Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na Kyjev má jednu obeť, drony potom útočili na Moskvu

Litva v súvislosti s odsúdením ruského opozičného politika Vladimira Kara-Murzu uvalila sankcie na 15 ruských občanov – predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní.

Sankcie zahŕňajú zákaz vstupu do Litvy, ktorá je členom EÚ a NATO, a zmrazenie majetku sankcionovaných osôb, informovala agentúra AFP.

Štyridsaťjedenročný Kara-Murza bol nedávno v Rusku odsúdený na 25 rokov väzenia s najvyšším stupňom stráženia za vlastizradu a za kritiku vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Proti rozsudku, ktorý je nateraz najprísnejším trestom udeleným ruskému opozičnému predstaviteľovi za posledné roky, sa Kara-Murza odvolal, ale jeho manželka Jevgenija uviedla, že "samozrejme" očakáva zamietnutie odvolania.

O Kara-Murzovi je známe, že v rokoch 2015 a 2017 sa ho niekto pokúsil otráviť. Samotný politik tieto pokusy o atentát pripisuje ruskému vedeniu. Podľa právnika Vadima Prochorova jeho mandant v dôsledku pokusov o otravu trpí nervovým ochorením polyneuropatia.

Terčom sankcií uvalených Litvou sú v prvom rade sudcovia a prokurátori z jeho nedávneho súdneho procesu.

Svojimi sankciami Litva vysiela "jasný signál, že jednotlivci, ktorí podporujú režim a prispievajú k hrubému porušovaniu ľudských práv v Ruskej federácii, a najmä tí, ktorí sa zameriavajú na obhajcu ľudských práv, akým je Kara-Murza, nie sú v našej krajine vítaní", zdôraznil litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

Dodal, že "každému je jasné, že (ruský prezident) Vladimir Putin nemá v úmysle dodržiavať pravidlá civilizovaného sveta".

"Rozhodnutia ruských súdov pod Putinovým vedením jasne ukazujú, že tí, ktorí sa odvážia bojovať za demokraciu, sú považovaní za zradcov," dodal Landsbergis. (TASR)

Ukrajinská armáda zasiahla objekt, v ktorom boli ubytovaní evakuanti z obce Sereda. O život prišiel jeden muž, ktorý v centre pracoval ako člen bezpečnostnej služby, tvrdí gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov.

Podľa britskej stanice BBC, ktorá citovala z Gladkovovho statusu na sociálnych sieťach, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia a sú vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeden muž má poranenú brušnú dutinu a druhý má zranený hrudník.

Gladkov vo svojich statusoch tvrdí, že ubytovacie centrum, v ktorom sa nachádzali civilisti vrátane starších ľudí a detí, ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo. (TASR)

Okupanti podnikli od začiatku invázie už vyše tisíc útokov na zložky ukrajinského zdravotníctva, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia s tým, že ide o vyšší počet než v prípade akejkoľvek inej humanitárnej núdze.

Útoky sa dotkli poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dodávok liekov, zdravotníckych zariadení a dopravy vrátane sanitiek, uviedla európska pobočka Svetovej zdravotníckej organizácie.

"Dovedna 1004 útokov, ktoré preverila WHO, si za posledných 15 mesiacov totálnej vojny vyžiadali najmenej 101 obetí na životoch, vrátane zdravotníckych pracovníkov aj pacientov, a mnoho ďalších zranených," uviedla Svetová zdravotnícka organizácia.

"Útoky na zdravotnícke zariadenia sú porušením medzinárodného humanitárneho práva. Pripravujú ľudí o zdravotnú starostlivosť a majú rozsiahle a dlhodobé následky," povedal zástupca organizácie na Ukrajine Jarno Habicht. (TASR)

Ukrajinská ekonomika vykazuje napriek ruským útokom odolnosť, skonštatovali predstavitelia z Medzinárodného menového fondu, keď podpísali pôžičku vo výške 900 miliónov dolárov a zvýšili svoj odhad hospodárskeho rastu Ukrajiny.

Prognóza hospodárskeho rastu Ukrajiny pre tento rok sa zlepšila na úroveň jedno až tri percentá. Odhad v marci pritom hovoril o úrovni tri až jedno percento, uviedol šéf misie Medzinárodného menového fondu (MMF( pre Ukrajinu Gavin Gray.

Inflácia podľa jeho slov klesá a hrivna je stabilná napriek masívnemu narušeniu v dôsledku vojny. Gray tiež varoval, že ekonomický výhľad čelí „výnimočne vysokým rizikám“.

Očakáva sa však, že oživenie hospodárstva sa posilní, „keď sa ekonomika postupne prispôsobuje vojnovým podmienkam“.

Medzinárodný menový fond uviedol, že ukrajinskí predstavitelia splnili požiadavky na reformu hospodárskej politiky v rámci prvého preskúmania pre balík pôžičiek vo výške 15,6 miliardy dolárov v priebehu štyroch rokov.

Zmeny zahŕňajú návrh daňových právnych predpisov zameraných na zlepšenie výberu príjmov a uistenie darcov, ktorí držia štátne financie krajiny nad vodou, že Ukrajina bude schopná zaplatiť svoj podiel na finančnej záťaži.

Uvoľnenie prvej tranže pomoci vo výške 900 miliónov dolárov bolo dohodnuté na úrovni zamestnancov a stále si vyžaduje súhlas výkonnej rady MMF.

Očakáva sa, že program pôžičiek Medzinárodného menového fondu otvorí cestu pre ďalších 115 miliárd dolárov v podobe pôžičiek a grantov od spojencov Ukrajiny, vrátane USA, Európskej únie a ďalších členov G7. Pomoc je určená na pokrytie obrovských rozpočtových deficitov spôsobených výrazne vyššími vojenskými výdavkami a stratou daňových príjmov z oblastí okupovaných ruskými silami, ako aj na podporu úsilia o ekonomickú reformu. (SITA)

Predĺžený termín na zákaz dovozu komodít z Ukrajiny by mal platiť do októbra, alebo do konca tohto roku. O rokovaniach v Bruseli informoval minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. (TASR)

Zmena režimu v Rusku nenastane, kým je ruský prezident Putin nažive, povedal Michail Chodorkovskij, kritik Kremľa a zakladateľ nadácie Otvorené Rusko na konferencii Globsec 2023 Bratislava. (TASR)

Honorácia v Bratislave to môže vnímať ako podpichovanie, ale za pravdivú odpoveď na otázku, či Putina nepodcenili, by sa museli hanbiť. Na Globsecu malo zaznieť, že Rusko je bezpečnostné riziko. Komentuje Peter Schutz. (SME)

Mesto Perm udržujú v strachu miestni strážcovia vlastenectva. Hovoria si Prikamskije viťjazi. Pred rokmi musel človek napísať list alebo prísť na úrad, kde označil nepriateľa ľudu, dnes stačí poslať e-mail, píše Petra Procházková. (SME)

Ruský prezident Putin vyhlásil, že utorkový útok dronmi na Moskvu mal vyprovokovať a zastrašiť Rusko, ale nemá obavy. Za útokom podľa neho stojí Kyjev, ktorý sa mstí za zasiahnutie sídla vojenskej rozviedky.

Putin tvrdí, že útok sa zameral na civilné ciele. V dôsledku neho v hlavnom meste posilnia protivzdušnú obranu.

Ruské ministerstvo zahraničia medzičasom pohrozilo „najtvrdšími možnými opatreniami“ v reakcii na útok.

Ukrajina chce prehĺbiť kanál na Dunaji, aby rozšírila trasy na vývoz obilia, povedal námestník ukrajinského ministra pre infraštruktúru Vaskov. Rumunsko vyjadrilo obavy, že tento zásah ohrozí voľne žijúce živočíchy v danej oblasti.

Ukrajina už zvýšila hĺbku tohto dunajského kanála z 3,9 metra na 6,5 metra a v ďalšej fáze sa počíta až so 7,2-metrovou hĺbkou. Podobnú hĺbku má aj rumunský kanál Sulina, ktorý spája ukrajinské a rumunské prístavy na Dunaji s Čiernym morom.

Tieto zmeny by pomohli zvýšiť množstvo vyvezených obilnín cez ukrajinské riečne prístavy. Ako povedal Vaskov, súčasná hĺbka kanála Bystre síce umožňuje lodiam kotvenie v prístavoch na Dunaji, avšak stále nie je postačujúca pre lode s nákladom, ktoré musia použiť hlbší rumunský kanál.

Vaskov uviedol, že v tejto veci plánuje v blízkej dobe viesť rokovania s predstaviteľmi Európskej únie.

Rumunsko vyjadrilo obavy, že akékoľvek práce na vodnej trase vedúcej cez spoločne využívanú deltu Dunaja by mohli ohroziť voľne žijúce živočíchy v tejto oblasti, ktorá je zaradená na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Bukurešť sa tiež obáva, že by mohlo dôjsť k porušeniu medzinárodných environmentálnych zmlúv.

Reuters približuje, že štvrtina ukrajinských poľnohospodárskych plodín sa v súčasnosti vyváža cez jej prístavy na Dunaji. Cez čiernomorské prístavy sa exportuje polovica plodín a ďalšia štvrtina sa vyváža cez ukrajinskú západnú pozemnú hranicu.

Tlak na hľadanie alternatívnych exportných trás stúpol v súvislosti s ruskou ofenzívou po tom, čo Moskva zablokovala tradičnú trasu cez Čierne more.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, síce umožňuje vývoz časti obilnín aj cez Čierne more, avšak veľké množstvo sa vyváža cez Európu. (TASR)

Rusko vydalo v okupovaných oblastiach Ukrajiny takmer 1,5 milióna pasov, oznámil na zasadnutí vlády ruský premiér Mišustin. Kyjev prirovnal tieto kroky Moskvy k snahám o potlačenie ukrajinskej identity.

Rusko vlani v septembri protiprávne anektovalo Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruské sily však tieto regióny však plne nekontrolujú. "Je dôležité, aby všetci ich obyvatelia cítili skutočné zmeny, ktoré sa dejú v mestách a obciach, aby videli, že ulice a domy sa postupne obnovujú," povedal Mišustin.

Rusko už roky vydáva pasy ľuďom žijúcim vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti, ako aj obyvateľom anektovaného Krymského polostrova.

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal koncom apríla výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo. Britské ministerstvo obrany začiatkom mája uviedlo, že Rusko využíva vnucovanie cestovných pasov ako nástroj "rusifikácie".

Európska únia uviedla, že nebude uznávať ruské pasy, ktoré Moskva vydala v "nelegálne okupovaných" regiónoch Ukrajiny. (TASR)

Gruzínsko nezavedie sankcie voči Rusku, kým nezíska kandidátsky štatút na členstvo v Európskej únii. Krajina môže štatút dostať až vtedy, keď splní niektoré ciele definované Európskou komisiou. (SITA)

Moskva sa dnes zobudila na zvuky výbuchov. Ruské vedenie z útoku obvinilo Ukrajinu, tá to odmieta. Takmer okamžite sa však objavili špekulácie, či nejde o ukrajinskú odplatu. V noci totiž ruské sily opäť útočili na Kyjev. (SME)

Ruská režisérka Berkovičová a dramaturgička Petrijčuková zostávajú vo väzbe, stíhajú ich za schvaľovanie terorizmu. Ani jedna vinu nepriznáva, obom hrozí trest po osem rokov väzenia.

Berkovičová, ktorá má dve adoptované dospievajúce dcéry, vo vyhlásení pred súdom pri obhajobe svojej žiadosti o prepustenie z väzby uviedla, že sa obáva, že jej deti by v dôsledku odlúčenia mohli utrpieť psychickú ujmu.

Prípad Berkovičovej a Petrijčukovej sa zakladá na divadelnej hre Finist, jasný sokol o ženách, ktoré sa rozhodli virtuálne vydať za predstaviteľov radikálneho islamu a odísť s nimi žiť do Sýrie.

Petrijčuková hru napísala a Berkovičová ju inscenovala v nezávislom divadle v Moskve. V roku 2022 ich hra získala divadelnú cenu Zlatá maska za prácu dramaturga a kostýmového výtvarníka.

Divadelní kritici trvajú na tom, že hra nielenže "neospravedlňuje" terorizmus, ale naopak "odhaľuje mechanizmy terorizmu". Berkovičovej a Petrijčukovej sa zastali aj nezávislí ľudskoprávni aktivisti. Denník Novaja gazeta spustil petíciu na ich podporu.

Režisérka, ktorá sa na zasadnutí súdu zúčastnila prostredníctvom videokonferencie, zdôraznila, že predstavenie Finist, jasný sokol dostalo finančnú podporu od ministerstva kultúry. "Myslíte si, že ministerstvo dalo nejaké ruble na propagandu terorizmu?" pýtala sa súdu.

Berkovičovej právnička Xenija Karpinská poukázala na to, že zrejme aj ruský spisovateľ Fiodor Dostojevskij „by bol vo väzení, pretože jeho Zločin a trest je o maniakovi, ktorý zabil starú ženu".

Berkovičová je žiačkou Kirilla Serebrennikova, jedného z najinovatívnejších a najúspešnejších ruských režisérov. Serebrennikov odcestoval z Ruska krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vlani koncom februára nariadil ruskej armáde rozpútať vojnu proti susednej Ukrajine. (TASR)

Litva vyzvala na posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle. "Je to frontová línia, ktorá musí byť veľmi silná. Potrebuje vzdušnú a raketovú obranu a väčšiu prítomnosť vojsk aliancie v regióne," uviedol s litovský prezident.

"Dlhodobý záväzok Nemecka voči litovskej bezpečnosti je pre celé východné krídlo NATO nenahraditeľný. Litva je preto pripravená spraviť všetko, čo môže, aby sa nemeckí vojaci u nás cítili ako doma," uviedol Nauseda počas stretnutia s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom vo Vilniuse.

Steinmeier vzdal hold litovskému storočia trvajúcemu boju za slobodu a prisľúbil Litve pomoc Nemecka v prípade, že by čelilo ruskej agresii. Litva má podľa nemeckého prezidenta "neskrotnú túžbu po slobode a odoláva nadvláde a podmaneniu zo zahraničia". "Stojíme bok po boku. Ich bezpečie je tiež našim bezpečím," povedal Steinmeier.

Nemecko má od jesene 2022 na svojom území pripravenú vojenskú jednotku určenú v prípade potreby na obranu Litvy. V samotnej Litve zatiaľ má len jednu veliteľskú pozíciu s 20 vojakmi, ktorí v krajine udržiavajú zbrane a materiál. Okrem toho je v Litve v rámci bojovej jednotky NATO vedenej Bundeswehrom ďalších 760 nemeckých vojakov.

"Spoločne budeme brániť každý štvorcový centimeter územia NATO. Naši spojenci sa na to môžu spoľahnúť, Litva sa na to môže spoľahnúť," vyhlásil Steinmeier.

Gitanas Nausėda
@GitanasNauseda

https://t.co/gRXRntbNNB

Gitanas Nausėda

Press conference by the Presidents of Lithuania and Germany

30.5.2023 o 9:36 · archivované: 30.5.2023 o 14:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kremeľ tvrdí, že protivzdušná obrana a ministerstvo obrany útok dronmi dobre zvládli. Prezident Vladimir Putin dostával okamžite od ministerstva obrany informácie. K útoku sa viac vyjadrovať nebude. (TASR)

Témam Európskej únie je podľa premiéra potrebné venovať primeranú pozornosť. Ódor sa spolu s predsedníčkou europarlamentu Metsolovou zhodol na podpore Ukrajiny.

Jednou z tém ich diskusie boli preto i možnosti, ktoré by podporili záujem Slovákov o budúcoročné voľby do europarlamentu.

"Byť členom Európskej únie, eurozóny a schengenu nám prináša neopakovateľné možnosti a príležitosti, ako zlepšiť ekonomickú aj sociálnu situáciu na Slovensku. Je kľúčové, aby sme vedeli tieto témy lepšie komunikovať aj občanom," uviedol premiér. (TASR)

Útok dronov na Moskvu rozzúril šéfa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. Ruské ministerstvo obrany zasypal nadávkami. "Smradľavé hovädá, čo to robíte? Dobytok," rozčuľoval sa nad tým, prečo armáda dovolila, aby drony doleteli až do mesta. (ČTK)

Rusko bude mať zastúpenie na summite BRICS v Juhoafrickej republike, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruský prezident sa nemôže zúčastniť kvôli zatykaču Medzinárodného trestného súdu.

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Jej summit sa v JAR uskutoční 22. - 24. augusta.

V prípade prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina sa Johannesburg bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa v marci vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je krajina povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

"Rusko pripisuje rozvoju tohto formátu integrácie obrovský význam. A Rusko sa na tomto summite zúčastní na náležitej úrovni," povedal Peskov. V súvislosti so zatykačom verí, že "partnerské krajiny v tak dôležitom formáte sa nebudú riadiť takýmito nezákonnými rozhodnutiami." Dodal, že ďalšie podrobnosti o tejto záležitosti budú oznámené neskôr.

Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Snahou JAR je zostať neutrálna a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg. (TASR)

Ruský prezident Putin pracuje v Kremli a útoku dronov na Moskvu bol informovaný v reálnom čase, uviedol jeho hovorca Dmitrij Peskov. Putin v súčasnosti zvláštny prejav kvôli aktuálnym udalostiam nechystá.

"Prezident mal dnes samozrejme veľmi skorý začiatok dňa. Dostával informácie v reálnom čase od ministerstva obrany, prostredníctvom príslušných oddelení, od starostu Moskvy, gubernátora Moskovskej oblasti, od ministerstva pre mimoriadne situácie," povedal Peskov, ktorý podobne ako predtým ruské ministerstvo obrany, obvinil z útoku Kyjev. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva čelila útoku, drony zasiahli niekoľko obytných budov Čítajte 

Generálny prokurátor Ukrajiny Kostin poďakoval šéfovi slovenskej prokuratúry Žilinkovi, že navštívil jeho krajinu. Žilinka ako vôbec prvý generálny prokurátor z krajín Európskej únie navštívil Ukrajinu.

Žilinka sa hneď v prvých týždňoch po začatí vojnového konfliktu a stretol s vtedajšou generálnou prokurátorkou a zástupcami ukrajinskej prokuratúry. Podľa Kostina si ukrajinská prokuratúra predmetnú návštevu nesmierne váži a nezabudne na tento veľký výraz podpory.

„Maroš Žilinka a Andriy Kostin dnes ďalej diskutovali o právnych otázkach súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, aktuálnom stave a o vedení vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vedeného slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní, o spolupráci a vzájomnej medzinárodnej pomoci v rámci činnosti členov Spoločného vyšetrovacieho tímu (Ukrajina, Poľsko, Litva, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko, Medzinárodný trestný súd), vykonávaní finančných vyšetrovaní či nahrávaní dôkazov do databázy Core International Crime Evidence Database," povedala hovorkyňa prokuratúry Drobová.

Hovorkyňa doplnila, že Žilinka sa s rezortným kolegom zároveň zhodol na potrebe aj naďalej pokračovať v efektívnej spolupráci smerujúcej k dosiahnutiu spravodlivosti. „Generálni prokurátori Slovenskej republiky a Ukrajiny sa dohodli aj na osobnom stretnutí, ktoré by sa malo uskutočniť v dohľadnom čase," dodala Drobová. (SITA)

NATO musí chrániť celé východné krídlo a využívať technológie, zhodli sa viacerí experti z oblasti obrany a technológií na konferencii Globsec Bratislava Forum.

Anna Wieslanderová, predsedníčka Atlantickej rady pre severnú Európu, upozornila, že pri rozmiestňovaní síl NATO je potrebné okrem Kaliningradu a Balského mora brať do úvahy aj polostrov Kola, kde má Rusko jadrové námorné kapacity. Na juhu to je Krym a Čierne more. "Rusko sa pokladá za námornú veľmoc a tieto tri uzly sú veľmi prepojené," povedala.

V spojitosti s pripojením Fínska k NATO zdôraznila potrebu obrannej prítomnosti aj v tejto krajine.

Generálporučík vo výslužbe Ben Hodges upozornil, že na prípadnú porážku Ruska je potrebné urobiť viac ako doteraz.

"Nie je to len o ochrane Gdansku (Poľsko) alebo Klaipedy (Litva) alebo ďalších vojenských letísk či prístavov. Je to o ochrane 500 miliónov Európanov a na to nie sme pripravení," dodal bývalý veliteľ americkej armády v Európe.

Upozornil na oblasť infraštruktúry a zásob munície, ktorá si vyžaduje ďalšie investície. Obáva sa aj nedostatkov vo vzájomnej spolupráci spojencov. Pripomenul, že Rusko je na základe pozorovaní z posledných 14-15 mesiacov veľmi dobré v tzv. elektronickej vojne.

Gundbert Scherf, spoluzakladateľ spoločnosti Helsing v oblasti obranných technológií, pripomenul, že vstupom Fínska sa východné krídlo NATO rozšírilo. Kvôli vojne (na Ukrajine) ide o horúcu hranicu s Ruskom, no vojakov v tejto oblasti je len približne tretina oproti obdobiu studenej vojny. "Je jasné, že musíme robiť veci inak a musíme ich robiť rýchlo, pretože tento problém je veľmi naliehavý," povedal.

Ukrajina sa podľa jeho slov usiluje veľmi rýchlo prijímať moderné technológie. Bojuje však so staršími typmi zbraní, ktoré jej boli poskytnuté a ich funkčnosť obnovuje pomocou umelej inteligencie a softvéru. Vďaka tomu dokáže zvyšovať presnosť a šetriť muníciu.

Štátny tajomník ministerstva obrany SR Marian Majer zdôraznil význam investícií do obranného priemyslu a posilňovanie ozbrojených síl SR. Vyjadril spokojnosť, že SR plní cieľ v oblasti výdavkov na obranu.

Vyjadril presvedčenie, že smerovanie Slovenska sa zachová aj po voľbách a budeme zodpovedným partnerom spojencov. Pripomenul výzvy, ktorým SR v oblasti výdavkov na obranu a modernizácie čelí vrátane obstarávania a dopĺňania zásob.

Slovinský štátny tajomník pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť Andrej Benedejčič pripomenul účasť jeho krajiny na predsunutej prítomnosti NATO a na ďalších iniciatívach. Slovinskí vojaci tak pôsobia v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny v Lotyšsku a na Slovensku. (TASR)

Európsku úniu a USA znepokojil poľský výbor na vyšetrovanie ruského vplyvu. Brusel sa obáva, že by mohol byť zneužitý proti nezávislým sudcom v Poľsku, uviedol eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.

Európska komisia podľa Reyndersa "nebude váhať s prijatím opatrení, ak to bude potrebné".

Americká diplomacia vo vyhlásení zverejnenom v noci na pondelok podľa agentúry DPA upozornila, že nový zákon by mohol byť "zneužitý na obmedzovanie slobodných a spravodlivých volieb v Poľsku". Varuje tiež, že by mohol byť zneužitý aj proti kandidatúre opozičných politikov bez náležitého postupu.

Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok oznámil, že zákon podpíše. Do platnosti by mal vstúpiť týždeň po zverejnení. Hoci zákon je namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Andrzej T. Celiński
@ATCelinski

➡️Doorstep by Commissioner @dreynders before today's General Affairs Council #GAC in Brussels on the situation in #Poland regarding the new law establishing a special parliamentary commission to investigate Russian influence #RuleOfLaw https://t.co/aUzfavPcTh

Length: (00:00)

30.5.2023 o 10:16 · archivované: 30.5.2023 o 12:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zákon z dielne vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) poľský parlament schválil v piatok a podľa niektorých kritikov môže ovplyvniť výsledok jesenných parlamentných volieb. Tvrdia tiež, že porušuje poľskú ústavu a opozícia preto Dudu vyzvala, aby ho odmietol.

Deväť členov výboru vymenuje dolná komora parlamentu a budú rozhodovať, či vyšetrovaní jednotlivci v rokoch 2017-22 podľahli vplyvu Ruska. Môže im udeliť prísne tresty a zakázať výkon verejnej funkcie. Podľa kritikov sa tým porušuje právo občanov na nezávislý súd.

Zákon predpokladá, že komisia by vo svojej činnosti pokračovala aj po zmene moci po voľbách. Podľa mnohých preto ide o nástroj, aby PiS naďalej disponovala mocou aj po prehre vo voľbách. (TASR)

Vojenské výdavky Ruska zostanú zrejme vysoké a budú vyvíjať tlak na jeho verejné financie, uviedlo britské ministerstvo obrany. Ruské vojnové výdavky predstavujú podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu 4,1 percenta ruského HDP.

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru 25. mája oznámil, že ruské vojenské výdavky v roku 2022 vzrástli o 9,2 percenta na 86,4 miliardy dolárov.

Ako však poznamenali analytici Spojeného kráľovstva, skutočné vojenské výdavky Ruska sú veľmi neisté v dôsledku zvýšeného využívania klasifikovaných rozpočtových kategórií, najmä od februára 2022, a nedostatočnej transparentnosti.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 30 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/w6Em57GmFH

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/eaCxhqqdud

30.5.2023 o 7:52 · archivované: 30.5.2023 o 12:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Rusko len nedávno obnovilo zverejňovanie hlavných rozpisov výdavkov po tom, čo to pozastavilo v máji 2022. Je takmer isté, že vojenské výdavky zostávajú zvýšené, a to vytvára tlak na financie ruskej vlády,“ uviedlo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva vo svojej správe.

Britskí analytici uviedli, že Rusko v ostatnom čase zaznamenalo vo verejnom priestore viac výziev, aby prinútilo spoločnosť pracovať pre potreby vojny, čo pripomína niekdajší sovietsky prístup.

Moskva zažila doteraz najväčší útok bezpilotných lietadiel. Zatiaľ nie je jasné, ako Putin zareaguje, poznamenala agentúra Reuters, podľa ktorej sa šéfovi Kremľa doteraz darilo držať vojnu, ktorú rozpútal na Ukrajine, ďaleko od Moskvy.

Život v ruskej metropole tak pokračoval relatívne normálne. Poslanec Maxim Ivanov pritom dnešné udalosti označil za najvážnejší útok na Moskvu od druhej svetovej vojny. (ČTK)

Najmenej 13 ľudí utrpelo zranenia a jedna žena zomrela po nočnom útoku dronov na Kyjevskú oblasť a hlavné mesto, informovala polícia. V Kyjeve zomrela 33-ročná žena a deväť ľudí utrpelo zranenia.

Ďalší štyria ľudia boli zranení na iných miestach v Kyjevskej oblasti. Po útoku zostalo poškodených 16 civilných objektov vrátane áut a obytných budov.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡Update: at least 1 dead, 13 injured after night attack on Kyiv Oblast.

At least 13 people were injured and one woman died after the Russian overnight drone strike against Kyiv Oblast and the capital on May 30, the Kyiv police reported on Telegram. https://t.co/SHOaThRllc

Update: at least 1 dead, 13 injured after night attack on Kyiv Oblast

At least 13 people were injured and one woman died after the Russian overnight drone strike against Kyiv Oblast and the capital on May 30, the Kyiv police reported on Telegram.

30.5.2023 o 9:47 · archivované: 30.5.2023 o 11:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská armáda údajne stratila ďalších 410 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb. Celkový počet obetí v radoch ruskej armády tak od začiatku vojny vraj stúpol na 207 440.

Moskva podľa ukrajinskej armády za uplynulý deň prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty, desať delostreleckých systémov a jeden systém protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu celkovo stratilo 3 802 tankov, 7 469 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 445 delostreleckých systémov a 332 systémov protivzdušnej obrany.

Ruské ministerstvo obrany útok dronov na Moskvu označilo za terorizmus a obvinilo z neho Ukrajinu. Kyjev sa k náletu neprihlásil, Mychajlo Podoľak z prezidentskej kancelárie ho ale spojil s pokračujúcimi ruskými útokmi na ukrajinské civilné ciele. (ČTK)

Americký prezident Biden a jeho turecký náprotivok Erdogan spolu telefonovali. Hovorili o tureckom nákupe stíhačiek F-16. Biden zároveň Erdoganovi povedal, že Washington chce, aby Ankara prestala blokovať vstup Švédska do NATO.

"Hovoril som s Erdoganom. Zagratuloval som mu (k víťazstvu vo voľbách). Stále chce pracovať na niečom na F-16-tkách. Povedal som mu, že my chceme dohodu so Švédskom, tak ju spravme. Budeme jeden s druhým v kontakte," uviedol Biden pre reportérov pri odchode z Bieleho domu do štátu Delaware.

Na otázku, či očakáva od Erdogana nejaký krok v súvislosti so žiadosťou Švédska o vstup do NATO, Biden uviedol: "Hovoril som mu o tom. Budeme o tom viac hovoriť budúci týždeň."

Švédsko a susedné Fínsko sa vlani odklonili od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti, keď v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Ich žiadosti musia schváliť všetky členské krajiny a zatiaľ čo Fínsko už do aliancie už vstúpilo, žiadosť Švédska ešte neschválili Turecko a Maďarsko.

Kancelária tureckého prezidenta vo vyhlásení o telefonáte prezidentov uviedla, že lídri sa dohodli na prehĺbení spolupráce vo všetkých smeroch bilaterálnych vzťahov, ktoré sa vo svetle regionálnych a globálnych výziev stali dôležitejšie. (TASR)

Podľa ruského spravodajského kanála Baza smerovalo na Moskvu vo veľmi malej výške približne 25 bezpilotných lietadiel. Niektoré sa ruskej protileteckej obrane podarilo zostreliť, iné sa zamotali do drôtov. Najmenej tri následne narazili do domov. (ČTK)

Rusko zaútočilo na Ukrajinu s 31 iránskymi dronmi Šahíd-136/131. Ukrajina zneškodnila 29 z nich. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Takmer všetky drony boli zaznamenané na území Kyjeva.

Bezpilotné lietadlá zasiahli dve obytné budovy v Moskve, uviedla agentúra RIA Novosti. Nikto nebol zranený, domy sú ľahko poškodené. Bližšie podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

"Dnes ráno za úsvitu spôsobili útoky dronov menšie škody na viacerých budovách. Na mieste sú všetky záchranné zložky. Nikto nebol vážne zranený," uviedol podľa agentúry AFP na telegrame moskovský starosta Sobjanin.

Podľa agentúry Reuters sa na ruských kanáloch na telegrame objavujú správy o štyroch až desiatich dronoch. Niekoľko bezpilotných lietadiel sa podľa ruských úradov podarilo zostreliť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drony zasiahli dve obytné budovy v Moskve, nie sú hlásené žiadne obete Čítajte 

KyivPost
@KyivPost

⚡️At least 10 drones attacked #Moscow and Region this morning

“As a result of a drone attack, several buildings suffered damage,” Moscow Mayor Sobyanin said.

“Residents of some areas of the Moscow region could hear the sounds of explosions – this is our air defense,” Governor… https://t.co/on3TpiEF2K https://t.co/k91EaxGAB2

Length: (00:00)

30.5.2023 o 7:27 · archivované: 30.5.2023 o 8:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Śéf diplomacie EÚ Joseph Borrell povedal, že nie je optimistický, pokiaľ ide o to, ako by sa ruská vojna mohla vyvíjať cez leto. Myslí si, že Moskva nebude rokovať bez toho, že by sa pokúsila vyhrať vojnu.

Zdôraznil, že Rusko pravidelne ostreľuje Ukrajinu. „Obávam sa, že to neurobia bez plánu. Musíme byť pripravení, čo znamená pokračovať v pomoci Ukrajine, pretože ak jej nepomôžeme, Ukrajina sa nemôže brániť,“ povedal Borrell. (Kyiv Independent)

Najmenej jednu obeť si v noci vyžiadal masívny útok ruských dronov na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, uviedol jeho starosta Vitalij Kličko. Padajúce trosky pritom spôsobili požiar na najmenej dvoch miestach v Kyjeve.

Kličko na platforme Telegram spresnil, že záchranári z viacposchodovej budovy v južnej časti Kyjeva evakuovali troch zranených a 20 ďalších osôb po tom, čo tam padajúce trosky spôsobili požiar.

"Jeden človek zahynul, traja ďalší utrpeli zranenia. Dve horné poschodia sú zničené, pod troskami môžu byť ešte ľudia," upozornil Kličko.

Starosta ukrajinskej metropoly predtým informoval, že v rovnakej časti mesta bola v súvislosti so "stredne závažnými" zraneniami hospitalizovaná 27-ročná žena.

"Masívny útok! Zostaňte vnútri!" vyzval Kličko.

Kyjevská vojenská správa neskôr spresnila, že nočný útok na hlavné mesto bol podniknutý pomocou dronov. Padajúce trosky pritom spôsobili požiar na najmenej dvoch miestach v Kyjeve.

Sirény leteckého poplachu zneli v noci na utorok okrem Kyjeva aj v Čerkaskej, Kirovohradskej a Mykolajivskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, ako aj v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡ Debris causes fire in Kyiv’s Holosiivskyi District, 1 person injured.

The Kyiv City Military Administration reported that debris caused a fire in a high-rise residential building. One person was wounded, the administration said.

Kyiv Mayor Vitalii Klitschko said that all… https://t.co/3KnkiIwRc5 https://t.co/4Akg7SEZR3

30.5.2023 o 3:15 · archivované: 30.5.2023 o 6:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa po masívnych ruských útokoch dronmi, raketami a riadenými strelami poďakoval protivzdušnej obrane svojej krajiny za záchranu ľudských životov. "Svet musí byť svedkom toho, že teror prehrá," dodal.

Došlo síce k niekoľkým dopadom, väčšina dronov a rakiet však bola zostrelená, uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave.

Americké systémy protivzdušnej obrany typu Patriot pomohli "v zničení zla", povedal Zelenskyj. Zároveň požiadal o ďalšiu pomoc, ktorou by sa zdokonalila obrana Ukrajiny.

"Samozrejme neexistuje väčšie poníženie pre jeden teroristický štát, než je úspech našich bojovníkov," podotkol ukrajinský prezident. "Neexistuje žiadna alternatíva, než je úplné oslobodenie nášho územia," zdôraznil.

Zelenskyj tiež potvrdil, že sa stretol s ukrajinským vojenským vedením, aby spolu prediskutovali kroky protiofenzívy proti ruskej vojenskej invázii.

Ženu z ukrajinskej Odesy odsúdili na 11 rokov a štyri mesiace väzenia za to, že zhromažďovala financie pre ruských okupantov, čím podporovala agresorský štát vedúci vojnu voči Ukrajine.

Ukrajinská tajná služba zverejnila správu o verdikte na svojom účte na platforme Telegram. Odsúdená žena podľa rozsudku organizovala na sociálnych sieťach výzvu na financovanie bojovníkov v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti. Zadržali ju vlani v decembri počas operácie zameranej na odhalenie sabotérov.

Podľa tajnej služby podporovala dvoch svojich príbuzných, ktorí sa už v roku 2016 pridali k separatistom v Doneckej oblasti, kde bojovali proti ukrajinským silám.

Po vypuknutí invázie z februára minulého roku sa príbuzní tejto ženy údajne pridali k ruským jednotkám pri okupácii mesta Mariupol a častí Chersonskej oblasti. (TASR)