VARŠAVA, BRATISLAVA. Po sčítaní desatiny hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách do poľského Sejmu, dolnej komory parlamentu, má vládnuca národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) 40 percent hlasov, opozičná Občianska koalícia (PO) 26,6 percenta.
Sčítanie hlasov postupuje pomaly, keďže k voľbám prišiel rekordný počet ľudí a zároveň s nimi sa konalo aj referendum.
Súčasné výsledky odrážajú situáciu v dedinách a mestečkách, kde má tradične silnú podporu súčasná vládnuca strana. Z niektorých veľkých miest, napríklad z Lodže, do ústrednej volebnej komisie ešte žiadne výsledky neprišli, informuje televízia TVN24.
Výsledok exit pollu
Podľa exit pollu zverejneného v nedeľu večer vedie vládna konzervatívna strana PiS. Strana Jaroslawa Kaczyńského získala podľa exit pollu agentúry Ipsos pre TVN24 36,8 percenta hlasov.
Väčšiu šancu vytvoriť vládu však má podľa exit pollu poľská opozícia. Opozičná PO má 31,6 percenta hlasov, jej líder Donald Tusk však už dávnejšie avizoval, že o povolebnom spojení bude rokovať so stranami Ľavica a Tretia cesta.
Práve výsledok Tretej cesty populárneho moderátora Szymona Holowniu - 13 percent - môže o budúcnosti vlády rozhodnúť. Menšia Ľavica získala podľa TVN24 8,6 percenta hlasov.
O víťazstve bezprostredne po zverejnení povolebných prieskumov hovorili lídri oboch najväčších strán - Jaroslaw Kaczyński aj Donald Tusk. "Je to štvrté víťazstvo a veľký úspech našej formácie a nášho projektu pre Poľsko. No nevieme, či PiS bude vo vláde alebo v opozícii," priznal Kaczyński.
"Vyhralo Poľsko, vyhrala demokracia!" oslavoval aj líder opozičnej Občianskej platformy Donald Tusk. "Drahá Európa, 15. októbra sa Poľsko vracia do Európy," oznamoval zase jeden z lídrov Ľavice Robert Biedroń.
Oficiálne výsledky budú jasné zrejme až v utorok, predbežné výsledky by však mali ukázať trendy už v pondelok doobeda. Napriek zverejneniu exit pollu pokračovalo hlasovanie ešte hlboko do noci - komisie sú totiž povinné nechať odvoliť ľudí, ktorí do radu prišli čakať pred 21:00, keď sa miestnosti oficiálne zatvorili.
V Poľsku sú kampaňovou témou aj zavreté hranice so Slovenskom Čítajte Obavy po slovenskom exit polle
Krajne pravicová Konfederácia v exit polle skončila so 6,2 percentami hlasov, čo je horší výsledok, ako jej dávala väčšina predpovedí.
Predbežné informácie naznačujú, že volebná účasť môže byť rekordná. Do 17:00 prišlo hlasovať viac ako 57 percent oprávnených voličov. Aj exit poll predpovedá, že účasť presiahla 72 percent, čo je o vyše desať percentuálnych bodov viac ako v roku 2019.
Vysoká volebná účasť môže mať vplyv aj na predvolebné odhady či samotný exit poll.
Poľská opozícia si je svojim úspechom napriek tomu istá. "Ako vieme, na Slovensku exit polly nevyšli dobre, takže je tu kvapka pochybností, ale myslím si, že je to pomerne jasné a do decembra zostavíme vládu," povedal pre SME vo volebnom štábe Občianskej koalície bývalý minister zahraničných vecí a europoslanec Radek Sikorski.
Sikorski reagoval najmä na exit polly, ktoré po parlamentných voľbách na Slovensku ukazovali jasné víťazstvo Progresívneho Slovenska, zatiaľ čo skutočné výsledky boli pre stranu výrazne horšie.
Agentúra Ipsos zbierala dáta z asi 90-tisíc ankiet po celom Poľsku. Kým na Slovensku boli exit polly v niektorých prípadoch nepresné aj v minulosti, Ipsos sa v roku 2019 trafil v prípade dvoch najväčších strán - PiS a PO - úplne presne.
Poliaci v nedeľu rozhodovali o 460 poslancoch Sejmu a o stovke senátorov.
Počas kampane v Poľsku dominovali otázky bezpečnosti, postoja k Ukrajine aj útoky medzi lídrami, ktorí sa obviňovali z pronemeckého či proruského smerovania.
Vládna strana sa snažila voličov získať aj štedrými sociálnymi balíčkami či tlakom na nižšie ceny benzínu, opozícia zase upozorňovala, že PiS rozkladá demokraciu a ničí nezávislosť súdnictva a že tlačí Poľsko na okraj Európskej únie.
Z Poľska bude výpredaj pre Nemcov. Čoho sa obávajú pred voľbami Poliaci Čítajte Rozhodovali aj o migrácii
Poliaci v nedeľu hlasovali aj v referende so štyrmi otázkami. Opozícia kritizovala najmä formuláciu otázok, ktoré sa podobajú štátnym konzultáciám, ktoré zaviedla v Maďarsku vláda Viktora Orbána.
Jedna z otázok sa napríklad doslova pýta, či Poliaci "podporujú prijatie tisícov nelegálnych migrantov z Blízkeho východu a Afriky na základe systému nútenej relokácie vnucovaného európskou byrokraciou".
Vláda sa tiež v referende pýtala, či občania súhlasia so zvýšením veku odchodu do dôchodku, s odpredajom strategických podnikov zahraničným vlastníkom alebo so zbúraním plotu na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom.
Referendum však podľa denníka Gazeta Wyborcza nebude platné, účasť v ňom dosiahla len 40 percent.
Ak voliči v referende hlasovať nechceli, museli to dopredu oznámiť volebnej komisii a tá im referendový lístok neodovzdala. Niektoré volebné komisie sa však voličov dopredu pýtali, či majú záujem hlasovať aj v referende, čo štátna volebná komisia označila za chybu.
Banderovci aj miesta v škôlke. Ako Poliakov a Ukrajincov rozdeľuje únava z utečencov Čítajte
