Ukrajina Rusko Online: Putin sa modlil v katedrále, Rusi v Záporoží ostreľovali chrám

Na pätnásť stúpol počet obetí, ktoré si vyžiadal piatkový ruský nálet na bytový dom v meste Sloviansk na východe Ukrajiny. Ďalších 24 osôb utrpelo pri útoku zranenia, uviedol v nedeľu gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Ruské strely zničili v piatok dve vrchné poschodia päťposchodového obytného domu, postaveného v štýle typickom pre sovietsku éru. Oproti domu následne vypukol požiar. Na mieste zasahovali hasiči, záchranári, zdravotníci aj policajti.

Pri náletoch zahynul aj dvojročný chlapec. Niekoľko ľudí bolo následne nezvestných. Záchranári po nich pátrali dva dni, pričom podľa Kyrylenka vytiahli spod trosiek domu piatich preživších vrátane 14-ročného dievčaťa. Ukrajinská štátna pohotovostná služba následne v nedeľu oznámila, že záchrannú operáciu ukončila. (TASR)

Demonštranti z protestu Česko proti chudobe, ktorí popoludní pochodovali z Václavského námestia Prahou, neskôr obklopili Úrad vlády. Členovia strany PRO chcú na mieste zostať celú noc v rámci 24-hodinovej petičnej akcie.

"To, že táto vláda musí preč, je úplne jasné," vyhlásil predseda strany PRO Jindřich Rajchl. Jeho priaznivci pred Strakovou akadémiou skandovali heslá, ako napríklad "Už sme tu", "Hanba vláde" alebo "Rakušan do basy".

Organizátori opäť vystúpili s prejavmi. Kritizovali v nich vládu nielen za posielanie zbraní Ukrajine či ekonomickú situáciu v Česku, ale aj za plánované rušenie pobočiek Českej pošty, zavedenie dátových schránok pre podnikateľov či za vôľu koalície zaviesť korešpondenčnú voľbu.

Účastníci demonštrácie mali možnosť podpísať štyri petície - za lacné energie, za bezpečnosť ČR, za obranu slobody slova a za mierové riešenie vojny na Ukrajine a neutrálnu zahraničnú politiku Česka. S petičnými stánkami chcú byť pred Úradom vlády nasledujúcich 24 hodín a potom aj v priebehu utorka a stredy.

Predseda PRO vyzval ľudí, aby prestali sledovať "mainstreamové médiá", pretože tie sú podľa neho hlavným vinníkom aktuálnej situácie. Avizoval, že v mediálnej oblasti príde v najbližšej dobe s riešením, z ktorého budú ľudia nadšení.

Na záver zaspievali českú aj slovenskú hymnu. Rajchl dodal, že sú pripravení podporiť v podobných snahách aj Slovákov. Chcú sa tiež usilovať o priazeň voličov v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.

Predseda strany PRO v ostatnej dobe čelil kritike, že ako organizátor protestov proti chudobe jazdí na stretnutia so svojimi priaznivcami luxusným autom Porsche Panamera. Podľa neho mu však novinári iba závidia. "Neprotestujeme len proti ekonomickej biede, protestujeme proti morálnej a mravnej biede," reagoval nedávno Rajchl. Štát podľa neho musí riadiť človek, ktorý preukázal, že je slušným manažérom. (TASR)

Ruský prezident Putin sa v Moskve stretol s čínskym ministrom obrany Li Šang-fuom.  Li je v Moskve na niekoľkodňovej návšteve, rokovať má aj s vojenskými činiteľmi vrátane svojho ruského kolegu Šojgua.

"Putin mal pracovnú schôdzku s členom Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky, čínskym ministrom obrany Li Šang-fuom," uviedol hovorca Kremľa Peskov. Detaily z rokovania podľa neho zverejní Kremeľ neskôr.

Li zostane v Moskve do 19. apríla. Ide o jeho prvú zahraničnú cestu od marcového vymenovania do funkcie.

Proruský líder Luhanskej oblasti Pasečnik podpísal dekrét umožňujúci tzv. jarné a jesenné odvody brancov na tomto území. Rusko nazýva oblasť Luhanskou ľudovou republikou, ktorej zriadenie však neuznávajú západné krajiny ani Kyjev.

V predmetnom dekréte sa podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny uvádza, že jarné odvody brancov v Luhansku sa zosúladia s odvodmi prebiehajúcimi v tomto ročnom období - od 1. apríla do 15. júla - na území Ruska.

Jarný "cyklus" odvodov do ruskej armády tak v Luhansku prebieha už dva týždne, pričom podľa inštitútu je nejasné, akým spôsobom sa uskutočňuje. Nie je totiž zrejmé, akým spôsobom zriaďujú na tomto území potrebné odvodové štruktúry či posielajú povolávacie rozkazy ani ako prebiehajú samotné odvody brancov.

Jasné zatiaľ nie je ani to, kde títo branci absolvujú vojenskú službu, keďže ruské úrady popierajú, že by teraz do bojov na Ukrajine nasadzovali čerstvo odvedených vojakov.

Inštitút konštatuje, že takéto oznámenie je v rozpore s marcovým vyhlásením ruskej vlády, ktorá uviedla, že odvody na Ukrajine sa nebudú vykonávať. Podľa inštitútu by tieto nezhody mohli naznačovať, že medzi vedením samozvanej republiky a Moskvou "je nedostatočná koordinácia". (TASR)

Poľský zákaz dovozu ukrajinského obilia a iných potravín sa vzťahuje aj na ich tranzit cez poľské územie. Povedal to poľský minister rozvoja a technológií Waldemar Buda.

"Zákaz je úplný, vrátane zákazu tranzitu cez Poľsko," napísal minister Buda. Dodal však, že s ukrajinskou stranou sa uskutočnia rozhovory s cieľom vytvoriť systém na zaistenie toho, že zakázané ukrajinské potraviny budú cez Poľsko "len prechádzať", no neskončia na miestnom trhu.

Jednostranné kroky týkajúce sa obchodu podnikané jednotlivými členskými štátmi EÚ sú neprijateľné. Poľsko a Maďarsko zaviedli do 30. júna zákaz dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

Európska komisia podľa svojej hovorkyne požiadala vládu vo Varšave a v Budapešti, aby ju oboznámili s plánmi týkajúcimi sa zákazu dovozu obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny.

Zdôraznila, že je potrebné, aby členské štáty takéto rozhodnutia koordinovali s únijnými inštitúciami a pripomenula, že otázky obchodu patria do kompetencie Európskej únie.

Rusi údajne začali s nútenou evakuáciou detí zo škôl a škôlok v okupovanom meste Enerhodar na Krym. Energetická spoločnosť Enerhoatom tvrdí, že informácie o evakuácii sa šíria v školách a škôlkach.

Evakuácia sa začala a bude trvať do 20. apríla.

„Plánujú vziať deti na Krym na autobusoch elektrárne, čím údajne zlegalizujú krádež dopravy Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú využívajú zamestnanci na cestu do práce. Okupanti začali brať nábytok, matrace a ďalšie veci z mestských škôlok,“ uviedol Enerhoatom.

V októbri 2022 starosta Melitopoľa vyhlásil, že Rusi nevrátili deti, ktoré vzali z okupovaného Enerhodaru do „letných táborov“ v Rusku a na okupovanom Kryme, ich rodičom. Tieto deti zostali v týchto táboroch na neurčito. (SITA)

V pondelok sa uskutoční stretnutie medzirezortnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať riešením dovozu poľnoproduktov a ďalších komodít z Ukrajiny. O rozhodnutí Hegera zvolať stretnutie informovalo ministerstvo pôdohospodárstva. (TASR)

Ruský prezident Putin sa v nedeľu v moskovskej katedrále zúčastnil na slávnostnej bohoslužbe pri príležitosti pravoslávnej Veľkej noci. Ruské útoky na Ukrajinu pritom neustali ani počas sviatkov.

V jednom z chrámov v Záporožskej oblasti museli veľkonočnú liturgiu zrušiť, keďže ho poškodilo ruské ostreľovanie.

Putin sa na pravoslávnu veľkonočnú nedeľu - rovnako ako vlani - zúčastnil na polnočnej bohoslužbe v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa.

Ruské útoky na Ukrajine pokračovali bez prerušenia aj počas pravoslávnej Veľkej noci, ktorá je najväčším sviatkom pre veriacich v oboch krajinách. V dôsledku ruského ostreľovania prišli v noci na nedeľu o život v oblasti juhoukrajinského mesta Mykolajiv dvaja tínedžeri, oznámili miestne ukrajinské úrady.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Americká diplomatka: Nezačíname novú studenú vojnu. Mier môže nastať zajtra Čítajte 

"Masívny" ruský útok hlásili v noci na nedeľu aj úrady v Záporožskej oblasti. Okrem iného bol pri ňom poškodený jeden z chrámov, kde museli následne zrušiť plánované bohoslužby. "Nič im (Rusom) nie je sväté, ani počas noci Kristovho zmŕtvychvstania," napísal šéf oblastnej vojenskej administratívy Jurij Malaško.

Aj počas pravoslávnej veľkonočnej nedele pokračovali pátracie práce v troskách budovy vo východoukrajinskom meste Sloviansk, ktorú zasiahla ruská raketa. Podľa posledných informácií prišlo v troskách budovy o život 11 civilistov vrátane malého dieťaťa, zatiaľ čo ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia. Viacero obyvateľov domu je stále nezvestných.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️In photos: Ukrainians celebrate Orthodox Easter on day 417 of Russia's full-scale war, from Lviv and Kyiv to Bucha and Sloviansk.

📷: Anatolii Stepanov/Getty Images, Roman Pilipey/Getty Images, Omar Marques/Getty Images, Oleksii Chumachenko/Anadolu Agency via Getty Images https://t.co/J0poZXl3im

16.4.2023 o 13:43 · archivované: 16.4.2023 o 14:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na nemecký Spolkový kriminálny úrad bolo do polovice apríla podaných 337 podnetov na možné vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Nemeckí vyšetrovatelia už vypočuli okolo 90 svedkov násilných činov ruských vojakov.

Vyšetrovateľov poveril vyšetrovaním vojnových zločinov na Ukrajine vlani v marci generálny prokurátor Peter Frank.

 Dve tretiny zo svedkov tvorili utečenci, ktorí prišli z Ukrajiny do Nemecka.

Z odpovede vlády vyplýva, že úrad poskytol Kyjevu aj technickú pomoc pri vyšetrovaní zločinov ruskej agresie za vyše 11,5 milióna eur. Išlo o zariadenia na zabezpečovanie dôkazov a dokumentácie či motorové vozidlá.

Šéf Wagnerovej skupiny Prigožin vyvolal rozruch svojimi úvahami o možnom konci vojny na Ukrajine. Rusko by podľa neho malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele.

Prigožin zverejnil svoje tvrdenia v podobe blogu ešte v piatok, ale širšej pozornosti sa im však dostalo až teraz.

"Pre (ruskú) štátnu moc a spoločnosť je dnes nevyhnutné urobiť veľkú bodku za špeciálnou vojenskou operáciou," napísal šéf wagnerovcov, ktorého slová zverejnili aj viaceré ukrajinské médiá.

Ideálnym spôsobom, ako celú záležitosť uzavrieť by podľa neho bolo "oznámiť koniec špeciálnej vojenskej operácie a deklarovať, že Rusko dosiahlo všetky svoje stanovené ciele". A podľa Prigožina by to vlastne bola aj pravda, pretože "v istých aspektoch sme ich naozaj aj dosiahli".

V súčasnosti sa čaká na možnú veľkú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by mohla prísť už v priebehu najbližších týždňov.

Prigožin vo svojom blogu varoval, že "situácia na fronte sa môže pre Rusko zhoršiť po začiatku protiofenzívy zhoršiť". Rusi podľa neho preto nemajú inú možnosť, než sa "zakopať" a ubrániť svoje doterajšie pozície. (TASR)

Dajte žene z vášho okolia plnú moc, usporiadajte si majetok a vyhýbajte sa vojenským komisariátom. Tak znejú rady nezávislého portálu Meduza ruským mužom, ktorých by sa mohla týkať nová vlna mobilizácie v krajine.

Ruským mužom portál radí, aby dopredu spísali plnú moc, ktorá potom splnomocnenej osobe umožní podávať sťažnosti na kroky vojenskej správy alebo žaloby. Splnomocnenou osobou by mala byť ideálne žena, pretože tej pri komunikácii s vojenským komisariátom nehrozí, že sa ju úrad pokúsi tiež jednoducho poslať na front.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko chce uľahčiť nábor vojakov, plánuje elektronické povolávacie rozkazy Čítajte 

Muži by mali myslieť na svoj majetok, pretože podľa nového návrhu zákona nebudú mať tí, ktorí odmietajú vojenskú službu možnosť registrovať na seba dopravné prostriedky, predávať alebo kupovať nehnuteľnosti a brať si úvery.

Ďalej si Rusi majú dopredu napísať žiadosť o vykonanie náhradnej civilnej služby namiesto služby vojenskej. Právo na civilnú službu je stále zakotvené v ruskej ústave, podotýka Meduza.

Portál tiež radí, aby sa vyhýbali policajtom a zamestnancom vojenskej správy, neotvárali dvere neznámym ľuďom a žili na inej adrese, ako majú trvalé bydlisko. Rozhodne by potom nemali osobne chodiť na vojenský komisariát vysvetľovať, že dostali predvolanie omylom.

"Zamestnancom vojenského komisariátu nič nebráni v tom, aby vás počas jediného dňa vyslali k jednotke, udelili vám štatút vojaka a poslali do vojny," upozorňuje portál. Potenciálnym vojakom ale radia, aby nebezpečenstvo zhodnotili samostatne a rozhodli sa podľa vlastného uváženia, či sa k odvodovej komisii dostavia. (ČTK)

Ukrajina a Rusko mali v uplynulých dňoch „veľkú veľkonočnú výmenu zajatcov“. Šéf úradu ukrajinského prezidenta Jermak informoval, že v rámci výmeny sa domov dostalo 130 ľudí.

Sú medzi nimi vojaci, príslušníci pohraničnej stráže, národnej gardy, námorníci či pracovníci špeciálnej dopravnej služby, ktorých zajali na fronte v Bachmute, Soledare, Záporoží a Chersone. 

Jermak na Telegrame prízvukoval, že podstatou Veľkej noci, ktorú pravoslávni veriaci oslavujú v týchto dňoch, je nádej. „Presne to cítili príbuzní vojnových zajatcov, ktorí na nich tak dlho čakali,“ povedal.

Poverený minister obrany Jaroslav Naď verí, že o obstaraní vrtuľníkov Viper rozhodne vláda najneskôr v lete. Po zohľadnení zľavy od USA i kompenzácie z EÚ za techniku pre Ukrajinu by malo Slovensko zaplatiť do 100 miliónov eur.

Sprievodné investície do infraštruktúry si podľa neho nebudú vyžadovať ďalšie navyšovanie obranného rozpočtu.

Termín schvaľovania obstarania Viperov kabinetom záleží od dodania oficiálnej dokumentácie zo Spojených štátov. "Predpokladám, že to bude v horizonte týždňov a následne s tým bez otáľania pôjdeme na rokovanie vlády," načrtol šéf rezortu. Poznamenal, že materiál prejde aj medzirezortným pripomienkovým konaním.

Náklady na vrtuľníky podľa Naďa dosiahnu do 100 miliónov eur. Splácať sa majú postupne v priebehu niekoľkých rokov. Ide podľa neho o sumu, ktorá sa dá nájsť v rozpočte bežnou reprioritizáciou. "Pokiaľ bude vláda, ktorá príde po voľbách z hľadiska investícií do obrany taká zodpovedná ako súčasná, tak to bude bez problémov," skonštatoval pre TASR.

Ako doplnil, v pôvodnom pláne modernizácie ozbrojených síl nákup bojových vrtuľníkov neplánovali, keďže na miliardový nákup 12 strojov nemali peniaze. "Ale keďže sme dostali zľavu v podobe takmer 700 miliónov, čiže by sme mali zaplatiť len 340 miliónov dolárov, teda okolo 300 miliónov eur, a zároveň okolo 250 miliónov eur dostaneme z Európskeho mierového nástroja za migy a systém Kub, ktoré sme dali na Ukrajinu, tak náklady budú v podstate do 100 miliónov eur," vysvetlil.

Akékoľvek investície do infraštruktúry, ktoré by sa realizovali v najbližších dvoch-troch rokoch, budú podľa šéfa rezortu určite zvládnuteľné v rámci plánovaných financií. "Nebudú to zásadné sumy a nebude to nič také, pre čo by sme si mali pýtať nejaké ďalšie navýšenie rozpočtu," vyhlásil pre TASR. Poukázal na to, že už teraz sú v procese realizácie viaceré infraštruktúrne projekty v súvislosti s vrtuľníkmi Black Hawk.

USA ponúkli Slovensku za Ukrajine darované stíhačky MiG-29 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire s výraznou zľavou. Bojové vrtuľníky v súčasnosti nie sú vo výzbroji Ozbrojených síl SR, išlo by teda o úplne novú bojovú spôsobilosť. (TASR)

Víťazný film cien Slnko v sieti nie je o ruskej vojne na Ukrajine. A ak bude niekto dookola opakovať, že Obeť má úspech pre tému Ukrajiny, uniká mu to hlavné. Že je to proste dobrý film. (SME)

Po Poľsku aj Maďarsko zakazuje dovoz obilia a ďalších potravín z Ukrajiny. Obe krajiny uviedli, že ich zákazy budú trvať do 30. júna.

Kým v Poľsku sa zákaz bude vzťahovať na dovoz obilia, cukru, mäsa, ovocia a zeleniny, mlieka, vajec a ďalších potravín, vo vyhlásení maďarského ministerstva poľnohospodárstva zaslanom tlačovej agentúre MTI sa uvádza, že zakázané bude obilie, olejniny a niekoľko ďalších poľnohospodárskych výrobkov.

V reakcii na oznámenie poľskej vlády ukrajinské ministerstvo agrárnej politiky v sobotu vyjadrilo ľútosť nad rozhodnutím Varšavy.

"Poľskí poľnohospodári čelia ťažkej situácii, ale zdôrazňujeme, že ukrajinskí poľnohospodári sú v tej najťažšej situácii" vzhľadom na vojnu, dodal rezort.

Ukrajinské ministerstvo navrhlo, aby obe krajiny v najbližších dňoch dospeli k novej dohode, ktorá by bola prijateľná obe strany.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller pre tlačovú agentúru PAP uviedol, že "sme otvorení aj iným krokom, ktoré by mohli stabilizovať situáciu".

Budapešť vo svojom vyhlásení uviedla, že počas trvania zákazu "vláda očakáva trvalé riešenie a prijatie opatrení EÚ".

Maďarsko "je odhodlané zastupovať záujmy maďarskej poľnohospodárskej komunity," dodala Budapešť.

Poľsko a Maďarsko boli minulý mesiac medzi niekoľkými európskymi krajinami, ktoré požiadali Európsku úniu, aby zakročila voči zvyšujúcemu sa dovozu ukrajinského obilia a repky.

Ukrajinský vývoz obilia smeruje cez Európsku úniu do iných krajín, odkedy tradičné čiernomorské vývozné trasy zablokovala ruská invázia.

Veľké množstvo tohto obilia však z dôvodu rôznych logistických prekážok uviazlo v stredoeurópskych krajinách a nepokračovalo do blízkovýchodných či afrických krajín, pre ktoré bolo pôvodne určené, približuje agentúra PAP.

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila (znížila) ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov, čo viedlo k ich protestom a v Poľsku i k odstúpeniu ministra poľnohospodárstva. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyslovil za to, aby Ukrajina získala efektívne bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do aliancie NATO. Zelenskyj chce urýchlený vstup Ukrajiny do západnej obrannej aliancie.

Zelenskyj sa o to zasadzoval počas sobotňajšieho telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutoval o prípravách júlového summitu NATO vo Vilniuse a o jeho očakávaných výsledkoch, najmä pokiaľ ide o potrebu Ukrajiny získať účinné bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do západnej obrannej aliancie NATO.

Predpokladom pre vstup do NATO však je, že kandidátska krajina nesmie byť zapojená do medzinárodných konfliktov a sporov o hranice - Ukrajina bola pritom vlani vo februári napadnutá Ruskom. Jedným z dôvodov ruskej invázie bola snaha Ukrajiny vymaniť sa zo sféry vplyvu Ruska, orientovať sa na Západ a perspektívne aj vstúpiť do NATO.

Vo svojom videopríhovore zverejnenom v sobotu večer na sociálnej sieti Facebook Zelenskyj dodal, že osobitná pozornosť v rozhovore s Macronom bola venovaná aj realizácii ukrajinského mierového plánu. Hovorili aj o nedávnej Macronovej návšteve v Číne.

Zelenskyj tiež Macrona informoval o situácii na fronte i o zámeroch ukrajinskej armády súvisiacich s oslobodzovaním Ruskom dočasne okupovaných území Ukrajiny.

Ukrajinský prezident ocenil zámer Francúzska ďalej posilňovať podporu Ukrajiny na bojiskách vojny rozpútanej Ruskom.

Vyjadril tiež Macronovi vďaku za odsúdenie "neľudskej popravy ukrajinského vojaka ruskými vojnovými zločincami".

Video, ktoré zachytáva tento čin, sa tento týždeň objavilo na internete a vyvolalo šok a pobúrenie medzinárodného spoločenstva. Rusko vo štvrtok oznámilo, že pravosť videa preverí. Prípadom sa zaoberajú aj ukrajinské orgány činné v trestnom konaní.

Vo svojom príhovore Zelenskyj spomenul aj obete piatkového ruského raketového útoku na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa oficiálnych údajov zo soboty večera bolo pri ostreľovaní zabitých najmenej 11 civilistov - vrátane dvojročného batoľaťa. Pátranie po nezvestných osobách pokračuje. (TASR)

Po šiestich desaťročiach sa v Nemecku skončí éra jadrových elektrární. Okolo polnoci budú od siete odpojené posledné reaktory v elektrárňach Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku.

Spomínané tri elektrárne mali byť pôvodne odstavené do konca roku 2022. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze sa však vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2021, rozhodla ponechať ich v prevádzke do polovice apríla 2023.

V reakcii na katastrofu v japonskej Fukušime nemecká vláda už v roku 2011 rozhodla o ukončení prevádzky všetkých jadrových elektrární. Ako prvá bola v novembri 1960 do prevádzky uvedená jadrová elektráreň Kahl v Bavorsku — elektrinu do siete dodávala od júna 1961.

Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo strany Zelení pre agentúru DPA uviedla, že vďaka odstaveniu jadrových elektrárni bude Nemecko bezpečnejšie.

Hoci koniec výroby elektriny z jadra je už politicky dávno spečatený, diskusia o výhodách a nevýhodách jadrovej energie v Nemecku naďalej pokračuje. Napríklad koaliční liberáli z FDP sú za to, aby sa posledné tri elektrárne nezbúrali, ale ponechali ako rezerva.

Bavorský premiér Markus Söder sa domnieva, že jadrová energia zažije v Nemecku renesanciu. "Pociťujeme túto veľkú energetickú krízu, potrebujeme každý kúsok energie," povedal v piatok večer v rozhovore pre televíziu ARD. (TASR)