Rusi masívne ostreľujú Avdijivku, Ukrajinci hlásia ťažké boje (SME Minúta)

Ukrajinská armáda odrazila ruské útoky a udržala pozície pri Avdijivke v Doneckej oblasti, uviedol generálny štáb podľa ktorého Rusi zintenzívnili útoky v oblasti zo severu a juhu. Situácia na východe a juhu krajiny zostáva podľa velenia ukrajinských ozbrojených síl zložitá. (ČTK)

Nemecko oznámilo nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote jednej miliardy eur. "Týmto zimným balíkom zvyšujeme pripravenosť ukrajinskej armády počas nadchádzajúcich mesiacov," vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

"Zimný balík" pomoci obsahuje ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot a Berlín Ukrajine už tento mesiac dodá dva systémy IRIS-T, ktoré Ukrajina využíva proti ruským dronom a raketám.

Súčasťou balíka pomoci bude aj desať najmodernejších tankov Leopard, tri samohybné protilietadlové systémy Gepard, munícia a ďalšie vozidlá. Nemecko by malo Ukrajine dodať aj vybavenie pre ukrajinské špeciálne jednotky v hodnote približne 20 miliónov eur, ktorý bude obsahovať vozidlá, zbrane a výstroj.

Nemecko po váhaní v úvode ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 výrazne zvýšilo podporu Kyjeva, a aktuálne je po USA druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci.

Prísľub najnovšieho balíka prichádza v predvečer ďalšieho kola diskusie o pomoci Ukrajine v Bruseli. (TASR)

Ruské vojská začali byť aktívnejšie v "tavrijskom smere", čo je vojenský termín označujúci južnú frontovú líniu. "Celkovo nepriateľ pokračuje v tlaku v smere na Avdijivku a Marjinku," uviedla ukrajinská armáda.

Viac ako 15 neúspešných útokov bolo zaznamenaných len v oblasti Marjinky a Novomychajlivky v Doneckej oblasti. "Keďže nemá úspech na bojisku, nepriateľ ostreľova civilné sídla," uviedol hovorca ukrajinskej armády Oleksandr Štupun v televízii, kde zároveň hlásil ruské straty a odrazenie útokov na iných miestach.

Ukrajinskí vojaci postúpili severne od obcí Kopani a Novprokopivka, píše agentúra Ukrinform.

K situácii v Avdijivke sa vyjadril tiež šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. "Naša Avdijivka je pod masívnymi údermi ruského delostrelectva a lietadiel. Teroristi útočia na mesto a obytné budovy," napísal na sociálnej sieti X.

Bulharská polícia zatkla 12 ľudí a obvinila ich z nezákonného vývozu tovarov s dvojakým použitím do Ruska, ktoré môžu ruské ozbrojené sily využiť vo vojne na Ukrajine.

Hlavný tajomník ministerstva vnútra Živko Kocev v utorok novinárom povedal, že medzi podozrivými sú občania Bulharska, Ruska a Bieloruska.

Šéf bulharskej Štátnej agentúry pre národnú bezpečnosť Plamen Tončev uviedol, že dodávky neboli určené pre pravidelnú ruskú armádu, ale pre špeciálne jednotky bojujúce na Ukrajine, ako je napríklad žoldnierska Wagnerova skupina.

Tončev dodal, že zločinecká skupina pôsobila aj v iných členských štátoch Európskej Únie a tiež vo Veľkej Británii, Srbsku, Singapure a v Spojených arabských emirátoch. (SITA)

Ruské a bieloruské špeciálne sily údajne plánujú útok pod falošnou vlajkou V Bielorusku, z ktorého chcú obviniť Ukrajinu, uviedlo ukrajinské Národné centrum odporu. Plán zahŕňa zhodenie munície dronmi na sklad ropy v meste Pryluki.

Krok by bol zrejme zameraný na zvýšenie podpory pre vojnu na Ukrajine v Bielorusku. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Bieloruské zdroje v utajení pre centrum uviedli, že členovia ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny boli do plánu v skoršej časti roka zapojení a vykonali prieskum možných cieľov.

Kyiv Independent pripomína, že 4. augusta ukrajinská bezpečnostná služba informovala o ďalšom chystanom útoku pod falošnou vlajkou v Bielorusku, ktorý tiež zahŕňal kritickú infraštruktúru. Podrobnosti plánu boli podobné, a teda, že to mal byť útok na ropnú rafinériu Mazyr, ktorý by bol následne pripísaný Ukrajine.

Bielorusko sa oficiálne nezapája do ruskej vojny na Ukrajine, umožnilo však ruským silám zaútočiť z jeho územia. (SITA)

Ruská invazívna armáda od rána masívne ostreľova mesto Avdijivku v ukrajinskej Doneckej oblasti, ktoré sa nachádza blízko frontovej línie. Odohrávajú sa tam ťažké boje, vraví šéf mestskej správy Vitalij Barabaš.

"Od 6.00 h (5.00 h SELČ) je masívne ostreľovanie z tankov, delostrelectva a gradov (raketometov). Severne od mesta pokračujú ťažké boje," uviedol Barabaš. Agentúre AFP povedal, že Rusi sa mesto snažia obkľúčiť. "Už viac ako rok hrozí, že mesto bude obsadené, ale dnes sa situácia rapídne zhoršila," cituje ho agentúra AFP.

Server RBK-Ukrajina píše, že miestni obyvatelia zverejňujú videá, na ktorých je vidieť dym a výbuchy. Niektoré zábery web zverejnil na svojom telegramovom účte.

Priemyselné mesto Avdijivka, kde sa nachádza obrovská koksovňa, leží neďaleko Donecka. Blízko frontovej línie je už od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypukol ozbrojený konflikt medzi Moskvou podporovanými separatistami a ukrajinskou armádou. Od vlaňajšej invázie sa Rusi snažia Avdijivku, ktorú má pod kontrolou Kyjev, dobyť.

V meste podľa Barabaša stále žije asi 1600 ľudí, pred ruskou inváziou na Ukrajinu vlani vo februári malo mesto okolo 30-tisíc obyvateľov. Podľa ukrajinskej verejnoprávnej stanice Suspilne v súčasnosti nie sú k dispozícii informácie o civilných obetiach dnešného ostreľovania. O deň skôr boli v Avdijivke pri ruskom ostreľovaní zranení dvaja muži, dodal šéf mestskej správy. (ČTK)

Podpora českej verejnosti ďalšiemu pobytu ukrajinských utečencov v Česku klesla. Podľa najnovších dát s tým súhlasí 51 percent opýtaných a 49 percent je proti, vyplýva to z prieskumu analytického ústavu STEM.

Podľa výskumníkov počet Čechov podporujúcich ďalšie zotrvanie Ukrajincov v Česku klesol po dlhom období stability o päť percentuálnych bodov.

"Bude potrebné sledovať, či ide o jednorazový výkyv spôsobený napríklad niektorými mediálnymi kauzami alebo či pôjde o nový stav či dokonca trend," zdôraznil STEM.

Prieskum tiež ukázal, že neklesá podiel tých, ktorí si myslia, že ukrajinskí utečenci by mali dostať príležitosť zostať v Česku do konca vojny. Podiel takto zmýšľajúcich občanov Česka je naďalej okolo 40 percent.

Podľa dát dve tretiny verejnosti určite alebo skôr súhlasia s tvrdením, že Rusko je jednoznačným vinníkom vojny. Zároveň si však takmer dve tretiny opýtaných myslia, že Česko by malo usilovať o rýchle ukončenie konfliktu, aj keď by to pre Ukrajinu mohlo znamenať stratu niektorých území.

"Potvrdzuje sa tiež dlhodobý stav, keď len asi 40 percent si naďalej želá smerovanie Česka na Západ, zatiaľ čo asi 60 percent preferuje, aby Česko zostávalo skôr v neutrálnej pozícii niekde medzi Západom a Východom," spresnil ústav.

Približne polovica verejnosti podporuje vstup Ukrajiny do EÚ alebo NATO "výhľadovo", štvrtina je za jej vstup do týchto organizácii "čo najskôr". Proti jej členstvu v EÚ je 20 percent a v NATO 23 percent ľudí.

Do prieskumu analytického ústavu STEM, ktorý sa uskutočnil od 8. do 16. júla a od 7. do 17. septembra 2023 sa zapojilo 2139 ľudí starších ako 18 rokov. (TASR)

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy chce vytvoriť kontaktnú platformu pre dialóg s predstaviteľmi ruskej demokratickej opozície, ktorí vyznávajú hodnoty Rady Európy, plne rešpektujú územnú celistvosť Ukrajiny a odsudzujú ruskú vojnu. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin krízu medzi Izraelom a Palestínčami označil za jasný príklad zlyhania politiky USA na Blízkom východe. Vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu označil za nevyhnutnosť.

"Som presvedčený, že mnohí ľudia so mnou budú súhlasiť, že je to jasný príklad zlyhania politiky USA na Blízkom východe," povedal Putin v Moskve počas stretnutia s irackým premiérom Muhammadom Súdáním. Ako potrebné označil prijatie rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení nezávislého a zvrchovaného palestínskeho štátu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že vytvorenie palestínskeho štátu by bolo najspoľahlivejším riešením. (TASR)

Ukrajinská polícia zdokumentovala už takmer 100-tisíc vojnových zločinov, ktoré na Ukrajine spáchali ruské invázne sily, oznámil policajný šéf Vychivskyj. Zozbierané dôkazy budú základom pre budúce trestné stíhanie páchateľov zločinov.

"Materiály o raketových útokoch, zločinoch spáchaných ruskou armádou na znovuzískaných územiach, ako násilie, mučenie, znásilňovanie," povedal o povahe dôkazov v rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina.

"V drvivej väčšine (prípadov) ich zdokumentujeme, vyšetríme a odovzdáme SBU (ukrajinskej bezpečnostnej službe), pretože (ďalej) je to v ich kompetencii".

Vychivskyj uviedol, že ukrajinská polícia dosiaľ zozbierala dôkazy o 96.500 vojnových zločinoch.

"Zločiny spáchané Ruskou federáciou, najmä ostreľovanie našej kritickej infraštruktúry, sú genocídou ukrajinského ľudu," povedal. "Smerujeme k zdokumentovaniu všetkých týchto skutočností s cieľom dosiahnuť na medzinárodnom súde uznanie zločinov Ruskej federácie ako genocídy," dodal. (TASR)

Vzťahy Rumunska a Ukrajiny sa majú posilniť na strategické partnerstvo. Rumunský prezident Iohannis oznámil, že spolu s ukrajinským prezidentom Zelenským sa začali proces zvýšenia vzťahov. (TASR)

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívi v dňoch 16. až 18. októbra Čínu  a zúčastní sa na fóre Jeden pás, jedna cesta. Bude tiež rokovať so svojím čínskym rezortným kolegom Wang Im.

Ruský prezident Putin koncom septembra na stretnutí s Wang Im v Petrohrade potvrdil, že v októbri navštívi Čínu. Šéf Kremľa ju naposledy navštívil vo februári 2022, keď sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu.

Ukrajinskí vyšetrovatelia zadržali dvoch vysokých predstaviteľov ukrajinského ministerstva obrany. Sú podozriví zo sprenevery siedmich miliónov dolárov určených na nákup nepriestrelných viest, oznámil Štátny úrad pre vyšetrovanie.

SBI uviedol, že obaja predstavitelia ministerstva objednali "nekvalitné nepriestrelné vesty" zo zahraničia. To viedlo "nielen k strate 250 miliónov hrivien verejných prostriedkov, ale aj k podkopaniu obranyschopnosti krajiny a ohrozeniu životov a zdravia personálu armády", uvádza sa v správe.

V septembri bol odvolaný minister obrany Olexij Reznikov. Podľa dostupných informácií boli príčinou jeho výmeny opakujúce sa škandály v rezorte obrany vrátane korupčných. (TASR)

Vedenie Ukrajinskej bezpečnostnej služby iniciovalo návrh zákona, ktorý má rozšíriť zoznam dôvodov zákazu náboženských organizácií a poskytnúť právny podklad pre zákaz Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

List s rozšírením dôvodov poslal šéf SBU Vasyl Maľuk výboru ukrajinského parlamentu pre humanitárnu a informačnú politiku ešte 28. septembra. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál LIGA.net.

V liste sa zdôrazňuje, že „ruská pravoslávna cirkev nie je oddelená od ruského štátu a jej hlava je v úzkom vzťahu s ruskými štátnymi orgánmi. Navyše aktivity ruskej pravoslávnej cirkví na území Ukrajiny majú za cieľ podporovať ruskú ozbrojenú agresiu." (SITA)

Ruské útoky viacerými druhmi zbraní proti Ukrajine za posledných 24 hodín zabili jedného civilistu a ďalších jedenásť zranili, uviedli ukrajinské regionálne úrady. Útoky zasiahli desať oblastí, z troch hlásili obete.

V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v pondelok pri ruských útokoch zahynul jeden človek a ďalší štyria boli zranení, konštatoval úradujúci gubernátor oblasti Ihor Moroz.

V ten istý deň ruské sily 79-krát zaútočili aj na Chersonskú oblasť a zranili štyroch ľudí, uviedol jej gubernátor Oleksandr Prokudin.

V Charkovskej oblasti utrpeli zranenia traja civilisti, keď ruská raketa v utorok ráno zasiahla dedinu Velykyi Burluk. Oznámil to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. (SITA)

Fínsko vyčlenilo ďalších 92 miliónov eur na poskytovanie humanitárnej podpory Ukrajine, Moldavsku a ďalším krajinám, ktoré zasiahla ruská agresia, uviedlo fínske ministerstvo zahraničných vecí.

Prostriedky prispejú do krízového nástroja, ktorý začiatkom tohto roka spustila Medzinárodná rozvojová asociácia skupiny Svetovej banky. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Fínsko pošle 62 miliónov eur na podporu programu obnovy Ukrajiny a Moldavska, z ktorých bude vyčlenených 12 miliónov ako grant a 50 miliónov ako úver, konštatuje oznámenie fínskeho rezortu zahraničia.

Na Ukrajine je program určený na zlepšenie prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, zvýšenie dostupnosti služieb pri riešení akútneho nedostatku energie, na opravy infraštruktúry a bývania a tiež na podporu poľnohospodárstva.

„Zároveň sa tak urýchli dlhodobé úsilie pri podpore obnovy Ukrajiny a rekonštrukcii kritických sektorov,“ dodáva fínsky rezort diplomacie. (SITA)

Počet obetí ruského raketového útoku na dedinu Hroza na severovýchode Ukrajiny z minulého týždňa vzrástol na 53. Ďalších päť ľudí sa po jednom z najsmrteľnejších útokov od začiatku ruskej invázie je stále nezvestných.

Úradom sa podľa hlavného vyšetrovateľa Charkovskej oblasti Serhija Bolvinova ešte nepodarilo identifikovať všetky pozostatky nájdené na mieste. (ČTK)

Nový nábor ruských vojakov na Ukrajinu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku zrejme nebude. Kremeľ sa podľa britských tajných služieb pokúsi minimalizovať nepopulárne opatrenia v Rusku až do 17. marca.

Úradujúci ruský prezident Vladimir Putin síce svoj zámer opäť kandidovať na tento post doposiaľ neoznámil, takmer určite sa však bude usilovať o opätovné zvolenie do funkcie, konštatuje DPA.

Volebný boj by v Rusku mohol odštartovať už v novembri a pravdepodobne bude jeho leitmotívom tvrdenie, že Rusko je civilizáciou, ktorá sa musí brániť proti vonkajším nepriateľom, dodáva DPA. Podľa nemeckej tlačovej agentúry sú voľby v Rusku síce kontrolované Kremľom, predstavujú však dôležitý nástroj politickej legitimity.

Britské ministerstvo obrany už od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 každodenne zverejňuje informácie o jej priebehu. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu dezinformačnú kampaň.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na návštevu Rumunska, kde sa stretne s prezidentom Klausom Iohannisom. Obaja lídri majú rokovať o bezpečnostnej situácii v regióne a v Čiernom mori.

O príchode do Bukurešti informoval na sociálnych sieťach samotný Zelenskyj. Dodal, že cieľom jeho návštevy je okrem iného aj "posilnenie dobrých susedských vzťahov".

Ide o prvú návštevu ukrajinského prezidenta v Rumunsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Rumunský čiernomorský prístav Konstanca sa stal hlavnou alternatívnou trasou pre vývoz obilia z Ukrajiny po tom, ako Rusko v júli odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody.

Moskva po odstúpení od dohody umožňujúcej vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more vystupňovala útoky na Odeskú oblasť, ktorá na juhu hraničí s Rumunskom.

Na rumunskom území sa v uplynulom období našli aj úlomky, ktoré by mohli pochádzať z útočných dronov. Bukurešť v reakcii na to sprísnila bezpečnostné opatrenia v pohraničných oblastiach.

Prezidentka tvrdí, že žiaden balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý pripravilo ministerstvo obrany pod vedením Naďa, nikdy nestopla. Naopak, každý jeho balík pomoci verejne obhajovala. Uviedla to v reakcii na vyjadrenia Naďa pre český Deník N.

„Vždy som podporovala a podporujem vojenskú pomoc Ukrajine. Je to dohľadateľné vo všetkých mojich verejných vyhláseniach k tejto téme a nerozumiem pohnútkam exministra Naďa moju vôľu teraz spochybňovať,“ skonštatovala. Naď pre český denník povedal, že prezidentka sa postavila proti dodávke ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine už na jar. Od začiatku leta už na Ukrajinu žiadne zbrane nešli. Česká vláda pritom Bratislave ponúkala riešenie, ako dostať slovenské zbrane na Ukrajinu okľukou.

Prezidentka reagovala, že o zmienenej ponuke českej vlády na sprostredkovanie vojenskej pomoci nebola nikdy informovaná. „Exministrovi Naďovi som navrhla, aby sme všetku vojenskú pomoc, ktorú si ešte môžeme dovoliť a ktorá neoslabí našu armádu, poslali v jednom balíku, aby vojenská pomoc Ukrajine už nebola zneužívaná v predvolebnej kampani,“ uviedla. A

ko ďalej dodala, hoci sa tak nestalo, ešte v júli počas návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Bratislave bola možná dodávka ďalšej vojenskej pomoci predmetom ich spoločného rokovania, a to aj za účasti ministra obrany. „Túto pomoc som podporila,“ poukázala Čaputová. Zároveň zdôraznila, že hlava štátu o vojenskej pomoci nerozhoduje a ani na jej darovanie nedáva súhlas.

Prezidentka sa stotožňuje s názorom predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, že v súvislosti s otázkou ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine je potrebné rešpektovať výsledky volieb a počkať na závery rokovaní o zostavení novej vládnej koalície. Je presvedčená, že v tomto čase by rozhodnutie o poskytnutí vojenského materiálu bolo precedensom pri zmene politickej moci aj v budúcnosti. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 450 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak  zvýšil na 283 080, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj šesť tankov, tri obrnené bojové vozidlá pechoty, sedem delostreleckých systémov a jeden systém protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 829 tankov, 9 129 obrnených bojových vozidiel pechoty, 6 713 delostreleckých systémov a 544 systémov protivzdušnej obrany.

Protiofenzíva pokročila pri dedinách Verbove, Kliščijivka a Andrijivka, tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny. Ruská armáda medzičasom vyhlásila, že dažde znížili viditeľnosť na juhu Ukrajiny.

To skomplikovalo operácie ruských a ukrajinských prieskumných bezpilotných lietadiel. Jeden ruský vojenský predstaviteľ tvrdil, že zem je zablatená a bráni pohybu vozidiel.

Iný vojenský dôstojník zasa napísal, že zem ešte nie je taká mokrá, aby bránila pohybu ťažkej techniky. Ruské sily podľa ISW údajne spustili lokalizované útočné operácie južne od mesta Huľajpole a pravdepodobne reorganizujú skupinu síl Juh.

Ukrajinské letectvo zneškodnilo 27 z dovedna 36 dronov, ktorými Rusko v noci na utorok útočilo na územie na juhu Ukrajiny. 

Nad Chersonskou, Mykolajivskou a Odeskou oblasťou zostrelili 27 útočných dronov typu Šahíd, ktorými ruské jednotky útočili z anektovaného Krymského polostrova, spresnilo ukrajinské letectvo na platforme Telegram. O cieľoch, ktoré zasiahlo zvyšných deväť útočných dronov, neinformovalo.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na Telegrame potvrdil, že jedno z bezpilotných lietadiel bolo zostrelené nad touto oblasťou.

Rusko vystupňovalo útoky na prístavy na juhu Ukrajiny po tom, čo v júli odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody o vývoze ukrajinských poľnohospodárskych produktov, píše AFP.

Kyjev tiež varoval, že Moskva obnovuje vzdušné toky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru podľa vzoru systematických útokov z minulého roka, po ktorých zostali milióny ľudí bez kúrenia a vody.

Prezident Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore medzitým uviedol, že rozpútanie vojny na Blízkom východe bolo "v záujme Ruska s cieľom vytvoriť nový zdroj bolesti a utrpenia, ktorý oslabí globálnu jednotu, vytvorí rozkol a pomôže Rusku podkopať slobodu v Európe", cituje britský denník The Guardian.

Zelenskyj dodal, že ruskí propagandisti sa "tešia" v súvislosti s vývojom udalostí na Blízkom východe, kde si bezprecedentný útok palestínskeho radikálneho hnutia Hamas a následný zásah zo strany Izraela vyžiadal už stovky obetí na životoch. (TASR)