dobyť zvyšok Luhanskej oblasti a vytlačiť ukrajinské jednotky na západ do východnej časti Charkovskej oblasti.

Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

Podľa analytikov amerického inštitútu ruská armáda pravdepodobne nedosiahla nijaký výrazný pokrok. ISW poukazuje na správu ukrajinského generálneho štábu, ktorá naznačuje, že ukrajinské sily úspešne odrazili ruské útoky v rôznych zónach vrátane severovýchodne a východne od mesta Kupiansk a severozápadne od mesta Kreminna.

Kupiansk sa stal stredobodom obnovených ruských ofenzív pre svoj strategický význam. Keďže je kľúčovým logistickým uzlom, znamená to, že je potenciálnym štartovacím bodom pre ďalší postup na juh alebo západ.

Na Ukrajine prišlo Rusko za posledný deň o ďalších 1 140 vojakov, tvrdí Kyjev. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 348 300, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 798 tankov, 10 771 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 190 delostreleckých systémov.

Rusko do bojov na Ukrajine verbuje žoldnierov s infekčnými ochoreniami ako HIV a hepatitída. Súkromná vojenská skupina Redut, ktorá je podriadená ruskému ministerstvu obrany, ponúka zmluvu na polroka s platom 230-tisíc rubľov a možnými bonusmi.

Keď novinár z nezávislého ruského portálu Važnyje istorii zavolal na inzerát a predstavil sa ako muž s HIV, ktorý chce ísť do vojny, náborový pracovník ho informoval, že zmluvu uzatvorí so súkromnou vojenskou skupinou Redut, pričom dodal, že dobrovoľník s HIV si potrebuje so sebou vziať lieky.

„Poskytujeme len to, v čom budete bojovať. Lieky si kúpite v Donecku, neprivezieme ich,“ povedal v telefóne náborový pracovník.

Pacienti infikovaní HIV a hepatitídou nemôžu podľa ruských zákonov oficiálne uzavrieť zmluvu s ruským ministerstvom obrany.

Minulý rok ukrajinská rozviedka informovala, že ruská žoldnierska Wagnerova skupina začala na Ukrajine masovo verbovať vojnových zajatcov, ktorí trpia vážnymi infekčnými chorobami, najmä HIV a hepatitídou typu C.

Na sankčný zoznam Únie pribudol syn zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva a príbuzná ruského prezidenta Vladimira Putina. Ide o súčasť 12. balíka protiruských sankcií pre vojnu na Ukrajine.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Putinova príbuzná Anna Civiľovová vedie nadáciu Obrancovia vlasti, ktorá podporuje veteránov bojových operácií na Ukrajine a príbuzných vojakov padlých v tejto vojne. Sankcie EÚ boli uvalené aj na samotnú nadáciu. Civiľovová je aj manželkou podnikateľa a gubernátora Kemerovskej oblasti.

V rámci nového balíka sankcií uvalených na Rusko zaviedla Európska únia obmedzenia voči 61 fyzickým a 86 právnickým osobám.

Ocitli sa medzi nimi okrem iných aj propagandistické televízne kanály Spas a Cargrad.

EÚ zostavila najnovší balík sankcií proti Rusku v novembri. Od roku 2024 obmedzí dovoz prírodných aj syntetických diamantov, ako aj šperkov z Ruska. Od nasledujúceho septembra obmedzí aj dovoz ruských diamantov spracovaných v tretích krajinách.

Sankcie tiež zakazujú dovoz propánu a butánu z Ruska. Tieto plyny sa zväčša používajú na kúrenie alebo varenie. Balík zahŕňa tiež opatrenia, ktorými sa EÚ snaží sťažiť obchádzanie cenového stropu na ropu, ktorý zaviedla skupina G7.

EÚ chce týmito sankciami obmedziť ruské financovanie vojny na Ukrajine. Od jej začiatku vo februári 2022 uvalila na Rusko 11 súborov sankcií.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vo vyhlásení uviedol, že EÚ 12. balíkom sankcií predkladá "rozsiahly súbor nových zoznamov a hospodárskych opatrení, ktoré ešte viac oslabia ruskú vojnovú mašinériu". "Náš odkaz je jasný: zostávame pevní v našom záväzku voči Ukrajine a budeme naďalej podporovať jej boj za slobodu a suverenitu," dodal. (TASR)