PRAHA, BRATISLAVA. Jej túžba vyslovená v statuse na sieti X sa síce nenaplnila, no diskusiu česká ministerka obrany Jana Černochová vyvolala. Po hlasovaní Valného zhromaždenia OSN, v ktorom organizácia koncom októbra vyzvala na prímerie v Pásme Gazy, žiadala odchod Česka z nej.
„Len štrnásť krajín vrátane tej našej sa proti bezprecedentnému teroristickému útoku spáchanému teroristami z Hamasu postavilo jasne a zrozumiteľne,“ napísala o štátoch, ktoré boli proti rezolúcii.
„Hanbím sa za OSN. Podľa môjho názoru nemá Česká republika v organizácii, ktorá nadŕža teroristom a nerešpektuje základné právo na sebaobranu, čo hľadať. Vystúpme.“
Oficiálna požiadavka na vystúpenie nakoniec neprišla, no v českých médiách sa téma niekoľko dní riešila. Okrem obáv, či status na sieti predtým známej ako twitter nevznikol pod vplyvom alkoholu sobotňajšieho večera, sa rozoberalo aj to, či je OSN schopná ešte dosiahnuť niečo, čo by sa mohlo aspoň podobať mierovému riešeniu.
Pustia zajatcov, no skončia sa boje? Čo znamená dohoda Izraela s Hamasom Čítajte „Diskusia bola nutná, nie však o vystúpení z OSN, to nikto vrátane ministerky Černochovej nemôže brať vážne, ale o podobe OSN. O tom, kam sa dostala táto organizácia, kde, mimochodom, je Katar členom komisie pre ľudské práva,“ povedal napríklad v Českom rozhlase komentátor Jindřich Šídlo (pôsobí v Seznam Zprávy, pre SME píše Český zápisník).
„Preto si myslím, že to nebol úplne výstrel od boku, že možno časť českej vlády chcela, aby to zaznelo.“
V článku sa tiež dočítate:
- prečo medzi elitou nie je najľudnatejší štát sveta,
- na čom sa Bezpečnostná rada zhodnúť vie,
- ako koná Rusko proti záujmom OSN,
- prečo sa už nezopakuje zlatá éra OSN,
- či dostane OSN pod správu palestínske Pásmo Gazy,
- ako OSN vytvorila súčasný Izrael.
Mocnosti medzi seba nikoho nechcú
Diskusia o podobe OSN sa intenzívne vedie od konca studenej vojny, no naráža na základy samotnej organizácie. Tá vznikla po druhej svetovej vojne ako fórum na diskusiu všetkých štátov sveta, no hlavnú rozhodovaciu moc si ponechalo päť víťazných mocností – Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz (neskôr Rusko) a Čína.
Tie majú právo veta v Bezpečnostnej rade OSN a môžu tak zablokovať všetky zásadné rozhodnutia. Ony by tak museli súhlasiť so zrušením práva veta alebo s tým, že by sa „elitná“ spoločnosť rozšírila napríklad o niekoho z Afriky, Latinskej Ameriky alebo o najľudnatejšiu krajinu sveta Indiu. Obrali by sa tým však o časť vlastnej moci.
