Putin sa prirovnáva k cárovi Mikulášovi II. Ani ten nečakal, že stratí moc

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Vladimirovi Putinovi na histórii záleží. Ruský prezident strávil veľkú časť svojho pôsobenia pri moci tým, že svoju vládu sebavedome zahaľoval do plášťa oveľa dávnejších ruských eminencií.

Vo svojej rokovacej miestnosti v Kremli sedí v tieni sôch ruských imperiálnych ikon vrátane Petra Veľkého a Kataríny Veľkej, ktorí budovali impérium. Vojnu na Ukrajine spája s kampaňami, ktoré tam Peter Veľký viedol pred viac ako tromi storočiami, a podľa jeho slov je to misia vykúpenia a znovudobytia - obnovenia ruskej veľkosti.

Samotná Putinova „špeciálna vojenská operácia“ - rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu, ktorú rozpútal minulý rok so zničujúcimi dôsledkami pre obe krajiny - sa zrodila z jeho revanšistického, neoimperialistického svetonázoru.

Pri zdôvodňovaní operácie vo februári minulého roka odmietol suverenitu Ukrajiny a označil ju za pohraničné územie, ktoré je nevyhnutne spojené so svojím väčším susedom.

Povedal, že myšlienka ukrajinského národa je výmysel, ktorý šíril boľševický vodca Vladimír Lenin, a vyjadril ľútosť nad rozpadom Sovietskeho zväzu, no nie pre stratu jeho komunistického étosu, ale pre rozpad štátu, ktorý kedysi odrážal ďaleké dosahy ruskej imperiálnej moci.

Keď Putin čelil pravdepodobne najvážnejšej výzve svojej 23-ročnej vlády, v televíznom prejave sa opäť utiekal k histórii. Jeho posolstvo bolo úplne iné.

Rok 1917

V tom čase oddiely žoldnierskej spoločnosti Wagner pod vedením svojho šéfa Jevgenija Prigožina pochodovali na sever k Moskve v rámci prekvapivého, aj keď krátkeho povstania proti vojenskému vedeniu Kremľa.

Ich vzbura sa skončila po rokovaniach, v rámci ktorých Prigožin, bývalý Putinov lojalista, odišiel zrejme do Bieloruska a jeho žoldnieri sa vrátili na svoje základne. Pred uzavretím tejto dohody však Putin vyhlásil, že konanie Prigožina a wagnerovcov je „zradou ľudu“ a „bodnutím do chrbta“.

Vo svojom prejave Putin prirovnal tento moment ku kríze, v ktorej ruské impérium skĺzlo z prvej svetovej vojny do plného prúdu boľševickej revolúcie. „Bol to taký úder, aký bol Rusku zasadený v roku 1917, keď krajina bojovala v prvej svetovej vojne, ale jej víťazstvo bolo ukradnuté,“ povedal Putin.

„Intrigy, hašterenie a politikárčenie za chrbtom armády a ľudu sa ukázali ako najväčšia katastrofa, zničenie armády a štátu, strata obrovských území, čo vyústilo do tragédie a občianskej vojny.“

Analytici poukázali na nepresnosti v Putinom predloženej histórii. „Neboli to vnútorné rozpory, ktoré prehrali Rusku vojnu a viedli k revolúcii,“ poznamenal Jeet Heer v denníku Nation. „Bola to viac prehra vo vojne alebo skôr v sérii vojen, ktorá podkopala legitimitu cárskej vlády a vyvolala vnútorné rozpory, čo viedli k ruskej revolúcii.“

Vzhľadom na neúspechy a boje, ktoré prežíva vyčerpaná ruská vojnová mašinéria na Ukrajine, sa poučenie z minulosti zdá celkom jasné. „Je výstižné, že Putin sa vo svojom odsúdení konania wagnerovcov odvolal na udalosti z roku 1917,“ napísal Jack Watling, vedúci výskumný pracovník britského think tanku Royal United Services Institute.

„Je dôležité zamyslieť sa nad tým, do akej miery sa zhoršila situácia ruskej armády v roku 1917, keď došlo k početným vzburám, rokovaniam a roztrieštenosti v rámci ruského velenia. Kolaps v roku 1917 sa začal na fronte a jeho vývoj trval niekoľko mesiacov.“

Je však dosť zarážajúce, že by toto porovnanie robil sám Putin. Vyzerá to tak, že sa štylizuje do podoby mlátiaceho sa, zmietajúceho sa cára Mikuláša II. - zbaveného moci silami väčšími, než s akými počítal.

Prigožin, ktorý zbohatol ako Putinov obľúbený vládny zásobovač a potom vytvoril jednu z najznámejších a najschopnejších ruských súkromných armád, zase vyzeral ako Lenin, ktorý odvážne razí cestu k zmene režimu a novej ruskej budúcnosti.

Tichý šok

Prinajmenšom v tomto druhom prípade sa analógia rozpadá. Prigožin nie je Lenin, ale vojenský veliteľ so skromnejšími cieľmi. V pondelok sa znovu objavil na videu zverejnenom na internete, v ktorom povedal, že „pochod za spravodlivosť“, ktorý v sobotu začala skupina Wagner, sa uskutočnil s cieľom zabrániť začleneniu oddielu do ruskej armády.

Svoju polohu ani miesto pobytu mnohých svojich bojovníkov neprezradil. Prigožin hlasno kritizoval prominentných predstaviteľov Putinovho vnútorného kruhu - hoci nie priamo samotného Putina - za ich údajne neefektívne vedenie vojny.

V trochu zmierlivejšom prejave, ktorý predniesol v pondelok večer, Putin povedal, že „organizátori povstania“ zradili svoj ľud, ale wagnerovci budú môcť odísť do susedného Bieloruska. Jednotu a silu sa pokúsil ukázať prostredníctvom stretnutia svojich bezpečnostných šéfov vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorého odvolanie Prigožin požadoval.

Nevyslovené dôsledky bleskového postupu wagnerovcov smerom k Moskve však môžu nahlodávať Putinovu mocenskú stavbu, pričom zasvätenci Kremľa a elita krajiny sú stále nervóznejší z jeho zjavnej straty kontroly. „Ako je možné, že jazdia tankmi stovky kilometrov na sever smerom k Moskve a nikto ich nezastaví,“ povedal spolupracovník moskovského miliardára. „Nebol tam žiadny odpor.“

Ruské elity „zostávajú v stave tichého šoku. Mnohí zápasia s tým, aká krehká sa ukázala celá konštrukcia,“ napísala na twitteri Tatiana Stanovaya, vedúca pracovníčka Carnegie Russia Eurasia Center. Dodala, že si „kladú otázku, ako bolo možné vyjsť z takejto vzbury bez trestu“, a možno si „uvedomia, že teraz je dovolené oveľa viac, ako sa mohlo zdať“.

Putin strávil celú generáciu izolovaním sa v zrkadlovej sieni Kremľa a experti naznačujú, že by mohol byť zaslepený svojimi ideologickými ilúziami.

„Čo však vo svojom prejave nespomenul, je, že cár Mikuláš II. až do chvíle, keď stratil moc, popíjal čaj so svojou manželkou, písal si banálne poznámky do denníka a predstavoval si, že ho obyčajní ruskí roľníci milujú a vždy budú stáť na jeho strane,“ napísala historička Anne Applebaumová v časopise Atlantic s odkazom na Putinovo sobotné odvolávanie sa na udalosti z roku 1917. „Mýlil sa.“

Autor: Ishaan Tharoor