Ukrajina Rusko Online: Ruskí okupanti pokračujú v úsilí indoktrinovať ukrajinské deti

Ruský rozsiahly útok na Ukrajinu, ktorý nastal v Deň pamiatky obetí hladomoru, bol „zámerným terorom“. Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Viac ako 70 vypustených kamikadze dronov počas noci venovanej spomienke na obete hladomoru. Úmyselný teror. V tom istom čase. Ruské vedenie je hrdé, že môže zabíjať,“ napísal Zelenskyj v príspevku v Telegrame.

„Pracujeme na posilnení našej protivzdušnej obrany a na ďalšom zostrelení cieľov. A pokračujeme v práci na zjednotení sveta proti ruskému teroru. Teroristický štát musí prehrať a byť postavený pred súd za to, čo urobil,“ povedal Zelenskyj.

Hladomor, čo v ukrajinčine znamená „vražda vyhladovaním“, je všeobecne považovaný za jednu z najničivejších národných tragédií Ukrajiny. Hladomor v rokoch 1932 - 1933 bol umelo spôsobený režimom Josifa Stalina a vyžiadal si životy miliónov Ukrajincov.

„Nikdy nezabudneme, čím si Ukrajina musela prejsť. A definitívne zastavíme novú genocídu, ktorú do našej krajiny prinieslo Rusko,“ skonštatoval Zelenskyj.

Logistické problémy ruskej Čiernomorskej flotily v Novorossijsku ovplyvňujú jej schopnosť zasiahnuť Ukrajinu riadenými strelami. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na britské ministerstvo obrany.

Podľa analytikov ruská Čiernomorská flotila už tradične posiela riadené strely do Sevastopoľa na okupovanom Kryme. Keďže toto mesto je čoraz viac ohrozené ukrajinskými útokmi, Rusko pravdepodobne považuje Novorossijsk za najlepšiu alternatívnu lokalitu na preloženie. Presun a opätovná príprava rakiet si však bude vyžadovať nové procesy dodávania, skladovania, riadenia a nakladania, tvrdia predstavitelia britských spravodajských služieb.

Britské ministerstvo obrany tiež pripomenulo, že ukrajinská armáda 13. novembra oznámila, že Rusko prerušila útoky riadenými strelami pre logistické problémy v Novorossijsku. „Rusko sa pravdepodobne pokúsi urýchliť prekonanie týchto problémov, aby mohli byť riadené strely zaradené do zimnej kampane zameranej na útoky voči Ukrajine,“ uvádza rozviedka.

Britské ministerstvo obrany už skôr poznamenalo, že Rusko nahromadilo pred nadchádzajúcou zimou značné zásoby riadených striel a zároveň vytvára bojový priestor pred potenciálnou zimnou kampaňou voči energetickej infraštruktúre Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko prišlo v dôsledku sankcií uvalených na letecký priemysel o 76 osobných lietadiel. Ako referuje web epravda.com.ua s odvolaním sa na ruský denník Kommersant, povedal to ruský minister dopravy Vitalij Saveliev.

Sankcie proti ruskému leteckému priemyslu boli uvalené po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. USA a EÚ zakázali najmä dodávky lietadiel a komponentov do Ruska a tiež zaviazali prenajímateľov vrátiť lietadlá, ktoré už boli prenajaté. Okrem toho boli v zahraničí zhabané cudzie lietadlá ruských leteckých spoločností.

„Rozhodnutie o skonfiškovaní lietadiel nás nečakane prekvapilo. Celkovo sme prišli o 76 osobných plavidiel,“ povedal Saveliev. (SITA)

Európska komisia poskytne 50 miliónov eur na opravu a modernizáciu ukrajinských prístavov, ktoré sú terčom ruských útokov. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej má prisľúbená pomoc uľahčiť vývoz ukrajinských potravín.

"Zlepšenie prístavných kapacít urýchli export potravín a ďalších komodít, ktoré Ukrajina dodáva na svetové trhy," napísala v liste ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Prostriedky EÚ by podľa nej mali postupne prispieť k tomu, aby sa objemy komodít vyvážaných z Ukrajiny dostali na úroveň spred vlaňajšej ruskej invázie, ktorej súčasťou je aj blokáda ukrajinských čiernomorských prístavov. (TASR)

Poľská podpora Ukrajiny bude ešte intenzívnejšia, vyhlásil v Kyjeve predseda Výboru zahraničných vecí poľského parlamentu a poslanec strany Občianska koalícia (KO) Pawel Kowal.

Kowal do ukrajinskej metropoly pricestoval pri príležitosti Dňa pamiatky obetí hladomoru (ukrajinsky Holodomor), ktorý pripadá na štvrtú novembrovú sobotu. Počas návštevy ukrajinskej metropoly sa stretne s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom, predsedom tamojšieho parlamentného výboru zahraničných vecí Olexandrom Merežkom aj podpredsedom vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandrom Kubrakovom.

Ukrajinských politikov plánuje počas týchto rokovaní podľa vlastných slov ubezpečiť o tom, že Ukrajina pre Poľsko naďalej zostáva dôležitým partnerom, pričom jej podpora zo strany Poľska sa ani po nedávnych voľbách nezmenila ani nezmení. "Chcem ukrajinskému vedeniu vyslať signál, že naša východná politika zostane nie len nezmenená, ale bude ešte intenzívnejšia a angažovanejšia, ako pri pomoci, tak aj pri riešení náročných problémov," uviedol.

Zároveň dodal, že nová parlamentná väčšina zahŕňajúca aj stranu KO, ktorá vzišla z nedávnych volieb, plánuje nabádať aj Západ, aby ďalej podporoval Ukrajinu.

"Teší nás, že sa čoskoro začnú rokovania o rozširovaní Európskej únie. Dúfam, že Ukrajina s Moldavskom budú medzi krajinami, ktoré začnú prístupové rokovania a že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny," dodal.

KO nedávno potvrdila, že je pripravená vytvoriť vládnu koalíciu so stranami Tretia cesta (TD) a Nová ľavica (NL). Vznik takejto vlády je v Poľsku čoraz pravdepodobnejší, keďže dosluhujúca vláda vedená stranou Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá síce vo voľbách zvíťazila, nevie získať dostatočný počet poslaneckých mandátov na vytvorenie väčšinovej vlády. (TASR)

Ruský zákonodarca je spájaný s adopciou dvojročného dieťaťa, ktoré bolo údajne odobraté z detského domova na Ukrajine.

Ako vyplýva z vyšetrovania spravodajskej televízie BBC, šéf politickej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov, ktorý je spojencom vodcu Vladimira Putina, figuruje v záznamoch o adopcii dvojročného dievčatka. Dieťa si minulý rok vzala žena, s ktorou je teraz ženatý.

Dievčatko sa pôvodne volalo Margarita a bolo jedným zo 48 detí, ktoré sa stratili z detského domova v Chersone, keď ruské sily ovládli mesto. Záznamy naznačujú, že identita dievčatka bola v Rusku zmenená. Mironov vo vyhlásení na platforme X poprel obvinenia a príbeh v médiách označil ako „falošný“.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca tohto roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. Tá neskôr uviedla, že od začiatku invázie na Ukrajinu deportovali do Ruska viac ako 700-tisíc ukrajinských detí vrátane takmer 1 500 detí z detských domovov alebo detí bez rodičovskej starostlivosti. (SITA, BBC)

Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Michaila Kasianova, ktorý bol prvým premiérom v ére prezidentovania Vladimira Putina, na zoznam tzv. zahraničných agentov.

Na webe rezortu sa uvádza, že Kasianov sa „podieľal na vytváraní a šírení správ a materiálov zahraničných agentov neobmedzenému okruhu ľudí, šíril nepravdivé informácie o rozhodnutiach prijatých verejnými orgánmi Ruskej federácie a politikách, ktoré presadzovali“ a „bol proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine“.

Kasianov sa stal premiérom v roku 2000 po tom, čo bol Putin zvolený do prezidentského úradu. V pozícii predsedu vlády pôsobil až do roku 2004, keď bol odvolaný. Bol zodpovedný predovšetkým za ekonomické reformy.

Po odchode z úradu sa stal prominentnou opozičnou osobnosťou a v roku 2008 sa pokúsil kandidovať na prezidenta, no jeho kandidatúru zamietla národná volebná komisia. Kasianov sa neskôr stratil z dohľadu a po tom, čo Putin vo februári minulého roka poslal vojakov na Ukrajinu, Kasianov opustil krajinu a údajne sa zdržiava v Lotyšsku. (SITA)

Ukrajinský prezident povedal, že je nemožné odpustiť "zločiny genocídy" spáchané počas umelo vyvolaného hladomoru, ktorý sa odohral v 30. rokoch za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina.

"Nie je možné zabudnúť, pochopiť a najmä odpustiť strašné zločiny genocídy, ktoré ukrajinský ľud zažil v 20. storočí," uviedol Zelenskyj podľa agentúry AFP pri príležitosti Dňa pamiatky obetí hladomoru (ukrajinsky Holodomor), ktorý pripadá na štvrtú novembrovú sobotu.

"Chceli si nás podmaniť, zabiť a vyhladiť. Nepodarilo sa im to. Chceli pred nami zakryť pravdu a umlčať hrozné zločiny. Nepodarilo sa im to. Chceli nás zmiasť, uviesť do omylu, prinútiť nás neveriť, nepamätať si. Nepodarilo sa im to. A dnes si s hlbokým smútkom uctievame pamiatku miliónov našich ľudí — miliónov obetí hladomoru,“ konštatoval ukrajinský prezident v príspevku na svojom oficiálnom účte v aplikácii Telegram.

Zelenskyj sa poďakoval všetkým štátom, ktoré Holodomor z rokov 1932 - 1933 oficiálne uznali za "zločin proti ľuďom, proti Ukrajine".

"Svet sa musí zjednotiť a odsúdiť zločiny minulosti. Svet sa musí zjednotiť a zastaviť zločiny dneška. Zlo nebolo zastavené, nebolo odčinené. Teraz to zastavíme," zdôraznil Zelenskyj.

Skutočnosť, že tento pamätný deň využilo Rusko na svoj zatiaľ najmasívnejší útok dronmi na Ukrajinu označil Zelenskyj za "vedomý teror". "Vedenie Ruska je hrdé na to, že môže zabíjať," komentoval Zelenskyj.

Hladomor na Ukrajine, ale aj v iných častiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu, umelo vyvolal vtedajší sovietsky diktátor Josif Stalin. Šlo o súčasť jeho kampane, ktorou chcel roľníkov donútiť, aby sa vzdali svojej pôdy a v rámci kolektivizácie vstúpili do kolchozov. V čase, keď hladomor kulminoval, nebol zriedkavosťou ani kanibalizmus. Moskva však jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu Ukrajincov, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy vrátane ruského. (TASR)

Ruské okupačné orgány na Ukrajine pokračujú v úsilí indoktrinovať ukrajinské deti v okupovaných oblastiach do ruskej národnej a kultúrnej identity.

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské Centrum národného odporu, Kremeľ nariadil úradom v okupovaných častiach, aby zvýšili počet miestnych detí zapojených do programov „vymývania mozgov“.

„Školy, ktoré majú záujem, dostali pokyn, aby sa 70 % ich žiakov zúčastňovalo na olympiádach, vedeckých súťažiach a výmenných programoch. To znamená, že deti by sa mali zúčastňovať na výletoch do Ruska a súťažiach, ktoré oslavujú Rusko,“ uviedlo centrum. To zároveň poznamenalo, že do takýchto aktivít sú zapájané deti od prvého ročníka, počnúc súťažami v kreslení s propagandistickou tematikou. „Účelom celej akcie je zničiť identitu detí, čo je genocídna politika,“ doplnilo centrum.

Rusko zostalo v októbri hlavným dodávateľom ropy do Číny a to aj napriek vyšším cenám, keďže Saudská Arábia pokračuje v znižovaní dodávok. Ukázali to tento týždeň údaje colnej správy.

Čínsky dovoz z Ruska vrátane dodávok prostredníctvom potrubí aj po mori dosiahol minulý mesiac podľa colnej správy celkovo 8,54 milióna ton alebo 2,01 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne. To je pokles o 5,6 % z 2,13 milióna barelov denne v septembri.

Dodávky zo Saudskej Arábie sa v sledovanom období znížili medzimesačne o 2,5 % a medziročne o 16,2 % na 1,56 milióna barelov denne.

Saudská Arábia v októbri opäť zvýšila oficiálne ceny pre ázijských klientov. Rijád svoje ceny dvíha už od júna. To podnietilo niektoré čínske rafinérie, aby hľadali lacnejšie alternatívy na spotovom trhu.

Okrem toho sa Saudská Arábia rozhodla od júla dobrovoľne znížiť produkciu o 1 milión barelov denne až do konca roka, aby podporila ceny ropy. Aj Moskva sa zaviazala predĺžiť redukciu exportu o 300.000 barelov denne do konca roka.

Trhy špekulujú, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojenci z aliancie OPEC+ na nadchádzajúcom zasadnutí na konci novembra predĺžia ťažobné obmedzenia.

Sankčná zľava na ruskú ropu sa v októbri zmenila na prémiu, pretože čínske rafinérie súťažia s rafinériami v Indii o zabezpečenie dodávok. Čínske rafinérie využívajú sprostredkovateľov na prepravu a poistenie ruskej ropy, aby sa vyhli porušovaniu západných sankcií proti Moskve pre vojnu na Ukrajine.

Dovoz z Malajzie, ktorá sa používa ako prekladisko pre sankcionovaný náklad z Iránu a Venezuely, vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 67,1 % na 1,38 milióna barelov denne, čo je tretí najväčší objem po Rusku a Saudskej Arábii.

Americké sankcie na venezuelskú ropu boli uvoľnené v októbri na základe dohody medzi Washingtonom a Caracasom.

Napriek geopolitickému napätiu medzi Pekingom a Washingtonom Čína naďalej nakupuje ropu z USA za priaznivé ceny, pričom minulý mesiac doviezla 1,16 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 96,2 %.

Celkový dovoz ropy do Číny vzrástol v októbri medziročne o 13,5 % na 11,53 milióna barelov denne. Oproti septembru sa import ropy zvýšil o 3,6 %. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj vydal dekrét, ktorým prepustil viacero vysokopostavených generálov Národnej gardy. Najvyššie postaveným odvolaným dôstojníkom je prvý zástupca veliteľa Národnej gardy generálporučík Volodymyr Kondraťuk.

Zelenskyj odvolal aj ďalších troch zástupcov: generálporučíka Olexandra Naboka a generálmajorov Oleha Sachona a Mykolu Mykolenka.

S výnimkou Sachona boli všetci generáli vo funkcii už pred začiatkom invázie ruských síl na Ukrajinu.

Zelenskyj dôvody týchto zmien vo vedení Národnej gardy oficiálne nevysvetlil. Len v júli pritom odvolal dovtedajšieho veliteľa gardy Jurija Lebiďa a na jeho miesto dosadil Olexandra Pivnenka.

Národná garda je polovojenská jednotka, ktorá spadá pod jurisdikciu ukrajinského ministerstva vnútra a zodpovedá predovšetkým za ochranu hraníc a vnútornú bezpečnosť. Obnovená bola v marci 2014 po anexii polostrova Krym Ruskom. Od začiatku ruskej invázie jej príslušníci bojujú na fronte spolu s vojakmi ukrajinskej armády. (TASR)

Rusko uskutočnilo v noci rozsiahly útok bezpilotnými lietadlami na Ukrajinu. V hlavnom meste Kyjev si vyžiadal najmenej piatich zranených, vrátane 11-ročného dieťaťa, informoval starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram.

Podľa veliteľa ukrajinského letectva Mykolu Oleščuka vyslalo Rusko túto noc nad Ukrajinu rekordných 75 dronov iránskej výroby Šáhid-131/136, z ktorých 71 protivzdušná obrana zostrelila. Hlavným smerom útoku bol Kyjev.

Kličko označil nočný útok dronov na Kyjev za najmasívnejší od začiatku ruskej invázie. Spresnil, že letecký poplach trval šesť hodín.

Padajúce úlomky dronov zostrelených protivzdušnou obranou poškodili v Kyjeve viacero budov a spôsobili niekoľko požiarov.

Kyjevská vojenská správa citovaná televíziou BBC uviedla, že po nálete bezpilotných lietadiel zostalo v centrálnej časti mesta bez elektriny 77 obytných budov a 120 inštitúcií.

V čase útoku sa v Kyjeve nachádzali lotyšský prezident Edgars Rinkevičs, ako aj predsedovia oboch komôr českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová a Miloš Vystrčil, ktorí pricestovali na neohlásenú návštevu Ukrajiny.

Odborníci podľa BBC predpovedali s nástupom chladného počasia nárast útokov dronov z Ruska. Minulú zimu sa Moskva pri útokoch zamerala na zariadenia energetickej infraštruktúry. (TASR)

Severné Macedónsko na krátky čas pozastaví zákaz letov z Ruska. Chce tak umožniť ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa medzinárodnej konferencie v Skopje, ak na ňu prijme pozvanie.

Okno má podľa agentúry AP platiť od 29. novembra do 1. decembra, keď Skopje hostí zasadnutie šéfov diplomacií krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda (RFE / RL) pre ostatné lety z Ruska bude stále platiť zákaz.

Väčšina európskych krajín zakázala lety z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. S výnimkou blízkeho spojenca Moskvy Bieloruska Lavrov od začiatku vojny na Ukrajine nenavštívil žiadnu európsku krajinu, pripomenula agentúra. Šéf ruskej diplomacie cestoval do Turecka, ktoré je rovnako ako Severné Macedónsko členom NATO, ale ktoré nezaviedlo zákaz pre ruské lety. V Spojených štátoch sa zúčastnil na rokovaní Valného zhromaždenia OSN.

V marci minulého roka nemohol Lavrov letieť do Ženevy na konferenciu OSN po tom, čo členovia Európskej únie v rámci sankcií proti Moskve zakázali ruským lietadlám vstup do svojho vzdušného priestoru. Ruský diplomat vtedy obvinil krajiny Európskej únie, že sa "snažia vyhnúť úprimnému osobnému dialógu alebo priamym kontaktom, ktoré majú pomôcť nájsť politické riešenia naliehavých medzinárodných problémov".

Či Lavrov prijme pozvanie svojho severomacedónskeho náprotivka Bujara Osmaniho, zatiaľ nie je jasné, upozornila AP. Podľa RFE / RL Lavrov naznačil želanie do Skopje odcestovať s delegáciou asi 80 ľudí.

Ak sa tam skutočne vydá, severomacedónske rezorty zahraničia a obrany podľa vládneho vyhlásenia budú musieť pre návštevu vydať dodatočné povolenia. Skopje tiež uviedlo, že krátke pozastavenie zákazu letov nie je bezprecedentné, najmä pokiaľ ide o medzinárodné konferencie.

Aby sa ruská delegácia dostala do malej vnútrozemskej balkánskej krajiny, musela by letieť cez vzdušný priestor iných členov Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie, ktoré by tiež museli vydať zvláštne povolenie, podotkla AP.

OBSE, ktorá sídli vo Viedni, vznikla v roku 1975 v čase vrcholiacej studenej vojny, aby podporovala dialóg medzi Západom a Východom. V súčasnosti má 57 členských štátov vrátane Ruska. Cieľom organizácie je posilnenie európskej bezpečnosti, upevnenie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Na čele rotujúceho predsedníctva teraz stojí Severná Macedónsko. (ČTK)