VARŠAVA, BRATISLAVA. Už dlho neboli americký a ruský prezident tak blízko od seba ako tento týždeň. Kyjev, ktorý Joe Biden navštívil v pondelok, delí od Moskvy asi 750 kilometrov. Bližšie už nešli. Práve naopak, pracovali na tom, aby sa nezbližovali ani symbolicky.
Posledné dni prvého roka vojny na Ukrajine obaja využili na to, aby posilnili svoje spojenectvá a obnovili diskusie, či je svet rozdelený na dva nezmieriteľné bloky, ako to bolo v čase studenej vojny pred rokom 1989.
„Ste v prvých líniách našej kolektívnej obrany,“ povedal Biden na stredajšom stretnutí s lídrami štátov východného krídla NATO vrátane Zuzany Čaputovej. „A viete lepšie ako ktokoľvek iný, o čo v tomto konflikte ide. Nielen pre Ukrajinu, ale pre slobodu demokracií po celej Európe a po svete.

V tom istom čase sa Putin v Moskve stretol s najvyšším čínskym diplomatom Wang Iom. „Čína je ochotná pracovať s Ruskom na zachovaní strategického zamerania, prehĺbení vzájomnej politickej dôvery a posilnení strategickej koordinácie,“ povedal Wang po stretnutí s Putinom.
„Rusko-čínske partnerstvo nie je mierené na tretiu stranu a nebudeme tolerovať zasahovanie tretej strany a už vôbec nie nátlak tretej strany,“ zdôraznil so zjavnou narážkou na Spojené štáty, ktoré Čínu od spolupráce s Ruskom odhovárajú.
Krajiny na pomedzí
Začína sa teda studená vojna s demokratickým svetom na jednej strane a s diktatúrami na strane druhej? Môže sa to tak zdať, no skutočnosť je oveľa komplikovanejšia. Mnohé štáty totiž váhajú, keď sa majú pridať na jednu či druhú stranu.