Ukrajina Rusko Online: Rusi zbombardovali mesto, ktoré sami okupujú. Z Novej Kachovky hlásia civilné obete

USA plánujú v nasledujúcich rokoch zvýšiť mesačnú produkciu delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov na 100-tisíc kusov v roku 2025, uviedol hlavný nákupca zbraní Pentagónu Bill LaPlante.

"V roku 2025 budeme na 100-tisíc za mesiac. Pred šiestimi alebo ôsmimi mesiacmi sme boli na 14-tisíc za mesiac, dnes sme na 28-tisíc mesačne," LaPlante uviedol na piatkovej tlačovej konferencii.

Dopyt po delostreleckých granátoch kalibru 155 milimetrov prudko vzrástol po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Zásoby spojencov na vlastnú obranu však prudko klesli, pretože ich dodávajú Kyjevu, ktorý denne vypáli tisíce delostreleckých granátov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa budúci týždeň stretne vo Washingtone s prezidentom USA Bidenom. Správy amerických médií potvrdil Biely dom.

Zelenskyj navštívi Washington po plánovanom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Stretnutie s Bidenom, ako aj s členmi Kongresu USA sa uskutoční vo štvrtok 21. septembra.

"Bude to ich tretie stretnutie tu v Bielom dome, ktoré prichádza v kritickom okamihu," uviedol Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Zelenskyj sa bude na návšteve usilovať o potvrdenie podpory Spojených štátov pre svoju krajinu vo vojne proti Rusku. Biden a jeho demokrati aktuálne presadzujú ďalšiu vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu za viac ako 20 miliárd dolárov.

V americkom Senáte má Ukrajina od začiatku vojny širokú podporu oboch strán, v Snemovni reprezentantov však v poslednom čase vzrástla kritika pokračujúcej pomoci. V dolnej komore Kongresu majú tesnú väčšinu republikáni.

Zelenskyj naposledy navštívil Washington v decembri 2022. Stretol sa vtedy s Bidenom a vystúpil s prejavom pred oboma komorami Kongresu. Spojené štáty dosiaľ poskytli alebo prisľúbili Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom pomoc za viac ako 70 miliárd dolárov. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s bieloruským partnerom Lukašenkom. Ten uviedol, že by sa mohol pridať k snahám Moskvy o oživenie starého spojenectva so Severnou Kóreou.

"Mohli by sme rozmýšľať o trojstrannej spolupráci," reagoval Lukašenko a dodal, že "by sa aj tam mohlo nájsť trocha práce pre Bielorusko". (TASR)

Rumunská armáda je pripravená zostreliť ruské drony, ktoré budú predstavovať pre krajinu nebezpečenstvo, povedal zástupca náčelníka rumunského generálneho štábu generál Gheorghită Vlad.

Podľa jeho slov Rumunsko nasadilo v oblasti delty Dunaja zhruba 600 vojakov a radarové systémy v reakcii na časté ruské útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji pri rumunskom území.

Na otázku, či Rumunsko použije svoje vzdušné sily proti ruským dronom, Gheorghită Vlad odpovedal, že to nevylučuje.

„V závislosti od úrovne ohrozenia sme pripravení použiť všetky dostupné vojenské zdroje na ochranu územia Rumunska," vyhlásil generál. (SITA)

Zdravotný stav čečenského lídra Ramzana Kadyrova je kritický, tvrdí Andrej Jusov z ukrajinskej rozviedky.

"Informácie sú potvrdené z lekárskych a politických kruhov. Nejde o zranenia. Podrobnosti zisťujeme, ale je isté, že Kadyrov má vážne zdravotné problémy dlhodobo," povedal Jusov.

Európska komisia nepredĺži embargo na štyri kategórie ukrajinských poľnohospodárskych produktov, ktoré vyprší o polnoci. Dospela k záveru, že narušenia trhu v piatich členských štátoch susediacich s Ukrajinou boli odstránené. (TASR)

Ukrajinský námorný dron poškodil ruskú raketovú loď Samum v Čiernom mori, uviedlo s odvolaním sa na ukrajinskú tajnú službu SBU viacero médií. Loď podľa niektorých z nich musela byť odtiahnutá na opravu, pričom sa výrazne nakláňala.

Útok sa odohral už vo štvrtok. Informovala o ňom aj ruská strana, tá ale tvrdí, že bol odrazený.

Loď Samum ukrajinský dron zasiahol vo štvrtok v oblasti Sevastopoľského zálivu, napísala agentúra Unian. Dron s názvom Morskyj maľuk (Morský chlapec) podľa nej poškodil zadnú časť ruskej lode.

Samum je malá raketová loď s dĺžkou 65,6 metra. Je súčasťou ruskej Čiernomorskej flotily.

Ruský generál Sergej Surovikin sa objavil v Alžírsku. Surovikin bol veliteľom ruských inváznych síl na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023 a bol považovaný za dôležitého spojenca bývalého šéfa wagnerovcov Prigožina.

Od začiatku invázie na Ukrajinu bolo zo svojich pozícií odvolaných najmenej 12 ruských vojenských veliteľov, píše The Washington Post. Niektorí z nich boli prepustení z armády za kritické chyby, iní po kritike vrchného velenia.

Mobilizovaní Rusi sa do konca vojny domov nevrátia, oznámil predseda výboru ruskej dumy pre obranu Andrej Kartapolov. Ešte 9. septembra sľuboval, že rotácia mobilizovaných sa uskutoční po príchode dobrovoľníkov so zmluvou.

Maďarsko bude naďalej uplatňovať zákaz importu obilia z Ukrajiny, ak Brusel nepodnikne zodpovedajúce kroky, oznámil maďarský premiér Viktor Orbán. (ČTK)

Objavili sa zábery, ktoré údajne ukazujú útok ukrajinského námorného bezpilotného lietadla na ruskú loď. Klip, ktorý zdieľal minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov, ukazuje, že loď dostala niekoľko zásahov.

Zdroje z ukrajinského generálneho štábu potvrdzujú, že video ukazuje zásah hliadkovej lode Sergej Kotov zo 14. septembra.

Ruská armáda nechtiac zbombardovala mesto Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, ktoré okupujú ruské sily. Bomba zasiahla obytnú oblasť a explózia si vyžiadala obete, uviedla hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeňuková.

Podľa Humeňukovej Rusi chceli bombardovať Ukrajincami ovládaný pravý breh rieky Dnipro, ale bomba spadla na okupované mesto.

„Podľa predbežných informácií sú medzi miestnym obyvateľstvom obete," konštatovala hovorkyňa.

Ukrajinský verejnoprávny vysielateľ Suspilne uviedol, že výbuch poškodil štyri viacposchodové budovy.

Rumunský plán zdvojnásobiť ukrajinskú tranzitnú kapacitu obilia cez svoj prístav Konstanca na štyri milióny ton v nadchádzajúcich mesiacoch je stále realizovateľný, uviedol tamojší minister dopravy Sorin Grindeanu.

Grindeanu sa stretol s predstaviteľmi Ukrajiny, Moldavska, Európskej komisie a USA, keď sa strany snažia pomôcť Ukrajine, poprednému svetovému vývozcovi obilia, udržať export po tom, čo Rusko odmietlo predĺžiť bezpečný čiernomorský koridor pre lode, ktoré prevážajú potraviny. (Sky News)

Nemecká vláda by v priebehu dvoch týždňov mohla rozhodnúť, či Ukrajine poskytne strely s plochou dráhou letu Taurus. Uviedol to v piatok nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Kyjev už dlho žiada Berlín o rakety Taurus, ktoré sú schopné zasahovať ciele vzdialené zhruba 500 kilometrov.

Ukrajina tvrdí, že tento typ munície potrebuje na zasahovanie ruských pozícii pri prebiehajúcej protiofenzíve.

Nemecko rakety Taurus Ukrajine zatiaľ nedodalo pre obavy, že by ich ukrajinská armáda mohla použiť pri útokoch na ciele na ruskom území. Uvažuje sa preto o technickej úprave striel.

Pistorius naznačil, že Berlín delí od rozhodnutia, či Ukrajine tieto rakety dodá, jeden či dva týždne. Nemecká vláda podľa jeho slov zvažuje možné dôsledky takéhoto kroku.

"Nemecko musí preukázať túto úroveň obozretnosti, aj keď je to pre našich ukrajinských priateľov ťažké pochopiť," povedal šéf nemeckého rezortu obrany.

Strely Taurus označil za "vysoko komplexný priemyselný produkt". "Nehovoríme tu o programovaní kávovaru," dodal.

Podľa jeho slov má Nemecko k dispozícii zhruba 500 rakiet Taurus, z ktorých približne polovica potrebuje istú formu servisu či preprogramovanie. (TASR)

Počas bojov na Ukrajine zomrel veliteľ ruského 247. výsadkového a útočného pluku Vasilij Popov. Stal sa tak už druhým veliteľom tohto pluku, ktorého zabili v boji na Ukrajine, informoval americký Inštitút pre štúdium vojny.

Podľa analytikov jednotky ruského 247. výsadkového a útočného pluku operujú na hraniciach Doneckej a Záporožskej oblasti.

Inštitút už skôr konštatoval, že tieto relatívne elitné vzdušné výsadkové sily uskutočňujú protiútoky v dôležitých sektoroch frontu.

Smrť Vasilija Popova podporuje názor inštitútu, že tieto protiútoky pravdepodobne jednotky 247. výsadkového a útočného pluku oslabia.

Počas prebiehajúcej návštevy severokórejského diktátora Kim Čong-una v Rusku nedošlo k podpisu žiadnej dohody, povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov k správam amerických predstaviteľov upozornili na možnú dohodu o zbraniach.

V rámci údajnej dohody by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám uvaleným voči KĽDR.

Spojené štáty upozornili, že nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie Putina a Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami. (TASR)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zabili okupanti 504 detí a 1 123 zranili, uviedla ukrajinská generálna prokuratúra. Nejde o konečné údaje, keďže práca pokračuje v oblastiach bojov aj na okupovaných a oslobodených územiach.

Najviac detských obetí vojny, a to tých, ktoré prišli o život alebo utrpeli zranenia, je podľa prokuratúry v Doneckej oblasti (487), Charkovskej oblasti (300) a Kyjevskej oblasti (129).

Podľa ukrajinskej databázy „Deti vojny" je nezvestných 1 236 detí a najmenej 19 546 detí deportovali ruské úrady. Z ruského zajatia bolo doteraz zachránených 386 detí. (SITA)

Maďarská vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána si zvolila zlú stranu dejín, pokiaľ ide o ruskú agresiu proti Ukrajine, vyhlásil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Hovorca reagoval na otázku, nakoľko vnímajú Ukrajinci Maďarsko ako spojenca Moskvy.

V súvislosti s prepustením vojnových zajatcov zo Zakarpatskej oblasti, ktorí za zvláštnych okolností prišli do Maďarska v júni s vedomím maďarskej vlády, Nikolenko poznamenal, že odvtedy neprebehli žiadne rokovania medzi ukrajinskou a maďarskou stranou.

Zdôraznil, že prepustenie ukrajinských občanov z ruského zajatia považuje Kyjev za veľmi pozitívnu vec. Z hľadiska postoja maďarskej vlády k celej záležitosti to však Ukrajina podľa neho považuje za podraz.

Transport vojnových zajatcov z Ruska do Maďarska oznámila 9. júna na svojej webovej stránke Ruská pravoslávna cirkev, ktorá prevoz sprostredkovala.

Maďarsko neposkytlo Ukrajine mená 11 vojakov zajatých Ruskom, ktorých nedávno previezli z Ruska do Maďarska. Uviedol to vtedy šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás.

Uviedol tiež, že po príchode Ukrajincov Budapešť informovala Kyjev, že do Maďarska bolo privezených 11 ľudí, ktorí predtým bojovali v ukrajinskej armáde a stali sa ruskými vojnovými zajatcami, ale ich mená neposkytla.

Kyjev následne kritizoval Maďarsko, že neumožnilo ukrajinským diplomatom nadviazať kontakt s vojnovými zajatcami pochádzajúcimi zo Zakarpatskej oblasti.

K otázke bilbordov inštalovaných v Maďarsku s nápisom "Ničia nás bruselské sankcie" Nikolenko podotkol, že nie sankcie poškodzujú Európu, európske hospodárstvo a blahobyt európskych ľudí, ale ruská agresia.

"Sankcie skutočne fungujú a poškodzujú Rusko a jeho schopnosť pokračovať vo vojne. Problémom je, že nie sme dostatočne rýchli na to, aby sme zaviedli nové sankcie, ktoré by pomohli uzavrieť oblasti, kde sa Rusku ešte stále darí," dodal hovorca ukrajinsej diplomacie. (TASR)

Ukrajina cez noc zostrelila všetkých 17 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom. Išlo o iránskej stroje Šahíd, ktoré smerovali na Chmeľnyckú oblasť, informovalo ukrajinské letectvo.

Estónsko vyšle do Lotyšska 20 príslušníkov pohraničnej stráže, aby pomohlo chrániť a kontrolovať hranicu s Bieloruskom, oznámil minister vnútra Lauri Läänemets.

Estónski hraničiari posilnia lotyšských kolegov pri hliadkach a kontrolách na priechodoch tak dlho, ako to bude potrebné, povedal minister. Lotyšsko nedávno zaznamenalo výrazný nárast počtu

migrantov, ktorí sa snažia na jeho územie dostať z autoritárskeho Bieloruska bez povolenia.

"Bielorusko testuje schopnosti svojich susedných krajín, sú to tiež hybridné útoky," povedal Läänemets.

Lotyšsko, Poľsko a Litva obviňujú bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka z privádzania migrantov na vonkajšiu hranicu EÚ, aby takýmto organizovaným spôsobom vyvíjal politický nátlak.

Všetky krajiny už preto posilnili ochranu svojich hraníc. Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko sú členmi Európskej únie aj obrannej aliancie NATO.

Zvýšené hybridné hrozby voči nim sa sa prejavujú kombináciou klasických vojenských operácií, ekonomickým nátlakom, útokmi hackerov a propagandou v médiách a na sociálnych sieťach. (TASR)

V uplynulom dni padlo 470 ruských vojakov, od začiatku invázie zhruba 271 440, uviedlo ukrajinské velenie. Okupanti prišli aj o ďalších trinásť tankov, štyri obrnené bojové vozidlá, 28 delostreleckých systémov, päť raketometov a štyri protiletecké systémy.

Gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin nariadil evakuáciu civilného obyvateľstva. Región na juhu Ukrajiny čiastočne ovládajú ruské ozbrojené sily a pravidelne je cieľom delostreleckého ostreľovania.

"Regionálna obranná rada v Chersone sa rozhodla z oblastí pod neustálou nepriateľskou paľbou povinne evakuovať rodiny s deťmi," oznámil Prokudin na sociálnej siete Telegram.

Ruské jednotky okupujú územie južne od rieky Dneper, kam ich z mesta Cherson v minulom roku vytlačila ukrajinská armáda.

Prokudin dodal, že miestne úrady sa pripravujú na núdzovú situáciu, ktorá môže nastať počas jesene a zimy pri dodávkach elektriny. Dôvodom sú akcie ruskej armády počas zimy 2022, ktorých cieľom bolo ničenie ukrajinskej infraštruktúry, čo spôsobilo časté výpadky dodávok elektrickej energie.

Ukrajinské úrady už v auguste odporučili civilistom v Charkovskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny, aby pre ruskú ofenzívu opustili približne tucet lokalít. Tieto evakuácie však neboli povinné. (TASR)

Ukrajinské sily ovládli dedinu Andrijivka južne od Bachmutu v Doneckej oblasti na východe krajiny, informoval ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej správe o situácii na bojisku.

"Obranné sily mali počas ofenzívnych operácií čiastočný úspech v oblasti Kliščijivky. Počas útoku oslobodili Andrijivku v Doneckej oblasti, pričom spôsobili nepriateľovi významné straty na životoch i technike," píše sa vo zvodke generálneho štábu.

O tom, že ukrajinské jednotky Andrijivku oslobodili, informovala už vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministerstva obrany Hanna Maľarová. Jej informácie však odmietla tretia samostatná útočná brigáda, ktorá v oblasti pôsobí, neskôr ich stiahla aj ona sama.

Andrijivka je malá osada, v ktorej pôvodne žilo niekoľko desiatok ľudí. Leží na železničnej trati medzi dedinami Kliščijivka a Kurdjumivka na juh od Bachmutu. (ČTK)

Americký prezident Biden sa na budúci týždeň plánuje stretnúť so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským. Má sa tak stať popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, informovala CNN s odvolaním sa na viaceré zdroje.

Zostáva však nejasné, či sa stretnutie uskutoční v New Yorku alebo neskôr počas týždňa v Bielom dome - jeden zo zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedol, že Zelenskyj by mal po zastávke v New Yorku odcestovať do Washingtonu. Biden aj Zelenskyj majú v utorok vystúpiť pred Valným zhromaždením.

Zelenskyj plánuje využiť osobné vystúpenie na výročnom zasadnutí na to, aby vyzval na väčšiu podporu Ukrajiny, ktorá pokračuje v protiofenzíve proti Rusku. Podľa ľudí oboznámených s programom plánuje v New Yorku okrem prejavu na zhromaždení aj niekoľko stretnutí s ďalšími svetovými lídrami.

Medzi jeho ciele bude patriť snaha presvedčiť krajiny, ktoré nezaujali rozhodný postoj voči vojne, aby dôraznejšie odsúdili Rusko. Medzi jeho stretnutiami bude aj schôdzka s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, oznámila vo štvrtok izraelská vláda.

Podľa oboznámeného zdroja z Republikánskej strany Zelenskyj vo štvrtok navštívi aj Kapitol, hoci nebude mať prejav na spoločnom zasadnutí Kongresu; namiesto toho sa očakáva, že sa stretne individuálne so zákonodarcami a členmi vedenia.

Očakávaná návšteva prichádza v čase, keď Kongres zvažuje žiadosť Bieleho domu o ďalšiu pomoc Ukrajine. Jej schválenie zostáva otázne, keďže vláda je v tejto otázke príkro rozdelená. Zelenskyj vystúpil na spoločnom zasadnutí i vlani, ale odpor voči financovaniu Ukrajiny vzrástol najmä vo vnútri republikánskej strany. (TASR)

Nemecká ministerka zahraničných vecí vyjadrila presvedčenie, že opoziční republikáni v americkom Kongrese ponúknu dlhodobú podporu pre Ukrajinu. Baerbocková sa s nimi stretla počas svojej návštevy Spojených štátov.

Hoci sa objavili rozdielne názory, mnohí republikáni podľa jej slov dali jasne najavo, že pre nich je podpora Ukrajiny ústredná a dôležitá práve pre to, že je to aj podpora medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

Baerbocková takisto podľa svojich slov počula, že mnohí z nich (republikánov) si uvedomujú, aké dôležité je pokračovanie v podpore Ukrajiny pre Európanov i pre Ukrajinu samotnú.

V Nemecku pretrváva znepokojenie, že bývalý republikánsky prezident USA Donald Trump by sa mohol vrátiť do Bieleho domu. To, aký postoj by v takomto prípade americká vláda zaujala k Ukrajine, však nie je známe.

Súčasného prezidenta, demokrata Joea Bidena, považujú spojenci za oveľa viac predvídateľného. On aj Trump sa usilujú o znovuzvolenie v budúcoročných prezidentských voľbách.

Nemecká ministerka varovala pred možným víťazstvom ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, ak by Kyjev prestal dostávať podporu od Európanov i Američanov. "Bolo by to aj osudové znamenie pre ďalšie diktatúry, pre ďalšie autokracie tohto sveta," povedala.

Baerbocková sa vo štvrtok stretla s viacerými členmi Kongresu vrátane lídra republikánov v americkom Senáte Mitcha McConnela. V piatok bude rokovať s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. (TASR)