Ukrajina Rusko Online: Rusi raketami útočili na Sloviansk, zabili najmenej jedenásť ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyslovil za to, aby Ukrajina získala efektívne bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do aliancie NATO. Zelenskyj chce urýchlený vstup Ukrajiny do západnej obrannej aliancie.

Zelenskyj sa o to zasadzoval počas sobotňajšieho telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutoval o prípravách júlového summitu NATO vo Vilniuse a o jeho očakávaných výsledkoch, najmä pokiaľ ide o potrebu Ukrajiny získať účinné bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do západnej obrannej aliancie NATO.

Predpokladom pre vstup do NATO však je, že kandidátska krajina nesmie byť zapojená do medzinárodných konfliktov a sporov o hranice - Ukrajina bola pritom vlani vo februári napadnutá Ruskom. Jedným z dôvodov ruskej invázie bola snaha Ukrajiny vymaniť sa zo sféry vplyvu Ruska, orientovať sa na Západ a perspektívne aj vstúpiť do NATO.

Vo svojom videopríhovore zverejnenom v sobotu večer na sociálnej sieti Facebook Zelenskyj dodal, že osobitná pozornosť v rozhovore s Macronom bola venovaná aj realizácii ukrajinského mierového plánu. Hovorili aj o nedávnej Macronovej návšteve v Číne.

Zelenskyj tiež Macrona informoval o situácii na fronte i o zámeroch ukrajinskej armády súvisiacich s oslobodzovaním Ruskom dočasne okupovaných území Ukrajiny.

Ukrajinský prezident ocenil zámer Francúzska ďalej posilňovať podporu Ukrajiny na bojiskách vojny rozpútanej Ruskom.

Vyjadril tiež Macronovi vďaku za odsúdenie "neľudskej popravy ukrajinského vojaka ruskými vojnovými zločincami".

Video, ktoré zachytáva tento čin, sa tento týždeň objavilo na internete a vyvolalo šok a pobúrenie medzinárodného spoločenstva. Rusko vo štvrtok oznámilo, že pravosť videa preverí. Prípadom sa zaoberajú aj ukrajinské orgány činné v trestnom konaní.

Vo svojom príhovore Zelenskyj spomenul aj obete piatkového ruského raketového útoku na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa oficiálnych údajov zo soboty večera bolo pri ostreľovaní zabitých najmenej 11 civilistov - vrátane dvojročného batoľaťa. Pátranie po nezvestných osobách pokračuje. (TASR)

Po šiestich desaťročiach sa v Nemecku skončí éra jadrových elektrární. Okolo polnoci budú od siete odpojené posledné reaktory v elektrárňach Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku.

Spomínané tri elektrárne mali byť pôvodne odstavené do konca roku 2022. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze sa však vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2021, rozhodla ponechať ich v prevádzke do polovice apríla 2023.

V reakcii na katastrofu v japonskej Fukušime nemecká vláda už v roku 2011 rozhodla o ukončení prevádzky všetkých jadrových elektrární. Ako prvá bola v novembri 1960 do prevádzky uvedená jadrová elektráreň Kahl v Bavorsku — elektrinu do siete dodávala od júna 1961.

Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo strany Zelení pre agentúru DPA uviedla, že vďaka odstaveniu jadrových elektrárni bude Nemecko bezpečnejšie.

Hoci koniec výroby elektriny z jadra je už politicky dávno spečatený, diskusia o výhodách a nevýhodách jadrovej energie v Nemecku naďalej pokračuje. Napríklad koaliční liberáli z FDP sú za to, aby sa posledné tri elektrárne nezbúrali, ale ponechali ako rezerva.

Bavorský premiér Markus Söder sa domnieva, že jadrová energia zažije v Nemecku renesanciu. "Pociťujeme túto veľkú energetickú krízu, potrebujeme každý kúsok energie," povedal v piatok večer v rozhovore pre televíziu ARD. (TASR)

The Wall Street Journal zverejnil list svojho spravodajcu Evana Gershkovicha z ruského väzenia, kde je držaný pre obvinenia zo špionáže. Novinár list adresoval rodine, s ktorou bol tak v priamom kontakte prvýkrát od zadržania. (TASR)

V Rusku má byť údajne súdených päť Ukrajincov obvinených z členstva v teroristickej skupine. Päticu obvinených, ktorých mená úrady nezverejnili, previezli z okupovaného ukrajinskom mesta Melitopoľ na polostrov Krym.

 Odtiaľ ich následne premiestnili do väznice Lefortovo v Moskve.

Pätica Ukrajincov je obvinená z plánovania výbuchov na miestach, kde boli rozmiestnené ruské sily, a tiež tam, kde sa rozdávala humanitárna pomoc. Podľa správ ruských médií objavili ruské bezpečnostné sily predmetné výbušniny v aute jedného z podozrivých.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Patriot, ktorý vynášal z Pentagonu. Čo hrozí zatknutému vojakovi? Čítajte 

Skrýše zbraní, munície a granátov sa okrem toho údajne našli v pivniciach, garážach, ako aj pod hromadami odpadkov či pod náhrobnými kameňmi na cintorínoch, približuje stanica Sky News.

Rusko vyhlásilo po sporných referendách z vlaňajšieho septembra, ktoré odsúdil Kyjev aj Západ, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Samotný Melitopoľ okupujú ruské sily od konca vlaňajšieho roka. (TASR)

Poľská vláda sa rozhodla zakázať dovoz obilia a iných potravín z Ukrajiny. Chce tak ochrániť vlastný poľnohospodársky sektor. Ukrajinské obilie je lacnejšie, ako to, ktoré sa dopestuje v EÚ.

Oznámil to predseda tamojšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski,

Veľké množstvo tohto obilia však z dôvodu rôznych logistických prekážok uviazlo v stredoeurópskych krajinách a nepokračovalo do blízkovýchodných či afrických krajín, pre ktoré bolo pôvodne určené.

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila (znížia) ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov. Vo volebnom roku sa tiež stala problémom pre vládnucu PiS.

"Vláda sa dnes rozhodla vydať nariadenie, ktoré zakáže... do Poľska dovážať obilie, ale aj desiatky iných druhov potravín (z Ukrajiny)," povedal Kaczyňski počas zjazdu PiS.

Dodal, že zoznam týchto tovarov bude zverejnený v predmetnom nariadení. Podľa jeho slov sú v ňom potraviny "od obilia až po medové výrobky" a celkovo "veľmi veľa vecí". (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa  rozprával s francúzskym prezidentom Macronom. Diskutovali o Macronovej nedávnej návšteve Číny, kde sa francúzsky prezident stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Had a talk with 🇫🇷 President @EmmanuelMacron.
I thanked the 🇫🇷 leader for condemning the terrible execution of 🇺🇦 soldier by 🇷🇺 war criminals.
We discussed recent President Macron's visit to 🇨🇳. Grateful for conveying 🇺🇦's stance on the need to fully withdraw 🇷🇺troops from 🇺🇦 1/2

15.4.2023 o 15:33 · archivované: 15.4.2023 o 15:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sloviansk si vyžiadal najmenej 11 mŕtvych. Podľa regionálnej záchrannej služby z trosiek najnovšie vytiahli telá dvoch obetí. Dvadsaťjeden ľudí je zranených. Pod troskami sú ešte ľudia.

Útok, pri ktorom ruské sily vystrelili najmenej 7 rakiet, poškodil päť bytových domov, päť rodinných domov, školu, rekreačné centrum, administratívnu budovu, obchod, ekonomické centrum a 12 áut.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Update: 9 people killed, 21 injured in Russian missile strike on Sloviansk.

The death toll in the April 14 strike on Sloviansk has risen to nine, the State Emergency Service reported on April 15. Twenty-one people have also been reported injured.

📷State Emergency Service https://t.co/7ohfbjTtfm

15.4.2023 o 10:17 · archivované: 15.4.2023 o 14:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Plánovaná ukrajinská protiofenzíva má skôr šancu uspieť, než zlyhať, keďže Rusko je v stave "krízy". Vyhlásil to šéf wagnerovcov Prigožin. Konštatoval, že sebecké nezávislé ruské elity sa nachádzajú v krízovej situácii.

Armáda podľa neho zlyháva, čo sa týka "rýchleho zaistenia víťazstva" na Ukrajine.

Šéf Wagnerovej skupiny obvinil tieto "elity, ktoré konajú nezávisle od politického vedenia štátu a majú blízke väzby a svoje vlastné záujmy", zo sabotáže úspechu Ruska, pričom ich cieľom je podľa neho návrat k ich privilegovanému životnému štýlu.

Americký Inštitút pre štúdium vojny napísal, že Prigožin verí tomu, že "vnútorní nepriatelia" zatlačia Kremeľ k veľkým ústupkom vrátane toho, že za niekoľko rokov Moskva vráti Ukrajine územia, ktoré obsadila.

"Prigožin vyslovene odmietol myšlienku akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojny a vyzval Rusov, aby pokračovali v bojoch, aj keby to viedlo k dočasnej porážke Ruska," uviedol inštitút. (TASR)

Americké protilietadlové rakety Patriot dorazia na Ukrajinu po Veľkej noci, uviedol hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať. Kedy rakety budú zaradené do ukrajinskej protivzdušnej obrany a pripravené na nasadenie nespresnil.

Väčšina pravoslávnych veriacich oslávi Veľkú noc túto nedeľu.

"Dozviete sa to, keď zostrelí prvé ruské lietadlo," vyhlásil hovorca.

Ruská redakcia BBC pripomenula, že podľa amerických tajných dokumentov, ktoré unikli na internet, sa ukrajinská protivzdušná obrana z 89 percent opiera o sovietske protilietadlové rakety Buk a S-300, ktorých zásoby dochádzajú. Ukrajinci okrem toho používajú tiež prenosné protilietadlové riadené strely a protilietadlové kanóny.

Okrem patriotov čaká Ukrajina aj na dodávky protilietadlových systémov NASAMS a Iris-T. (ČTK)

Na 11 rokov väzenia bol odsúdený muž za poskytnutie informácií, ktoré napomáhali ruským útokom na Mykolajivskú oblasť. Informovala o tom ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).

Podľa SBU tento muž pomáhal ruským silám koordinovať raketové útoky Kalibr na Mykolajivskú oblasť. Pokúsil sa tiež poskytnúť spravodajské informácie o umiestnení a pohybe ukrajinských jednotiek. (Kyiv Independent)

Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala dostane Ukrajina ďalších 5 miliárd dolárov v rámci pomoci od krajín G7. Povedal, že dohoda vzišla z jarných stretnutí Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

Švajčiarsko tiež poskytne dve miliardy dolárov počas šiestich rokov a Dánsko vytvorí špeciálny fond v hodnote jednej miliardy dolárov. Dodatočnú podporu Ukrajine podľa Šmyhala poskytnú aj Španielsko, Írsko, Japonsko, Litva, Lotyšsko, Island a Holandsko.

"Toto všetko nám pomôže vyhrať a zabezpečiť stabilitu našej ekonomiky," konštatoval ukrajinský premiér. (The Guardian)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Дайджест новин: Невеликі пологові відділення під загрозою закриття. Інфляція падає, найбільший фонтан Братислави змінюється та традиційне блюдо п'ятниці.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Maďarský premiér Orbán tajne umožňuje Chorvátsku, aby letecky prevážalo zbrane na Ukrajinu cez vzdušný priestor Maďarska. Napísal to chorvátsky denník Jutarni List s odvolaním sa na uniknuté tajné americké dokumenty.

Jutarni List sa odvolal na zistenia spravodajského servera Politico.eu, ktorý tvrdí, že sa mu podarilo získať 50 strán takýchto dokumentov. Okrem iného sa v nich nachádzajú materiály analyzujúce rolu Maďarska v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Podľa zistení Politica dokumenty naznačujú to, že Maďarsko zrejme so spojencami z NATO uzavrelo tajnú dohodu, v rámci ktorej im umožňuje využívať maďarský vzdušný priestor na prepravu zbraní určených pre ukrajinskú armádu.

Orbánova vláda pritom opakovane verejne deklarovala, že takéto dodávky cez maďarské územie alebo vzdušný priestor umožňovať nebude, pripomína chorvátska tlačová agentúra Hina. Nové odhalenia preto označila za veľký úder pre Viktora Orbána, spochybňujúci integritu jeho verejných vyhlásení a činov. (TASR)

Nový ruský zákon odstránil prekážku, ktorá niektorým mužom umožnila vyhnúť sa mobilizácii. Naznačuje, že Moskva predpokladá zdĺhavý konflikt na Ukrajine, tvrdí britské ministerstvo obrany.

Ruský prezident Putin v piatok údajne podpísal návrh zákona na vytvorenie systému digitálneho návrhu, ktorý uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a vyvolá v krajine nové obavy počas vojny s Ukrajinou.

Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva uviedlo, že podľa zákona budú môcť úrady doručovať povolávacie listiny elektronicky, a nie listom, čím sa odstráni jeden spôsob, ako sa vyhnúť vojenským povinnostiam.

"Vzhľadom na to, že údaje o telefonátoch jednotlivcov sú teraz digitálne prepojené s inými online službami poskytovanými štátom, je pravdepodobné, že úrady budú trestať podvodníkov automatickým obmedzením zamestnaneckých práv a obmedzením cestovania do zahraničia," konštatoval rezort. 

Opatrenia, o ktorých sa uvádza, že vstúpia do platnosti neskôr v priebehu roka, konkrétne nenaznačujú žiadnu veľkú novú vlnu nútenej mobilizácie. "Rusko zatiaľ uprednostňuje nábor ďalších dobrovoľných jednotiek. Opatrenie je však s vysokou pravdepodobnosťou súčasťou dlhodobejšieho prístupu k poskytovaniu personálu, keďže Rusko predpokladá zdĺhavý konflikt na Ukrajine," pokračovalo ministerstvo. 

Nemecká vláda vyzýva Európsku úniu, aby uvalila sankcie na ruský jadrový priemysel. Berlín chce, aby bol ruský civilný jadrový sektor zaradený do ďalšieho, v poradí už 11. sankčného balíka EÚ.

Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck v tejto spojitosti poukázal na to, že Rusko zámerne využíva svoje energetické zdroje na vyvíjanie tlaku na iné krajiny. Okrem iného dodáva aj urán do palivových článkov jadrových reaktorov a uskladňuje na svojom území rádioaktívny odpad.

Podľa ministra je nevyhnutné, aby sa celá Európska únia stala menej závislá na Rusku. "Nukleárne technológie sú extrémne citlivou sférou a Rusko už v tejto oblasti nemožno považovať za spoľahlivého partnera," uviedol šéf nemeckého rezortu hospodárstva.

Podľa neho budú pri znižovaní závislosti EÚ od ruského jadrového sektora potrebné prechodné obdobia. "Ale treba, aby sme začali a aby sme sa nebáli ani v tejto oblasti robiť rozhodné kroky," uviedol Habeck, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje stranu Zelených. (TASR)

"Spojené štáty musia prestať podporovať vojnu a začať hovoriť o mieri, takisto aj Európska únia musí začať hovoriť o mieri," povedal Lula da Silva v Pekingu na záver návštevy Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom.

USA a ich západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie a obyvateľstvo voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

Lulova návšteva Číny, hlavného obchodného partnera Brazílie, bola podľa AFP zameraná na posilnenie väzieb s Pekingom. Zároveň mala byť prejavom Lulovej snahy demonštrovať, že "Brazília je späť" ako kľúčový hráč na medzinárodnej scéne.

Nový brazílsky ľavicový prezident sa v rámci politiky vyvažovania snaží aj o úzke vzťahy s Washingtonom. Vo februári sa stretol v Bielom dome s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Na rozdiel od západných mocností, Čína ani Brazília po invázii Moskvy na Ukrajinu neuvalili na Rusko sankcie a obe tieto krajiny sa snažia zaujať pozíciu sprostredkovateľa mierového urovnania konfliktu.

Lula pred svojou cestou do Číny navrhol vytvorenie skupiny krajín, ktoré by sa spoločne pokúsili sprostredkovať mier na Ukrajine a avizoval, že túto tému prediskutuje s Pekingom. Po stretnutí s čínskym prezidentom brazílsky prezident neuviedol, či so svojím návrhom uspel. Povedal len to, že "je dôležité mať trpezlivosť" hovoriť s Putinom aj so Zelenským. "No predovšetkým je potrebné presvedčiť krajiny, ktoré dodávajú zbrane a podporujú vojnu, aby prestali," domnieva sa Lula. (TASR)

Ruský opozičný politik a publicista Vladimir Kara-Murza svoj súdny proces prirovnal k obdobiu stalinizmu a neskorším procesom, pri ktorých mnohých jeho krajanov odsúdili na smrť alebo väzenie.

Tento novinár a kritik Kremľa ešte v pondelok pred súdom povedal, že úroveň nejasnosti v spojitosti s voči nemu vznesenými obvineniami prekonáva procesy so sovietskymi disidentmi z 60. a 70. rokov minulého storočia, keď boli občania ZSSR zatýkaní na základe vykonštruovaných obvinení, píše AP.

Kara-Murza tiež uviedol, že je hrdý na svoje verejné vyhlásenia a správanie, pre ktoré čelí obvineniam zo zrady a šírenia falošných informácií o ruskej armáde na Ukrajine.

Obvinenia boli vznesené v reakcii na Kara-Murzov prejav z 15. marca 2022 pred snemovňou reprezentantov amerického štátu Arizona, v ktorom slovne odsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Za mrežami je od apríla minulého roka, keď ho vzali do väzby na 15 dní za kladenie odporu polícii.

Obžaloba pre tohto novinára vo štvrtok žiadala 25-ročný trest odňatia v slobody vo väzenskej kolónii s prísnym režimom. Verdikt v tomto procese sa očakáva budúci pondelok (17. apríla).

Vladimir Kara-Murza je laureátom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva za rok 2022. Bol tiež blízkym spolupracovníkom Borisa Nemcova, ktorého v roku 2015 zastrelili v centre Moskvy neďaleko Kremľa. V rokoch 2015 a 2017 náhle ochorel a upadol do kómy, pričom je presvedčený, že ho otrávili agenti ruských tajných služieb. (TASR)

Švajčiarsko oznámilo, že vynaloží približne 2 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc Ukrajine v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. 

Švajčiarsko tak poskytne finančnú pomoc pre Ukrajinu po tom ako kritici zo Západu tlačili na Bern, aby urobil viac pre Ukrajinu, pomohol jej brániť sa proti ruským útočníkom a potláčať ruské záujmy.

Švajčiarska vláda potvrdila piatkové vyjadrenia ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa z Washingtonu, že poskytne Ukrajine 1,8 miliardy švajčiarskych frankov (približne 2 miliardy dolárov) do roku 2028 a pridá tak 1,5 miliardy k 300 miliónom, ktoré už vyčlenila na tento a budúci rok.

Z celkovej sumy je približne 650 miliónov frankov vyhradených na pomoc pri obnove Ukrajiny. Ostatné západné krajiny však tlačili na Švajčiarsko, aby urobilo viac aj na iných frontoch: niektoré členské krajiny Európskej únie vyjadrili frustráciu z toho, že im Bern nepovolil poslať zbrane a iné vojenské vybavenie švajčiarskej výroby, ktoré nakúpili na Ukrajinu.

Švajčiari argumentujú, že ich ústavou požadovaná neutralita im nielenže bráni posielať zbrane silám, bojujúcim v aktívnych vojnových zónach, ako je Ukrajina, ale nedovolí ani iným krajinám dodávať bojovým stranám vojnový materiál vyrobený vo Švajčiarsku. (TASR)