Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj vymenil veliteľa ukrajinskej teritoriálnej obrany

Míny ohrozujú na Ukrajine šesť miliónov ľudí. Doteraz ich zabili 250 a ďalších viac ako 500 zranili. Uviedol to ukrajinský premiér Šmyhaľ pri začatí iniciatívy, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie Ukrajincov o hrozbách mín a nevybuchnutej munície.

Detský fond OSN preto venoval krajine 15 špeciálne vybavených vozidiel, ktoré budú slúžiť na vzdelávanie ľudí ohľadom nebezpečenstva mín.

"Ak sa nič neurobí alebo budú používané štandardné technológie, okolo 9000 ďalších ľudí na Ukrajine míny zrania alebo zabijú," vyhlásil šéf ukrajinskej vlády podľa tlačovej agentúry Ukrinform. Mobilné bezpečnostné učebne podľa neho budú putovať desiatimi ukrajinskými regiónmi, kde majú učiť ľudí, ako sa hrozbe nevybuchnutej munície vyhnúť.

Ukrajina sa kvôli ruskej invázii stala jednou z najviac zamorených krajín sveta nevybuchnutou muníciou a mínami. Nebezpečné výbušné systémy sa podľa ukrajinských úradov nachádzajú na 174-tisíc kilometroch štvorcových ukrajinského územia. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojich príhovoroch a príspevkoch na sociálnych sieťach často hovoril o Rusku ako o „teroristickom štáte“. Urobil tak opäť, keď predniesol videopríhovor na parlamentnom zhromaždení NATO v Kodani.

Počas prejavu tiež prirovnal ruskú inváziu na Ukrajinu a útok Hamasu na Izrael. "Rovnaké zlo a jediný rozdiel je v tom, že existuje teroristická organizácia, ktorá zaútočila na Izrael, a tu je teroristický štát, ktorý zaútočil na Ukrajinu," povedal.

"Naša jednota musí a môže zastaviť zlo. Nech každý, kto podporuje teror, pocíti silu nášho hnevu. A nech každý, kto potrebuje pomoc pri obrane pred terorom, pocíti silu našej solidarity," dodal. (Sky News)

Navrhovaná reforma Leningradského vojenského okruhu môže naznačovať, že Rusko sa pripravuje na možné konflikty s pobaltskými štátmi a NATO. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na ruského vojenského analytika Fiodorova.

Ruský federálny portál s navrhovanými právnymi aktmi cez víkend zverejnil prezidentský dekrét, ktorý bude znamenať reformu Leningradského vojenského okruhu v rámci prebiehajúcich rozsiahlych vojenských reforiem. Na základe tohto kroku by sa sily severnej flotily presunuli pod novo zreformovaný okruh.

Podľa spomenutého analytika obnovenie Leningradského vojenského okruhu sa sústredí na dva ciele - pobaltské štáty a Fínsko. Fiodorov podotkol, že reforma bola navrhnutá na obdobie po vojne na Ukrajine, keďže teraz sú všetky sily z Leningradského vojenského okruhu sústredené pre boj na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zomrieš a nikto sa to nedozvie. Rusi využívajú ukrajinský Melitopoľ ako väzenie a mučiareň Čítajte 

Fiodorov vraví, že keď sa vojna na Ukrajine skončí, všetky krajiny zapojené do konfliktu budú čeliť otázke prípravy na budúcu vojnu. NATO, USA a Európa rozmiestnia podľa neho veľké odstrašujúce sily na ruských hraniciach a Ukrajina sa bude snažiť pripojiť k NATO alebo získať dostatok zbraní.

„Rusko bude čeliť ešte náročnejšej úlohe, pretože armáda je rozbitá, moderné zbrane sa vyčerpávajú, vojna odhalila veľa slabých miest v armáde. Budú sa usilovať o obnovu ozbrojených síl schopných viesť vojnu v Európe a s Ukrajinou a NATO na západnom poli,“ skonštatoval Fiodorov. (SITA)

Špeciálne jednotky ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR sa od minulého roka už trikrát pokúsili o oslobodenie Záporožskej jadrovej elektrárne. Uviedol to šéf rozviedky Budanov. Elektráreň okupuje ruská armáda. 

S odvolaním sa na vyjadrenie šéfa rozviedky to uviedol server nv.ua.

Prvýkrát sa o obnovenie kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou pokúsili príslušníci ukrajinskej vojenskej rozviedky v auguste minulého roka, opísal serveru nemenovaný veliteľ HUR. Vtedy niekoľko desiatok z nich preplávalo na motorových člnoch cez Kachovskú priehradu do miest pri meste Enerhodar, v ktorého blízkosti elektráreň stojí. Vtedy bol v Kachovskej priehrade ešte dostatok vody, čo sa zmenilo po tom, ako ju tento rok v júni zničil mohutný výbuch.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odpálili sa omylom, hovorí Putin o Prigožinovom lietadle Čítajte 

Cieľom výsadku HUR bolo vytvoriť na ľavom brehu Dnepra pri Enerhodare predmostie, ktoré by poslúžilo na oslobodenie mesta aj elektrárne. Príslušníkom HUR sa ale vtedy na pozíciách pri Enerhodare udržať nepodarilo. Na ľavom brehu Dnepra boli asi pol dňa, načo sa museli stiahnuť kvôli tlaku nepriateľských síl, ktoré mali prevahu.

Špeciálne jednotky HUR sa potom o výsadok na ľavom brehu Dnepra pri elektrárni pokúsili ešte dvakrát. Pri druhom pokuse sa pritom zapojilo niekoľko stoviek bojovníkov. Kedy presne sa tieto pokusy odohrali, server nv.ua neuviedol.

Aj keď sa elektráreň oslobodiť nepodarilo, podarilo sa podľa Budanova vďaka operáciám odvrátiť pripojenie elektrárne k ruskej energetickej sieti. Bojovníci podľa neho tiež získali skúsenosti ohľadom pohybu na vode, na čo podľa neho rozviedka nadviazala napríklad pri výsadkoch na polostrove Krym, ktorý je tiež ovládaný Ruskom. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok navštívi Rumunsko, uviedla vo vyhlásení kancelária rumunského prezidenta. Zelenského prijme v prezidentskom paláci prezident Iohannis.

Obaja lídri majú rokovať o bezpečnostnej situácii v regióne a v Čiernom mori. Pôjde o prvú návštevu ukrajinského prezidenta v Rumunsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

Ruskí zákonodarcovia majú 10 dní na preštudovanie možnosti odvolania ratifikácie jadrovej zmluvy zo strany Moskvy. Výbor komory pre medzinárodné záležitosti bude musieť ukončiť svoju prácu do 18. októbra.

Uvádza sa to vo vyhlásení Štátnej dumy. Členovia ruského parlamentu diskutujú o plánoch na odvolanie ratifikácie zmluvy zakazujúcej jadrové testy. Rozhodnutie vyvoláva obavy, že by sa tak mohli spustiť preteky v zbrojení medzi veľkými svetovými mocnosťami.

Ukrajinská armáda zaznamenala čiastočný úspech pri dedine Verbove v melitopoľskom smere, uviedol veliteľ tavrijskej operatívno-strategickej skupiny síl Oleksandr Tarnavskyj.

„Ukrajinské obranné sily pokračujú v útočných operáciách na melitopoľskom fronte. Na západ od dediny Verbove máme čiastočný úspech,“ poznamenal Tarnavskyj. Doplnil, že Rusi vykonali osem náletov a medzi ukrajinskými obrancami a ruskými okupantmi nastalo 18 bojových stretov.

Celkovo na melitopoľskom fronte ruské sily počas ostatného dňa prišli o 147 vojakov. Ukrajinskí obrancovia zničili šesť kusov ruskej vojenskej techniky - dva tanky, tri bojové obrnené vozidlá a jeden delostrelecký systém. Vyhodili taktiež do vzduchu tri sklady s ruskou muníciou. (SITA, Ukrajinská pravda)

Globálne ceny potravín sa pre inváziu na Ukrajine zvýšili o 56 percent. Zároveň sa tiež globálne HDP v tomto roku spomalí na +2,5 %.

Vyplýva to z globálneho hodnotenia 18 odvetví analytikov spoločnosti Allianz Trade, z ktorých sa zamerali na päť odvetví, ktoré sú kľúčové aj pre slovenských podnikateľov, a to na agropotravinárstvo, automobilový priemysel, stavebníctvo, energetiku a strojárstvo v porovnaní s koncom roka 2019.

Cena hnojív zostane podľa expertov relatívne vysoká, čo z krátkodobého hľadiska môže udržať ceny agrokomodít a potravín na vysokej úrovni. Rast cien ale už v roku 2022 vyvrcholil a rok 2023 by mohol byť zlomovým. V hodnotení sa analytici zamerali aj na automobilový priemysel.

"Počet registrácií nových vozidiel sa po prepade začína na všetkých hlavných trhoch opäť zvyšovať. Objednávky zostávajú na dobrej úrovni a automobilky starostlivo kalibrujú rýchlosť výrobných pásov, aby sa zabránilo nadmernej ponuke," uviedli experti Allianz Trade s tým, že k oživeniu sektora prispelo zmiernenie limitov v dodávateľských reťazcoch.

"Odhaduje sa, že do energetiky sa v roku 2023 investuje približne 2,8 bilióna dolárov, z toho viac ako 1,7 bilióna má ísť do čistej energie vrátane obnoviteľných zdrojov. V prípade ropy a plynu sa predpokladá, že celosvetový dopyt po rope dosiahne v roku 2024 viac ako 100 miliónov barelov denne," priblížili analytici. (TASR)

Eskalácia izraelsko-palestínskeho konfliktu nezníži podporu zo strany EÚ Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii. Počas brifingu v Bruseli to povedal hovorca Európskej komisie Eric Mamer.

„Nemyslím si, že by niečo nejakým spôsobom ovplyvnilo podporu, ktorú Európska únia poskytuje Ukrajine,“ odpovedal Mamer na otázku, ako môže situácia na Blízkom východe zmeniť podporu EÚ pre Ukrajinu.

„Keď ste počúvali prejav predsedníčky EK Ursuly von Der Leyenovej v Bordeauxe v sobotu, tak niekoľkokrát zopakovala, že budeme stáť pri ukrajinskom ľude tak dlho, ako to bude potrebné," dodal Mamer. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vymenil šéfa síl ukrajinskej teritoriálnej obrany, ktorá spadá pod ukrajinské ozbrojené sily.

Novým šéfom teritoriálnej obrany sa stane 54-ročný generálmajor Anatolij Barhylevyč, ktorý podľa agentúry Reuters od minulého roka pôsobí ako náčelník štábu vojsk na východnej Ukrajine.

Vo funkcii Barhylevyč nahradí Ihora Tancjuru, ktorého Zelenskyj odvolal. O dôvode tohto Zelenského kroku médiá neinformujú.

Medzi úlohy teritoriálnej obrany patrí okrem iného ochrana objektov kritickej infraštruktúry, boj proti sabotážnym akciám alebo zabezpečenie obrany v čase, keď sú nasadené hlavné zložky ozbrojených síl.

V septembri ukrajinský parlament na návrh Zelenského odvolal ministra obrany Oleksija Reznikova, ktorého neskôr vo funkcii nahradil Rustom Umerov. Odvolaných bolo aj šesť námestníkov ministra obrany. (ČTK)

Rusko od začiatku vojny  v Doneckej oblasti zničilo 315 poľnohospodárskych podnikov. Spôsobené škody sa odhadujú na sumu približne 109 miliónov dolárov, uviedol úradujúci šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Moroz.

„Napriek tomu farmári vynakladajú maximálne úsilie na pestovanie a skladovanie plodín a poskytujú regiónu potraviny,“ povedal Moroz.

Do októbra tohto roka celková výška priamych zdokumentovaných škôd na ukrajinskej infraštruktúre dosiahla 151,2 miliardy amerických dolárov. V porovnaní s júnom tak škody stúpli o 700 miliónov dolárov.

OSN znepokojuje rozdávanie ruských pasov na okupovaných územiach Ukrajiny. Miestni obyvatelia, ktorí ruské občianstvo odmietnu, čelia podľa zistení OSN represiám.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva upozornil, že obyvateľom spomínaných území, ktorí neprijmú ruské občianstvo, je odopieraný prístup k základným verejným službám vrátane zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia a hrozí im tiež väčšie riziko svojvoľného zadržania.

"Rok a pol po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu sme stále svedkami otvoreného a neslabnúceho porušovania ľudských práv," uviedla námestníčka vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nadá Nášifová.

Dodala, že jej úrad s hlbokým znepokojením pozoruje hromadné udeľovanie ruského občianstva obyvateľov ukrajinských území okupovaných Ruskom. Rusko už roky vydáva pasy Ukrajincom žijúcim vo východoukrajinskom regióne Donbas a na anektovanom polostrove Krym. Avšak od začiatku invázie je rozdávanie ruského občianstva Ukrajincom ešte agresívnejšie.

Ruský prezident Putin pritom v apríli podpísal aj dekrét, ktorý umožňuje deportáciu Ukrajincov z okupovaných území, ak do 1. júla 2024 neprijmú ruské občianstvo.

Námestníčka vysokého komisára OSN upozornila, že konflikt na Ukrajine aj naďalej "narúša základy dôstojnosti a ľudskosti". "Zdokumentované prípady porušovania siahajú od svojvoľného zadržiavania až po sexuálne násilie... a odopieranie práva na adekvátny životný štandard," uviedla námestníčka. (TASR)

Totálna vojna Ruska proti Ukrajine má pre Európu existenčný význam, povedal šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. Podotkol, že v Európe prevláda naratív o dlhodobej podpore Ukrajiny, pokiaľ „to bude potrebné“ pre víťazstvo.

„To povedal aj Josep Borrell, najvyšší predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ako aj ministri. Pre Európu je to existenciálna vojna. Európania chápu, že je to aj o nich. Nemôžu si dovoliť nevyhrať spolu s Ukrajinou v tejto vojne. Toto bude koniec Európy, ak Ukrajina prehrá,“ domnieva sa Kuleba.

Estónska premiérka Kaja Kallasová tvrdí, že spojenci by mali obstáť v skúške, čo sa týka pomoci Ukrajine, pretože Kremeľ práve teraz počíta s „únavou z vojny“.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis zasa zdôraznil, že svet si nemôže dovoliť byť „unavený“ vojnou. Islandská ministerka zahraničných vecí Þórdís Kolbrún R. Gylfadóttir vyjadrila názor, že za súčasných okolností je prirodzené a logické prijať Ukrajinu do NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kyjev túto zimu očakáva rekordný počet útokov ruských dronov. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že na základe údajov za september by ruské útoky s použitím iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid prekonali minuloročný počet.

„Táto jeseň je už rekordná, čo sa týka počtu bezpilotných lietadiel Šáhid. Viac ako 500 (bolo použitých) v septembri,“ povedal v rozhovore pre národnú televíziu. Tento počet porovnal s ruskými náletmi na Ukrajinu počas minulej zimy a povedal, že za šesť mesiacov bolo použitých asi tisíc bezpilotných lietadiel Šáhid.

Útoky na energetické zariadenia minulú zimu poškodili značnú časť ukrajinského energetického systému a prinútili väčšinu miest prideľovať elektrinu a teplú vodu. Napriek tomu, že Ukrajina posilnila svoju protivzdušnú obranu, úrady varovali pred rizikom opätovných útokov v priebehu nasledujúcej zimy, pričom elektrická sieť po ostatnom bombardovaní ešte ani zďaleka nebola obnovená. (Sky News)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval medzinárodnú komunitu na zjednotenie proti terorizmu. Na zasadnutí NATO porovnal útok „teroristickej organizácie“ na Izrael s podobnou taktikou, ktorú používa Rusko, ktoré je podľa neho „teroristický štát“.

Parlamentnému zhromaždeniu, ktoré sa zišlo v Kodani, sa Zelenskyj prihovoril prostredníctvom videospojenia. Okrem iného mu povedal, že svet by sa mohol zhodnúť na súbore definícií terorizmu, pričom základ by malo podľa neho byť: „Neznásilňujte ženy. Nezabíjajte. Nepovažujte deti za trofeje. Neplňte dediny a mestá krvou. Nestrieľajte civilistov v autách“.

Palestínske militantné hnutie Hamas a Rusko podľa neho používajú rovnaké taktiky. Izraelskí novinári, ktorí boli na Ukrajine a videli následky tamojších zverstiev teraz vidia to isté u nich doma, poznamenal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zdanlivo skritizoval aj republikánov v americkom Kongrese, keď povedal, že teraz „nie je čas stiahnuť sa z medzinárodného priestoru do vnútorných sporov, nie je čas mlčať“. Dodal, že ľudia by nemali predstierať, že terorizmus na jednom kontinente neovplyvní zvyšok sveta.

Zelenskyj tiež spojil Irán s vojnou na Ukrajine a útokom na Izrael. Teherán podľa jeho slov „nemôže hovoriť, že nemá nič spoločné s tým, čo sa deje na Ukrajine“, ak predáva Rusom drony Šáhid, a nemôže tvrdiť, „že nemá nič spoločné s tým, čo sa deje v Izraeli“, ak jeho predstavitelia podporujú Hamas. (SITA, The Guardian)

Dvaja ukrajinskí civilisti zomreli a ďalších dvadsaťdva utrpelo zranenia pri ruských útokoch počas uplynulého dňa. Oznámili to regionálne ukrajinské úrady. Mŕtvych a zranených hlásili z Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti.

Jeden človek prišiel o život a ďalších osemnásť, vrátane dvoch detí, bolo zranených v Chersonskej oblasti, uviedol jej gubernátor Oleksandr Prokudin. Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synjehubova ruské ostreľovanie zabilo 65-ročnú ženu v meste Vovčansk.

Štyroch obyvateľov mesta Kosťantynivka v Doneckej oblasti zranila ruská raketa, informoval o tom na Facebooku gubernátor Ihor Moroz. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda včera odrazila ruské útoky v smeroch Kupiansk, Bachmut, Lyman, Avdijivka a Marinka. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády, ktorý počas dňa zaznamenal tridsaťtri potýčok s ruskými silami.

Rusko okrem toho podniklo šesť leteckých a dvadsať raketometových útokov, ktoré spôsobili straty medzi vojakmi aj civilistami. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

V sobotu Kyjev zaznamenal 774 ruských útokov v kupiansko-lymanskom smere, povedal hovorca ukrajinskej armády na východe krajiny Iľja Jevlaš. Hovorca tiež poznamenal, že Rusko rozmiestňuje svoje rezervy severne od Bachmutu v snahe zastaviť postupujúcu ukrajinskú protiofenzívu v Doneckej oblasti. (SITA, Kyiv Independent)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 350 vojakov na zhruba 282 630, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o tri bojové obrnené vozidlá, jeden delostrelecký systém a dve cisterny.

Ruský útok na Vovčansk v Charkovskej oblasti zabil civilistku. Zahynula 65-ročná žena, informoval gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

V Chersonskej oblasti zostalo po útoku v kóme neplnoleté dievča.

Ukrajinská armáda odrazila ruské útoky v piatich smeroch. Okupanti mali iniciatívu pri Kupiansku, Bachhmute, Lymane, Avdijvke a Marinke, informoval ukrajinský generálny štáb.

Velenie letectva má informácie, že ruská armáda vypustí počas nasledujúcich mesiacov rekordný počet bezpilotných lietadiel Šahíd, povedal hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. (Kyiv Independent)