BUDAPEŠŤ. "Som na Poliakov hrdá," hovorí kritička maďarskej vlády Viktora Orbána Blanka Nagyová.
Poukazuje pritom na to, že poľskí voliči v októbrových parlamentných voľbách dali väčšinu hlasov proeurópskej opozícii, píše agentúra AFP.
Nagyová hovorí o horkej paralele s vlastnou krajinou, ktorá je podľa nej neschopná obrátiť list za vládou nacionalistov. "Uspeli tam, kde sme my zlyhali," hovorí o Poľsku 23-ročná žena a poukazuje na výsledok parlamentných volieb z roku 2022, v ktorých Orbán, ktorý je pri moci od roku 2010, zaznamenal triumfálny úspech.
Strácajú nádej
Na začiatku si pritom Nagyová robil veľké nádeje. Keď ešte študovala na gymnáziu, bola známa, pretože hovorila k davom na protivládnych demonštráciách.
Počas predvolebnej kampane verila, že sa premiéra podarí zosadiť. Potom sa jej však zmocnilo znechutenie kvôli hádkam vo vnútri opozície a ponižujúcej porážke opozičného bloku.
V súčasnosti už študentka nechce o politike ani počuť. "Závisí od toho moje duševné zdravie," hovorí.
Prepustení prevádzači a konflikt s Úniou. Orbánov dekrét nepriamo pomohol aj Ficovi Čítajte Takúto skľúčenosť zažíva teraz v Maďarsku mnoho aktivistov, povedal agentúre AFP analytik organizácie Republikon Dániel Mikecz. "Prieskumy ukazujú, že (opoziční aktivisti) pomaly strácajú nádej, že by mohli mať vplyv na politické rozhodovanie," tvrdí.
Medzi Maďarskom a Poľskom, dvoma krajinami, ktoré sa s Bruselom naťahujú v otázkach právneho štátu, migrácie či práv pre menšinu LGBT+ je výrazný rozdiel.
Poľsko s 38 miliónmi obyvateľov "má chybnú demokraciu, ale stále pluralitný systém", hovorí profesor Stredoeurópskej univerzity (CEU) András Bozóki. A dodáva, že Maďarsko je štyrikrát menšou krajinou, ktorá sa zmenila na "volebnú autokraciu" so všemocným premiérom Orbánom a jeho stranou Fidesz, ktorá má silnú väčšinu v parlamente.
Prekliatie, ktorého sa opozícia nedokáže zbaviť
Orbán zmenil ústavu a volebný zákon, postupne sa zbavil mocenských protiváh a so svojimi vernými sa zmocnil celých oblastí v hospodárstve. Aj keby sa zmenila vláda, tak by jeho nástupca mal v mnohých záležitostiach zviazané ruky.
Boj o moc sa potom sústreďuje na médiá. "Vybudoval (mediálne) impérium, ktoré podlieha strane," tvrdia o maďarskom premiérovi Reportéri bez hraníc. V ich rebríčku slobody tlače bolo Maďarsko tento rok na 72. mieste, zatiaľ čo v roku 2009, pred nástupom Orbána k moci, bolo 25.
Prečo vás má zaujímať Ficova vojna proti médiám (komentár šéfredaktorky) Čítajte Orbán nemá v domácej politike podobne silného vyzývateľa, ako mala vláda poľskej strany Právo a spravodlivosť v osobe bývalého premiéra Donalda Tuska.
Najväčšiu maďarskú opozičnú stranu, ktorej prieskumy prisudzujú 15 percent hlasov, vedie bývalý premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý je obľúbeným terčom vládnych útokov.
Podľa Sámuela Mráza Ágostona, ktorý riadi provládne stredisko Nézöpont, sa Gyurcsányov tieň "vznáša nad maďarskou politikou" ako prekliatie, ktorého sa opozícia nedokáže zbaviť.
Ako mnohí ďalší Maďari by si aj Blanka Nagyová želala v politike nové tváre. Podľa nej opoziční poslanci "sú v skutočnosti úplne súčasťou systému". Podľa nej je potrebné "zbaviť sa týchto poslancov", ak chce maďarská opozícia zažiť podobný úspech ako jej poľskí kolegovia.
Pre maďarskú europoslankyňu Katalin Csehovú z liberálnej strany Momentom, ktorá je jednou z tvárí mladej generácie opozičných politikov, je výsledok poľských volieb "dôkazom pre nás Maďarov, že raz sa všetko skončí".
"Hlboko verím v možnosť, že nakoniec nastane zmena," povedala mladá politička agentúre AFP.
Maďarský premiér Orbán pritom vyhlásil, že chce zostať pri moci do roku 2030.
