Je noc. Ulice sú prázdne, počuť len dupot čižiem po dlažbe, poľujú na nepriateľov národa a rasy.
V izbe sa skláňa za stolom starý muž. Zaznamenáva si do denníka krok za krokom brutalitu obdobia a upevňovanie nacistického režimu. Je to filológ Viktor Klemperer.
O prácu prišiel pre židovský pôvod, každý deň mu hrozí, že ho deportujú, už len písanie kritického denníka by ho spoľahlivo dostalo do koncentráka. Raz bude najčítanejším filológom a nazvú ho kronikárom storočia.
V texte sa dočítate:
- ako osamelý jazykovedec skúmal jazyk Tretej ríše a v čom sa podobá na jazyk putinovského Ruska
- aké vulgárne výrazy priniesol do oficiálnej ruštiny Putin po nástupe k moci
- akými slovami hanobia Ukrajincov, liberálov aj Európu
Mimoriadne ho zaujíma jazyk Tretej ríše. Všíma si totiž, že spolu s tým, ako brutálnie režim, brutálnie aj jazyk. Stáva sa jazykom nenávisti, plným lží a floskúl propagandy.
Nacistický slovník dnes už poznáme. Čím sa však vyznačuje slovník kremeľských propagandistov a do akej miery sa mení v dnešnom Rusku pod vládou Putina?
Zamoriť slová
„Chcel by som napísať knihu o jazyku fašizmu a Tretej ríše,“ poznačil si Viktor Klemperer do denníka 12. septembra 1934, rok po prevzatí moci nacistami. Svojho plánu sa držal až do konca druhej svetovej vojny.
Victor Klemperer. (zdroj: Das Prinzip Genauigkeit, Bibliotheken in Sachsen)„Jazyk Tretej ríše začal lyricko-extaticky, potom sa z neho stal jazyk vojnový, až skĺzol do mechanisticko-materialistického,“ zapísal si 2. augusta 1934.
O pár dní nato: „Stále bezostyšne tvrdia pravý opak toho, čo je pravda.“
Svoj denník plnil postrehmi, všímal si nadužívanie slov, bleskové bezškrupulózne premeny reči podľa toho, ako sa hodilo, prienik nacistických novotvarov do inak neutrálnych textov, schopnosť nafúknuť a zneužiť akúkoľvek udalosť pre svoj cieľ alebo to, že aj ľudia, ktorí neboli presvedčením nacisti, začínajú papagájovať frázy propagandy.
„Dnes hovoril Hitler znova ako náboženský šialenec. Len nehovoril ja, ale my,“ písal si v júli 1935.
Postupne naňho ako na Žida doliehali všemožné zákazy, obdobie nacizmu prežil Klemperer len vďaka súhre náhod. Najhoršie znášal zákaz návštev knižnice a požičiavania kníh. „Úzkosťou mi zovrelo srdce. Už to dlho nevydržím,“ poznamenával si, ale aj tak pokračoval v zápisoch.
Nacisti zamorili jazyk množstvom novotvarov, nenávisťou a lžami. Na fotografii Hitlerov čelný propagandista Joseph Goebbels. (zdroj: Yad Vashem)Po vojne vydal svoje postrehy v knihe Jazyk Tretej ríše – LTI, teda v latinčine skratka Lingua Tertii Imperii. Dielo filológa, ktoré inak číta len pár znalcov a študentov, je dnes svetovým bestsellerom.
Klemperer ukázal, do akej veľkej miery ovplyvňuje jazyk aktuálna politická moc a ako sa dehumanizácia vkráda do reči, ktorá má z princípu slúžiť medziľudskej komunikácii, no v totalite sa stáva nástrojom propagandy a presadzovania záujmov úzkej skupiny ľudí.
„Všimni si: hovorí sa o prevzatí moci, nie už o nástupe vlády, ale moci,“ zapísal si na Vianoce 1940. Doplnil, že totalita si vyberie konkrétne slová, „vyťaží z nich, čo sa dá, a zamorí ich. Väčšinu nových slov nájdeme jednotlivo už dávno pred ich novým použitím. Ale to im na ich novosti nič neuberá. Sú nové pre ten okamih, keď sa objavia ako výraz nového myslenia.“
Strana z Klempererovho denníka. (zdroj: Das Prinzip Genauigkeit, Bibliotheken in Sachsen)Typickým príkladom je adjektívum židovský – v nacistickom slovníku už zďaleka nemalo vzťah len k etnickým Židom, vyprázdnili a naplnili ho novými obsahmi a pod túto hlavičkou schovali prakticky čokoľvek, čo nenávideli. Tak mohol existovať židomarxistický svetonázor, židoboľševická pliaga, židoanglická tlač či židonegerská hudba.
Deformácia jazyka sa končila eufemizmami, ktoré zakrývali svoj skutočný, zločinný obsah, ako keď deportáciu označil poštár pečiatkou „adresát odsťahovaný“, masové vraždenie nazývali „konečným riešením“ a príkaz na popravu v koncentračnom tábore znel „návrat nežiaduci“. Napokon už stačila len skratka R. U. z nemeckého „Rückkehr unerwünscht“ napísaná kriedou na vagón.
Poznať Rusko cez jazyk
Klempererove postrehy sú cenné nielen z historického hľadiska. Ukazujú, že spolu s tým, ako sa stáva brutálnejší režim, stáva sa brutálnejším aj jazyk, ktorý používa.
Ako to je s dnešným Ruskom?
