Ukrajina Rusko Online: Rusko je podľa litovských tajných pripravené na ďalšie dva roky vojny na Ukrajine

Ruský exilový opozičný politik Volkov odstúpil z funkcie predsedu Navaľného nadácie Fond boja proti korupcii. Volkov listom požiadal vedenie Európskej komisie o zrušenie sankcií voči ruskému miliardárovi Fridmanovi.

Toto svoje konanie označil Volkov za politickú chybu a ospravedlnil sa za ňu kolegom z fondu, priaznivcom nadácie i samotnému Navaľnému. List vedeniu Európskej komisie zverejnil v stredu bývalý šéfredaktor dnes už v Rusku nevysielajúcej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Venediktov, podľa ktorého list podpísal Volkov i ďalšie osoby z exilových médií i protikremeľsky orientovaných podnikateľov.

Podľa Volkova šlo o list, ktorý mal byť predložený súdu na obhajobu Fridmana domáhajúceho sa odvolania sankcií uvalených Západom voči jeho osobe. Volkov najprv poprel, že by takýto list podpísal, ale zverejnil kópiu iného listu, ktorý sám poslal Borrellovi v októbri minulého roku a v ktorom žiadal o zrušenie sankcií.

Volkov uznal, že týmto listom prekročil svoje právomoci a oznámil, že odstúpi z vedenia fondu.

V liste Borrellovi Volkov upozornil, že "zďaleka neplatí, že všetci predstavitelia ruského podnikateľského sektora sú príjemcami a/alebo podporovateľmi režimu (prezidenta Vladimira) Putina". Uviedol, že "mnohí z nich, naopak, zaujali pevný postoj na podporu Ukrajiny".

Volkov priznal, že sa mýlil, keď sa domnieval, že je možné využiť vtedajšie vojenské neúspechy ruskej armády na Ukrajine na podnietenie ruskej verejnosti k tomu, aby odsúdila konanie Kremľa voči Ukrajine, a vyvolať aj rozkol v radoch ruskej elity.

Volkov dodal, že jeho cieľom nebolo pomôcť Fridmanovi, ale "vytvoriť precedens", aby oligarchovia a vplyvní podnikatelia videli príležitosť, ako sa vymaniť spod sankcií tým, že odsúdia Putinovo konanie a pomôžu Ukrajine. (TASR)

Americký prezident Biden vyslovil fínskemu prezidentovi Niinistövi podporu pre vstup do NATO. Obaja prezidenti tiež "diskutovali o svojom pretrvávajúcom záväzku podporovať Ukrajinu čeliacu agresii Ruska".

Biden sa s Niinistöm stretol nakrátko vo Washingtone, ktorý je ďalšou zastávkou fínskeho prezidenta v rámci päťdňovej návštevy USA. Niinistö sa tam zišiel aj s americkými senátormi a poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivanom. Na schôdzku Niinistöa so Sullivanom prišiel aj Biden.

"Zopakoval dôraznú (americkú) podporu podporu rýchlemu vstupu Fínska do NATO", informovala Daltonová z tlačového oddelenia Bieleho domu. (TASR)

Nový český prezident Pavel predpokladá, že na Ukrajinu pôjde v apríli. Pavel podľa vlastných slov v najbližších dňoch absolvuje telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Jeho hlavnou témou bude termín a čiastočne aj obsah plánovanej návštevy. "My zatiaľ pracovne počítame s aprílom, ale, samozrejme, všetko bude závisieť od bezpečnostnej situácie na Ukrajine," uviedol Pavel.

Už pred časom avizoval, že by do Kyjeva chcel ísť spoločne so slovenskou Čaputovou.

Moderátor ČT sa ho v rozhovore spýtal aj na možné naštrbenie vzťahov s Ukrajinou po jeho vystúpení na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Pavel v Mníchove upozornil, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine je potrebný aj realistický pohľad – a treba sa síce snažiť o to najlepšie, ale je nevyhnutné byť pripravený aj na najhoršie možnosti. Poukázal, že v prípade porážky Ruska môže dôjsť aj k nežiaducemu vývoju. Ukrajinského ministra zahraničných vecí Kulebu podráždilo najmä Pavlovo vyjadrenie, že oslobodzovanie niektorých ukrajinských území by mohlo priniesť pre Ukrajinu neúnosné straty na životoch.

Pavel reagoval, že má spätnú väzbu od ľudí, ktorí boli po konferencii v kontakte s Kulebom. Dozvedel sa vraj od nich, že "v žiadnom prípade to neznamená ochladnutie vzťahov medzi Petrom Pavlom a Ukrajinou". V Kyjeve vraj rozumejú jeho argumentom, ale uvítali by skôr verejné vyjadrenia podporujúce sebadôveru Ukrajiny. (TASR)

Rusko ohlásilo sankcie voči 144 osobám verejného života v pobaltských štátoch - Litve, Lotyšsku a Estónsku. Vzťahujú sa na vládnych predstaviteľov, novinárov, poslancov a iných činiteľov.

Predstavitelia ministerstva zahraničných vecí v Moskve uviedli, že všetky sankcionované osoby sú považované za mimoriadne "nepriateľské" voči Rusku. Rezort diplomacie dodal, že ide o krok, ktorý je reakciou na údajne aktívne lobovanie týchto krajín čo sa týka uvalenia ďalších sankcií na Rusko.

Litvu, Lotyšsko a Estónsko obvinili zástupcovia ministerstva zo "zasahovania do našich vnútorných záležitostí, podnecovania rusofóbnych nálad".

Trojica pobaltských krajín, ktoré sú členskými štátmi NATO aj Európskej únie, patrí k najostrejším kritikom ruskej invázie na Ukrajinu. Minulý rok zaviedli obmedzenia pre vstup ruských občanov na ich územie, ktorí prichádzali z Ruska a Bieloruska v súvislosti s ofenzívou Kremľa na Ukrajine. (TASR)

Turecko sa dohodlo so Švédskom a Fínskom na ďalších rokovaniach o vstupe do NATO, uviedol hlavný švédsky vyjednávač Stenström. Kroky oboch krajín hodnotí Turecko ako pozitívne, ale nedostačujúce na ratifikáciu.

"Turecko uznalo, že Švédsko aj Fínsko podnikli konkrétne kroky, čo je dobré znamenie," povedal Stenström v sídle Severoatlantickej aliancie. "Rozhovory pokračujú, dohodli sme sa, že sa budeme naďalej stretávať," poznamenal s tým, že konkrétny termín ďalšej schôdzky zatiaľ nepozná.

Kalin, hovorca tureckého prezidenta Erdogana, označil kroky Štokholmu a Helsínk za pozitívne, avšak stále nepostačujú na to, aby Turecko ratifikovalo ich členstvo v NATO.

„Znova sme zdôraznili bezpečnostné obavy a očakávania Turecka," povedal Kalin. Dodal, že priebeh a rýchlosť posúdenia žiadostí oboch severských štátov bude závisieť od ich ďalších krokov.

Reuters pripomína, že Turecko v januári pozastavilo rozhovory, ktoré obsahovala dohoda dosiahnutá vlani v Madride a mali prispieť k zjednodušeniu prístupového procesu. Reagovalo tak na protest pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, počas ktorého krajne pravicový politik zapálil výtlačok Koránu. Ankara opakovane tvrdí, že predovšetkým Švédsko nedokázalo implementovať svoju časť madridskej dohody.

Francúzsky maloobchodný reťazec Auchan plánuje otvoriť v Rusku nový obchod, v ktorom bude predávať takmer výlučne výrobky vlastných značiek. Ukrajina kvôli rozhodnutiu francúzskej firmy zostať v Rusku vyzvala na jej bojkot.
(ČTK)

Ruské televízie a rádiá odvysielali falošné letecké poplachy. Stalo sa tak v dôsledku hackerského útoku na ich servery. Informovalo o tom ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. 

"V dôsledku hackerského útoku na servery rádiových staníc a televíznych kanálov bol v Moskve zverejnený letecký poplach. Moskovská pobočka ministerstva pre mimoriadne situácie preto informuje, že upozornenie je falošné," uviedlo ministerstvo.

Upozornenie na nálety odvysielalo aj rádio a televízia v ruskej Sverdlovskej oblasti. (TASR)

Bielorusko schválilo trest smrti pre vojakov odsúdených za vlastizradu. Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu.

Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z "diskreditácie" bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny. (TASR)

Útoky ruských síl na Ukrajinu, ktoré spôsobili odpojenie Záporožskej atómovej elektrárne od rozvodnej siete, sú "závažným narušením" jadrovej bezpečnosti. Uviedol to šéf európskej diplomacie Josep Borrell. 

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho popoludní oznámila, že dodávky elektriny do ZAES sa podarilo obnoviť. Dovtedy bola elektráreň napojená na záložné dieselové generátory, ktoré zabezpečovali chladenie reaktorových blokov.

Prerušenie dodávok energie "značne zvýšila riziko" jadrovej katastrofy, upozornil Borrell. Dodal, že "ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a Rusko tak (raketovými útokmi) ohrozuje celý európsky kontinent, vrátane seba samotného".

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

Konferencia o plánoch na povojnovú obnovu Ukrajiny sa bude 26. apríla konať v Ríme. Zúčastnia sa na nej talianska premiérka Giorgia Meloniová a jej ukrajinský rezortný partner Denys Šmyhaľ.

"Chceme myslieť na našu budúcnosť. Preto plánujeme v Ríme konferenciu o opätovnej obnove (Ukrajiny), na ktorú pozývame talianske podniky," povedal ukrajinský veľvyslanec v Taliansku Jaroslav Meľnyk. "Nemáme záujem len o spoluprácu v oblasti hospodárstva, ale aj v kultúrnej sfére," dodal.

Talianske firmy chcú pri obnove Ukrajiny zohrávať vedúcu úlohu. Tento zámer zdôraznila Meloniová už počas februárového stretnutia s ukrajinským prezidentom Zelenským. (TASR)

Maďarsko možno bude musieť v budúcnosti prehodnotiť svoje výhodné vzťahy s Ruskom kvôli zmene geopolitickej reality v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Naznačil to maďarský premiér Viktor Orbán.

Nie je jasné, či Orbán, ktorého spolupracovníci údajne podnikajú technické prípravy stretnutia s ukrajinským prezidentom Zelenským, svojimi slovami signalizoval potenciálny obrat v politike, napísala agentúra Bloomberg.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinský diplomat: Západ nerozumel, že aj krajina Čajkovského môže byť agresorom Čítajte 

Na ekonomickom fóre v Budapešti premiér podľa agentúry upozornil, že je síce v záujme Maďarska udržiavať väzby na Rusko ale vzťahy medzi Európou a Ruskom nemusia byť po ukončení vojny obnovené. To donúti Maďarsko, aby sa tomu prispôsobilo.

"Chápem potrebu obnoviť rusko-európske vzťahy po vojne, ale to nie je ani zďaleka reálne," povedal Orbán. "Preto musí maďarská zahraničná a hospodárska politika dôkladne rozmýšľať o tom, aké vzťahy môžeme nadviazať a udržiavať s Ruskom v nasledujúcich 10 až 15 rokoch," dodal.

Informácia o chystanej schôdzke so Zelenským sa už skôr objavila v médiách, no doteraz nebola oficiálne potvrdená. (ČTK)

Rusko pripravuje „rozsiahlu provokáciu“ na ukrajinsko-bieloruskej hranici. Informovala o tom ukrajinská vojenská rozviedka s tým, že údajná provokácia môže zahŕňať ničenie miest, infraštruktúry či obete medzi civilistami. (Kyiv Independent)

Švédska vláda predstavila návrh na sprísnenie protiteroristickej legislatívy. Stalo sa tak v deň, keď budú pokračovať rokovania s Tureckom o vstupe Švédska do NATO. Zmeny musí ešte schváliť švédsky parlament.

Účinnosť by mali vstúpiť 1. júna. Minister spravodlivosti Strömmer uviedol, že navrhované zmeny uzatvoria medzeru v súčasnej legislatíve. Švédsky premiér Kristersson zmeny v protiteroristickej legislatíve považuje za dôležitý krok k splneniu záväzkov, ktoré Švédsko dalo koncom júna minulého roku v dohode s Tureckom a Fínskom. Cieľom tejto dohody je uľahčenie prístupových rokovaní.

Švédsko a Fínsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na ich prijatie je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválili Maďarsko a Turecko. (TASR)

Ukrajina sa v noci stala terčom novej vlny ruských vzdušných útokov, prvej po zhruba troch týždňoch. Sirény sa rozozneli naprieč celou krajinou, výbuchy sa ozývali aj v hlavnom meste Kyjev. Útoky si vyžiadali najmenej deväť obetí. (TASR, ČTK)

Hlavné mesto Kyjev, čiernomorský prístav Odesa a druhé najväčšie mesto Charkov boli niektoré z miest, ktoré zasiahol príval ruských rakiet. Tie vyradili energiu do niekoľkých oblastí.

Štyria ľudia zahynuli pri raketových útokoch na západný región Ľvov a údery odrezali Záporožskú jadrovú elektráreň od rozvodnej siete. (The Guardian)

 Rusko má zdroje na to, aby pokračovalo vo vojne na Ukrajine ďalšie dva roky. Povedal to šéf litovskej vojenskej spravodajskej služby Elegijus Paulavičius s tým, že to však bude závisieť aj od podpory od iných štátov.

„Zdroje, ktoré má momentálne Rusko by stačili na pokračovanie vojny v súčasnej intenzite dva roky,“ skonštatoval šéf rozviedky.

„Ako dlho je Rusko schopné viesť vojnu, bude tiež závisieť od podpory ruskej armády zo štátov, ako je Irán a Severná Kórea. Ale ak sa pozriete na to, čo má dnes Rusko, ako napríklad strategická rezerva, vybavenie, munícia, výzbroj - môže ju viesť v súčasnej intenzite dva roky,“ dodal.

Rozhodnutie o stíhačkách Mig-29 by nemala podľa OĽaNO robiť len jedna inštitúcia. Líder OĽaNO konštatoval, že by nemala rozhodnúť len vláda, ale aj prezidentka Čaputová.

"Bolo by dobré, aby sme posunuli zmenou ústavy kompetenciu aj na prezidentku," konštatoval Matovič. Zmenu ústavy predloží hnutie na nasledujúcu schôdzu národnej rady. Potrebných je 90 hlasov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hegerov odchod z OĽANO nie je podľa prezidentky dôvod na úradnícku vládu Čítajte 

Prezidentka Čaputová je za poskytnutie stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Zdôraznila však, že vzhľadom na dočasne poverenú vládu je potrebné nájsť ústavne súladnú cestu. Považuje za logické, že vláde dodá legitimitu na dané rozhodnutie parlament.

Nesúhlasí s nápadom, aby o závažných otázkach zahraničnej politiky v prípade odvolanej vlády rozhodovala prezidentka. Odkázala politikom, aby sa neskrývali za ženskú sukňu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico nechce MiGy pre Ukrajinu. Za Smeru končili v Afrike alebo ako zákazka pre Výboha Čítajte 

"Ak parlament v decembri odobral legitimitu vláde, a teda obmedzil jej právomoci, tak z logiky veci aj našej ústavy vyplýva, že by to mal byť práve parlament, kto by tú legitimitu vláde mal dodať v tom konkrétnom rozhodnutí alebo celkovo vo všetkých závažných otázkach zahraničnej politiky," uviedla Čaputová.

Ako dodala, vojenskú pomoc Ukrajine podporuje. Poukázala na to, že Ukrajina sa bráni, neútočí a svet jej pomáha s obranou hodnôt, ktoré sú dôležité aj pre nás. (TASR)

Ukrajina poprela, že si objednala atentát na vysokopostavených predstaviteľov moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Proruské úrady v oblasti informovali, že sa im podarilo zabrániť útoku na podnesterských predstaviteľov.

Ten mal byť zorganizovaný na príkaz Ukrajinskej bezpečnostnej služby. Cieľom útokov mal byť údajne aj podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij.

Služba tieto tvrdenia poprela a označila ich za nonsens. Takéto obvinenia by podľa nej mali byť považovaná výlučne za provokáciu zorganizovanú Kremľom.

"Lži a provokácie sú zbraňami, ktoré (Rusko) aktívne používa. Dnes však celý svet vidí pravú tvar krajiny - agresora a neverí vyhláseniam Ruska a jeho satelitov," uviedla služba vo vyhlásení. (TASR)

Ukrajinská Záporožská atómová elektráreň bola znova pripojená k rozvodnej sieti po tom, čo došlo k výpadku prúdu po vlne ruských raketových útokov. Potvrdila to ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho.

"Špecialisti z Ukrenerho obnovili dodávky energie do elektrárne, ktoré boli prerušené v dôsledku dnešných raketových útokov," uviedla vo vyhlásení na sociálnych sieťach spoločnosť Ukrenerho, ktorá elektráreň prevádzkuje.

Najnovší masívny raketový útok na Ukrajinu bol odvetou za nedávny incident v ruskej Brianskej oblasti pri ukrajinských hraniciach, z ktorého Moskva viní Kyjev. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany.

Rusko minulý týždeň uviedlo, že skupina ukrajinských diverzantov prekročila hranice Brianskej oblasti na juhu Ruska a spustila paľbu na civilistov. Podľa gubernátora Brianskej oblasti Alexandra Bogomaza zahynula pri útoku jedna osoba.

Poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak tvrdenia Moskvy o ukrajinskej diverznej skupine v Rusku poprel a označil ich za "úmyselnú provokáciu". (TASR)

Rusko chce, aby sme cítili strach, povedala ukrajinská poslankyňa Inna Sovsunová pre BBC. Verí, že posledný ruský útok na krajinu bol pokusom vzbudiť v občanoch pocit, že krajina nie je bezpečná, aby v nej mohli naďalej žiť. 

 Pokračovala, že je presvedčená, že primárnym účelom útokov bolo "uistiť sa, že sa všetci budú cítiť vystrašení" po období relatívneho bezpečia v hlavnom meste krajiny, Kyjeve. (BBC)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energie vyjadrila znepokojenie nad výpadkom energie v Záporožskej atómovej elektrárni. Šéf agentúry pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok v elektrárni od začiatku invázie. 

K výpadku došlo po masívnych ruských útokoch.

"Zakaždým hádžeme kockou. A ak to budeme robiť stále dokola, jedného dňa nás šťastie opustí," upozornil šéf Rafael Grossi. Podľa neho je najvyšší čas vytvoriť okolo elektrárne bezpečnostnú zónu. Agentúra už vyvíja v tejto oblasti úsilie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prenajatá loď a záhadná proukrajinská skupina. Čo nové vieme o výbuchu na Nord Streame? Čítajte 

Všetkých šesť reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne je v súčasnosti odstavených. Jadrové elektrárne však potrebujú dostatočné množstvo elektrickej energie na udržanie bezpečnosti. Ak je jej prísun prerušený a zlyhajú aj záložné zdroje, môže nastať roztavenie prehriateho jadra nukleárneho reaktora.

Rada guvernérov agentúry Rusko požiadala, aby sa zo Záporožskej jadrovej elektrárne stiahlo. (TASR)

Ruský hromadný raketový útok má za následok výpadky prúdu na celej Ukrajine. V krajine meškajú aj vlaky. V niektorých oblastiach už bola dodávka elektriny obnovená. (Kyiv Independent)

Ukrajina sa zapojí do platformy členských štátov EÚ pre spoločné obstarávanie plynu, uviedla eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová na zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku.

„Začlenili sme Ukrajinu do spoločnej platformy na obstarávanie plynu, aby sme jej pomohli získať dve miliardy kubických metrov dodatočného plynu. Pracujeme na trhových reformách v kontexte prístupového procesu krajiny do EÚ,“ povedala Simsonová.

Invázii na Ukrajinu podľa Simsonovej predchádzala ruská manipulácia európskych trhov s plynom s cieľom destabilizovať EÚ a vyvolať neistotu.

„Dodávky plynu sa zneužili ako páka na vydieranie a rozdelenie členských štátov, aby sa oslabilo ich odhodlanie čeliť nespravodlivej a nezákonnej vojne. Takéto kroky jasne ukázali, že EÚ musí ukončiť obrovskú závislosť od Ruska, ktorá sa vytvárala desaťročia. A presne toto sa chystáme urobiť s agendou REPowerEU,“ dodala eurokomisárka. (Ukrinform)

Nočný ruský letecký útok bol z pohľadu nasadenia zbraní tak rozsiahly, aký Ukrajina doteraz nezažila. 'Nepamätám si na podobný útok. Nepriateľ odpálil šesť rakiet Kinžal," povedal Jurij Ignat, hovorca ukrajinských vzdušných síl.

Rakety boli odpálené na 10 ukrajinských regiónon, pričom najmenej šesť ľudí zahynulo a tisíce zostali bez prístupu k vode. Rusi zaútočili v takom rozsahu po niekoľkých týždňoch.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

Speaker of Ukrainian Air Forces Yurii Ignat about last night's Russian attack on Ukraine: "I don’t remember, to be honest, that there was such an attack before." https://t.co/fc2t6pQ43p

Length: (00:00)

9.3.2023 o 9:57 · archivované: 9.3.2023 o 12:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská banka Sberbank zaznamenala za rok 2022 čistý zisk nad 270 miliárd rubľov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje prepad o takmer 80 percent, keď výsledky banky ovplyvnili rozsiahle sankcie.

Najväčšia ruská banka uviedla, že jej čistý zisk dosiahol za minulý rok 270,5 miliardy rubľov, čo v prepočte predstavuje 3,57 miliardy USD (3,39 miliardy eur). Oproti roku 2021, za ktorý zaznamenala rekordné výsledky, tak zisk klesol o 78,3 percenta.

Najväčší úder pre ruské banky prišiel krátko po útoku na Ukrajinu koncom februára minulého roka. Neskôr sa však situácia v sektore zlepšila, na jednej strane v dôsledku opatrení štátu a centrálnej banky, na druhej v dôsledku krokov samotných komerčných bánk, ktoré podobne ako Sberbank zmenili priority, zatvorili a predali zahraničné divízie a výrazne obmedzili výdavky. (TASR)

Obrana Bachmutu je pre ukrajinskú armádu podstatná. Získava čas na na prípravu záloh a útočné operácie, povedal Oleksandr Syrskyj veliteľ ukrajinských pozemných síl.

"Nepriateľ zároveň v Bachmute a okolí stráca najlepšie vycvičenú časť armády, čím oslabuje svoju bojaschopnosť," povedal Syrskyj.

Veliteľ sa vyjadril aj k šéfovi Wagnerovej žoldnierskej skupiny Prigožinovi, ktorý očakáva po dobytí Bachmutu uvoľnenie síl na ďalšie ofenzívy s využitím výsadkárov.

"Aj to dokazuje veľkú dôležitosť bojov o Bachmut v systéme riadenia našej obrany. Tisíce nepriateľov, ktorí zahynuli počas útoku na mesto, sú toho jasným potvrdením," zdôraznil Sirskyj.

Zopakoval, že každý deň odporu dáva obrancom drahocenný čas na zníženie útočných schopností okupantov. (Ukrajinská pravda)

Na Ukrajine opäť platí výstraha pred vzdušným útokom. Dôvodom je štart ruskej stíhačky MiG-31 v Bielorusku. (Ukrajinská pravda)

Odpojenie Záporožskej jadrovej elektrárne od elektriny je zásadným ohrozením jadrovej bezpečnosti. Vyhlásil to šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Podľa neho je nutné zabrániť podobným incidentom.

"Som ohromený tou ľahostajnosťou. Čo robíme pre to, aby sme tomu zabránili? Sme Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, sme tu pre to, aby sme dohliadali na jadrovú bezpečnosť. Je to hazard. A ak dovolíme, aby sa to opakovalo, tak sa nám to môže vypomstiť," povedal Grossi pred Radou guvernérov agentúry.

Počas ruského ostreľovania v noci na dnes bolo poškodené posledné vedenie, ktoré napájalo Záporožskú jadrovú elektráreň. Zariadenie teraz získava elektrinu z dieselových generátorov.

"Záporožská jadrová elektráreň funguje vďaka záložným dieselovým zdrojom. Je to posledná línia obrany. Deje sa tak po šiesty raz, keď elektráreň prišla o zdroj energie a musí fungovať v núdzovom režime. Pripomínam, že ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, "uviedol Grossi.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Záporožská elektráreň naposledy prišla o napájanie vlani v novembri. Aktuálne prísun prúdu zabezpečuje osem generátorov, ktoré majú palivo na 15 dní prevádzky.

IAEA - International Atomic Energy Agency ⚛️
@iaeaorg

IAEA Director General @RafaelMGrossi delivered a statement today to the Board of Governors on the situation and recent developments at nuclear power plants in #Ukraine.

https://t.co/vEaIjgprfb https://t.co/PZk7XPBRss

Director General Statement to the Board of Governors - 9 March 2023 | IAEA

If you would like to learn more about the IAEA’s work, sign up for our weekly updates containing our most important news, multimedia and more. Before we start this agenda item I want to report that this morning at around 5am local-time Zaporizhzhya Nuclear Power Plant lost all off-site power when its last remaining 750 kilovolt line was disconnected, its only remaining back up 330 kilovolt line having been damaged a few days ago and under repair. As a result all 20 of the site’s emergency diesels generator

9.3.2023 o 11:04 · archivované: 9.3.2023 o 11:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily obsadili minimálne polovicu Bachmutu a zrejme zintenzívnia útoky na západné časti mesta, domnieva sa Inštitút pre výskum vojny. Rýchly prienik okupantov ďalej od Bachmutu však pre nedostatok personálnych síl nepredpokladá.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Wagner Group financier Yevgeny #Prigozhin announced on March 8 that #Russian forces captured all of eastern #Bakhmut, a claim consistent with available visual evidence. Russian forces remain unlikely to rapidly exploit a breakthrough beyond Bakhmut. https://t.co/WqjfXaEtXt https://t.co/dGkgMWFobR

9.3.2023 o 2:46 · archivované: 9.3.2023 o 11:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko obvinilo Ukrajinu z prípravy atentátu na vodcu odštiepeneckého regiónu Podnestersko v Moldavsku. Ruská agentúra TASS informovala, že bomba v aute mala zlikvidovať v Tiraspole vodcu Vadima Krasnoselského.

Atentáty sa pripravovali pod záštitou ukrajinských tajných služieb na viacerých predstaviteľov Podnesterska. Podozrivých z prípravy atentátu na Krasnoselského údajne zadržali a získali ich priznanie, tvrdí miestny prokurátor.

Región Podnestersko, ktoré sa nachádza vo východnom Moldavsku a hraničí s Ukrajinou, je od začiatku 90. rokov okupované ruskou armádou. (The Guardian)

Pri nočnom ruskom ostreľovaní mesta Cherson zomreli tri civilné osoby, ktoré sa nachádzali na zastávke verejnej dopravy, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Радіо Свобода
@radiosvoboda

Російський обстріл зруйнував зупинку транспорту в Херсоні, троє людей загинули – ОВА
https://t.co/MLfkAkik7h

Російський обстріл зруйнував зупинку транспорту в Херсоні, троє людей загинули – ОВА

Двоє людей загинули на зупинці, ще одна – в крамниці, куди влучили уламки боєприпасу

9.3.2023 o 11:14 · archivované: 9.3.2023 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Celkovo si nočné útoky okupantov vyžiadali deväť civilných obetí. Päť zahynulo vo Ľvovskej oblasti po zásahu rezidenčnej štvrte v mestečku Zoločiv. Jeden život si vyžiadal zásah energetickej infraštruktúry v Dnepropetrovskej oblasti, uviedol jej gubernátor Serhij Lysak. (The Guardian)

V jadrovej elektrárni v Záporoží sa aktivovalo všetkých 20 dieselových generátorov. Energiu elektrárni zabezpečuje osem z nich, ostatné sú teraz v pohotovostnom režime, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. (Sky News)

Obyvatelia Charkova ostali po ruských útokoch bez elektriny, vody a kúrenia. "V kritickej infraštruktúre sme prešli na generátory. Doprava na elektrický pohon nefunguje. Kúrenie a dodávky vody nie sú k dispozícii z dôvodu nedostatku napätia v elektrickej sieti," povedal starosta Charkova Ihor Terechov. (TASR)

Odstavenie elektriny v jadrovej elektrárni v Záporoží je provokácia, tvrdia Ruskom dosadení činitelia v okupovanom regióne. 

Elektráreň, ktorú kontrolujú okupanti, napájajú záložné generátory po tom, čo ruské rakety poškodili infraštruktúru. Tá dodávala elektrinu do elektrárne, uviedla ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom.

Zásoby paliva pre dieselové generátory sú dostatočné a neustále sa dopĺňajú. (Sky News)

Federálny súd v New Yorku schválil zhabanie Boeingu 737, ktorý patrí ruskej energetickej spoločnosti Rosnefť PJSC. Odôvodňuje to sankciami USA proti Rusku za inváziu na Ukrajinu.

Ruskú ropnú spoločnosť Rosnefť PJSC so sídlom v Moskve riadi sankcionovaný oligarcha Igor Ivanovič Sečin.

Súd dospel k záveru, že lietadlo v hodnote 25 miliónov dolárov môžu Spojené štáty zadržať na základe porušenia Reformného zákona o kontrole vývozu.

"Dnešný krok potvrdzuje, že ruské spoločnosti a oligarchovia musia zaplatiť za to, že evidentne obchádzajú sankcie, ktoré Spojené štáty zaviedli v reakcii na neodôvodnenú vojnu proti ľudu Ukrajiny," napísal v tlačovom vyhlásení Breon Peace, prokurátor v newyorskom Brooklyne.

Peaceov úrad vysvetlil, že ruská spoločnosť porušila sankcie, ktoré zakazujú lietadlám vyrobeným v USA vstup do Ruska bez formálneho povolenia. Od februára 2022, keď začali platiť sankcie proti Rusku, lietadlo opustilo a znovu sa vrátilo do Ruska najmenej sedemkrát.

V Spojených štátoch bolo toto lietadlo naposledy v marci 2014. V súčasnosti sa údajne nachádza v Rusku alebo odtiaľ odlieta a znova prilieta, uviedli americkí predstavitelia. (TASR)

Ukrajinské letectvo tvrdí, že zostrelilo 34 ruských riadených striel a štyri drony. Rusko vypálilo 48 striel typu Kalibr z desiatich lietadiel Tu-95, siedmich lietadiel Tu-22, ôsmich Su-35 a šiestich MiGov- 31.

Rakety odpálili aj tri nosiče rakiet Kalibr v Čiernom mori, uvádzajú vzdušné sily.

"V dôsledku organizovaných protiopatrení nedosiahlo svoj cieľ osem striel CH-31P a CH-59. Musíme poukázať na to, že ozbrojené sily Ukrajiny nemajú prostriedky na zničenie striel CH-22 a CH-47 a S-300," dodávajú ukrajinské vzdušné sily.

Na Ukrajinské územie letelo počas ranného ruského útoku celkovo 81 rakiet, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj a odsúdil útoky. Dodal, že rakety zasiahli kritickú infraštruktúru a obytné budovy v desiatich ukrajinských regiónoch.

"Útoky na kritickú infraštruktúru a obytné budovy. Žiaľ, sú tam zranení a mŕtvi. Úprimnú sústrasť rodinám," napísal Zelenskyj a dodal, že všetky služby fungujú a energetický systém sa obnovuje.

Ruské prieskumné lietadlo v Bielorusku poškodil vzdušný útok malým bezpilotným systémom. Stroj A-50 premiestnili na opravu do ruského mesta Taganrog, oznámilo britské ministerstvo obrany.

Presun lietadla sa uskutočnil v nižšej ako obvyklej nadmorskej výške, pravdepodobne kvôli poškodeniu pretlakovej kabíny, dodalo ministerstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 09 March 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/AekfMtvu7J

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/WfjEgWdUfF

9.3.2023 o 7:24 · archivované: 9.3.2023 o 9:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Za uplynulý deň ruská armáda na Ukrajine stratila ďalších 590 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny vzrástol na 156 120, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Okupanti prišli aj o päť tankov, trinásť obrnených bojových vozidiel pechoty a dva delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie Rusko celkovo stratilo 3 441 tankov, 6 736 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 465 delostreleckých systémov.

Rusko útočilo na Ukrajinu iránskymi bezpilotnými lietadlami typu Šahíd. Použilo aj protilodné rakety dlhého doletu Kh-22, rakety Kh-101, Kh-59 a Kalibr, oznámila Natalija Hemeňuková, hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády. (Kyiv Independent)

Minister obrany Jaroslav Naď potvrdil záujem Poľska o spoločné dodanie bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Na rokovaní ministrov obrany členských štátov EÚ to Naďovi povedal poľský kolega Mariusz Blaszczak. (SME)

Najmenej päť obetí a niekoľko zranených hlásili ukrajinskí predstavitelia po opätovnom ruskom masívnom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru. V Odeskej a Charkovskej oblasti ruské útoky zasiahli obytné budovy.

Gubernátor západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj uviedol, že štyria ľudia zahynuli po zásahu obytnej štvrte v Zoločivskom rajóne. Podľa jeho slov útoky zničili najmenej tri civilné budovy. Záchranári prehľadávajú ich trosky, pod ktorými by mohlo byť uväznených viacero ľudí.

Ukrinform
@UKRINFORM

Наслідки влучання ворожої ракети у Золочівському районі Львівщини

Відео: Львівська ОВА https://t.co/Wh6S4HUvq3

Length: (00:00)

9.3.2023 o 7:48 · archivované: 9.3.2023 o 8:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Jedna osoba zahynula v Dnipropetrovskej oblasti, povedal tamojší gubernátor Serhij Lysak. Dvaja ľudia pri raketových útokoch utrpeli zranenia, dodal.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko potvrdil výbuchy v dvoch mestských častiach a najmenej dvoch zranených, napísala agentúra AFP. Miestne úrady priblížili, že v hlavnom meste zaznamenali raketové údery i útoky kamikadze dronov. Mnohé zneškodnila protivzdušná obrana, no niektoré zasiahli energetickú infraštruktúru. (TASR)

Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň na Ukrajine je po ruských útokoch bez prúdu, uviedla spoločnosť Enerhoatom. Poškodené je posledné vedenie spájajúce elektráreň so sieťou.

"V dôsledku ostreľovania bolo poškodené posledné vedenie, ktoré napájalo Záporožskú jadrovú elektráreň. Zariadenie teraz napájajú dieselové generátory. Rusi stavajú svet na pokraj jadrovej katastrofy, "citoval Enerhoatom ukrajinského ministra energetiky Hermana Haluščenka.

Rusko sa Záporožskej jadrovej elektrárne zmocnilo začiatkom vlaňajšieho marca. Moskva aj Kyjev sa odvtedy navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a jej okolia. (ČTK)

Kyjevom otriasli silné výbuchy. Jedna explózia sa ozvala v Holosijivskom okrese na juhozápade a ďalšia v Svjatošynskom okrese na západnom okraji mesta. "Na dvore jednej obytnej budovy horia autá," uviedol starosta Vitalij Kličko, na mieste sú podľa neho dvaja zranení.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️A video showing the aftermath of Russia's attack on Kyiv's Sviatoshynskyi District on the morning of March 9.

Two people were injured in the attack by fragments of a missile, Serhii Popko, head of the Kyiv Oblast military administration, said.

🎥 Suspilne Media https://t.co/Tk3bwLlIJS

Length: (00:00)

9.3.2023 o 7:53 · archivované: 9.3.2023 o 8:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol poľský prezident Andrzej Duda. "Som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť," povedal. Dodané by mohli byť v rámci medzinárodnej koalície.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok.

Duda v stredu zároveň vyjadril predpoklad, že ukrajinská armáda v budúcnosti prejde na štandardy NATO, a teda aj na modernejšie americké stíhačky F-16. Preto je podľa neho potrebné už teraz cvičiť ukrajinských pilotov na tento druh strojov, ako to už robí Varšava. Hlavnou aktuálnou potrebou ukrajinskej armády je podľa poľského prezidenta delostrelectvo s dlhým dostrelom. (TASR)

Ukrajinu zasiahla ďalšia masívna vlna vzdušných útokov z Ruska. V mnohých mestách po celej krajine vrátane Kyjeva, Ľvova, Dnipra i Odesy sa od skorého rána ozývajú výbuchy. Útoky mierili aj na energetickú infraštruktúru.

Ruské útoky zasiahli energetickú infraštruktúru v Odeskej oblasti na juhu a v Charkove na severovýchode krajiny. "Nepriateľ vykonal asi 15 úderov na mesto a oblasť. Predtým bol zasiahnutý súkromný obytný dom. Informácie o obetiach a rozsahu škôd sa spresňujú," napísal na telegrame charkovský gubernátor Oleh Synehubov. Starosta Charkova Ihor Terechov predtým napísal, že v meste sú problémy s elektrinou a energetická infraštruktúra je pod útokom.

"V dôsledku masívneho vzdušného útoku strely zasiahli energetickú infraštruktúru v oblasti a poškodili obytné budovy. Našťastie nie sú žiadne obete," uviedol na telegrame šéf Odeskej oblasti Maksym Marčenko, podľa ktorého zafungovala aj protiletecká obrana. Obyvateľov varoval, že sa očakáva druhá vlna útokov. Explózie zatiaľ počuli obyvatelia Kyjeva, Mykolajivu alebo Černihivu, čo ich spôsobilo, zatiaľ nie je jasné.

Pentagón bráni administratíve prezidenta Bidena deliť sa s Medzinárodným trestným súdom o dôkazy o ruských zločinoch na Ukrajine. Píše o tom denník The New York Times, odvoláva sa pritom na súčasných aj bývalých predstaviteľov amerického ministerstva obrany.

Americkí vojenskí predstavitelia sa nechcú so súdom v Haagu deliť o dôkazy nazbierané americkými spravodajskými službami, pretože sa obávajú vytvorenia precedensu, na základe ktorého by mohli byť stíhaní Američania. Zvyšok administratívy - vrátane spravodajských služieb a ministerstiev diplomacie a spravodlivosti - sa chce o dôkazy o ruských činoch na Ukrajine s Medzinárodným trestným súdom podeliť, píše New York Times.

Dôkazy zhromaždené USA podľa zdrojov denníka zahŕňajú materiály dokladujúce rozhodnutie ruského vedenia zámerne cieliť na civilnú infraštruktúru či schvaľovanie únosov tisícok ukrajinských detí z Ruskom okupovaného ukrajinského územia.

Spor musí teraz vyriešiť Biden, uvádzajú zdroje New York Times. O veci rokovala administratíva už na začiatku februára, ale bez výsledku. (ČTK, The New York Times)

Rusi sa naďalej snažia prelomiť ukrajinskú obranu na niekoľkých frontoch, uviedol vo večernom zhrnutí situácie na bojisku ukrajinský generálny štáb. Ruskí vojaci podľa neho podnikli počas dňa 22 leteckých útokov a ďalších 29 zo salvových raketometov.

"Použili tiež iránsky bezpilotný dron Šahíd-136. Dron bol zostrelený," citoval z vyhlásenia armády denník Ukrajinská pravda. 

Rusi podľa ukrajinského velenia ostreľovali aj obce v Černihivskej a Charkovskej oblasti.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že Gruzínsku želá demokratický úspech. Reagoval tak na rozsiahle protesty v Gruzínsku proti kontroverznému zákonu o takzvaných zahraničných agentoch.

"Neexistuje Ukrajinec, ktorý by nepoprial úspech nášmu priateľskému Gruzínsku. Demokratický úspech. Európsky úspech," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore k národu.

"Chceme byť v Európskej únii – a budeme. Chceme, aby Gruzínsko bolo v Európskej únii – a som si istý, že bude. Chceme, aby Moldavsko bolo v Európskej únii – a som si istý, že bude. Toto si zaslúžia všetky slobodné národy Európy," dodal ukrajinský prezident, ktorý sa zároveň poďakoval za podporu "všetkým, ktorí v uliciach Gruzínska niesli ukrajinskú vlajku". (TASR)