Ukrajina Rusko Online: Ukrajina sa pripravuje na potenciálne ruské útoky pri príležitosti výročia začiatku invázie

Americký prezident Joe Biden na zajtrajšom virtuálnom summite skupiny G7 oznámi uvalenie ďalších sankcií na Rusko. Sankcie sa budú týkať bánk, obranného priemyslu a ďalších subjektov.

"Spojené štáty uvalia rozsiahle sankcie na tie kľúčové sektory, ktoré (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi prinášajú najväčšie zisky," povedala v predvečer prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

"Ohlásime aj novú ekonomickú, energetickú a bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu, aby sme Ukrajincom pomohli uspieť, ochrániť obyvateľstvo pred ruskou agresiou a aby mohla tamojšia vláda poskytovať základné služby," dodala Jean-Pierreová.

Neuviedla však, či rovnaké sankcie ako USA na Rusko uvalia aj ostatné krajiny G7. Na summite sa na diaľku zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (TASR)

Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu, ktorá od Ruska žiada okamžité stiahnutie sa z Ukrajiny a ukončenie bojov. Táto rezolúcia nie je záväzná.

Za rezolúciu zahlasovalo 141 z celkového počtu 193 členských krajín OSN. Sedem krajín bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania.

Ministri zahraničných vecí a diplomati z viac než 75 krajín počas dvojdňovej rozpravy na pôde VZ OSN žiadali podporu pre rezolúciu, ktorá podporuje územnú celistvosť Ukrajiny.

Je to jedna zo zásad Charty OSN, na ktorej dodržiavanie sa musia pri vstupe do svetovej organizácie zaviazať všetky krajiny. (TASR)

Lídri členských krajín Európskej únie vydali spoločné vyhlásenie pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Prisľúbili, že v podpore Kyjeva vytrvajú dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí a nebude nastolená spravodlivosť. 

"Spoločne s našimi medzinárodnými partnermi zaistíme, že Ukrajina zvíťazí, medzinárodné právo bude rešpektované, mier a územná celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc budú obnovené a že Ukrajina bude obnovená a bude vykonaná spravodlivosť. Až do toho dňa nebudeme odpočívať," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

"Európska únia bude naďalej podporovať Ukrajinu politicky, hospodársky, humanitárne, finančne a vojensky...," píše sa vo vyhlásení. "Budeme tiež podporovať obnovu Ukrajiny, na ktorú sa budeme v súlade s právom Únie a medzinárodným právom snažiť využiť zmrazené a znehybnené ruské aktíva. Budeme naďalej zvyšovať kolektívny tlak na Rusko, aby ukončilo svoju agresívnu vojnu," vyhlásilo 27 členských krajín.

Európska únia a jej partneri budú naďalej pevne a s maximálnou solidaritou stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch, a to tak dlho, ako to bude potrebné. Ukrajina je "súčasťou našej európskej rodiny" a Ukrajinci preukázali "odhodlanie brániť demokraciu a slobodu, odolnosť voči utrpeniu a dôstojnosť, keď boli konfrontovaní so zločinmi Ruska", uvádza sa vo vyhlásení. (TASR)

Dodávka amerických tankov typu M1 Abrams na Ukrajinu by mohla trvať až dva roky. Uviedla to tajomníčka ministerstva obrany USA Wormuthová. 

Americký prezident Joe Biden na konci januára potvrdil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams M1. Dodávku v hodnote štyristo miliónov dolárov mali podľa pôvodných plánov zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Wormuthová však pre televíziu CNN povedala, že v súčasnosti sa stále vypracúvajú plány, ako presne by sa dodávka tankov na Ukrajinu mala uskutočniť. Americké ozbrojené sily "hľadajú tú najrýchlejšiu cestu, ako dostať tanky k Ukrajincom", priblížila s tým, že určite nepôjde o záležitosť týždňov či niekoľkých mesiacov.

Podľa štátnej tajomníčky sa americká armáda zaoberá možnosťami, v rámci ktorých by bolo možné dodať Ukrajine tanky za menej ako dva roky či jeden a pol roka, "je však potrebné dôkladne zvážiť všetky klady a zápory".

The Guardian uvádza, že medzi možnosťami, ktoré predstavili americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi, bol aj variant vyrábania tankov nanovo. Ďalšie možnosti podľa Wormuthovej zahŕňajú aj iné krajiny, ktorým USA svoje tanky už predali, čo by síce dodávku tankov Ukrajine urýchlilo, ale mohlo by to "narušiť vzťahy s niektorými dôležitými spojencami". (TASR)

Poľsko rozmiestňuje na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom protitankové zátarasy. Podľa ministra obrany Blaszczaka ide o preventívne opatrenie, ktoré má slúžiť na odstrašenie protivníka.

"Začali sme preventívne rozširovať bezpečnostné opatrenia na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Je to súčasť našej obrannej a odstrašujúcej stratégie, "uviedol na Twitteri Blaszczak.

"Prvé opevnenia sú už rozmiestnené na hranici s Kaliningradskou oblasťou," dodal v príspevku, ktorý doplnil o fotografie železných a betónových zábran.

Hranica Poľska s Kaliningradskou oblasťou je dlhá asi dvesto kilometrov. Varšava chce protitankové zátarasy nainštalovať aj pozdĺž 418 kilometrov dlhej hranice s Bieloruskom.

Poľsko už minulý rok postavilo na pozemných úsekoch svoje hranice s Bieloruskom plot vysoký 5,5 metra, ktorý má migrantom sťažiť nelegálny vstup do krajiny. Poľsko aj Európska únia vinia Lukašenka, že zámerne privezie do Bieloruska migrantov z krajín ako Irak či Afganistan, aby ich následne posielal ďalej do Európskej únie.

Mariusz Błaszczak
@mblaszczak

Rozpoczęliśmy prewencyjną rozbudowę zabezpieczeń na granicy z Rosją i Białorusią. To element naszej strategii obrony i odstraszania. Pierwsze umocnienia są już rozmieszczane na granicy z Obwodem Kaliningradzkim. https://t.co/HODJlCgnvi

23.2.2023 o 14:46 · archivované: 23.2.2023 o 20:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko musí okamžite zastaviť vojenské aktivity na Ukrajine, povedal minister Káčer na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Snaha Ruska prekresliť medzinárodne uznávané hranice podľa neho predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Európu.

Ohrozená môže byť územná celistvosť a nezávislosť ktoréhokoľvek štátu, povedal Káčer.

Šéf slovenskej diplomacie zopakoval výzvu, aby Rusko okamžite zastavilo svoje vojenské aktivity na Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky z celého jej územia.

"Dôrazne odsudzujeme pokračujúcu, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá porušuje základné princípy a hodnoty Charty OSN a medzinárodného práva," povedal Káčer.

Pred delegátmi zasadnutia venovaného ruskej agresii voči Ukrajine pripomenul, že OSN vznikla s cieľom ušetriť budúce generácie od ukrutností vojny – dnes však víziu a princípy svetovej organizácie porušuje práve štát, ktorému Charta OSN udelila privilégium strážiť tieto zásady.

"Rusko... naopak pokračuje vo svojej zavádzajúcej rétorike, propagande a prekrúcaní faktov, presadzujúc nejakú alternatívnu realitu," povedal Káčer. Zdôraznil tiež potrebu chrániť multilateralizmus a svet založený na pravidlách.

Rastislav Káčer
@RastislavKacer

Delivered my remarks during #UNGA Emergency Special Session on Russian aggression against #Ukraine. 🇺🇦 Called for immediate cessation of 🇷🇺 military activities in 🇺🇦, withdrawal of RU forces & for accountability for committed crimes. Russian perverted propaganda must stop now! https://t.co/vRRF8ZgUbY

23.2.2023 o 16:39 · archivované: 23.2.2023 o 20:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily vypálili na územie Ukrajiny od začiatku invázie pred rokom tisíce rakiet. Celkovo bolo zaznamenaných približne päťtisíc raketových útokov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Ďalších vyše 4 500 vzdušných útokov ruské jednotky uskutočnili z lietadiel, vrtuľníkov a dronov. Rusko pre nedostatok presných rakiet nasadzuje proti cieľom na zemi vo zvýšenej miere aj protilodné strely typu Ch-22, informovala Ukrajina.

Od vlaňajšieho októbra Rusko cielene útočí raketami a dronmi aj na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Ukrajinským energetickým podnikom sa napriek tomu dosiaľ vždy podarilo dodávky elektriny obnoviť. (TASR)

Rusko sa pri šírení propagandy uchyľuje k taktike používanej spamermi, keďže jeho sofistikovanejšie metódy zlyhali. Uviedla to spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram.

Súčasťou novej taktiky šírenia propagandy je aj vytvorenie tisícov falošných používateľských účtov, ktoré sa zapájajú do diskusií o vojne, či zakladanie falošných verzií spravodajských webstránok na podobných webových adresách, upozorňuje Meta.

"Táto činnosť sa viac ponáša na niečo z príručky spamerov, než na sofistikované tajné operácie, ktoré sa nám v minulosti podarilo zablokovať," uviedol Nathaniel Gleicher, šéf bezpečnostnej politiky spoločnosti Meta.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Meta podnikla kroky, ktorými zabránila ruským štátnym spravodajským kanálom šíriť na jej platformách dezinformácie alebo zarábať na falošných správach o vojne. Zatiaľ čo dezinformačná aktivita oficiálnych ruských mediálnych subjektov klesla, značne pribudlo pokusov o šírenie propagandy zo súkromných profilov, informovala Meta.

Vlani Meta zablokovala dve ruské dezinformačné kampane, v ktorých diskusie o vojne na Ukrajine doslova zaplavili príspevky s nepravdivými informáciami odoslané z množstva falošných účtov. Tieto kampane sa šírili na viacerých platformách, ako napríklad na Telegrame, TikToku, Twitteri, YouTube a LinkedIne. (TASR)

Ukrajine treba pomáhať ďalej, je to v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska, uviedol premiér Heger v súvislosti s výročím vypuknutia ruskej agresie. Zdôraznil, že Ukrajina bráni nielen seba, ale aj hodnoty a bezpečnosť Slovenska.

Humanitárna pomoc je podľa Hegera dôležitá, no nepostačujúca. Upozornil, že bez vojenskej pomoci by Ukrajina padla a Rusko by sa stalo priamym susedom Slovenska. "Východné Slovensko by sa stalo hraničnou, nárazníkovou zónou dvoch svetov, čo, prirodzene, povedie k úpadku hospodárstva, odlivu investícií a v neposlednom rade potrebe stálej prítomnosti obranných síl," skonštatoval premiér.

Poďakoval občanom Slovenska za doposiaľ poskytnutú pomoc Ukrajincom, ako aj za to, že od začiatku "stoja na správnej strane dejín." Vojna podľa neho potvrdila, kto je pre Slovensko spojencom a partnerom. "Západný svet je jednotný a stojí za Ukrajinou a našimi zdieľanými hodnotami demokracie a slobody," skonštatoval. Dodal, že Slovensko podporuje Ukrajinu v jej úsilí integrovať sa do Európskej únie.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec útok na Ukrajinu opakovane odsúdil. Poďakoval zložkám rezortu, ktoré od začiatku robili všetko pre to, aby pomohli ukrajinským utečencom. Vyzdvihol aj solidaritu Slovákov či pomoc mimovládnych a neziskových organizácií. Slovensko sa podľa neho v krízovom riešení v mnohom posunulo. "Sme nielen pripravení na prílev ďalších ľudí, ktorí by mohli z Ukrajiny prísť, ale najmä sme pripravení pomôcť ľuďom zo Slovenska, a to nielen v súvislosti s agendou ministerstva vnútra, ale aj iných rezortov," skonštatoval Mikulec.

Podľa dočasne povereného šéfa rezortu obrany Jaroslava Naďa priniesol konflikt na Ukrajine novú éru dezinformácií. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu kritického myslenia a overovania si informácií. Podľa neho sa tiež treba pripraviť na ďalšie snahy o eskaláciu a podrývanie jednoty spoločnosti, ale tiež celého Západu. "Dá sa očakávať, že ruská politika voči nám bude mať dlhodobo konfrontačný charakter. Slovensko je však odhodlané vytrvať – jednak v podpore Ukrajiny, ale tiež v boji proti snahám o dezorientáciu našej spoločnosti v systéme hodnôt, slobody, demokracie a práva," uviedol. (TASR)

Ukrajinská vláda počas invázie vynakladá takmer celý štátny rozpočet určený na mierové časy na armádu. Uviedol to ukrajinský premiér Šmyhaľ.

Schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani podľa Šmyhaľa zhruba 31 miliárd dolárov. "Tieto prostriedky sme získali od našich partnerov, väčšinou z Únie, G7 a Spojených štátov a od medzinárodných finančných inštitúcií vrátane Medzinárodného menového fondu," povedal novinárom.

Výdavky na sociálne a humanitárne záležitosti sú financované "s podporou našich partnerov", uviedol Šmyhaľ, za čo je Ukrajina veľmi vďačná.

Jednou z priorít vlády v Kyjeve je "obnova energetického sektora", bez ktorého nie je možné hovoriť o ďalších sociálnych či humanitárnych projektoch. Ďalšou prioritou je odmínovanie až 174-tisíc kilometrov štvorcových územia. Treťou prioritou je obnova kritickej infraštruktúry a poškodených obytných budov a štvrtou podpora obnovy hospodárstva, povedal premiér.

Šmyhaľ odhaduje, že Ukrajina bude potrebovať ďalších 17 miliárd dolárov na "rýchle zotavenie" po tom, čo hrubý domáci produkt vlani klesol o asi 30 percent.

Ukrajina prišla v dôsledku invázie o viac ako tri milióny pracovných miest. Veľké ťažobné a kovospracujúce podniky na východe Ukrajiny boli zničené alebo sú okupované ruskými silami. Vláda sa preto podľa neho zameriava na rozvoj malých a stredných podnikov. (TASR)

Štáty Európskej únie sa opäť nezhodli na desiatom balíku sankcií voči Rusku. Zostáva im posledný deň, keďže blok ich chce prijať najneskôr v piatok, na výročie začiatku invázie na Ukrajinu.

ČTK to oznámil diplomatický zdroj, podľa ktorého sa štáty nedokázali dohodnúť na objeme obmedzení exportu ruského syntetického kaučuku.

Zástupcovia štátov budú o novej sade opatrení znovu rokovať v piatok dopoludnia a očakávajú, že sa nezhody podarí vyriešiť. (ČTK)

Skupina G7 zvýšila podporu pre Ukrajinu v tomto roku na 39 miliárd dolárov a vyzvala Medzinárodný menový fond, aby do konca marca pripravil program pre Kyjev.

K rozhodnutiu došlo po stretnutí ministrov financií bloku a guvernérov centrálnych bánk v predvečer prvého výročia začatia vojny na Ukrajine. Konflikt naďalej zúri, napriek sankciám zo strany západných krajín, ktoré mali ochromiť schopnosť Ruska financovať jeho "špeciálnu vojenskú operáciu".

Ukrajina dúfa, že od fondu získa úverový program v hodnote 15 miliárd dolárov, ktorý jej prinesie okamžitú finančnú pomoc a podporu pre štrukturálne reformy, ktoré jej pomôžu pri obnove po konflikte.

Skupinu G7 tvoria USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko. Finanční lídri skupiny sa zišli v indickom Bangalúre pred stretnutím s kolegami zo skupiny G20. (TASR)

Ukrajina sa stala centrom európskeho kontinentu, povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová vo videopríhovore pred výročím ruskej invázie. Európa „je s vami“, prihovorila sa ľuďom na Ukrajine.

Mnohí predpovedali, že Kyjev padne v priebehu niekoľkých dn“, keď ho vlani vo februári napadli moskovskí vojaci, ale to nezodpovedá „morálnej a fyzickej odvahe“ ukrajinského ľudu, dodala von der Leyenová.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

🇪🇺🇺🇦 We are with you.

We have been with you in this existential fight from the beginning.

Ukraine has become the centre of our continent.

The place where our values are upheld, where our freedom is defended, where the future of Europe is written.

Слава Україні. https://t.co/SUDfSamkKZ

Length: (00:00)

23.2.2023 o 15:55 · archivované: 23.2.2023 o 18:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina sa pripravuje na potenciálne ruské útoky pri príležitosti výročia začiatku invázie. Školské vyučovanie je online, odporúča sa práca z domu a úrady posilnili bezpečnostné hliadky, aby minimalizovali potenciálny vplyv ruských úderov.

Minister školstva Škarlet vo vyhlásení uviedol, že školám odporúčajú, aby z preventívnych dôvodov prešli na diaľkové vyučovanie. V Kyjevskej oblasti je podľa tamojšej vojenskej správy pre vzdelávacie inštitúcie zavedený osobitný bezpečnostný protokol, v dňoch od 22. do 24. februára sa v Kyjive a okolitej oblasti deti učia prostredníctvom internetu. Správa to odôvodnila zvýšenou hrozbou nepriateľského ostreľovania a potenciálnymi provokačnými akciami pred výročím začiatku vojny na Ukrajine.

Správa v Charkovskej oblasti v stredu informovala, že tam zavádzajú dodatočné bezpečnostné opatrenia. Väčšina úradov a podnikov bude pracovať na diaľku, s výnimkou zariadení kritickej infraštruktúry. Obmedzená bude aj distribúcia humanitárnej pomoci a hotovostných platieb na poštách a strážcovia zákona zintenzívnia hliadky na miestach, kde by sa mohol zhromažďovať dav, dodala správa s tým, že takzvané body neporaziteľnosti, kde si ľudia môžu nabíjať svoje zariadenia a zohrievať sa, budú fungovať nepretržite.

Starosta mesta Charkov Terechov sa vyjadril, že je ťažké predpovedať, čo v piatok spravia ruské sily. „Veľa ľudí sa teraz pýta: čo sa stane? Nemôžem povedať, čo sa stane, pretože to závisí od nášho súpera, nášho nepriateľa. Nikto nechápe, čo má v hlave, nikto nevie,“ povedal. (SITA, CNN)

Ukrajinské ministerstvo obrany po roku vojny vymenovalo desať hlavných víťazstiev svojej armády. Ako prvé tri označili obranu Kyjeva, či oslobodenie Charkovskej a Chersonskej oblasti.

Ako prvé tri úspechy námestníčka ukrajinského ministra obrany Maľarová uviedla obranu hlavného mesta a miest Černihiv, Sumy a Charkiv vo februári až apríli 2022, masový odpor civilného obyvateľstva proti ruským okupantom a vyhnanie ruských okupantov z Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti v priebehu marca až apríla.

K ďalším víťazstvám Ukrajiny podľa rezortu obrany patrilo zničenie vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily - krížnika Moskva v apríli, vyhnanie ruských okupantov z Hadieho ostrova v júni, zničenie logistického systému ruských okupačných síl na juhu a východe Ukrajiny v júni a auguste a vyhnanie ruských síl z Charkivskej oblasti v priebehu septembra až októbra.

K hlavným víťazstvám podľa Kyjeva patrí aj vyhnanie okupantov z Chersonskej oblasti počas septembra až októbra, úspešné pôsobenie ukrajinského systému protivzdušnej obrany počas októbra 2022 až februára 2023 a brzdenie ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny počas decembra 2022 až februára 2023.

Brzdenie ruskej ofenzívy trvá doteraz, pripomenula Maľarová. „Ďakujeme všetkým statočným Ukrajincom, ktorí držia svoj front," dodala námestníčka ukrajinského ministra obrany. (SITA)

Šéf NATO Stoltenberg  vidí pokrok v rokovaniach s Tureckom o členstve Švédska. Snahou je, aby sa obe škandinávske krajiny stali členmi NATO do júlového summitu, ktorý sa bude konať v Litve.

"Vidím pokrok," povedal Stoltenberg, ktorý sa s tureckým prezidentom Erdoganom stretol minulý týždeň v Ankare. Ako uviedol, dohodli sa, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v polovici marca stretnú v sídle Aliancie, aby "sa venovali výzvam, ktorým čelíme v súvislosti s tureckou ratifikáciou švédskeho prístupového protokolu".

Stoltenberg konštatoval, že bez ohľadu na stále prebiehajúci ratifikačný proces je bezpečnosť oboch severských krajín posilnená. Podľa jeho slov v rámci prístupového procesu viacerí členovia NATO vrátane Spojených štátov poskytli bilaterálne bezpečnostné záruky. "Je teda nepredstaviteľné, že by Fínsko či Švédsko čelili akýmkoľvek vojenským hrozbám zo strany Ruska bez toho, aby NATO zareagovalo," dodal generálny tajomník. (TASR)

Poľské úrady obvinili Rusa obvinili zo špionáže zameranej na ozbrojené zložky. Podozrivého zadržali v apríli pre podozrenia, že v rokoch 2015 - 2022 zbieral informácie o vojenskej pripravenosti poľských síl aj vojakov NATO.

Obžalobu voči podozrivému podali na okresnom súde v Gdansku v piatok, uviedla gdanská okresná prokuratúra.

Špionážna aktivita ruského občana sa podľa prokuratúry sústredila „na vojenské jednotky nachádzajúce sa v severovýchodnej časti Poľska, v rámci ktorých plnil úlohy prieskumu dôležitých zložiek poľských ozbrojených síl“. Prípad je jednou z „viacerých“ aktivít ruských a bieloruských spravodajských služieb proti poľskej armáde. (SITA, The Guardian)

Z vojnových zločinov na Ukrajine bolo obžalovaných 276 osôb, oznámila ukrajinská prokurátorka. Usvedčených bolo 26 osôb. "Zverstvá a ničenie" spôsobené Ruskom sú "kolosálne a stále pokračujú", tvrdí Krasnoborová.

Súdy uznali tieto osoby za vinné zo spáchania zločinov znásilnenia, vraždy, ostreľovania obytných budov, krutého zaobchádzania s civilistami či rabovania. Od 24. februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bolo zaznamenaných viac ako 71-tisíc údajných vojnových zločinov, uviedla prokurátorka.

"Masívne raketové útoky ničia civilnú infraštruktúru a mnohí ľudia tragicky prišli o život," povedala Krasnoborová. "Tieto škody nie je možné odčiniť, ale čo môžeme urobiť, je zabezpečiť, aby boli zodpovední postavení pred súd," zdôraznila.

Ukrajinským orgánom činným v trestnom konaní pomáhajú s vyšetrovaním vojnových zločinov desiatky krajín a inštitúcií. Kyjev v tejto veci apeluje na OSN, aby zriadila špeciálny tribunál. Rusko popiera, že by na Ukrajine páchalo zverstvá a útočilo na civilné ciele.

Orbán vyzval frakciu Fideszu, aby ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO. Napriek kritike je podľa predsedu frakcie Fideszu iba malá šanca, že za ňu nezahlasujú.

Predseda frakcie KDNP István Simicskó potvrdil, že táto frakcia bude hlasovať za prijatie Švédska a Fínska do NATO, avšak - ako povedal - medzi poslancami KDNP existujú obavy, že rozšírenie NATO o tieto krajiny spôsobí eskaláciu napätia.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO zaradia na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Maďarsko je poslednou členskou krajinou Európskej únie, ktorá ešte neratifikovala rozšírenie NATO o dve škandinávske krajiny.

Ukrajina pri príležitosti výročia invázie predstavila pamätnú bankovku. Na bankovke sú vyobrazení traja ukrajinskí vojaci vztyčujúci štátnu vlajku Ukrajiny. 

Na druhej strane bankovky v nominálnej hodnote 20 hrivien (0,51 eura) sa nachádzajú dve ruky zviazané páskou, čo symbolizuje vojnové zločiny, ktoré Rusko podľa Kyjeva pácha na Ukrajine.

Reuters
@Reuters

A new commemorative banknote in Ukraine depicts soldiers raising a blue and yellow national flag and an image of two hands tied together https://t.co/GhhYJnCPFL https://t.co/d2iqxDyxaC

Length: (00:00)

23.2.2023 o 16:10 · archivované: 23.2.2023 o 16:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Guvernér Národnej banky Ukrajiny Pyšnij oznámil, že do obehu vydajú 300-tisíc kusov nových bankoviek, ktoré obsahujú aj moderné bezpečnostné prvky.

Vytvorenie dizajnu a vytlačenie pamätných bankoviek trvalo centrálnej banke osem mesiacov. Banka tiež plánuje vydať celú sériu nových bankoviek, ktoré budú slúžiť ako "vizuálna kronika" vojny. Pyšnij uviedol, že banka už plánuje dizajn nových bankoviek, na ktorých bude vyobrazené víťazstvo a obnova Ukrajiny.

"Počas uplynulého roka si Ukrajinci uvedomili, akú majú silu, význam a schopnosť nielen odolať, ale aj vyhrať. A vyhrať bez jediného vojnového zločinu či zničeného domu," vyhlásil Pyšnij a dodal, že Ukrajina síce "za víťazstvo zaplatí vysokú cenu, to však napokon príde a bude patriť len jej". (TASR)

Európska komisia opäť navrhuje pozastaviť na rok dovozné clá a kvóty na vývoz ukrajinských tovarov. Komisia spresnila, že ide o takzvané autonómne obchodné opatrenia a tento krok vníma ako pokračovanie podpory ukrajinského hospodárstva.

Opatrenia únie majú za cieľ pomôcť zmierniť ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú ukrajinskí výrobcovia a vývozcovia v dôsledku nevyprovokovanej ruskej vojenskej agresie.

Hlavným cieľom autonómnych obchodných opatrení je podpora Ukrajiny, ale opatrenia zohľadňujú aj obavy výrobného odvetvia EÚ. Práve preto, a aj vzhľadom na značný nárast dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do EÚ v roku 2022, obsahujú obnovené obchodné opatrenia zrýchlený ochranný mechanizmus, ktorý má chrániť jednotný trh Únie, ak to bude potrebné.

Smeruje svet k novej studenej vojne? Ak aj áno, druhým pólom už nebude Moskva, ale Čína. Tá sa snaží predostrieť mierový plán pre Ukrajinu. Mnoho krajín mimo Európy je pritom na strane Ruska, často z historických dôvodov. (SME)

Maďarská diplomacia pracuje na príprave cesty premiéra Orbána do Kyjeva, oznámil minister zahraničných vecí Szijjártó. Reagoval na kritiku Orbána, ktorý na rozdiel od iných vodcov európskych krajín nenavštívil Ukrajinu.

"Keď bude návšteva aktuálna, maďarský premiér vycestuje. Ministerstvo zahraničných vecí pracuje na prípravách cesty," povedal Szijjártó.

Od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine reprezentovala Maďarsko v Kyjeve na najvyššej úrovni prezidentka Nováková 26. novembra 2022. "Zodpovednosť Vladimíra Putina za túto vojnu je jasná. My Maďari od začiatku odmietame zbytočné krviprelievanie, bolesť a utrpenie," povedala vtedy maďarská prezidentka v Kyjeve.

Ukrajinský prezident Zelenskyj počas uplynulého roka opakovane posielal maďarskej vláde jasné odkazy. Orbán ukrajinského prezidenta doposiaľ oslovoval iba prostredníctvom provládnych médií. Aj svoj víťazný volebný prejav v apríli 2022 využil na to, aby prezidenta Ukrajiny kritizoval spolu s "byrokratmi z Bruselu, všetkými peniazmi a inštitúciami Sorosovho impéria a medzinárodnými mainstreamovými médiami". (TASR)

Začalo sa zasadanie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Pre účasť zástupcov Ruska sa na nej nezúčastňuje ukrajinská ani litovská delegácia.

Zasadnutie OBSE s Ruskom no bez Ukrajiny (8 fotografií)

Dvojdňové rokovanie, ktoré zväčša nepúta veľa pozornosti, sa koná v čase, keď si svet pripomína prvé výročie začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Poznačil ho aj spor týkajúci sa účasti Ruska. Rakúsko totiž udelilo víza členom ruskej delegácie, hoci sa na nich vzťahujú sankcie EÚ, s čím vyslovilo nesúhlas 20 krajín vrátane Británie, Francúzska a Kanady.

Rakúsko argumentovalo, že ako hosťujúca krajina musí udeliť víza všetkým zástupcom členských krajín OBSE. Ukrajina aj Litva však uviedli, že sa na zasadaní nezúčastnia, ak bude prítomná delegácia z Ruska.

Jeden z členov slovenskej delegácie prečítal vyhlásenie ukrajinskej strany, v ktorom sa uvádza, že "prítomnosť týchto vojnových štváčov vo Viedni je urážkou všetkého, čo OBSE predstavuje".

"Nie sú tu z dôvodu úprimného dialógu alebo spolupráce. Sú tu, aby šírili svoju propagandu... sú tu, aby sa pokúsili ospravedlniť vojnové zločiny, ktoré spáchali, a znevážiť zásady medzinárodného práva a ľudskej slušnosti," píše sa ďalej vo vyhlásení.

"Chápem, že pre niektorých členov je neúnosné sedieť v jednej miestnosti s agresormi. No pre tých, ktorí tu dnes sú, je to príležitosť postaviť sa za Ukrajinu a konfrontovať lži agresorov," uviedla prezidentka Cederfeltová na úvod zasadnutia.

"Je našou povinnosťou nezatvárať dvere pred diplomaciou. OBSE so svojím inkluzívnym prístupom a komplexnou bezpečnostnou koncepciou môže a predovšetkým by mala byť súčasťou riešenia tohto konfliktu (na Ukrajine)," uviedol predseda rakúskeho parlamentu Sobotka. (TASR)

Eurojust podporí vyšetrovanie agresie na Ukrajine. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach, zriaďuje nové centrum na podporu snáh o zbieranie dôkazov o zločine agresie na Ukrajine.

Štvrtkové oznámenie Eurojustu prišlo deň pred prvým výročím začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu a v čase medzinárodných výziev na vyvodenie zodpovednosti za zločiny a stíhanie zločinu agresie ruských lídrov. Zvyšuje sa tiež medzinárodný tlak na zriadenie osobitného tribunálu, ktorý by stíhal ruských lídrov za zločin agresie, ilegálnu inváziu inej krajiny.

Eurojust
@Eurojust

In addition, we are setting up the International Centre for the Prosecution of the Crime of Aggression in #Ukraine (#ICPA). 🏢

🔗 It will be part of the support structure of the joint investigation team (JIT) and help to

🔎 secure key evidence
⚖️ facilitate case building https://t.co/3BVE35sbO2

23.2.2023 o 11:30 · archivované: 23.2.2023 o 15:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Ukrajina je pevne presvedčená, že úsilie o vyvodenie zodpovednosti by malo zahŕňať aj trestné stíhanie vedenia Ruskej federácie za zločin agresie. Nikdy by sme nemali prijať beztrestnosť za tento najvyšší medzinárodný zločin,“ vyjadrila sa ukrajinská zástupkyňa pri Eurojuste Krasnoborová.

Nové Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie, ktoré by malo začať fungovať do leta, „podporí a posilní vyšetrovanie zločinu agresie zabezpečením kľúčových dôkazov a uľahčením vybudovania prípadu v čo najskoršom štádiu“, vyjadril sa Eurojust.

Naďalej však zostáva nejasné, kedy a kde by sa mohlo stíhanie agresie uskutočniť. Medzinárodný trestný súd, ktorý má mandát na stíhanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, začal vyšetrovanie zločinov spáchaných na Ukrajine. Nemá však jurisdikciu na stíhanie ruských lídrov za agresiu. 

Ukrajinské úrady už podľa nej vyšetrujú zločin agresie a prokurátori od začiatku vojny zaznamenali viac ako 71-tisíc údajných vojnových zločinov, 99 prípadov zatiaľ posunuli súdom a tie dosiahli 26 verdiktov.

Eurojust tiež oznámil, že formálne spustil digitálnu databázu dôkazov o vojnových zločinoch a ďalších zverstvách spáchaných na Ukrajine.

Zakladateľ ruskej žoldnierskej skupiny Prigožin tvrdí, že nátlak sa vyplatil a munícia pre wagnerovcov je už na ceste. Posun v situácii nastal po tom, čo Prigožin obvinil velenie armády zo zrady a vyvolal tým spor na verejnosti.

Prigožin zverejnil fotografiu zachytávajúcu desiatky mŕtvych mužov, podľa jeho slov zabitých preto, že velitelia vrátane ruského ministra obrany Šojgua a náčelníka generálneho štábu Gerasimova prestali dodávať muníciu jeho bojovníkom, aby mu uškodili a zničili jeho súkromnú armádu. Ani jeden spomínaný predstaviteľ sa k tomu osobne nevyjadril, ale celé toto obvinenie ministerstvo obrany odmietlo.

Vo zvukovej nahrávke na sociálnej sieti Telegram Prigožin povedal, že (verejný) nátlak, ktorý on a ďalší jeho spolupracovníci vyvinuli na ministerstvo obrany, sa vyplatil – dostal totiž informáciu, že munícia pre wagnerovcov je už na ceste.

"Zatiaľ je všetko len na papieri, ale bolo nám povedané, že hlavné dokumenty už boli podpísané," uviedol Prigožin. Žoldnieri Wagnerovej skupiny operovali na Ukrajine už pred začiatkom ruskej invázie z 24. februára, ale počas vojny, ktorá trvá už rok, sa ich počet výrazne zvýšil.

Britský denník Financial Times ráno zase napísal, že Prigožin dokázal obísť kontroly zamerané proti praniu špinavých peňazí v Británii tak, že predložil faktúru za energie vystavenú na meno jeho matky - dôchodkyne. Uniknuté e-maily, ktoré mal denník možnosť vidieť, ukazujú, že londýnska právnická firma Discreet Law požadovala v roku 2021 od Prigožina doklady totožnosti, kým ho prijala za svojho klienta.

Prigožinovi právnici údajne tejto londýnskej firme predložili kópiu jeho pasu a faktúru za plyn vystavenú na meno jeho vtedy 81-ročnej matky Violetty s adresou v ruskom meste Petrohrad, aby sa vyhol kontrolám proti praniu špinavých peňazí. (TASR)

Šéf maďarskej diplomacie sa vyhol demaršu k odkladu ratifikácie vstupu Fínska a Švédska do NATO. Szijjártó neprijal britského, nemeckého ani francúzskeho veľvyslanca.

Informáciu Rádiu Slobodná Európa potvrdili viaceré nezávislé zdroje. Diplomati sa koncom roka a v uplynulých dňoch márne pokúšali stretnúť s maďarským ministrom zahraničných vecí.

Oficiálnou protestnou diplomatickou nótou sa spojenci Maďarska snažili namietať proti oneskoreniu Maďarska, ktoré ako posledná členská krajina Európskej únie stále neratifikovala rozšírenie NATO o dve škandinávske krajiny.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO bude zaradený na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Maďarská vláda podporuje vstup Švédska a Fínska do NATO, vyhlásil Szijjártó 31. januára po rokovaní s tureckým ministrom zahraničných vecí Čavušogluom. "Ak Švédsko chce, aby ho v tom podporilo aj Turecko, malo by sa správať inak," dodal Szijjártó v súvislosti s pálením Koránu v Štokholme pred tureckým veľvyslanectvom 21. januára. (TASR)

Rusko oznámilo, že výbuchom poškodený Krymský most je opäť otvorený pre automobilovú dopravu. Ruský vicepremiér Marat Chusnullin uviedol, že znovuotvorenie mosta je "veľkým darom na Deň obrancov vlasti".

Kerčský most na Kryme po výbuchu (9 fotografií)

Tento deň je v Rusku 23. februára štátny sviatok. Chusnullin dodal, že "práce robilo nepretržite 24 hodín denne" približne 500 ľudí, aby sa opravy mosta dokončili včas. "Všetky jazdné pruhy Krymského mosta sú úplne otvorené pre automobilovú dopravu, a to 39 dní v predstihu oproti plánu," povedal vicepremiér.

Moskva obvinila Kyjev z útoku na Krymský most, ktorý spája Ruskom anektovaný Krymský polostrov s ruskou pevninou. Kyjev to odmietol.

Celý most mal byť opravený do júla 2023. Opravy železničnej časti mosta stále prebiehajú, spresnil Chusnullin. Kerčský most slúži ako životne dôležité dopravné spojenie pre ruskú armádu, ktorá po ňom prepravuje vojenskú výzbroj vojakom bojujúcim na Ukrajine. (TASR)

NATO vidí náznaky možnej pomoci Číny Rusku. Aliancia zároveň vyzýva Peking, aby s tým nenapredoval, keďže by to bolo porušenie medzinárodného práva.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg vyhlásil, že „Čína by nemala podporovať nelegálnu vojnu Ruska“. Potenciálna čínska pomoc by podľa jeho slov predstavovala priamu podporu „nehanebného porušovania medzinárodného práva“ a Čína, ako člen Bezpečnostnej rady OSN by žiadnym spôsobom nemala podporovať porušovanie Charty OSN alebo medzinárodného práva.

Včera ruský prezident Putin hostil najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wanga I, čo vyvolalo na Západe obavy, že Peking, ktorý odmieta skritizovať inváziu, môže byť pripravený ponúknuť Moskve silnejšiu podporu vo vojne.

AFP News Agency
@AFP

#UPDATE NATO chief Jens Stoltenberg has echoed US concerns that China may supply Russia with weapons to help it pursue its war against Ukraine. https://t.co/zRN0aCeubQ

21.2.2023 o 13:15 · archivované: 23.2.2023 o 14:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Generálny tajomník NATO hovoril s AP vo Varšave po stretnutí, ktoré absolvoval s Bukureštskou deviatkou a prezidentom Bidenom. Zdôraznil, že aliancia nie je stranou vo vojne, ale Ukrajinu bude podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Úlohami NATO sú „zabezpečiť, aby Ukrajina zvíťazila“ a „zabrániť tomu, aby táto vojna eskalovala za hranice Ukrajiny a stala sa plnohodnotnou vojnou medzi Ruskom a NATO“.

„Bola by to tragédia pre Ukrajincov, ak by prezident Putin vyhral na Ukrajine,“ zhodnotil Stoltenberg a poznamenal, že by to bolo pre všetkých nebezpečné, pretože „by to vyslalo správu všetkým autoritárskym lídrom, že keď použijú vojenskú silu, dostanú čo chcú“.

Stoltenberg sa vyjadril na margo budúceho členstva Fínska a Švédska v NATO, ktoré ešte stále nepotvrdili Turecko a Maďarsko. Šéf aliancie, ktorý minulý týždeň absolvoval rozhovory s tureckým prezidentom Erdoganom, podľa svojich slov vidí, že sa Turecko blíži k pripravenosti na ratifikáciu fínskeho členstva v NATO. So švédskym členstvom v NATO však má Ankara naďalej problémy. Stoltenberg privítal, že sa s Erdoganom dohodol na skorom stretnutí odborníkov a predstaviteľov v Bruseli o krokoch potrebných k ratifikácii. (SITA)

Ruská armáda je podľa Putina garantom stability. Ruský prezident tiež prisľúbil zvýšenie vojenskej výroby. 

"Moderná a účinná armáda sú zárukou bezpečnosti a suverenity krajiny, zárukou stabilného rozvoja a jej budúcnosti," uviedol Putin vo videopríhovore venovanému ruskému sviatku Deň obrancov vlasti.

"Preto je tak ako predtým dôležité, aby sme pozornosť venovali posilneniu našich obranných schopností," uviedol Putin len deň pred prvým výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Rusko sa podľa Putina zameria na "vyvážený a vysoko kvalitný rozvoj všetkých zložiek svojich ozbrojených síl", a to predovšetkým pri ich vyzbrojovaní "novými útočnými systémami, prieskumným a komunikačných vybavením, dronmi a delostreleckými systémami".

Ruské televízie dnes odvysielali zábery Putina, na ktorých pokladá veniec k hrobu neznámeho vojaka a rozpráva sa s veteránmi na spomienkovej udalosti. (TASR)

Fínsko pošle Ukrajine tri tanky Leopard. Hodnota najnovšieho obranného balíka pre Ukrajinu je 160 miliónov eur a bude zahŕňať okrem tankov aj výcvik súvisiaci s ich používaním, uviedlo fínske ministerstvo obrany.

Koncom januára prisľúbili západní spojenci Ukrajine dodávky moderných tankov, aby jej pomohli v boji proti ruským inváznym silám, ktoré sa snažia postupovať na východe Ukrajiny.

Fínsky prezident Sauli Niinisto v januári uviedol, že Fínsko sa pripojí k dodávke tankov pre Ukrajinu od európskych krajín. Upozornil však, že prínos Fínska nebude "veľmi početný".

Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú asi 1300 kilometrov a v arzenáli má takmer 200 tankov Leopard 2. (TASR)

Hypersonické strely Kinžal, balistické rakety Sarmat, aj nové ponorky. Ruský prezident Putin sľúbil v prejave pri príležitosti Dňa obrancov vlasti posilnenie jadrovej triády. Rusko potrebuje podľa neho modernizované ozbrojené sily, aby mohlo zabezpečiť svoju zvrchovanosť. (ČTK)

Holandské stíhačky rozmiestnené v Poľsku zachytili nad Baltským morom dve ruské lietadlá. Holandský rezort obrany uviedol, že išlo o dve ruské prieskumné lietadlá Il-20. Neuviedol však, kedy presne k incidentu prišlo.

V polovici februára vzlietli holandské stíhačky v Poľsku aj k formácii troch ruských lietadiel zloženej z jedného stroja Il-20M a dvoch stíhačiek Su-27, ktoré sa blížili k vzdušnému priestoru NATO.

V Poľsku od začiatku februára pôsobí osem holandských stíhačiek. Úlohou štyroch z nich je monitorovať vzdušný priestor NATO a zvyšné štyri sú používané na výcvik, aj tie možno v prípade potreby využívať na štandardné misie. (TASR)

Vďaka pomoci Česka a Poľska začal Ukrajine pomáhať aj Západ, tvrdí česká ministerka obrany. V histórii to bude kľúčový moment, povedala Černochová.

"Viac menej vďaka našej pomoci, vďaka naším a poľským včasným dodávkam sme dali Ukrajincom časový náskok, aby boli schopní brániť sa a odvracať niektoré regionálne bitky, napríklad tú pri Hostomeli," spresnila Černochová.

Za prielomovú potom označila návštevu vtedajšieho britského premiéra Johnsona v Kyjeve. Západné krajiny sa potom podľa nej začali k pomoci pridávať. "Na druhú stranu, Západ nám to vracia," povedala ministerka a pripomenula finančnú aj materiálnu podporu Spojených štátov či Nemecka Česku.

Spresnila tiež konkrétny vojenský materiál, ktorý Česko Ukrajine dodalo. Bolo to napríklad 38 tankov, 55 obrnených vozidiel, 13 húfnic, 12 raketometov či štyri kusy leteckej techniky. "Tá pomoc bola obrovská a stále pokračuje," komentovala dodávky ministerka.

"Ešte nejaký vojenský materiál v našich skladoch máme," dodala s tým, že nebude špecifikovať, čo ešte ČR Ukrajine pošle. Vo štvrtok vláda rozhodla o poskytnutí ďalších dodávok.

Novou formou pomoci by mohlo byť vyšetrovanie zločinov na Ukrajine. Vláda o tom bude rokovať v najbližších týždňoch a na Ukrajine by mohlo pôsobiť desať príslušníkov vojenskej polície.

Náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka pripomenul, že okrem materiálnej pomoci Česko pomáha aj s výcvikom ukrajinských vojakov. "Nie je veľa krajín, ktoré sú schopné cvičiť na úroveň práporov, my sme jedna z nich," povedal Řehka s tým, že to Ukrajinci oceňujú. Je to výhodné aj pre českú armádu, ktorá tak môže čerpať skúsenosti.

Okrem priamej štátnej pomoci poslali Ukrajine zbrane a vybavenie aj firmy českého obranného priemyslu v hodnote ďalších 30 miliárd korún (približne 1,3 miliardy eur).

O detailoch českej vojenskej pomoci prvýkrát hovoril český premiér Fiala po rokovaní krajín Bukurešťskej deviatky s americkým prezidentom Bidenom. Česká vláda z bezpečnostných dôvodov dlho odmietala konkretizovať pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

Slovensko patrí medzi najväčších darcov pomoci Ukrajine. Slovensko doteraz poskytlo materiálnu pomoc za 9,3 milióna eur a vojenskú pomoc za 168 miliónov eur.

Pomoc Ukrajine chráni Slovensko, a preto je rozhodnutie pomáhať Ukrajine z pohľadu Slovenskej republiky pragmatickým bezpečnostným a ekonomickým rozhodnutím. Uvádza to v tlačovej správe komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí. Mať Ruskú federáciu za suseda by podľa rezortu diplomacie znamenalo nielen priamo ohrozenú bezpečnosť našej krajiny, ale urobilo by to z nás menej stabilnú krajinu a poškodilo našu ekonomiku.

Vojenská pomoc pre Ukrajinu znamená podľa ministerstva príležitosť posilniť modernizáciu našich ozbrojených síl a vyriešiť problém, čo s končiacou technikou a dokonca za ňu dostať nejakú protihodnotu. Vojenská podpora Ukrajiny preto dnes znamená oživenie slovenského zbrojárskeho priemyslu.

Slovensko patrí medzi najväčších donorov pomoci Ukrajine v prepočte na obyvateľa, pričom 110 000 Ukrajincov dostalo doteraz u nás dočasnú ochranu. Od februára 2022 dodalo Slovensko na Ukrajinu 850 ton materiálu núdzovej pomoci, 300 generátorov a 360 ohrievačov, ako aj zimné oblečenie a lekárničky. Celková suma poskytnutej materiálnej humanitárnej pomoci Slovenska pre Ukrajinu je 9,3 milióna eur, celková suma na rozvojovú spoluprácu Slovenska s Ukrajinou od roku 2014 do súčasnosti predstavuje 28 miliónov eur, na aktivity medzinárodných humanitárnych organizácií , a lokálnych mimovládnych organizácií a na pomoc ľuďom v núdzi bolo poskytnutých 1,6 milióna eur.

Americký Kongres schválil predaj systémov HIMARS Poľsku, informoval poľský minister obrany. Blaszczak dodal, že Poľsko získa takmer 500 súčastí týchto systémov.

"Kongres potvrdil predaj týchto špičkových raketových systémov s dlhým doletom a ich dodávky poľským ozbrojeným silám. Zmluva bude podpísaná čoskoro!" vyhlásil minister obrany.

Salvové raketomety HIMARS pomáhajú aj Ukrajine brániť sa voči ruskej invázii. Prezident Zelenskyj vyhlásil, že zmenili priebeh vojny. Umožnili presné útoky na logistické centrá a veliteľské stanovištia ruskej armády.

Mariusz Błaszczak
@mblaszczak

Zakończyła się procedura milczącej zgody dla notyfikacji Kongresu USA na kontrakt na prawie 500 wyrzutni Himars dla 🇵🇱. Oznacza to, że Kongres zatwierdził sprzedaż dla Sił Zbrojnych RP tych najnowocześniejszych zestawów artylerii dalekiego zasięgu. Wkrótce finalizacja kontraktu! https://t.co/WO3pIUAwfW

23.2.2023 o 7:13 · archivované: 23.2.2023 o 11:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller povedal, že nákupy amerických zbraní sú pre Poľsko zárukou bezpečnosti. Upozornil, že dodávky poľských zbraní Ukrajine prebiehajú súbežne s nákupmi zbraní pre poľskú armádu.

"Keď pošleme vojenskú výzbroj na pomoc Ukrajine, svoju vlastnú ochranu a bezpečnosť vždy doplníme najnovšou výzbrojou. To sa deje súbežne," vysvetlil hovorca vlády.

Americká Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu, ktorá sprostredkúva predaj zbraní do zahraničia, už začiatkom februára zdôraznila, že dodávka raketometov HIMARS posilní obranyschopnosť Poľska a jeho schopnosť odstrašovať regionálne hrozby.

Poľsko po ruskom vpáde na susednú Ukrajinu zvýšilo nákup zbraní. Od Spojených štátov to okrem raketometov HIMARS boli aj tanky Abrams a od Južnej Kórey taktiež tanky, húfnice a stíhačky. (TASR)

V mnohonárodnej bojovej skupine NATO je vyše tisíc profesionálnych vojakov. Maximálny počet spojeneckých vojakov na našom území môže byť podľa parlamentu 3000, informovala hovorkyňa Ministerstva obrany Kakaščíková.

"Účelom tejto spojeneckej posily je odstrašenie, demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe," uviedol dočasne poverený minister obrany Naď. Prítomnosť aliančnej skupiny je podľa neho pre Slovensko potvrdením kolektívnej obrany v praxi.

"Od marca 2022 sa na Slovensku v rámci tejto jednotky vystriedalo už takmer 2000 spojeneckých vojakov vrátane príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR," uviedla Kakaščíková. Priblížila, že okrem vojakov vyslali spojenci na Slovensko aj modernú techniku, ktorá posilnila kapacity a spôsobilosti našej armády.

"Vďaka spojeneckej technike je Slovensko chránené ako nikdy predtým a, samozrejme, rezort vyvíja aktivity, aby zabezpečil vlastné systémy," doplnila hovorkyňa. (TASR)

Moldavsko poprelo tvrdenia Ruska, že sa Ukrajina chystá vpadnúť do Podnesterska. "Vyzývame na pokoj a na prijímanie informácii z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov," uviedla moldavská vláda.

Podľa ruského ministerstva obrany Ukrajina využije ako zámienku údajný útok ruských vojsk z územia Podnesterska na Ukrajinu. Rusko má totiž v tomto odštiepeneckom regióne svojich vojakov oficiálne označovaných ako mierotvorcov.

Moldavská vláda však uviedla, že informácie ruského ministerstva nepotvrdzuje a vyzvala a na pokoj. "Naše inštitúcie spolupracujú so zahraničnými partnermi a v prípade hrozby pre našu krajinu bude verejnosť rýchlo informovaná," dodal Kišiňov.

"Naše inštitúcie majú naplánovanú odpoveď na celé spektrum hrozieb... Samozrejme, máme obmedzené prostriedky, avšak nie sme v tom sami," uviedol pre Reuters moldavský minister zahraničných vecí.

Moldavská prezident Sanduová, ktorá je za to, aby Moldavsko vstúpilo do Európskej únie, obvinila prednedávnom Moskvu, že plánuje prevrat s cieľom zvrhnúť vládu v Moldavsku.

Ukrajinský prezident Zelenskyj prednedávnom varoval, že je "očividné", že Rusko sa po invázii na Ukrajinu nezastaví a že rozmýšľa nad spôsobmi, ako Moldavsko "zadusiť". (TASR)

Rusko i Ukrajina budú rokovať, iba ak sa vyčerpajú obe armády, myslí si rakúsky profesor Gerhard Mangott. Berúc do úvahy pôvodne stanovené ciele Moskvy na Ukrajine, Rusko utrpelo porážku už na začiatku tejto vojny, tvrdí profesor.

"Putin chcel zosadiť (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a zaviesť priateľský bábkový režim. Rusko v tomto zlyhalo a v tejto vojne to nebude môcť dosiahnuť," povedal profesor medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku.

Ruská armáda podľa jeho slov dosiahla na Ukrajine doteraz veľmi slabé výsledky, zatiaľ čo odhodlanie a schopnosti ukrajinských síl, samozrejme i s finančnou a vojenskou pomocou Západu, sa ukazujú ako ohromujúce.

Rokovania o ukončení vojny sa začali krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach. Zelenskyj navyše vlani vyhlásil, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Mangott v súvislosti s možnými mierovými rokovaniami poukázal na skutočnosť, že obe krajiny jasne deklarovali svoje podmienky, ktoré sú pre druhú stranu neprijateľné.

Moskva tvrdí, že na ukončenie vojny musí Kyjev akceptovať územné nároky Ruska – uznať nezákonne anektovanú Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a Krymský polostrov za súčasť Ruskej federácie. To je pre Kyjev samozrejme neakceptovateľné, vysvetľuje profesor.

Ukrajina zas žiada úplne stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia vrátane Krymu. "To by bola katastrofálna vojenská porážka Ruska. O čom by sa dalo v takejto situácii rokovať?" pokračoval Mangott. "Obe strany stále vidia šancu na vojenské víťazstvo v tejto vojne. Bojujúce strany môžu začať vyjednávať, len ak budú obe armády vyčerpané," uzavrel. (TASR)

Ruské bojové lietadlo Suchoj Su-25 sa zrútilo v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Príčina nehody nebola bezprostredne známa, uviedol gubernátor oblasti Gladkov. 

Pilotovi sa podarilo z lietadla pred nehodou katapultovať a je nažive, uviedli miestne pohotovostné služby. 

Gladkov uviedol, že k nehode došlo neďaleko ruského mesta Valujki. Na mieste sú vyšetrovatelia, ktorí zisťujú príčinu nehody, dodal.

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Вбивцю філіппінця звільнили менш ніж через три роки. Майже кожна словачка носить спідню білизну неправильного розміру, концерт підтримки для України. Дізнайтеся більше в сьогоднішньому підсумку.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Rok po začiatku ruskej invázie verí vo víťazstvo 95 percent Ukrajincov, ukázal prieskum sociologického inštitútu Rating Group. Dôvera v prezidenta Zelenského narástla na 90 percent. Mesiac pred inváziou mu verilo len 36 percent ľudí.

Na 97 percent vzrástla aj dôvera v armádu v porovnaní so 65 percentami z roka 2019. Približne 17 percent respondentov tiež uviedlo, že v prebiehajúcej vojne prišlo o niekoho milovaného, čo je viac než pred šiestimi mesiacmi, keď takúto odpoveď uviedlo deväť percent opýtaných. Naopak, oproti marcu klesol počet Ukrajincov, ktorí sú v dôsledku vojny odlúčení od rodiny, a to zo 44 na 21 percent. O prácu prišla približne tretina pracujúceho obyvateľstva na Ukrajine, vyplýva z prieskumu.

Ukrajinci sa tiež stále viac prikláňajú k prozápadnému smerovaniu svojej vlasti. Približne 87 percent respondentov bolo za vstup Ukrajiny do Európskej únie a 86 percent súhlasilo s jej vstupom do NATO. Pred začiatkom invázie z vlaňajšieho februára bolo za vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie 62 percent Ukrajincov a 30 percent bolo proti. V marci 2014, keď Rusko anektovalo Krym, bolo viac respondentov (43 percent) proti vstupu do NATO než za vstup (34 percent). V najnovšom prieskume uviedla vyše polovica opýtaných (58 percent), že je nemožné obnoviť priateľské vzťahy s Ruskom

Prieskum sa uskutočnil vo februári a zúčastnilo sa na ňom viac ako 1600 Ukrajincov žijúcich v rôznych častiach krajiny. Na prieskume sa nezúčastnili ľudia žijúci na Kryme a na územiach okupovaných Ruskom. (TASR)

Maďarská vláda napokon nebude vetovať sankčný balík Únie proti Rusku, píše denník Népszava. Prezidentka Katalin Nováková podpísala v stredu vo Varšave vyhlásenie predstaviteľov Bukureštskej deviatky odsudzujúce ruskú agresiu.

Summit zoskupenia B9 vo Varšave, ktoré tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko — a boli na ňom prítomní aj americký prezident Joe Biden a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, bolo prístupné pre médiá iba v úvode, zvyšok rokovaní prebiehal za zatvorenými dverami.

Záverečné vyhlásenie summitu, ktoré odsudzuje brutálnu a krvavú ruskú agresiu proti Ukrajine, podpísali všetci zúčastnení vrátane maďarskej prezidentky Katalin Novákovej.

Katalin Novák
@KatalinNovakMP

Meeting 🇺🇸 @POTUS @JoeBiden at the #B9 Summit. I stressed the importance of achieving #peace as soon as possible and that the Hungarian 🇭🇺 people advocate for a swift peace. https://t.co/UR7Cz1s7VC

23.2.2023 o 9:36 · archivované: 23.2.2023 o 10:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie v tom čase v Bruseli rokovali o desiatom balíku sankcií proti Rusku. Podľa dopoludňajších správ spravodajského portálu Politico hrozila síce Orbánova vláda opäť vetovaním, popoludní však od pôvodného zámeru upustila aj Budapešť a prijatie desiateho sankčného balíka sa odložilo na štvrtok iba z technických príčin.

Maďarská vláda chcela pôvodne vyškrtnúť zo sankčného zoznamu deväť osôb – v stredu to boli už iba štyri osoby. Pôvodne nepodporila ani rozšírenie sankcií na rodinných príslušníkov a bola aj proti predĺženiu už účinných sankčných opatrení z pol roka na jeden rok. (TASR)

Rusi zrejme pripravujú na výročie začiatku invázie "menší vzdušný úder", povedal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov denníku Ukrajinska pravda. Podľa Budanova sa ruské útoky očakávajú dnes a v piatok.

"Nestane sa nič nezvyčajné. Je to normálna snaha... Plánovaný je malý raketový útok," uviedol v rozhovore šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky. "Zažili sme to viac ako dvadsaťkrát," dodal. (ČTK)

Švédsko je otvorené dodaniu svojich tankov Leopard na Ukrajinu, oznámil švédsky minister obrany Jonson. Švédsko tiež nedávno Kyjevu prisľúbilo delostrelecké systémy Archer aj bojové vozidlá pechoty.

"Sme tomu otvorení a úzko o tom diskutujeme predovšetkým s Nemeckom," povedal Jonson. Vo švédskom parlamente zároveň silnie podpora, aby Štokholm dodal Kyjevu niektoré zo svojich 120 tankov Leopard.

Švédsky premiér Kristersson počas minulotýždňovej návštevy Kyjeva z bezpečnostných dôvodov odmietol povedať, kedy presne systémy Archer dorazia na Ukrajinu. Hovoril tiež o potrebe výcviku ukrajinských vojakov na obsluhu týchto zbraní.

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil Archer za jeden z najlepších delostreleckých systémov a predpokladá, že tieto systémy ovplyvnia dianie na bojisku.

Nemecko v januári po mesiacoch odmietania schválilo poskytnutie moderných tankov Ukrajine. Nemecký minister obrany Pistorius nedávno priblížil, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko. Ukrajina okrem toho dostane modernejšie tanky Leopard 2 A6 – 14 od Berlína a tri od Lisabonu. (TASR)

Ruskí vojaci sa sústredia na ofenzívy na piatich miestach na východe. Útoky podnikajú v smeroch na Kupjansk v Charkovskej oblasti a Lyman, Bachmut, Avdijivka a Šachtarsk v Doneckej oblasti. Ukrajinské sily odrazili za posledný deň asi 90 nepriateľských útokov.

Ruské okupačné sily podnikli podľa ukrajinského generálneho štábu desať raketových útokov a 19 ďalších vzdušných útokov. Nepriateľ taktiež 37-krát vypálil zo salvových raketometov, dodal generálny štáb.

V oblasti Bachmutu pokračujú podľa britského ministerstva obrany veľmi tvrdé boje. Ukrajinské sily stále udržiavajú otvorené zásobovacie cesty na západ aj napriek tomu, že sa Rusi snažia oblasť v posledných šiestich týždňoch pomaly obkľúčiť.

Terčom intenzívneho ostreľovania bolo aj mesto Vuhledar. "Existuje reálna možnosť, že sa Rusko pripravuje na ďalšiu ofenzívu v tejto oblasti napriek nákladným neúspešným pokusom na začiatku februára a na konci roka 2022," tvrdí britské ministerstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 23 February 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/wfwm9P2xXK

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/kJnDtbypjV

23.2.2023 o 7:43 · archivované: 23.2.2023 o 10:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Brit, ktorého na Ukrajine zajali Rusi, posiela odkaz Putinovi. Pinner patril vlani v septembri medzi piatich Britov prepustených počas výmeny väzňov z ruského zajatia.

V programe Beth Rigby Interviews bývalý britský vojak vyzval spojenecké krajiny, aby Ukrajine v rámci "svojej vytrvalej podpory" poslali aj stíhacie lietadlá, ktoré by zastavili inváziu ruského prezidenta Putina. Brit tiež varoval ruského prezidenta: "Raz si vás nájdeme."

The Independent
@Independent

Shaun Pinner: Briton captured by Russians in Ukraine ‘beaten and electrocuted’ https://t.co/YpOkYLkAY3

Shaun Pinner: Briton captured by Russians in Ukraine ‘beaten and elect

A British man who was captured by Russian forces in Ukraine has described how he was tortured and left unable to walk while he was detained. Shaun Pinner, from Bedfordshire, is a former British Army soldier who joined the Ukrainian military four years before the war began. He was detained in the self-proclaimed Donetsk People's Republic after the siege of Mariupol and later freed in a prisoner swap. Mr Pinner told Sky News how he was stabbed and electrocuted during his ordeal. "I was just bleeding everywhere... I was screaming," he said. Sign up for our newsletters.

23.2.2023 o 9:10 · archivované: 23.2.2023 o 9:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Pinner spomínal aj na mučenie elektrickými šokmi. V rozhovore povedal: "Človek má pocit, akoby sa mu mali odtrhnúť svaly, odtrhnúť od tela... A na druhý deň sa mi veľmi nafúkli nohy. Akoby mi z vlásočníc na nohách presakovala krv." Nemohol preto ani chodiť.

Opísal tiež, ako mu jeden muž v zajatí roztrhal oblečenie. Chcel zistiť, či má nejaké pravičiarske tetovania, nečakane ho však bodol nožom do stehna. "Zrazu som silno krvácal, z celých nôh. Kričal som... a ako som sedel a pozeral si na nohu, prešlo mnou 200 voltov. To ma doslova postavilo a on do mňa ďalej púšťal elektrinu a zabíjal ma," uviedol Pinner. (TASR)

Britský minister obrany sa domnieva, že vojna na Ukrajine môže trvať aj ďalší rok. Wallace tvrdí, že niekto, kto prekročil všetky hranice a myslí si, že to, čo robí svojim vlastným ľudom je v poriadku, sa zrejme nezastaví.

Na otázku moderátora, či "budeme aj o 12 mesiacov diskutovať o prebiehajúcej vojne na Ukrajine", Wallace odpovedal: "Myslím, že budeme." "Rusko ukázalo, že úplne ignoruje nielen životy obyvateľov Ukrajiny, ale aj životy vlastných vojakov. Sedíme tu dvanásť mesiacov – a v dôsledku tohto katastrofického nesprávneho výpočtu a agresie (ruského) prezidenta Putina je mŕtvych alebo zranených 188-tisíc ruských vojakov," povedal.

Šéf britského rezortu obrany sa domnieva, že Putinovou pôvodnou ambíciou bolo obsadiť Kyjev do troch dní, dobyť všetky veľké ukrajinské mestá v priebehu troch týždňov – a bude po všetkom. "Z jeho trojdňovej ofenzívy sa stala 365-dňová ofenzíva" a ešte stále nedosiahol ani jeden zo stanovených cieľov, povedal.

LBC
@LBC

Defence Secretary Ben Wallace tells LBC the war in Ukraine will still be going on in 12 months, but Putin has already failed.

https://t.co/lDoaGmy1dr

War in Ukraine 'will still be going in a year's time but Putin has already failed', says defence secretary Ben Wallace

The war in Ukraine will be going on for at least another year, but Vladimir Putin has already failed, defence secretary Ben Wallace has told LBC on the eve of the first anniversary of Russia's invasion.

23.2.2023 o 8:07 · archivované: 23.2.2023 o 10:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko plánuje na budúci mesiac znížiť export ropy zo svojich západných prístavov až o štvrtinu, čo prekonáva rozsah poklesu produkcie, ktorý Moskva oznámila na začiatku roka. Uviedli to tri zdroje z ruského ropného trhu.

Podľa zdrojov plánuje Rusko zredukovať export ropy zo svojich západných prístavov v marci oproti februáru až o 25 percent. Ruské ministerstvo energetiky sa k informáciám nevyjadrilo a rovnako nereagoval ani ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť.

Moskva už v januári oznámila, že v marci zníži produkciu ropy približne o 500-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov). Tento objem predstavuje zhruba 5 percent ruskej a 0,5 percenta celosvetovej produkcie. Toto zníženie bude podľa ruských predstaviteľov trvať jeden mesiac a je reakciou na zavedenie cenových stropov na ruskú ropu a ropné produkty.

Rusku sa doteraz podarilo presmerovať časť svojho ropného exportu z Európy do Indie, Číny a Turecka. Tieto krajiny sa západnými sankciami voči Rusku neriadia a privítali lacnejšie dodávky po tom, ako Moskva na svoju produkciu ponúkla zľavy.

S presmerovávaním už spracovaných ropných produktov má však Moskva väčšie problémy. Indické, turecké a čínske rafinérie totiž zaplavili trh palivami, ktoré vyrobili z dodanej ruskej ropy. (TASR)

Rodina z Ľvovskej oblasti odišla pred necelým rokom. Ostala tam dcéra s rodinou. "Bomba spadla dva kilometre od domu mojej sestry. Celú noc od strachu nespali. Jej manžela tlaková vlna vymrštila z postele," hovorí desaťročný Vitalij. (My Regióny)

Španielsky premiér Pedro Sánchez pricestoval do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby prejavil tejto krajine napadnutej Ruskom podporu. Sánchez navštívil Kyjev už 21. apríla 2022, bol tam vtedy spolu s dánskou premiérkou Frederiksenovou.

"Dnes, rok po začiatku vojny, sa do Kyjeva vraciam," napísal Sánchez na Twitteri a pripojil video, ako v ukrajinskej metropole vystupuje z vlaku. "Budeme stáť pri Ukrajine a jej ľude až dovtedy, kým sa do Európy nevráti mier," dodal v tweete v španielčine i ukrajinčine.

Ukrajinské vedenie naliehavo žiada spojencov najmä o ťažkú bojovú techniku. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová v stredu v parlamente v Madride preto oznámila, že jej krajina pošle šesť svojich tankov Leopard nemeckej výroby Ukrajine, aby jej pomohli v boji proti Rusku.

Týchto šesť tankov sa v súčasnosti opravuje a Španielsko môže poslať Ukrajine ďalšie Leopardy, "ak to bude potrebné a ak naši spojenci o to požiadajú", priblížila ministerka.

Pedro Sánchez
@sanchezcastejon

Vuelvo a Kyiv un año después del inicio de la guerra.

Estaremos al lado de Ucrania y de su gente hasta que la paz regrese a Europa.

Сьогодні повертаюся до Києва.

Ми будемо з Україною та її народом, поки до Європи не повернеться мир. https://t.co/9ekUL9Lmfl

Length: (00:00)

23.2.2023 o 7:29 · archivované: 23.2.2023 o 8:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Potenciál lekárov a sestier z Ukrajiny zatiaľ nemôžeme využiť, hovorí splnomocnenec mesta Košice pre humanitárnu pomoc utečencom Roman Dohovič. Najviac odídencov si našlo prácu vo výrobnom sektore, mnohí aj v službách. (Korzár)

Aj po takmer roku od ruskej invázie sa Ukrajinou ozývajú sirény. Ľudia si už na ne tak zvykli, že do krytov takmer nechodia. Sú vyčerpaní, no odhodlanie ich napriek tomu neopúšťa. V podcaste Dobré ráno sa zhovárame o tom, ako sa žije v krajine, ktorá čelí ruskej agresii.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba vyzval krajiny sveta, aby dokázali, že stoja za Chartou OSN a hlasovali za rezolúciu požadujúcu mier. Vyjadril sa tak na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Kuleba povedal, že napriek "prázdnym výzvam" Moskvy na rokovania "Rusko chce aj naďalej zničiť Ukrajinu ako národ". Rezolúcia, o ktorej sa bude vo štvrtok hlasovať, podľa neho prispeje "k spoločnému úsiliu o ukončenie vojny, ako aj k ochrane základných princípov medzinárodného práva a Charty OSN".

"Nikdy v nedávnej histórii nebola hranica medzi dobrom a zlom taká jasná," povedal ďalej Kuleba. "Jedna krajina chce len žiť. Druhá chce zabíjať a ničiť. Neexistuje žiadna iná krajina na svete, ktorá by chcela mier tak veľmi ako Ukrajina," uviedol.

Ak sa krajiny nechcú postaviť na stranu Ukrajiny, Kuleba ich vyzval, aby sa postavili na stranu Charty OSN, medzinárodného práva a piatich rezolúcií VZ OSN prijatých po invázii, ako aj za zachovanie územnej celistvosti každej krajiny.

"Je v tejto miestnosti niekto, kto je pripravený dať štvorcový meter svojho územia krvilačnému susedovi?" spýtal sa a prezeral si diplomatov prítomných v sále. (TASR)

Litovský prezident Gitanas Nauséda vyzval amerického prezidenta Joea Bidena, aby sa snažil o rozmiestnenie ďalšej vojenskej techniky NATO v pobaltských krajinách, napríklad salvové raketomety HIMARS a bojové vrtuľníky.

Biden na mimoriadnom summite krajín Bukurešťskej deviatky vo Varšave podľa litovského prezidenta mlčal, no robil si poznámky, keď počúval návrhy na rozmiestnenie systémov protivzdušnej obrany v Pobaltí a ďalších krajinách východného krídla NATO. Nauséda uviedol, že Bidenovi hovoril o rozmiestnení techniky na sledovanie vzdušného priestoru, útočných vrtuľníkov či raketometov HIMARS. "To si sotva môžeme dovoliť kúpiť, no mohli by byť nasadené (spojencami) v Pobaltí na rotačnom princípe," dodal.

"Bidenova prítomnosť v Kyjeve a Varšave vysiela nášmu ľudu aj ľuďom v Európe jasný signál, že USA tu budú aj v nasledujúcich rokoch," zhrnul zase estónsky prezident Alar Karis.

Gitanas Nausėda
@GitanasNauseda

Thank you @POTUS for United States significant contribution to the security of the Baltic region.

Lithuania highly appreciates 🇺🇸 commitment to collective defense & leadership supporting Ukraine.

Looking forward to our next meeting in Vilnius at NATO Summit in July. 🇺🇸🇱🇹 https://t.co/Nj6mLqKLEk

22.2.2023 o 18:25 · archivované: 23.2.2023 o 6:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská vojna proti Ukrajine je urážkou kolektívneho svedomia medzinárodného spoločenstva, povedal šéf OSN António Guterres. Podľa neho ruská invázia porušuje hodnoty, na ktorých je postavené medzinárodné spoločenstvo, aj Chartu OSN.

Valné zhromaždenie v stredu a vo štvrtok diskutuje o ruskej invázii na Ukrajine a malo by tiež hlasovať o rezolúcii ku konfliktu.

"Prvé výročie invázie Ukrajiny zo strany Ruska predstavuje temný míľnik pre ukrajinský ľud, aj pre medzinárodné spoločenstvo. Táto invázia je urážkou nášho kolektívneho svedomia, "uviedol generálny tajomník OSN.

Podľa neho existuje jasné nebezpečenstvo ďalšieho vyhrotenia konfliktu. V tomto zmysle Guterres hovoril o vyhrážkach medzi riadkami, ktoré vysiela Rusko ohľadom použitia jadrových zbraní, či o vojenských operáciách pri jadrových elektrárňach.

"Počuli sme implicitné hrozby použitia jadrových zbraní. Takzvané taktické použitie jadrových zbraní je absolútne neprijateľné," povedal Guterres.

Zástupcovia členských štátov by vo štvrtok mali hlasovať o rezolúcii, ktorá vyjadruje podporu ukrajinskej územnej celistvosti, požaduje okamžitý odchod ruskej armády z ukrajinského územia a vyzýva na zastavenie bojov.

Návrh rezolúcie tiež vyzýva na stíhanie páchateľov vojnových zločinov na Ukrajine na národnej aj medzinárodnej úrovni. Možnosť vytvorenia špeciálneho medzinárodného tribunálu ale nespomína.

Valné zhromaždenie schválilo k ruskej invázii už tri rezolúcie, ktoré získali väčšinu najmenej 140 hlasov. Päť štátov, medzi ktorými bolo Rusko, Bielorusko, KĽDR či Sýria, sústavne hlasujú proti. Približne 40 štátov sa hlasovania v minulosti zdržalo. (ČTK)

Británia je odhodlaná zabezpečiť obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, povedal britský premiér Rishi Sunak počas telefonátu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

"V diskusii o vybavení potrebnom na obranu a postup Ukrajiny premiér povedal, že je aj naďalej odhodlaný zabezpečiť, že Ukrajina bude mať potrebnú kapacitu na to, aby sa ubránila," povedala po hovore Sunakova hovorkyňa.

"Je čas, aby Ukrajina využila príležitosť, dosiahla skutočný posun na bojisku a (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi ukázala, že Ukrajina nakoniec zvíťazí, zhodli sa obaja čelní predstavitelia," dodala hovorkyňa.

Británia je spolu so Spojenými štátmi a krajinami Európskej únie jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny. Sunak, ktorý sa vlani na jeseň stretol so Zelenským osobne v Kyjeve a na začiatku tohto mesiaca aj v Londýne, tento týždeň vyzval spojencov, aby zintenzívnili pomoc Ukrajine v boji proti ruskej invázii. Tá trvá už bezmála rok. (ČTK)