Ukrajina Rusko Online: Za 500 dní vojny Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich plánovaných cieľov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a šéf Bieleho domu Joe Biden absolvujú bilaterálne stretnutie na okraji summitu NATO v Litve. Témou rokovania bude pozícia Ukrajiny vo vzťahu k NATO i dodávka amerických stíhačiek F-16 Turecku.

Erdogan sa v nedeľu prostredníctvom telefónu poďakoval Bidenovi za podporu tureckej požiadavky na nákup amerických stíhačiek F-16 a modernizáciu ďalších tureckých lietadiel. Upozornil však, že nepokladá za správne podmieňovať poskytnutie týchto stíhačiek podporou Turecka pre vstup Švédska do NATO.

Predaj stíhačiek musí schváliť americký Kongres a niektorí jeho členovia sú proti, kým Ankara neschváli aj švédske členstvo v NATO.

Erdogan blokuje kandidatúru Švédska z dôvodu dlhodobého sporu o (z pohľadu Ankary) laxný prístup Štokholmu k údajným kurdským militantom žijúcim v tejto škandinávskej krajine.

Turecký prezident Bidenovi povedal, že Švédsko prijatím nového protiteroristického zákona urobilo krok správnym smerom. Štokholm však podľa tureckej prezidentskej kancelárie tento pokrok neutralizoval povolením nedávneho protestu pred mešitou v Štokholme, počas ktorého bolo zapálených niekoľko strán Koránu, posvätnej knihy moslimov.

Biely dom uviedol, že Biden počas telefonátu opätovne žiadal, aby bolo Švédsko do NATO prijaté čo najskôr. Americký prezident v rozhovore pre stanicu CNN zverejnenom v nedeľu pripomenul, že Turecko sa usiluje zmodernizovať svoje stíhačky F-16. (TASR)

Joe Biden v interview pre CNN vyjadril presvedčenie, že Ukrajina ešte nie je pripravená na vstup do NATO. Členstvo Kyjeva v Severoatlantickej aliancii bude podľa Bidena možné zvážiť až po ukončení vojny na Ukrajine.

Prezident Biden poskytol exkluzívny rozhovor pre televíziu CNN pred nedeľňajším odletom do Británie, ktorá je prvou zastávkou na jeho päťdňovej ceste po Európe.

Slová amerického prezidenta zazneli pred budúcotýždňovým summitom Aliancie vo Vilniuse. Biely dom sa už predtým vyjadril, že na tomto summite nepadne rozhodnutie o prijatí Ukrajiny za člena NATO, ale že sa tam o jej budúcom členstve a vzájomných vzťahoch bude podrobne diskutovať.

"Nemyslím si, že v rámci NATO existuje jednomyseľnosť v tom, či prijať alebo neprijať Ukrajinu do rodiny NATO teraz, uprostred vojny," povedal Biden v rozhovore pre CNN, ktorý s ním viedol známy žurnalista a spisovateľ Fareed Zakaria.

Podľa Bidena by prijatie Ukrajiny do NATO v čase vojny znamenalo, že by sa vo vojne s Ruskom ocitla celá Severoatlantická aliancia, ktorá sa zaviazala k tomu, že bude brániť každý kus územia svojich členských štátov.

Diskusie o skorom ukrajinskom členstve sú podľa neho "predčasné" z tohto dôvodu, ale aj preto, že Kyjev musí pred prípadným vstupom do Aliancie splniť ešte aj ďalšie podmienky vrátane demokratizácie.

"Podľa môjho názoru ale musíme Ukrajine racionálnu cestu k tomu, aby mohla splniť podmienky ma vstup do NATO," povedal americký prezident s tým, že o tejto otázke viedol dlhé rozhovory aj s Volodymyrom Zelenským.

Sľúbil mu pritom, že USA budú naďalej poskytovať Ukrajine bezpečnostnú a vojenskú pomoc, podobne ako to robia aj v prípade Izraela. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pred nadchádzajúcim samitom NATO vo Vilniuse vyzval alianciu, aby poskytla Ukrajine jednotnú odpoveď na jej úsilie o členstvo. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Samit vo Vilniuse je veľmi dôležitý. Ak nepanuje jednota, pokiaľ ide o technické pozvanie Ukrajiny na vstup do aliancie, všetko je len otázkou politickej vôle nájsť správne znenie a pozvať Ukrajinu,“ vyjadril sa Zelenskyj v prednahratom rozhovore s ABC News, ktorý odvysielali v nedeľu. Podľa ukrajinského prezidenta by to bol „dôležitý odkaz, že sa NATO neobáva Ruska“.

Kým nie je členom NATO, Ukrajina by mala dostať jasné bezpečnostné záruky. „Len za týchto podmienok by naše stretnutie malo zmysel, inak je to len iná politika,“ dodal.

Na otázku, či sa na samite zúčastní, Zelenskyj nedal definitívnu odpoveď. Povedal však, že ak by sa už o tom rozhodlo, necestoval by tam pre zábavu. (SITA)

Ruské útoky na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev si od vlaňajšieho začiatku invázie celkovo vyžiadali už viac než 170 obetí z radov civilistov. Informoval o tom kyjevský primátor Kličko.

V dôsledku ruského ostreľovania bolo za rovnaké obdobie podľa Klička zničených vyše 400 kyjevských obytných budov.

Medzi viac než 170 zaznamenanými civilnými obeťami je aj sedem detí. Šéf Kremľa Vladimir "Putin potrebuje naše územie, ale nás Ukrajincov nepotrebuje. Preto zabíja civilistov," komentoval zverejnenú bilanciu primátor Kličko.

Ruské vojská mali podľa pôvodného plánu hneď v prvých dňoch invázie z vlaňajšieho februára obsadiť Kyjev, čo sa im však pre odhodlaný odpor Ukrajincov nepodarilo. Odvtedy sa ukrajinská metropola stáva opakovaným terčom útokov ruských rakiet a dronov, ktoré často prichádzajú počas noci.

Protivzdušná obrana posilnená západnými systémami dokáže už do veľkej miery ochrániť obyvateľov Kyjeva pred opakovanými ruskými útokmi, civilistov však aj naďalej môžu ohroziť časti zostrelených rakiet a bezpilotných lietadiel. (TASR)

Spolu s tým, ako brutálnie režim, brutálnie aj jazyk. Ako je to v dnešnom Rusku? Jazyk sa tam stáva jazykom nenávisti, plným lží a floskúl propagandy. (SME)

Za 500 dní vojny na Ukrajine Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich plánovaných cieľov. Vo svojej pravidelnej správe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny.

„Ruská armáda mala v úmysle dobyť Kyjev do troch dní, ale nesplnila žiadny zo zamýšľaných cieľov na Ukrajine,“ pripomína inštitút. Odhodlaný a obratný ukrajinský odpor si podľa neho vynútil vyvrcholenie viacerých ruských ofenzív, vrátane tej namierenej na hlavné mesto, a oslobodil Sumskú a Černihivskú oblasť, ako aj časti Charkovskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, ktoré ruské sily dočasne obsadili.

Inštitút poukazuje na to, že „ukrajinské sily si zaistili a udržali iniciatívu a vedú protiofenzívne operácie pozdĺž väčšiny frontovej línie s ruskými silami zameranými takmer výlučne na snahu udržať ukrajinské územia, ktoré stále okupujú“.

Ukrajina si podľa inštitútu dokázala zabezpečiť nezávislosť vďaka pomoci zo Západu, ale čelí kritickej úlohe oslobodiť strategicky dôležité územia, ktoré sú stále pod ruskou kontrolou.

Kambodžský premiér Hun Sen vyzval ukrajinských predstaviteľov, aby nepoužívali kazetovú muníciu. Urobil tak v súvislosti s následkami vietnamskej i občianskej vojny, ktorým čelí Kambodža dodnes.

Humanitárne organizácie plán USA dodať Kyjevu kazetovú muníciu ostro odsúdili. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo malých bômb, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ak nevybuchnú, zostávajú hrozbou aj na celé desaťročia.

"Použitie kazetových bômb v Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny by ukrajinských obyvateľov na mnoho rokov uvrhlo do veľkého nebezpečenstva," napísal Hun Sen. Odkázal tiež na "bolestivú skúsenosť" s kazetovými bombami, ktoré vo vojne v 70. rokoch minulého storočia v Kambodži použili Spojené štáty.

"Je to už viac ako polstoročie a stále sa nepodarilo zničiť všetky (bomby)... Vyzývam preto amerického prezidenta ako dodávateľa a ukrajinského prezidenta ako prijímateľa, aby kazetovú muníciu nepoužívali, lebo skutočnými obeťami budú obyvatelia Ukrajiny," dodal Hun Sen. (TASR)

Pri pohľade na aktivitu Volodymyra Zelenského sa ťažko ubrániť obdivu. Osobitnú pozornosť si zaslúži spomienková ceremónia vo Volyni, lebo sa dotýka snáď najneuralgickejšieho bodu ukrajinských dejín, komentuje Peter Tkačenko. (SME)

Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili pri meste Kerč ležiacom na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym raketu s plochou dráhou letu. Na Telegrame to oznámil Kremľom dosadený gubernátor Krymu Aksionov.

Správa sa nedá nezávisle overiť. Incident si podľa Aksionova nevyžiadal žiadne škody ani obete. Nekonkretizoval, odkiaľ bola raketa odpálená.

Ruské štátne médiá v rovnakom čase informovali o dočasnom zastavení dopravy na Kerčskom (Krymskom) moste, spájajúcom Rusko s Krymom, v oboch smeroch.

Wagnerova skupina vedená Prigožinom naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu pre šéfa Kremľa Putina a jeho mocenský aparát. Píše sa to v najnovšej analýze amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

"Putin naďalej umožňuje wagnerovcom a Prigožinovi pôsobiť v Rusku a tým byť potenciálnou hrozbou pre jeho režim," píšu experti z inštitútu. Podľa neho má Putin buď pozoruhodnú dôveru v sľúbenú Prigožinovu lojalitu, alebo nie je schopný proti nim zasiahnuť.

Inštitútu pripomína, že po vzbure Putin oficiálne prisľúbil Prigožinovi a jeho žoldnierom beztrestnosť. Žoldnierom ponúkol podpísanie zmlúv s ministerstvom obrany, stiahnutie na základne alebo do susedného Bieloruska. Podľa bieloruského prezidenta Lukašenka však Prigožin ani jeho žoldnieri zatiaľ do jeho krajiny neprišli. Jeden z veliteľov wagnerovcov povedal, že bojovníci sú v súčasnosti až do augusta na dovolenke.

Situácia okolo reorganizácie wagnerovej skupiny a jej presunu do Bieloruska môže byť podľa inštitútu nejasná až do jesene. Podrobnosti nie sú známe ani o dohode medzi Putinom a Prigožinom. "Ukrajina však už zo vzbury vyťažila a môže z nej ťažiť aj naďalej," uvádza sa v analýze.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa dva dni pred začiatkom summitu NATO vo Vilniuse, stretol so svojím poľským náprotivkom Dudom. Prezidenti si v meste Luck pripomenuli obete druhej svetovej vojny a obete 80. výročie volynského masakru.

Pri masakre ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej podriadenej tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili od februára 1943 do februára 1944 okolo 100-tisíc ľudí, prevažne Poliakov, ale aj príslušníkov ďalších národností. Volyň bola vtedy súčasťou nacistickým Nemeckom okupovaného územia predvojnového Poľska, teraz sa nachádza na severozápade Ukrajiny.

Tieto udalosti napriek úzkym väzbám medzi oboma krajinami, ktoré sa posilnili po ruskej invázii na Ukrajinu, stále vrhajú tieň na ukrajinsko-poľské vzťahy.

Duda, ktorého cesta na Ukrajinu nebola vopred oznámená, sa spolu so Zelenským zúčastnil aj na ekumenickej bohoslužbe v Katedrále svätého Petra a Pavla v Lucku.

"Spoločne vzdávame hold nevinným obetiam volynského masakru. Spomienka nás spája! Sme silnejší, keď sme jednotní," napísala kancelária poľského prezidenta.

Polovojenská organizácia Légia Sloboda Ruska, ktorá je súčasťou Ozbrojených síl Ukrajiny a tvoria ju prebehlíci z ruských ozbrojených síl a ruskí dobrovoľníci, plánuje v blízkej budúcnosti vykonať ďalšie akcie v ruských oblastiach hraničiacich s Ukrajinou.

"V nadchádzajúcom mesiaci alebo tak príde ďalšie prekvapenie," povedal Maximillian Andronnikov, ktorý si hovorí Cézar, v rozhovore pre britský nedeľník nedeľné noviny The Observer. "Bude to naša tretia misia," uviedol ďalej Andronnikov a dodal, že nasledovať bude štvrtá a piata. "Máme ambiciózne plány. Chceme oslobodiť celé naše územie," pokračoval.

V máji a júni bojovníci légie spolu s príslušníkmi Ruského dobrovoľníckeho zboru uskutočnili niekoľko výpadov na územie ruskej Belgorodskej oblasti. Vláda v Kyjeve zdôrazňuje, že s útokmi nemá nič spoločné.

Légia je podľa Andronnikova odkázaná na pomoc ukrajinskej armády, no o operáciách na ruskom území rozhoduje nezávisle. Používa prevažne obrnené vozidlá, ktoré ukoristila ukrajinská armáda v bojoch s ruskými silami.

Andronnikov sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin je po júnovej vzbure žoldnierov Vagnerovej skupiny oslabený. Očakáva, že Putinov režim padne do konca roku 2024. Tvrdí, že v ruskej armáde vládne nespokojnosť, pretože mnohí vojaci, ktorí tam vstúpili z finančných dôvodov, nedostali výplaty.

Polovojenské jednotky ako Légia Sloboda Ruska sú obviňované z prepojenia na pravicovo-extrémistické organizácie. V rozhovore pre The Observer sa Andronnikov označil za prívrženca konštitučnej monarchie, ktorý obdivuje bývalých britských premiérov Winstona Churchilla a Margaret Thatcherovú. V légii podľa neho bojujú ľudia s ľavicovými a pravicovými názormi, ale aj sklamaní stúpenci ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. (TASR)

Ruské médiá boli takmer určite spočiatku prekvapené Prigožinovou vzburou. Podľa britského ministerstva obrany neboli pripravené. 

"Ruské štátom schválené médiá reagovali na vzburu Wagnerovej skupiny z 24. júna 2023 v troch fázach," uviedlo ministerstvo obrany. Spočiatku boli prekvapené vzburou a neboli pripravené. Ruská televízia zachovala svoj obvyklý program. Po potlačení povstania sa ruské štátne médiá snažili ‚napraviť‘ tvrdenia, že bezpečnostné sily boli pasívne.

Ako uviedol rezort, médiá podporovali myšlienku, že prezident Putin zvíťazil tým, že zmaril povstanie, pričom sa vyhol krviprelievaniu. Takmer o týždeň neskôr štát začal bagatelizovať význam a postavenie Jevgenija Prigožina a vzburu, pričom pošpinil jeho charakter.

„Kanály Telegramu wagnerovcov sa do značnej miery odmlčali, takmer určite kvôli zásahu štátu. Putin podnikol nezvyčajne významné verejné záväzky s cieľom presadiť silu," konštatovalo ministerstvo. 

Summit NATO sa chce zamerať aj na posilnenie bojových kapacít Ukrajiny, čo aliancia považuje za prioritu. Štáty NATO dodávajú Ukrajine zbrane vrátane tankov či protivzdušných systémov už od vlaňajška, keď Rusko krajinu napadlo.

Šéf aliancie aj jednotliví ministri dávajú najavo, že vzhľadom na nedávne začatie ukrajinskej protiofenzívy sú ďalšie dodávky úplne zásadné. Celková suma vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci poskytnutej Ukrajine od vpádu ruských vojsk vlani vo februári dosiahla takmer 170 miliárd eur, uviedlo 29. júna ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území s odvolaním sa na informácie inštitútu pre svetovú ekonomiku IfW.

Suma zahŕňa pomoc poskytnutú štyrmi desiatkami štátov, ako aj medzinárodnými organizáciami vrátane Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a finančných inštitúcií Európskej únie.

Z celkovej sumy 170 miliárd len dve pätiny pripadajú na vojenské dodávky. V prípade americkej pomoci na vojenskú časť pripadá viac ako 60 percent. Deväť členských štátov NATO vrátane Česka už pred summitom označilo za dôležité tiež vytvorenie spoločného analytického, výcvikového a vzdelávacieho centra s Ukrajinou, ktoré bude sídliť v Poľsku. (ČTK)

Veliteľ ukrajinského pluku Azov, ktorý sa v sobotu vrátil do vlasti z Turecka spolu so štyrmi spolubojovníkmi a prezidentom Volodymyrom Zelenským, chce späť na front.

"Samozrejme. Kvôli tomu sme sa na Ukrajinu vrátili. Je to náš hlavný cieľ," povedal Denys Prokopenko v Ľvove novinárom podľa agentúry Interfax-ukrajina.

Piati velitelia, ktorí spoločne s ďalšími vojakmi vlani bránili do konca bitky o Mariupoľ tamojšie železiarne a oceliarne Azovstal, sú na Ukrajine mnohými oslavovaní ako hrdinovia.

"Som pevne presvedčený, že armáda je tímová práca. A dnes sme s vami, budeme pokračovať v boji. V boji rozhodne ešte povieme svoje slovo. Dnes je hlavné to, že ukrajinská armáda prevzala strategickú iniciatívu na frontovej línii. A každý deň postupujeme vpred, ničíme nepriateľa, oslobodzujeme dočasne okupované územia," povedal Prokopenko. (ČTK)