Ukrajina Rusko Online: Ruská raketa zasiahla kliniku v Dnipre, hlásia najmenej dve obete

EÚ odsúdila dohodu medzi Ruskom a Bieloruskom, ktorá povoľuje umiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruskom území. "Tento krok povedie k ďalšiemu mimoriadne nebezpečnému stupňovaniu," uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Ruský prezident plán na umiestnenie týchto zbraní oznámil ešte v marci.

Toto rozhodnutie je však podľa Borrella v rozpore s viacerými medzinárodnými dohodami. "Žiadame Rusko, aby tieto záväzky dodržiavalo," povedal. Bielorusko je podľa jeho slov spolupáchateľom v ruskej nezákonnej a nevyprovokovanej vojne proti Ukrajine.

"Vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite prestali so svojou podporou ruskej agresívnej vojny na Ukrajine a zvrátili rozhodnutia, ktoré môžu len prispieť k zvýšeniu napätia v oblasti a oslabiť zvrchovanosť Bieloruska," uviedol. (TASR)

Poľský parlament schválil sporný zákon, ktorý umožňuje vznik výboru na vyšetrovanie ruského vplyvu. Opozícia tento krok odsúdila a označila a ústavný štátny prevrat. Kritici tvrdia, že politici sa takto zmenia na sudcov.

V Poľsku sa na jeseň konajú parlamentné voľby.

Nový výbor bude mať deväť členov, ktorých vymenuje dolná komora parlamentu. Rozhodnú, či vyšetrovaní jednotlivci v období rokov 2017-22 podľahli vplyvu Ruska, a môže im udeliť prísne tresty.

Vláda do návrhu zákona nezahrnula žiadny spôsob podania odvolania pre takto usvedčené osoby. Tým bude hroziť až desaťročný trest zákazu výkonu verejnej funkcie týkajúcej sa verejných financií a utajených informácií. Deklarovaným cieľom je zabrániť im opätovne konať pod vplyvom Ruska a škodiť poľským záujmom.

Založenie tohto výboru podľa kritikov oslabuje deľbu moci v krajine. Politicky vymenovaní členovia budú v prípadoch, ktorými sa budú zaoberať, v úlohe žalobcov i sudcov. Za svoje rozhodnutie sa nebudú musieť zodpovedať.

Opozícia odmieta byť súčasťou výboru a tvrdí, že tento zákon je namierený voči protivníkom vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v období pred parlamentnými voľbami. Zákon ešte musí podpísať prezident Andrzej Duda. (TASR)

Nemecký spolkový kancelár Scholz varoval ruského prezidenta Putina pred vytvorením zmrazeného konfliktu popri hraniciach ukrajinských území obsadených Ruskom. Scholz to povedal pre noviny Kölner Stadt-Anzeiger.

"Rusko musí pochopiť, že cieľom nemôže byť uzatvorenie akéhosi studeného mieru, keď sa súčasná deliaca čiara zmení na novú hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou. To by iba legitimizovalo Putinovu inváziu," uviedol nemecký kancelár. "Cieľom je spravodlivý mier a podmienkou toho je stiahnutie ruských vojakov," dodal.

Scholz sa nenechal vtiahnuť do témy budúcnosti Krymského polostrova, okupovaného Ruskom od roku 2014, píše agentúra DPA. Na otázku, či sa jeho podmienka vzťahuje aj na Krym, zopakoval slová, ktoré už povedal: "Stiahnutie vojakov. Nie je na nás, aby sme v mene Ukrajiny vytvárali dohody, ktoré chce dosiahnuť," povedal. (TASR)

Dokumentárny fotograf Marcel Rebro sa pred časom sa vrátil z Ukrajiny. O reálnej situácii civilného obyvateľstva podľa neho treba informovať. "Situácia je zlá a ešte horšia, najmä pre civilistov," povedal. (My Regióny)

Akýkoľvek „kompromisný scenár“, ktorý nepredpokladá oslobodenie všetkých území Ukrajiny, by sa rovnal priznaniu porážky demokracie, víťazstvu Ruska, zachovaniu Putinovho režimu, vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Podoľak. 

Reagoval tak na výzvu čínskeho osobitného predstaviteľa pre euroázijské záležitosti Li Chueja na prímerie na Ukrajine prostredníctvom „uznania okupovaných ukrajinských území za ruské".

The Wall Street Journal predtým s odvolaním sa na západných predstaviteľov oboznámených s rokovaniami Li Chueja v európskych metropolách uviedol, že čínsky vyslanec sa zrejme pokúšal presvedčiť svojich európskych partnerov, aby vyzvali na prímerie na Ukrajine a uznali okupované ukrajinské územia za patriace Rusku.

Podoľak vo svojej reakcii zároveň upozornil, že toto všetko je vytúženým snom Ruska. „Otázka je rečnícka: Prečo jednotliví verejní aktéri stále hrajú 'ruský mediálny scenár' a predlžujú konflikt?,“ poznamenal.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Any "compromise scenario" envisaging the liberation of NOT all territories of #Ukraine, which "anonymous sources" in the European and American elites periodically talk about, is tantamount to admitting the defeat of democracy, the victory of #Russia, the preservation of the… https://t.co/L96yFtVsZK

26.5.2023 o 15:28 · archivované: 26.5.2023 o 20:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Presun ruských vojakov a jadrových zbraní do Bieloruska je invázia v tichosti. Uviedol to vojenský analytik stanice Sky News Bell. Ruský prezident dáva podľa neho jasne najavo, že sa usiluje o rozšírenie zóny vplyvu Ruska.

V Bielorusku podľa jeho slov vládne bábkový režim, ktorý je z dlhodobého hľadiska zraniteľný. Rusko sa podľa analytika usiluje zovrieť okolo Bieloruska slučku. "Istá forma ruskej invázie – v tichosti," povedal Bell.

Bieloruský prezident Lukašenko oznámil, že Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Obe krajiny sa na tomto kroku dohodli v marci. Ruské taktické jadrové zbrane majú v Bielorusku umiestniť v oblasti pri hranici s Poľskom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovensko sa odvracia od Západu, hrozbu vidíme v USA, ukazuje prieskum Čítajte 

"Lukašenka udržiava pri moci Putin a označujú ho za posledného diktátora Európy," povedal Bell a dodal, že bieloruský prezident je v náročnej situácii. "Doma sa musí vyhýbať ďalším nepokojom proti svojmu režimu, takisto sa však musí naďalej prikláňať k svojmu ruskému pánovi."

Bell označil presun jadrových zbraní do Bieloruska za "rozdúchavanie plameňov jadrovej rétoriky". Moskva tiež podľa neho upozorňuje západné krajiny na nebezpečenstvo hroziace zo zapojenia sa do konfliktu na Ukrajine.

Rusko minulý rok zvýšilo svoju vojenskú prítomnosť v Bielorusku a z tejto krajiny viedlo časť svojej ofenzívy na Ukrajinu, pripomína Sky News. (TASR)

Nemecko presunie svoj obranný raketový systém Patriot, ktorý je teraz umiestnený na Slovensku, do Litvy. Tam bude systém chrániť summit NATO, ktorý sa má konať v júli vo Vilniuse. (ČTK)

Nemecká armáda si objednala 18 nových tankov Leopard 2A8, ktoré nahradia vozidlá odoslané na Ukrajinu začiatkom tohto roka. Uviedla to zbrojárska spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann (KMW) so sídlom v Mníchove. 

KMW dodala, že kontrakt na tanky Leopard 2A8 podpísala so spolkovým úradom pre vojenské vybavenie. Hoci spoločnosť finančné detaily neuviedla, rozpočtový výbor nemeckého parlamentu v stredu schválil financovanie vo výške zhruba 525 miliónov eur.

Dodávky nových tankov sa majú začať v roku 2025, pričom dohoda zahŕňa i opcie na ďalších 105 kusov. KMW vyrobí pre nemeckú armádu tiež 12 nových samohybných húfnic v rámci kontraktu dohodnutého v marci. (TASR)

Bývalý britský premiér Johnson upozornil amerického exprezidenta Trumpa na dôležitosť víťazstva Ukrajiny nad Ruskom. Johnson to uviedol počas stretnutia s Trumpom v USA, na ktorom rokovali o situácii na Ukrajine.

Informoval o tom Johnsonov hovorca. Trump sa nedávno odmietol vyjadriť v spojitosti s tým, či si želá, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila. Začiatkom mája vo vysielaní stanice CNN povedal, že neuvažuje v zmysle víťazstva či prehry.

"Rozmýšľam v zmysle, aby sa to urovnalo, aby sme prestali zabíjať všetkých tých ľudí," povedal. Na opakovanú otázku moderátorky relácie CNN dodal, že si želá, aby "všetci prestali zomierať".

Trump by podľa vlastných slov takisto odmietol pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny v prípade, ak by v roku 2024 vyhral voľby. (TASR)

Všetci by si mali uvedomiť, prečo Eurovíziu 2023 organizovala Veľká Británia, a nie Ukrajina, hovorí pre SME Taras Ševčenko z ukrajinskej skupiny Go_A. Skupina sa súťaže zúčastnila pred dvomi rokmi a úplne im zmenila život. (SME)

Čínsky vyslanec Li Chuej rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničia Lavrovom o vojne na Ukrajine, ktorý ocenil takzvanú vyváženú pozíciu Číny a pozitívnu úlohu pri riešení konfliktu.

O situácii na Ukrajine telefonicky rokovali aj ruský prezident Vladimir Putin a jeho brazílsky náprotivok Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý sa v tomto ohľade ponúkol ako sprostredkovateľ.

Putin podľa agentúry TASS brazílskemu prezidentovi povedal, že Rusko je ohľadom Ukrajiny otvorené dialógu. (ČTK)

Ruská centrálna banka bagatelizovala vplyv odchodu zahraničných firiem na ekonomiku a finančnú stabilitu. Mnohé západné firmy pri odchode zahrnuli do zmlúv o predaji aktív klauzuly o ich spätnom odkúpení.

Podľa centrálnej banky to pomohlo podnikom pokračovať v prevádzke bez prerušenia.

Od októbra 2022 zaevidovala len päť transakcií spojených so zahraničnými firmami, ktoré predávali aktíva v Rusku a zahŕňali platby nerezidentom nad 400 miliónov USD (372,06 milióna eur).

Tisíce zahraničných firiem, od telekomunikačných spoločností až po maloobchodníkov s módou, minulý rok zastavili svoje aktivity v Rusku, keď západné vlády uvalili sankcie na Moskvu po tom, ako vyslala vojakov na Ukrajinu.

Niektorým sa podarilo dosiahnuť dohodu o rýchlom odchode, pričom často predali svoje aktíva s obrovskými zľavami alebo odovzdali kľúče miestnemu manažmentu.

Centrálna banka v piatok uviedla, že medzi marcom 2022 a marcom 2023 bolo uzavretých približne 200 zmlúv, pričom len 20 percent z nich zahŕňalo veľké predaje aktív, teda tie, ktoré presiahli 100 miliónov USD.

"Vplyv odchodu zahraničných investorov, ktorí predávajú svoje dcérske spoločnosti v Rusku, nie je z ekonomického hľadiska významný," uviedla centrálna banka v správe o finančnej stabilite.

Banka bagatelizovala vplyv odchodu západných firiem na devízový trh. Rubeľ sa pritom začiatkom apríla strmo prepadol, ale Kremeľ plánuje od júna zaviesť mesačný strop vo výške 1 miliardy USD pre transakcie rezidentov v cudzej mene v rámci veľkých obchodov.

"Veľký objem nákupov v cudzej mene potrebný na uhradenie transakcií v kontexte klesajúceho prebytku bežného účtu platobnej bilancie Ruska môže mať negatívny vplyv na devízový trh, preto sa kupujúcim odporúča, aby si devízové ​​nákupy rozdeľovali rovnomerne," uviedla centrálna banka.

Ruská centrálna banka sedí tiež vo vládnej komisii, ktorá monitoruje zahraničné investície, schvaľuje transakcie a požaduje, aby odchádzajúce firmy predávali aktíva so zľavou aspoň 50 %.

Komisia sa snaží zmierniť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu tým, že uprednostňuje kupujúcich s relevantnými skúsenosťami v odvetví, uviedla centrálna banka. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj poďakoval Británii za označenie hladomoru na Ukrajine z 30. rokov 20. storočia za genocídu. "Vítam rozhodnutie Dolnej snemovne britského parlamentu vyhlásiť hladomor za genocídu Ukrajincov," napísal Zelenskyj.

Ide podľa jeho vyjadrení o ďalší silný hlas pri obnove historickej spravodlivosti a zachovaní spomienky na milióny Ukrajincov, ktorí zahynuli od hladu.

Britskí poslanci vo štvrtok jednomyseľne schválili návrh na uznanie hladomoru za akt genocídy ukrajinského ľudu.

Hladomor na Ukrajine, známy aj pod ukrajinským názvom holodomor, už za genocídu uznali viaceré krajiny vrátane Austrálie, Kanady, Írska a Brazílie. Nemecký Spolkový snem a americký Kongres prijali príslušné rezolúcie.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I welcome the historic decision of the House of Commons of the 🇬🇧 Parliament to recognize the Holodomor of 1932-1933 as a genocide of 🇺🇦 people. This is another powerful voice in restoring historical justice and perpetuating the memory of millions of Ukrainians who were starved… https://t.co/TGMA9laz2b

26.5.2023 o 8:41 · archivované: 26.5.2023 o 17:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čo sa stalo s ruskou vojnovou loďou Ivan Churs? Ukrajinci tvrdia, že zmizla po strete s ich dronom, Rusi ich tvrdenia odmietajú. Incident na internete spustil vlnu špekulácií. (SME)

Najmenej 38 krymských politických väzňov, ktorých väzní Rusko, je v kritickom zdravotnom stave. Dôvodom sú nehumánne podmienky ich zadržiavania, vyhlásila ukrajinská organizácia na ochranu ľudských práv KrymSOS.

Niektorí z väzňov sa nakazili vo väzení a iní trpia pre zhoršenie chronických ochorení. Podľa správy KrymSOS je 30 ľudí v tejto skupine vo veku nad 50 rokov.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec sa vyjadril, že len na Rusmi okupovanom Kryme je 180 politických väzňov vrátane 116 krymských Tatárov.

Niektorých väznia v Rusku. Vo februári dvaja krymskí politickí väzni zomreli pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť.

Rusko prenasleduje obyvateľov Krymu, ktorí majú proukrajinské postoje, už od okupácie polostrova v roku 2014.

Krymskí Tatári sa stali hlavným terčom ruskej kampane, pričom voči niektorým sa ruské okupačné úrady dopustili mučenia, únosov a väznenia. (SITA)

Ruská vojna na Ukrajine je hlavným dôvodom oslabenia nemeckej ekonomiky počas zimy. Recesia je vážna vec, ale nie je potrebné prehodnocovať situáciu, pretože vývoj je pozitívny, oznámil hovorca ministerstva hospodárstva.

Hrubý domáci produkt (HDP) najväčšej európskej ekonomiky klesol v 1. štvrťroku o 0,3 percenta oproti predchádzajúcim trom mesiacom, keď sa medzikvartálne znížil o 0,5 percenta.

Recesia je bežne definovaná ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky poklesu hospodárstva.

Nemecko zápasí s prudkým nárastom cien energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorý zasiahol domácnosti aj firmy. Vysoká miera inflácie aj vysoké úrokové sadzby Európskej centrálnej banky obmedzili dopyt. (TASR)

Talianske vojenské námorníctvo sa obáva možného incidentu s ruskou loďou, vyhlásil veliaci admirál Enrico Credendino, ktorý upozornil na zvýšenú aktivitu ruských vojenských lodí a ich sprievodu pri talianskych brehoch.

Správanie týchto plavidiel je navyše agresívnejšie, doplnil admirál a upozornil, že Rusi majú v Stredozemnom mori počet lodí, ktorý patrí k najvyšším od konca studenej vojny.

Talianske médiá už niekoľko týždňov informujú o väčšom pohybe ruských plavidiel v južnej časti Jadranského mora či v Iónskom mori.

Na konci decembra denník La Repubblica napísal, že jedna loď ruského námorníctva sa niekoľko hodín pohybovala v časti Jadranského mora, kadiaľ prechádza kľúčový ropovod TAP (Trans Adriatic Pipeline), ktorý dodáva azerbajdžanský plyn do Talianska. (ČTK)

Ruskú Belgorodskú oblasť údajne zasiahli desiatky ukrajinských náletov, povedal oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. V oblasti opakovane napadli päť okresov dronmi, mínometmi a delostrelectvom.

Obec Kozinka bola podľa neho zasiahnutá viac ako 130-krát. Správy o obetiach sa bezprostredne neobjavili.

K útokom v tejto pohraničnej oblasti došlo v čase, keď Kyjev tvrdí, že sa pripravuje na veľkú protiofenzívu.

Gladkov napísal, že najhoršie útoky zaznamenali v okres Grajvoron, v ktorom ruské jednotky už začiatkom tohto týždňa odrazili vpád z Ukrajiny. V tamojšej pohraničnej obci Kozinka boli poškodené chodníky a cesty.

Obec Glotovo zase podľa gubernátora zasiahlo šesť granátov, ktoré rozbili okná domov, pričom "výbušné zariadenia" boli pripevnené na tamojší obchod a kultúrny dom. Ruské sily tam podľa jeho slov zostrelili dron a dve rakety.

Šebekinský okres bol podľa Gladkova ostreľovaný 35-krát. Tamojšiu obec Novaja Tavolžanka zasiahli drony, mínometná aj delostrelecká paľba. Okolie mesta Belgorod, ktoré má približne 330 000 obyvateľov, podľa Gladkova ostreľovali 14-krát. (TASR)

Zdroj z ukrajinskej armády poskytol záznam zásahu ruskej prieskumnej lode Ivan Churs v Čiernom mori. Ruská armáda predtým útok námornými dronmi potvrdila, ale informovala o úspešnej eliminácii člnov.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

⚡️ The moment the Russian reconnaissance ship Ivan Khurs was hit by a Ukrainian naval drone in the Black Sea.

The video was provided to Ukrainska Pravda by sources in military environment https://t.co/bex6qQdeg4

Length: (00:00)

26.5.2023 o 13:49 · archivované: 26.5.2023 o 15:19

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

  (Ukrajinská pravda)

Ruský výrobca zbraní Kalašnikov spúšťa novú divíziu na výrobu kamikadze dronov. Firma so sídlom v Iževsku je najväčším ruským výrobcom automatických zbraní a delostrelectva.

„Hlavnou úlohou divízie je výroba strojov s riadenou muníciou. Sú určené na ničenie vzdialených pozemných cieľov,“ uviedla spoločnosť.

Kalašnikov, pomenovaný po Michailovi Kalašnikovovi, konštruktérovi útočnej pušky AK-47, bude vyrábať aj odpaľovacie zariadenia, riadiacu techniku ​​a zintenzívni výskum.

Prezident Vladimir Putin minulý mesiac povedal, že ruský priemysel bezpilotných lietadiel by čoskoro mohol mať hodnotu viac ako 12 miliárd dolárov a nariadil plán na zvýšenie výroby.

Podpredseda vlády Andrej Belousov uviedol, že do konca roku 2026 by Rusko malo byť schopné vyrobiť 18 000 bezpilotných lietadiel ročne. (The Guardian)

Z trosiek nemocnice v meste Dnipro vytiahli telo muža, ide o druhú obeť ruského útoku. Útok neprežil ani 69-ročný muž, ktorý v momente výbuchu prechádzal okolo. V nemocniciach ošetrili 21 z 23 zranených, oznámil gubernátor Serhij Lysak.

Gubernátor dodal, že vážne zranené sú tri osoby. Predtým ombudsman Dmitro Lubinec informoval o štyroch nezvestných osobách, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v ruinách budovy.

Dvoch ukrajinských tínedžerov stíhajú v okupovanej časti Záporožskej oblasti za údajné plánovanie sabotáže na železnici, určenej pre zásobovanie ruskej armády.

Hrozí im 20 rokov väzenia, uviedla ukrajinská organizácia Mediálna iniciatíva za ľudské práva.

Rusko obvinilo 16-ročných chlapcov Tihrana Ohannisiana a Mykytu Chanhanova v stredu. Podľa ruských vyšetrovateľov boli tínedžeri spolčení s ukrajinskými ozbrojenými silami. Ruský štátny výbor vyšetrovania neodpovedal na žiadosť, aby sa o prípade vyjadril.

„Nikdy nezapájame neplnoletých do našej činnosti,“ uviedlo pre Politico ukrajinské Národné centrum odporu, ktoré koordinuje ukrajinských partizánov na okupovaných územiach.

„Tihrana odvliekli z jeho domu, v ktorom žije so starou mamou. Rodina päť dní nevedela, kde sa dieťa nachádza. Tihrana brutálne vypočúvali, bili ho a použili proti nemu elektrické šoky,“ uviedla Mediálna iniciatíva za ľudské práva.

„Dlho sme o situácii verejne nehovorili a dúfali sme, že všetko sa skončí zastrašovaním detí a ich rodín. Ale bolo naivné dúfať v takú relatívnu humánnosť ruských úradov. Plánujú vykonštruovaný proces s ukrajinskými tínedžermi,“ napísala na Facebooku spoluzakladateľka organizácie Mediálna iniciatíva za ľudské práva Olha Rešetylovová.

Chlapci teraz nie sú vo väzení a trvajú na svojej nevine, povedal pre Politico právnik Mediálnej iniciatívy za ľudské práva Andrij Jakovlev. (SITA)

Holandská vláda je aktívna v otázke poskytnutia stíhačiek F-16 Ukrajine. So spojencami diskutuje o možnostiach presunu lietadiel, keď na nich absolvujú výcvik ukrajinskí piloti, tvrdia zdroje agentúry Bloomberg.

Holandsko má v prevádzke 42 stíhačiek F-16, z ktorých 24 používa armáda a nemôže sa ich vzdať minimálne do polovice roku 2024.

Zo zostávajúcich 18 lietadiel sa 10 malo predať spoločnosti Draken International, ale v decembri 2022 vláda odložila obchod bez vysvetlenia s odvolaním sa na obchodné tajomstvo.

Ukrajina by mohla dostať niektoré z F-16, ktoré sú na predaj, alebo niektoré z 24 lietadiel, ktoré používa armáda, v roku 2024, v závislosti od plánu výcviku.

Dánsko a Holandsko povedú koalíciu na výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16. Budúci mesiac začnú tieto krajiny v spolupráci s USA budovať výcvikovú základňu pre komplexný výcvik ukrajinských pilotov. Spoluprácu ponúkli aj Nórsko, Belgicko, Portugalsko a Poľsko. (Ukrinform)

V Rusku väznený americký novinár Evan Gershkovich sa odvolal voči predĺženiu väzby o tri mesiace. Federálna bezpečnostná služba zadržala reportéra denníka Wall Street Journal 29. marca v Jekaterinburgu pre podozrenie zo špionáže.

Mal zbierať informácie o jednom zo zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. Spojené štáty vyzývajú na "okamžité prepustenie" tohto novinára.

Gershkovich je zadržiavaný v moskovskej väznici Lefortovo. V polovici apríla ho navštívila americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová, ktorá skonštatovala, že je "v dobrom zdravotnom stave". Išlo o vôbec prvú konzulárnu návštevu, pričom ruské úrady odvtedy novinárovi zamietli žiadosť o ďalšie dve.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zamietnutie návštev bolo reakciou na to, že USA nevydali víza ruským novinárom, ktorí mali v apríli prevádzať ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na ceste do sídla OSN v New Yorku. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba navštívil Mozambik. Stretol sa s prezidentom Filipem Nyusim a oznámil, že Ukrajina zriadi veľvyslanectvo v Mapute.

Kuleba už predtým navštívil Rwandu. jeho cesta má podporiť vzťahy s africkými krajinami a presvedčiť ich, aby sa vzdali neutrálnych postojov voči vojne Ukrajiny s Ruskom.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Honoured to be received by Mozambique’s President @Filipe_Nyusi. Grateful for his solidarity with the Ukrainian people. We agreed to work on boosting bilateral relations on the basis of mutual respect and interests. As a first step, Ukraine will establish an embassy in Maputo. https://t.co/ReUgIes7EV

26.5.2023 o 12:24 · archivované: 26.5.2023 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Počet zranených po zásahu kliniky v Dnipre vzrástol na 23. Pri zásahu zahynul 69-ročný muž, ktorý išiel okolo, oznámil Serhij Lysak, gubernátor Dnepropetrovskej oblasti. Podľa ombudsmana Dmytra Lubineca sú štyri osoby nezvestné.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

On May 26, a deadly Russian missile strike destroyed a clinic in #Dnipro. According to President Volodymyr Zelensky, the strike killed at least one person and injured 15.

Two children, aged 3 and 6, are among the injured, according to the local authorities. https://t.co/SFZjzZzmqs

Length: (00:00)

26.5.2023 o 12:02 · archivované: 26.5.2023 o 12:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Japonsko sa rozhodlo uvaliť sankcie na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Terčom nových opatrení je ruská armáda, stavebný aj strojárenský priemysel. Ide o reakciu na dohody počas rokovania na summite G7 v Hirošime.

Lídri najvyspelejších ekonomík sveta sa na ňom dohodli, že "Rusko zbavia technológií, priemyselných zariadení a služieb, ktoré podporujú jeho vojnovú mašinériu".

Nové japonské sankcie zahŕňajú "zmrazenie aktív ruských jednotlivcov a skupín, zákaz vývozu tovaru do ruských organizácií prepojených s armádou, ako aj zákaz vývozu stavebných a inžinierskych služieb do Ruska," povedal hovorca japonskej vlády.

Zmrazenie aktív sa týka 17 osôb a 78 skupín vrátane vysokopostavených vojenských predstaviteľov. Medzi 80 organizáciami, na ktoré sa zase vzťahujú vývozné obmedzenia, je napríklad aj ruský mobilný operátor MegaFon. (TASR)

Na okupované mesto Doneck údajne zaútočila raketami ukrajinská armáda. Tvrdí to líder ruskej správy Denis Pušilin, ktorý informoval o zabitej žene. Útoky raketami HIMARS mali zasiahnuť štvrť Kalininskij.

Ostreľovanie údajne poškodilo dve nemocnice, čerpaciu stanicu a budovu výskumného ústavu. (The Guardian)

Najmenej jedna osoba zahynula a ďalších 15 utrpelo zranenia pri ruskom útoku, ktorý zasiahol zdravotnícke zariadenie v meste Dnipro. Oznámil to prezident Zelenskyj.

"Raketový útok zasiahol kliniku v meste Dnipro. Dosiaľ je hlásený jeden zabitý človek a 15 zranených," napísal Zelenskyj na platforme Telegram. O útoku ešte predtým informoval aj gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

"Raketový útok na Dnipro. 'Rašisti' ... zaútočili na zdravotnícke zariadenie. Sú tam obete," napísal taktiež na platforme Telegram, pričom použil hanlivý výraz pre Rusov.

Neskôr dodal, že medzi zranenými sú dve deti, chlapci vo veku tri a šesť rokov. Oboch hospitalizovali, rovnako ako aj ďalších 11 dospelých osôb, z ktorých dvaja sú podľa Lysaka vo vážnom stave.

Kancelária Zelenského tiež uviedla, že na predmestí mesta Charkov vypukol požiar po tom, ako tam bol bol dvakrát zasiahnutý sklad ropy, pričom boli poškodené zariadenia na čerpanie ropy.

V Belgorodskej oblasti vytvorili sedem práporov územnej obrany v reakcii na napadnutie z Ukrajiny, oznámil gubernátor Vjačeslav Gladkov. Vojnoví blogeri upozornili, že prápory majú nedostatok zbraní, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Jeden z blogerov pripomenul, že tajomník vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak už pred mesiacom naliehal na prezidenta Putina, aby riešil právne problémy spojené s poskytovaním zbraní práporom a domobrane.

Ak nedostanú riadne vojenské vybavenie, tak ich pôsobenie nebude mať na obranu oblasti zásadný vplyv, upozornili americkí analytici s tým, že ruský oficiálny informačný priestor tieto témy legitimizuje, aby mohol Ukrajinu vykresliť ako nepriateľa, ktorý ohrozuje existenciu Ruska.

Inštitút pre štúdium vojny reagoval aj na rozmiestňovanie ruských jadrových hlavíc na území Bieloruska. Domnieva sa že je naďalej „mimoriadne nepravdepodobné", že Rusko nasadí taktické jadrové zbrane.

ISW
@TheStudyofWar

#Belgorod Oblast Governor Vyacheslav Gladkov announced that Russian officials have created seven territorial defense battalions in Belgorod Oblast as of May 24, likely to posture his engagement in the defense of Russian border areas following the May 22 raid.… https://t.co/uLk8XHpcRM https://t.co/u3npOFJ9Ly

26.5.2023 o 3:37 · archivované: 26.5.2023 o 11:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kanada pošle Ukrajine 43 rakiet vzduch-vzduch typu AIM-9 ako pomoc pre vyššiu obranu pred ruskými náletmi. Kanadský rezort obrany dodal, že minulý mesiac ohlásená dodávka ručných zbraní a streliva už prebieha.

Na Ukrajinu už boli zaslané guľomety, útočné pušky a čistiace súpravy, pričom v najbližších týždňoch má Kanada dodať milión nábojov ráže 5,56 mm a 4 800 útočných pušiek. (Sky News)

Predstaviteľ okupačnej správy na Kryme sa obáva schopnosti ruskej armády ubrániť polostrov. O znepokojení Sergeja Aksjonova informuje britské ministerstvo obrany na základe údajov od spravodajských služieb.

Ruský 22. armádny zbor, ktorého hlavnou úlohou je obrana Krymu, je väčšinou dislokovaný mimo polostrova a má ťažké straty.

Aksjonov sa pričinil o vytvorenie niekoľkých miestnych jednotiek, ktoré sa často hlásia ku kozáckej tradícii. Väčšina z nich dostala polooficiálny status a má dopĺňať zálohy armády.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 26 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/FYZF50qJd1

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/XThDDr8PVm

26.5.2023 o 8:01 · archivované: 26.5.2023 o 10:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina čelila počas nočných útokov 17 strelám s plochou dráhou letu a 31 dronom. Dnepropetrovská, Charkovská aj Donecká oblasť čelili úderom zo systémov S-300 a S-400. Jedna z nich zasiahla hrádzu vodnej nádrže pri obci Karlivka.

Šéf vojenskej správy v Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že v meste Dnipro ukrajinské sily zostrelili päť striel s plochou dráhou letu a šesť dronov Šáhid.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

Another air raid alert all over Ukraine last night. Another sleepless night for many Ukrainians. I think many coffee shops now prepare drinks on double portions of espresso, without even asking - they know one won't be enough.

Dnipro was attacked by Russian rockets and drones. A… https://t.co/tucQLdSvKE https://t.co/aTkVM280jn

26.5.2023 o 7:27 · archivované: 26.5.2023 o 10:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V jednej domácnosti a dvoch súkromných podnikoch podľa neho vznikli požiare, ktoré uhasili, dva domy a auto utrpeli škody.

Postihnutá je aj čerpacia stanica a jej zamestnanec dostal lekársku starostlivosť.

Serhij Popko, ktorý vedie vojenskú správu v Kyjeve, oznámil, že strategické bombardéry Tu-95MS sa od oblasti Kaspického mora zamerali na mesto pravdepodobne raketami Ch-101 a Ch-555, no všetky zachytili a zničili. Neskôr dodal, že v mestských štvrtiach Oboloň a Ševčenkivskyj vznikli určité škody v dôsledku padajúcich trosiek. Nespomínal žiadne obete.

Personálne straty okupantov vzrástli o 460 vojakov na približne 205 720, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruské straty sa zvýšili aj o tri bojové obrnené vozidlá, 25 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém, lietadlo a tri drony.

Nemecký kancelár Scholz plánuje opäť hovoriť s ruským prezidentom Putinom, keď nastane ten "pravý čas". Obaja lídri spolu naposledy telefonovali vlani v decembri. Scholz ho vtedy vyzval , aby stiahol armádu z Ukrajiny.

Šéf Kremľa v telefonáte zase obvinil Západ z presadzovania deštruktívnej politiky. Napätie medzi Moskvou a Berlínom odvety len eskalovalo, najmä po tom, ako v januári Nemecko súhlasilo s dodaním tankov Leopard 2 nemeckej výroby na Ukrajinu.

Spolkový kancelár na otázku o možnosti ukončenia rusko-ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní odpovedal, že Putin musí pochopiť, že vojnu nemožno ukončiť uzatvorením "nejakého chladného mieru".

"Napríklad premenou súčasnej frontovej línie na novú hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou," priblížil Scholz. Podľa jeho slov je potrebné dosiahnuť "spravodlivý mier, ktorého predpokladom je stiahnutie ruských vojsk" z ukrajinského územia. (TASR)

Hladina vody v Kachovskej priehrade na juhu Ukrajiny od februára neustále stúpa. Podľa spoločnosti Ukrhidroenerho sú za tým aktivity Ruska, o čo presne ide, ale nevedia. Hladina je o meter vyššia, ako by mala byť.

Informovali o tom agentúra Reuters a AP, ktoré upozornili na zatopenie domov v osade Lysohirka rozprestierajúcej sa na ostrove na rieke Dneper. Priehradu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu okupujú Rusi. Ukrajinské úrady medzitým informovali o poškodení Karlivskej priehrady v Doneckej oblasti po ruskom ostreľovaní.

Dedina Lysohirka leží asi 15 kilometrov od frontovej línie. Jej obyvatelia sa ale už nevedia schovávať pred ruskými ostreľovaním v pivniciach, pretože tie sú teraz zatopené. "Kvôli výbuchom sa niekedy domy otriasajú," opísal Reuters muž z dediny Mykola. V dedine zvyčajne s výnimkou zimy býva okolo 50 ľudí, novinári Reuters ich tam ale zastihli iba šesť.

Dedina Lysohirka pod vodou (8 fotografií)

"Zvýšenie hladiny rieky Dneper, v dôsledku ktorého boli zatopené osady v Záporožskej oblasti, je spojené s ruskou okupáciou Kachovskej priehrady," citovala agentúra vyjadrenie ukrajinskej štátnej spoločnosti Ukrhidroenerho, ktorá priehradu vlastní.Výška hladiny v priehrade podľa spoločnosti dosahuje 17 metrov a je o meter vyššia, ako je v tejto časti roka obvyklé. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je pod kontrolou Ruska. Voda v Kachovskej priehrade neustále stúpa Čítajte 

Ruská FSB potvrdila, že v centre Krasnodaru došlo k výbuchom. Incident sa údajne zaobišiel bez obetí.

Používatelia sociálnych sietí uvádzajú, že k výbuchu alebo výbuchom došlo v piatok skoro ráno v centre mesta.

Euromaidan Press
@EuromaidanPress

This morning, explosions occurred in Russia's Krasnodar, sources reported a drone attack

📹Telegram/Baza https://t.co/UJtOjBjGXc

Length: (00:00)

26.5.2023 o 4:53 · archivované: 26.5.2023 o 7:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Krasnodare na juhozápade Ruska bolo počuť výbuchy, píše britská BBC. Od najbližšej časti frontovej línie je mesto vzdialené asi tristo kilometrov. Podľa miestnych strieľala protivzdušná obrana na bezpilotné lietadlo.

Telegramový kanál Baza zverejnil okrem iného video, ktoré podľa neho zachytáva moment explózie v Krasnodare, alebo prelet dronu.

Operačný štáb Krasnodarského kraja neskôr podľa agentúry TASS uviedol, že v meste bol počuť "tresk", čo je podľa BBC eufemizmus pre výbuch. Dôvod "tresku" ruské úrady neuvádzajú. "Podľa predbežných informácií nie sú žiadni zranení," povedal štáb. Starosta Krasnodaru Jevgenij Naumov uviedol, že bola poškodená kancelárska budova a bytový dom. (ČTK)

Spojené štáty odsúdili dohodu medzi Minskom a Moskvou o presune ruských taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Washington zatiaľ nezaznamenal žiadne náznaky, že by Rusko malo v úmysle jadrové zbrane použiť.

"Je to ďalší príklad nezodpovedného správania, ktorého sme svedkami zo strany Ruska od jeho invázie na Ukrajinu," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller.

"Nevidíme dôvod na úpravu našich strategických jadrových kapacít," povedal Miller.

Rusko znova podniklo vzdušný útok na Ukrajinu. Silné explózie hlásia z Kyjeva a Dnipra. Správa metropoly uviedla, že v Kyjevskej oblasti pracuje protivzdušná obrana. Rusi útočili dronmi, riadenými strelami a zrejme aj balistickými strelami.

Vojenská správa Kyjev informovala, že pri odrážaní nočného náletu boli zneškodnené "všetky vzdušné ciele" v oblasti hlavného mesta. Podľa predbežných údajov v Kyjeve nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám. V máji išlo už o 13 útok na Kyjev.

Protiletecký poplach vyhlásený v piatok okolo 02.00 h miestneho času sa najskôr týkal väčšiny územia Ukrajiny - s výnimkou regiónov na západe štátu. Neskôr sa však sirény rozozvučali aj tam. Ruská armáda najprv podľa BBC do útokov vyslala bezpilotné lietadlá iránskej výroby, potom riadené strely a podľa zatiaľ nepotvrdených správ následne aj balistické strely.

Hlavnému úderu bolo vystavené mesto Dnipro v centrálnej časti Ukrajiny, odkiaľ hlásili najmenej 15 výbuchov. "Nič nenatáčajte ani nezverejňujte," odkázal obyvateľom starosta Dnipra Borys Filatov. Ukrajinské úrady sa domnievajú, že zverejňovanie záberov z miest úderov rakiet a bezpilotných lietadiel alebo práce protivzdušnej obrany môže pomôcť ruským inváznym silám. (TASR)

Rusko nedosiahne vojenské víťazstvo na Ukrajine, no tá v dohľadnom čase zrejme nevytlačí zo svojho územia všetkých ruských vojakov, povedal predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

"Túto vojnu z vojenského hľadiska Rusko nevyhrá. Jednoducho nie," vyhlásil Milley po virtuálnom rokovaní medzinárodnej kontaktnej skupiny pre koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine.

Pôvodné strategické ciele Moskvy vrátane zvrhnutia vlády v Kyjeve sa podľa amerického generála nedajú vojensky dosiahnuť. Na Ukrajine sú však zároveň státisíce ruských vojakov a Kyjev tak v blízkej budúcnosti nedosiahne svoj cieľ opätovne dobyť celé svoje územie.

"Znamená to, že boje budú pokračovať, bude to krvavé, bude to ťažké. V určitom čase budú obe strany buď rokovať o urovnaní, alebo dospejú k vojenskému záveru," uviedol Milley.

V súvislosti s dodávkami stíhačiek F-16 Ukrajine, o ktoré Kyjev dlho žiadal, generál zdôraznil, že tieto lietadlá, ani iné druhy vojenskej techniky, nie sú "zázračnými zbraňami".

Rozhodnutie dodať ukrajinským silám západné bojové lietadlá Milley označil za výsledok "tvrdej vojenskej analýzy" zohľadňujúcej náklady, prínosy a riziká.

Potreby na bojisku sa podľa neho neustále menia a na začiatku ruskej invázie pred 15 mesiacmi boli na ukrajinskej strane iné ako v súčasnosti. Spojenci preto o tom rozhodujú krok po kroku. "Nerobí sa to ľahkovážne," zdôraznil. (TASR)