Ukrajina Rusko Online: Rusi zasiahli pri Chersone auto, vodič zhorel a zranené je aj dieťa

Dvaja civilisti, 62-ročná žena a 45-ročný muž, v meste Cherson zomreli a desať ďalších ľudí utrpelo zranenia, keď na centrum mesta zaútočila ruská armáda.

Uviedol to gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Terčom útoku Rusov na Cherson sa stala aj nemocnica, pričom zničili sanitku a niekoľko áut. Zranenia utrpeli dve zdravotníčky vo veku 24 a 41 rokov a jeden 81-ročný pacient.

Európska únia dokončuje detaily navrhovaného 12. balíka sankcií proti Rusku, ktorých súčasťou má byť zákaz dovozu diamantov. Vyhlásil to šéf diplomacie Josep Borrell s tým, že eurokomisia by mohla balík schváliť v stredu.

Po schválení eurokomisiou by mal ísť balík na rokovanie zástupcov členských krajín EÚ.

Doterajšie balíky sankcií sa dotkli viacerých sektorov a 1 800 fyzických a právnických osôb z Ruska. Dvanásty balík by mal znížiť aj cenový strop na ruskú ropu s cieľom zredukovať príjmy Ruska z predaja tejto komodity.

Nová vláda nebude vojensky pomáhať Ukrajine, bude však rešpektovať zbrojárske zákazky na úrovni súkromných firiem. Povedal to v Bruseli šéf slovenskej diplomacie Blanár po zasadnutí Rady EÚ.

Blanár svojim rezortným kolegom v EÚ pripomenul stanovisko novej slovenskej vlády, podľa ktorého Slovensko si želá prímerie na Ukrajine, aby sa stala mierovou a celistvou krajinou, a vyjadril podporu jej ambíciám stať sa členom EÚ.

"Predovšetkým chceme, aby sa čo najskôr začali nejaké iniciatívy spojené s prímerím a mierovým hľadaním tohto konfliktu. Pretože súčasný priebeh vojny sa ukazuje ako zmrazený a nevedie k nijakému výsledku. Je najvyšší čas, aby nejaké podobné iniciatívy prišli, ktoré Slovensko podporí," opísal situáciu.

Zdôraznil, že Slovensko chce Ukrajincom pomôcť počas zimy a týmto smerom bude orientovať aj svoju humanitárnu pomoc. Podľa jeho slov trvá aj ponuka v oblasti odmínovania, s čím má slovenská armáda bohaté skúsenosti a vie ich odovzdať ďalej.

"Slovenská republika bude ukrajinskej strane financovať výrobu dvoch odmínovacích zariadení Božena IV, ktoré by už začiatkom budúceho roka mali slúžiť v Chersonskej oblasti," povedal.

Blanár v Bruseli zopakoval slová premiéra Roberta Fica, že vláda SR vojensky nepomôže Ukrajine. (TASR)

Nórsko poskytne miliardu nórskych korún na financovanie jeho humanitárnych organizácií na Ukrajine. Oznámilo to nórske ministerstvo zahraničia.

Peniaze poputujú Nórskemu Červenému krížu, Nórskej rade pre utečencov, Nórskej cirkevnej pomoci, Nórskej ľudovej pomoci, Caritas Norge, Save the Children a civilným núdzovým silám NORCAP. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Finančné prostriedky pomôžu nórskym humanitárnym organizáciám poskytovať rôzne služby vrátane „zabezpečenia tých, ktorí prídu o svoje domovy, miesta na život, jedlo, vodu a hygienu“, ako aj poskytovanie „vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpory“.

„Ukrajinci teraz čelia novej, studenej vojnovej zime. Takmer 18 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc," povedal nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

Ministerstvo zahraničia uviedlo, že posilňuje aj svoju účasť na odmínovacom úsilí na Ukrajine. (SITA)

Koridorom pre civilné nákladné lode, ktorý Ukrajina vytvorila v Čiernom mori preplávalo už sto lodí, oznámila americká veľvyslankyňa v Kyjeve Bridget Brinková.

Rusko po júlovom odstúpení od dohody varovalo, že bude považovať lode plaviace sa z ukrajinských prístavov a do nich za legitímne ciele.

"Dnes 100. loď preplávala čiernomorským humanitárnym koridorom," napísala veľvyslankyňa na sociálnej sieti X a dodala, že vďaka tejto "vývoznej diaľnici", ktorá zachraňuje ľudské životy, vyviezla Ukrajina do sveta 3,7 milióna ton potravín a ďalšieho tovaru.

Rusko 17. júla jednostranne odstúpilo od obilnej dohody, dojednanej o rok skôr za pomoci OSN a Turecka.

Ukrajina pravdepodobne dostane 60 samohybných protilietadlových delostreleckých systémov Gepard, ktoré USA pre Kyjev kúpili od Jordánska. Informuje o tom Ukrajinská pravda s odvolaním sa na holandský denník De Telegraaf.

Ide o systémy nemeckej výroby, ktoré Jordánsku v roku 2013 predalo Holandsko.

Štyridsaťdeväť systémov Gepard Ukrajine dodalo aj Nemecko, uviedol nemecký rezort obrany. Tri z nich Berlín dodal v októbri.

Ukrajinská armáda používa protilietadlové samohybné delostrelecké systémy na zostreľovanie ruských dronov. Pomáha jej to šetriť drahé projektily pre také systémy protivzdušnej obrany ako Patriot a IRIS-T, ktoré sa zameriavajú na protiraketovú obranu. (SITA)

Maďarská vláda stále nesúhlasí s financovaním dodávok zbraní na Ukrajinu Európskou úniou. Bude v tom pokračovať, kým ukrajinské úrady nezaručia, že zo zoznamu sponzorov vojny nebude vyradená maďarská firma.

Tú tam umiestnili na základe vykonštruovaných obvinení, povedal v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister v prestávke zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci uviedol, že je obrovský tlak na to, aby Maďarsko súhlasilo so sumou ďalších 500 miliónov eur z európskeho mierového rámca na dodávky zbraní na Ukrajinu.

"Samozrejme, že som s tým nesúhlasil ani na dnešnom stretnutí, keďže naďalej trváme na svojom stanovisku, že kým nedostaneme záruku od ukrajinskej protikorupčnej agentúry, že banka OTP, ale ani žiadna iná maďarská firma nebude na základe vykonštruovaného obvinenia zaradená na zoznam medzinárodných sponzorov vojny. Dovtedy nemôžeme v tejto otázke pokročiť," podčiarkol.

Szijjártó vyzval ministrov krajín EÚ, aby nezavádzali verejnosť, pretože nejde o podporu pre Ukrajinu. "Týchto 500 miliónov eur je o tom, že členské štáty Únie, ktoré sa dobrovoľne rozhodli dodať zbrane na Ukrajinu, dostanú späť časť peňazí z dodávok zbraní," povedal Szijjártó.

K otázke kandidatúry Ukrajiny na členstvo v EÚ šéf maďarskej diplomacie zopakoval, že Kyjev je ešte veľmi ďaleko od splnenia podmienok. (TASR)

Ukrajinec, ktorý Rusom poskytol súradnice pre útok na Charkov, dostal doživotie. Terčom vlaňajšieho útoku bolo sídlo oblastnej vojenskej a civilnej samosprávy, informoval gubenátor Charkovskej oblasti Synehubov.

Okrem doživotného trestu súd v prípade 38-ročného muža nariadil aj zhabanie majetku.

Vo vyhlásení ukrajinskej generálnej prokuratúry sa spresňuje, že súd uznal obvineného za vinného z vlastizrady, rozširovania materiálov obsahujúcich ospravedlnenie ozbrojenej agresie, ako aj z nedovolenej úpravy strelných zbraní a nedovoleného narábania so zbraňami.

Prokuratúra spresnila, že odsúdený Charkovčan od februára do apríla 2022 zbieral informácie o ukrajinských ozbrojených silách a infraštruktúre. Tieto údaje potom odovzdal dvom ženám pracujúcim pre ruské tajné služby.

Jedna z nich žije momentálne v Moskve. V roku 2014 bola na Ruskom okupovanom území Doneckej oblasti, kde pracovala ako zdravotná sestra. Ďalšia sa zdržiava v Petrohrade a vedie tam proruské združenie Zachráňte Donbas, uvádza sa v tlačovej správe úradu generálneho prokurátora.

Synehubov pripomenul, že budova charkovskej oblastnej správy bola pri útoku takmer úplne zničená. Ukrajinské médiá vtedy informovali, že pri útoku zahynulo 31 ľudí. (TASR)

Obeťami ruského bombardovania sa na predmestí Chersonu stala rodina cestujúca v aute. O život prišiel vodič, vážne zranenia utrpela 36-ročná žena a jej dvojmesačné dieťa má zranenú hlavu.

Telo vodiča zhorelo na nepoznanie, ale predpokladá sa, že ide o 64-ročného starého otca zraneného dieťaťa. Informuje ukrajinský minister vnútra Klymenko.

Zranená žena je podľa ministra vo vážnom stave v nemocnici a lekári bojujú o jej život. Jej dieťa je v stredne ťažkom stave.

Od začiatku vojny podľa amerických odhadov padlo 70-tisíc Ukrajincov, informoval britský týždenník The Economist. Ďalších 120-tisíc Ukrajincov bolo podľa odhadov zranených.

Pokiaľ ide o straty na strane Ruska, britské ministerstvo obrany v októbri odhadlo, že od začiatku vojny na Ukrajine padlo alebo utrpelo vážne zranenia do 190-tisíc ruských vojakov. Po zarátaní aj ľahko zranených Moskva podľa britského rezortu obrany stratila do 290-tisíc vojakov.

Rumunský minister obrany Angel Tilvar a šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová otvorili v Rumunsku výcvikové stredisko pre ukrajinských pilotov stíhačiek F-16 americkej výroby.

Výcvikové centrum sa nachádza na leteckej základni Borcea 150 kilometrov východne od Bukurešti. Holandsko pre potreby výcvikového programu vyčlenilo 12 až 18 stíhačiek F-16. Na výcviku sa zúčastňujú aj rumunskí piloti.

Prvých päť stíhačiek z Holandska určených na výcvik dorazilo do Rumunska minulý týždeň. Výcvik pilotov by mal trvať najmenej šesť mesiacov. Zatiaľ nie je jasné, kedy bude ukrajinská armáda schopná nasadiť tieto lietadlá do bojov.

Rumunsko v súčasnosti vlastní 17 stíhačiek F-16, ktoré odkúpilo od Portugalska a čaká ich modernizácia. Bukurešť kúpila aj ďalších 32 použitých stíhačiek F-16 od Nórska.

Prvých osem by malo Oslo doručiť ešte ten rok, povedal Tilvar.

Minister dopravy prisľúbil pomoc cestným dopravcom, sťažujú sa na nárast kamiónov z Ukrajiny. Združenie ČESMAD žiada dôslednú kontrolu kamiónov ukrajinských dopravcov na Slovensku. (SITA)

Nemecko budúci rok masívne rozšíri pomoc pre Ukrajinu, uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková. Oznámila to v čase, keď sa Ukrajina pripravuje na druhú zimu od začiatku invázie Ruska.

Nemecko je od začiatku invázie vo februári 2022 jedným z hlavných dodávateľov vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá zahŕňa tanky, obrnené transportéry i systémy protivzdušnej obrany.

Baerbocková v pondelok pri príchode na stretnutie so svojim rezortnými kolegami v Bruseli poukázala na to, že je stále dôležité, aby Európa čelila "geopolitickej výzve" na svojom vlastnom území aj napriek konfliktu Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Poukázala na to, že Ukrajine bude treba pomáhať počas zimných mesiacov. "Naša pomoc sa na budúci rok masívne rozšíri," povedala Baerbocková.

Nemecký týždenník Bild am Sonntag cez víkend informoval, že vláda kancelára Olafa Scholza plánuje navýšiť vojenskú pomoc pre rok 2024 zo štyroch na osem miliárd eur. Podľa týždenníka by mala parlamentná rozpočtová komisia zvýšenie podpísať koncom tohto týždňa.

Nemeckí predstavitelia tieto informácie nepotvrdili. Nemecký minister obrany Boris Pistorius však v reakcii na správu týždenníka odmietol, že by tak vláda konala pre obavy, že Spojené štáty budú pomáhať menej. Cieľom by bolo skôr to, aby sa vláda počas roka vyhla hľadaniu financií na ďalšiu pomoc v prípade, že by sa vyčlenená suma minula prirýchlo.

"Teraz, keď Ukrajina stále bojuje a časť pozornosti verejnosti po celom svete smeruje k Izraelu, je toto silný signál pre Ukrajinu, že nezostane v štichu," uviedol Pistorius.

Útok dronmi poškodil ruský štátny zbrojársky podnik Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija nachádzajúci sa neďaleko Moskvy, ktorý vyrába hypersonické rakety Kinžal.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislý ruský spravodajský kanál ASTRA pôsobiaci na komunikačnej platforme Telegram. 

Podľa kanálu ASTRA sa útok stal v noci na sobotu. Drony poškodili fasády a rozbili okná dvoch budov firmy v meste Kolomna. Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija je jedným z popredných ruských konštrukčných výskumných a výrobných centier v oblasti vojenskej techniky, ktoré vyrába najmä rakety Kinžal a Iskander.

Viac ako desať ruských vojakov sa vzdalo na tavrijskom fronte, informoval veliteľ ukrajinskej tavrijskej operatívno-strategickej skupiny Oleksandr Tarnavskyj.

„Včera sa vzdal najmenej tucet ruských útočníkov. Celkovo na tavrijskom fronte nepriateľ podnikol 22 leteckých útokov, uskutočnil 43 bojových stretov a vykonal 576 delostreleckých útokov,“ uviedol Tarnavskyj, pričom zdôraznil, že ukrajinskí vojaci vytrvalo držia obranu na fronte Avdijivka.

Počas uplynulého dňa jednotky raketových síl a delostrelectva z tavrijskej operatívno-strategickej skupiny dokončili 847 palebných misií, zabili 455 Rusov a zničili jeden tank, dve obrnené vozidlá, dva delostrelecké systémy a tri drony.

Ukrajinské sily zničili aj dva muničné sklady a poškodili ďalších sedem kusov ruskej vojenskej techniky. „Útočná operácia na fronte Melitopoľ pokračuje,“ uzavrel Tarnavskyj. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská armáda za uplynulý deň 53-krát zaútočila na Chersonskú oblasť. Ruské sily proti oblasti vypálili celkovo 279 granátov z mínometov, delostrelectva, raketometov Grad, tankov, granátometov AGS a použili aj drony a lietadlá.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu gubernátora Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina.

Rusko bombarduje časť Chersonskej oblasti ležiacu na západnom brehu rieky Dneper odvtedy, ako ju na jeseň minulého roka oslobodila ukrajinská armáda.

Dve ruské štátne tlačové agentúry stiahli po niekoľkých minútach upozornenia o presune ruských vojsk na "prívetivejšie pozície" východne od rieky Dneper na Ukrajine. Incident poukazuje na zmätok v ruskom vojenskom systéme aj médiách.

Agentúra RIA Novosti zverejnila tri krátke upozornenia, že ruské velenie pri Dnepri sa rozhodlo presunúť vojakov východne od rieky. Uvádzalo sa v nich, že po preskupení uvoľní niektorých vojakov, aby mohli byť presunutý na iné fronty. O niekoľko minút RIA Novosti všetky tri upozornenia bez vysvetlenia stiahla.

Štátna agentúra TASS zverejnila len jednu správu, ktorú neskôr stiahla. Uviedla, že išlo o chybu a čitateľom sa ospravedlnila.

"Poslanie nepravdivej správy o preskupení vojakov... údajne v mene tlačového oddelenia ruského ministerstva obrany, je provokáciou," citoval neskôr ministerstvo obrany ruský spravodajský portál RBK.

Ukrajinská strana poprela, že by na východnom brehu Dnepra boli zaznamenané manévre ruských vojsk.

"Žiadne zodpovedajúce pohyby nepriateľských vojsk neboli zaznamenané. Môžme teda konštatovať, že v súčasnosti sa proti Ukrajine vedie informačná operácia," oznámilo ukrajinské Centrum národného odporu.

Centrum však dodalo, že stiahnutie ruských vojsk z ľavobrežnej časti Chersonskej oblasti je podľa neho "otázkou času". (TASR)

Nemecký kancelár Scholz uviedol, že by mohol rokovať s ruským vodcom Putinom, ak šéf Kremľa stiahne svoje jednotky z Ukrajiny. Spojenci Ukrajiny oficiálne nepodporili rokovania s Ruskom nad rámec ukrajinského mierového vzorca.

Desaťbodový plán, ktorý predložil ukrajinský prezident Zelenskyj ešte v novembri minulého roka, požaduje úplné stiahnutie ruských jednotiek z nelegálne okupovaných ukrajinských území a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny.

Hoci mnohí západní spojenci neočakávajú, že sa Rusko zapojí do zmysluplných mierových rozhovorov, západná podpora Ukrajine v ostatných mesiacoch kolíše. V americkej Snemovni reprezentantov sa horlivo diskutuje o financovaní ukrajinskej pomoci, zatiaľ čo niektorí lídri z krajín Európskej únie stiahli vojenskú podporu alebo priznali „únavu“ z vojny.

Nemecká vláda sa nedávno dohodla na zdvojnásobení rozpočtu na vojenskú pomoc Ukrajine v roku 2024. Pôvodne boli vyčlenené štyri miliardy eur, ale Berlín túto sumu navýšil na osem miliárd. Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. (SITA, SME)

Poľská vláda nasadila tankový prápor do obce Czartajew pri hraniciach s Bieloruskom, informovalo poľské ministerstvo obrany. „Sme si vedomí hrozieb,“ uviedol tamojší minister obrany Błaszczak.

„Sme si plne vedomí toho, že vládcovia Kremľa začali vojnu, pretože chcú obnoviť ruské impérium. Preto, aby sme zabránili napadnutiu našej vlasti, posilňujeme armádu,“ dodal Błaszczak. (SITA)

Ukrajina zintenzívňuje útoky proti ruskej armáde, logistike a iným dôležitým cieľom v tyle okupovaných oblasti na Ukrajine ale aj v Rusku. Uviedol to vo svojej najnovšej správe americký Inštitút pre štúdium vojny.

Najmenej troch ruských dôstojníkov údajne v sobotu zabil výbuch v meste Melitopoľ v Zaporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, za ktorým stála miestna proukrajinská skupina, uviedla ukrajinská vojenská rozviedka. Deň predtým rozviedka oznámila, že útok ukrajinských námorných dronov potopil pri pobreží okupovaného Krymu dve ruské rýchle výsadkové lode.

K ďalším nedávnym ukrajinským akciám patril minulotýždňový výbuch, ktorý v okupovanom meste Luhansk na východe Ukrajiny zabil bývalého veliteľa ľudových milícií proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michaila Filiponenka, či raketový útok na prístavné mesto Skadovsk v Chersonskej oblasti, ktorý údajne usmrtil niekoľko ruských dôstojníkov. (SITA)

Personálne straty okupantov vzrástli o 800 vojakov na zhruba 312 550, oznámilo ukrajinské velenie. Okupanti stratili v priebehu 24 hodín aj ďalších šesť bojových obrnených vozidiel, desať delostreleckých systémov a dva drony.

Písanie na náboje je vojnový zvyk starý najmenej dvetisíc rokov. Počas ruskej invázie na Ukrajine získali odkazy na nábojoch vypálených na nepriateľa nový účel a sú určené hlavne pre sociálne siete. (ČTK)

Do USA pricestovala ukrajinská delegácia vedená vicepremiérkou Julijou Svyrydenkovou. Ukrajinskí predstavitelia, medzi ktorými je aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, budú rokovať o spolupráci a americkej podpore Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Zelenskyj znovu varoval pred ruskými útokmi na ukrajinskú infraštruktúru. Krajina musí byť podľa neho pripravená, že nepriateľ opäť spustí systematické dronové alebo raketové útoky na energetickú sieť.

Opakované útoky ruskej armády na ukrajinskú energetickú sieť vlani spôsobili, že tisíce ľudí na Ukrajine zostali počas zimných mesiacov bez dodávok tepla a elektriny.

"Musíme byť pripravení na možnosť, že nepriateľ môže zvýšiť počet útokov bezpilotných lietadiel alebo rakiet na našu infraštruktúru," zdôraznil Zelenskyj.

Dodal, že všetka pozornosť by sa mala sústrediť na obranu a na to, čo môže Ukrajina urobiť, aby svojim občanom uľahčila prežitie nadchádzajúcej zimy a posilnila schopnosti jednotiek ukrajinskej armády.

Kyjevské vedenie medzičasom uviedlo, že posilňuje obranu na ochranu kľúčovej infraštruktúry. Aj Zelenskyj vo svojom videopríhovore konštatoval, že štít protivzdušnej obrany Ukrajiny je už teraz silnejší ako minulý rok. Ukrajina totiž od Západu získala systémy protivzdušnej obrany, vrátane systémov Patriot vyrábaných v USA, objasnila AFP.

Zelenskyj však podotkol, že tieto systémy nedokážu ochrániť celé územie Ukrajiny, pričom súčasne ubezpečil, že ukrajinské vedenie pracuje na tom, aby "to bolo ešte lepšie".

Ukrajinský prezident apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby reagovalo na apel týkajúci sa posilnenia obranyschopnosti Ukrajiny. "Každá krajina, každý vodca, ktorý nám pomáha posilniť našu protivzdušnú obranu, pomáha chrániť životy," pripomenul ukrajinský prezident.

Apeloval aj na Ukrajincov v zahraničí a všetkých, ktorí podporujú Ukrajinu vo svete, aby boli nápomocní. Prízvukoval, že Ukrajina je schopná reagovať aj na tie najťažšie výzvy, avšak len za predpokladu, že zostane jednotná a dostane pomoc pre svojich obrancov. (TASR)