Ukrajina Rusko Online: Spojené štáty sa obávajú, že Čína zvažuje poskytnutie zbraní Rusku

Francúzsko začne už koncom budúceho týždňa dodávať Ukrajine ľahké obrnené vozidlá AMX-10 RC. Výcvik ukrajinských vojakov na ich obsluhu je takmer dokončený, povedal francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v rozhovore pre denník Le Parisien.

Lecornu nekonkretizoval počet dodaných vozidiel s argumentom, že nechce, aby túto "strategicky dôležitú informáciu" získalo Rusko.

Dodávku bojových vozidiel pechoty AMX-10 RC Ukrajine, niekedy označovaných ako ľahké tanky, schválil začiatkom januára francúzsky prezident Emmanuel Macron. Urobil tak po niekoľkomesačnom váhaní kvôli obavám, že dodávky zbraní Kyjevu by mohli ďalej eskalovať konflikt s Ruskom disponujúcim jadrovými zbraňami.

Francúzsko na rozdiel od Británie alebo Nemecka zatiaľ nesľúbilo dodať Kyjevu tanky. K možnej dodávke stíhačiek, ktoré požaduje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, Lecornu pre Le Parisien povedal, že neexistuje "nijaké tabu", súvisiace "logistické a praktické otázky" sú však zložité. Minister ale nevylúčil výcvik ukrajinských pilotov vo Francúzsku.

Lecornu v rozhovore obhajoval ochotu Francúzska viesť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Paríž podľa neho ponecháva svoje komunikačné kanály otvorené "všade tam, kde je to užitočné". Tento postoj zodpovedá úlohe "veľmoci ako je Francúzsko“ - najmä vzhľadom na to, že Putin vedie vojnu proti Ukrajine "v tieni svojho jadrového zastrašovania". (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní obcí v Chersonskej oblasti prišli o život traja civilisti z jednej rodiny. Informovali o tom ukrajinské úrady. Ďalší zásah spôsobil škody na energetickej infraštruktúre.

Správa Chersonskej oblasti uviedla, že ruská strela ráno zasiahla v obci Burhunka neďaleko Beryslavi dvor domu, v ktorom žila rodina. Na mieste zomreli matka, otec a strýko dvoch detí, z ktorých jedno utrpelo zranenia a je teraz v stabilizovanom stave v starostlivosti lekárov.

Oblastný šéf Oleksandr Prokudin informoval, že Rusko ostreľovalo oblasť viac ako 50-krát, samotná oblastná metropola Cherson utrpela deväť zásahov.

Neskôr Prokudin uviedol, že v dedine Novoberyslav poškodilo ostreľovanie vedenie vysokého napätia. Pre tmu sa škody začnú vyhodnocovať a odstraňovať až v pondelok ráno. (ČTK)

Poľský premiér Mateusz Morawiecki chce s americkým prezidentom Bidenom diskutovať o možnosti navýšenia počtu amerických vojakov v Poľsku, ako aj o tom, či by ich prítomnosť nemohla byť trvalejšia. Biden príde do Poľska v pondelok.

"Diskutujeme s administratívou prezidenta Bidena o tom, aby sa ich prítomnosť stala trvalejšou a aby sa početne zvýšila," povedal Morawiecki vo videorozhovore pre americkú stanic CBS.

"Som veľmi vďačný za zaslanie nových systémov Patriot a ďalších veľmi moderných zbraní a munície, keďže aj to je do určitej miery náhrada za prítomnosť vojakov, ale, samozrejme, tieto dve veci idú ruka v ruke," dodal poľský premiér.

Biden bude v Poľsku od pondelka na trojdňovej návšteve konajúcej sa len niekoľko dní pred prvým výročím vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu. Stretne sa s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a ďalšími lídrami. Susednú Ukrajinu, o ktorej má s nimi diskutovať, však podľa vyjadrenia Bieleho domu navštíviť neplánuje.

USA posilnili svoju vojenskú prítomnosť v Poľsku ešte pred začiatkom invázie z 24. februára 2022. V súčasnosti v tejto krajine majú podľa stanice CBS v rotácii približne 11-tisíc vojakov.

Morawiecki taktiež vyjadril presvedčenie, že Bidenova návšteva v Poľsku "uistí celú Európu" o záväzku USA voči Ukrajine. (TASR)

Keď sa skončí vojna na Ukrajine, musí byť Rusko súdené za vojnové zločiny a napadnutie svojho suseda, ak chce mať vôbec šancu na nadviazanie normálnych vzťahov so Západom, vyhlásila estónska premiérka Kaja Kallasová.

Kallasová, ktorej krajina je v prepočte na obyvateľa najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, povedala, že táto vojna sa nemôže skončiť mierovou dohodou, ktorá by Ukrajinu územne rozdelila a Moskvu nebrala na zodpovednosť.

Kallasová vyjadrila presvedčenie, že s Ruskom ako "vyvrheľom", ktorý sa nevzdal svojich imperialistických cieľov, nie je možné udržiavať vzťahy, ako keby sa nič nestalo. "Ak sa z tohto nepoučíme a nebudeme stíhať zločiny agresie, tak k vojnovým zločinom bude ďalej dochádzať," uviedla v tejto súvislosti.

Kallasová teraz taktiež podotkla, že zatiaľ čo nacistické zločiny spáchané v druhej svetovej vojne boli stíhané v rámci norimberských procesov, tak po studenej vojne nebol zriadený žiaden tribunál na stíhanie zločinov Sovietskeho zväzu, zahŕňajúcich aj masové deportácie Estóncov, Lotyšov a Litovčanov počas okupácie.

Tentoraz však podľa jej slov musí byť vyvodená zodpovednosť voči Rusku.

"Musí byť vyvodená zodpovednosť, (predtým) než budeme môcť hovoriť o našich vzťahoch s Ruskom," povedala.

Mierová dohoda, ktorá by Rusku postúpila ukrajinské územie, by podľa slov estónskej premiérky svetu signalizovala, že "agresia sa vypláca". (TASR)

Kremeľ nedokázal zaplatiť sľúbené odmeny narukovaným dobrovoľníkom a podkopal tak svoje budúce snahy o ďalší nábor, tvrdí Inštitút pre výskum vojny.

Dobrovoľníkom, ktorí doplnili rezervy ruskej armády mali mesačne dostávať v prepočte 45 až 100 libier v období troch rokov.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že úrady znemožnili regrútom dostať sa k dokumentom, ktoré dokazujú ich zapojenie do bojov na Ukrajine počas jari a leta 2022.

Sľúbené odmeny a odškodné za zranenia nedostali ani mnohí ruskí dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnili v bojoch počas septembra pri mestách Svatove a Kreminna.

"Vyplácanie sľúbených súm by značne narušilo rozpočty ministerstva obrany. Toto konanie môže zvýšiť nedôveru medzi Rusmi a mohli by  stále častejšie odmietať zmluvy s armádou nielen počas vojny, ale aj po nej. To prinúti ruskú armádu, aby sa viac spoliehala na nútený nábor“ dodal inštitút. (Sky News)

Francúzska sieť supermarketov Auchan sa aj po útoku na Ukrajinu rozhodla zostať v Rusku. Z vyšetrovania novinárov teraz vyplynulo, že jej ruské pobočky posielali na front materiálnu pomoc, zamaskovanú ako humanitárne dodávky. (SME)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zhabali v Nemecku majetok patriaci ruským subjektom vo výške 5,32 miliardy eur. Patria medzi ne fyzické osoby a spoločnosti na sankčnom zozname EÚ, ako aj ruská centrálna banka.

Do akej miery sú v Nemecku sankcionovaní tzv. oligarchovia z Ruska, ministerstvo odmietlo konkretizovať. (TASR)

Rusko zablokovalo prístup k spravodajskému internetovému portálu The Bell, ktorý založila jedna z najprominentnejších ruských novinárok Jelizaveta Osetinská. Ide o dosiaľ posledný zo zásahov Ruska voči nezávislým médiám v krajine.

Moskva zablokovala od svojho vlaňajšieho napadnutia Ukrajiny už desiatky spravodajských portálov. Často ich pritom obviňovala, zo zverejňovania lživých správ o svojej "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine, čo je termín, akým oficiálne nazýva inváziu.

Server The Bell publikuje najmä ekonomické správy. Doteraz bol jedným z mála zostávajúcich nezávislých mediálnych portálov prístupných v Rusku po tom, ako tamojšie úrady zablokovali médiá ako Mediazona, Meduza či Novaja Gazeta.

Už vlani pritom tento server informoval, že prestane pokrývať vojnu na Ukrajine, keďže by tak ohrozoval svojich novinárov. Naďalej však zverejňoval správy o dosahu invázie na ekonomiku krajiny.

The Bell založila v roku 2017 zmienená novinárka Osetinská, bývalá šéfredaktorka niekoľkých ruských ekonomických periodík vrátane denníka Vedomosti či ruskej verzie magazínu Forbes.

Osetinská, rovnako ako aj samotný portál The Bell, boli v Rusku už skôr oz načené za "zahraničných agentov". Ako pripomína Reuters znamená to, že podliehali zvýšenej kontrole zo strany tamojších úradov.

Radio Free Europe/Radio Liberty
@RFERL

The website, which was founded in 2017 by journalist Yelizaveta Osetinskaya, mainly covers business news but has been repeatedly accused by the government of publishing "fake" news about Moscow's unprovoked invasion of Ukraine.
https://t.co/yzg3wTeQnX

The Bell Becomes Latest Independent Media Outlet Blocked In Russia

The Russian government on February 19 blocked access to the popular independent news site The Bell.

19.2.2023 o 12:23 · archivované: 19.2.2023 o 17:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Utečenci z Ukrajiny prinášajú úľavu na napätý trh práce v Nemecku. Po roku je na plný pracovný úväzok zamestnaných o 65-tisíc Ukrajincov viac ako pred začiatkom bojov, uviedol Daniel Terzenbach zo Spolkového úradu práce.

Okrem toho ďalších 21 000 Ukrajincov našlo prácu na skrátený úväzok. Všetci tak pomáhajú Nemecku v boji s nedostatkom pracovnej sily. "Nemecký pracovný trh je schopný ich absorbovať," povedal Terzenbach.

Očakáva sa, že počet pracovníkov z Ukrajiny sa v najbližších týždňoch a mesiacoch výrazne zvýši, keď absolvujú integračné a odborné jazykové kurzy, ktoré ponúka Spolkový úrad pre migráciu a utečencov. Najmä od 2. štvrťroka 2023 bude k dispozícii väčší počet absolventov kurzov s dobrými jazykovými znalosťami.

"Zámerne sme sa snažili, aby kvalifikácia ľudí bola rozpoznateľná a použiteľná," povedal Terzenbach. Zámerom podľa neho nebolo okamžite umiestniť utečencov na trh práce, ale využiť ich na základe ich vyhliadok. (TASR)

Čečenský líder Ramzan Kadyrov plánuje založiť svoju vlastnú súkromnú vojenskú spoločnosť podobnú Wagnerovej skupine. Súkromné vojenské spoločnosti zároveň označil za  nevyhnutné. (TASR)

Samosprávy sa môžu uchádzať o dotáciu na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pomoci odídencom z Ukrajiny v celkovej výške 127 miliónov eur. Peniaze je potrebné vyčerpať do konca tohto roka.

Za každého z odídencov so štatútom dočasného útočiska môžu mestá a obce spätne dostať 100 eur za týždeň, a za obdobie až 26 týždňov, informovala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Presmerované eurofondy

Štátny tajomník rezortu Dušan Velič vyzval samosprávy na rýchle podávanie žiadostí, keďže je peniaze treba vyčerpať do konca tohto roka.

Výzvu z Integrovaného regionálneho operačného programu plánuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vyhlásiť počas niekoľkých dní.

"Ide o tie mestá o obce, ktoré podľa údajov ministerstva vnútra z februára minulého roku, poskytli pomoc utečencom z Ukrajiny, útočisko, pomoc, starostlivosť a strechu nad hlavou," priblížila Remišová.

Podľa ministerstva ide spolu o 1447 obcí a miest vrátane Bratislavského samosprávneho kraja.

"Je to veľký úspech, že sa nám podarilo presmerované eurofondy presunúť na zvládanie migračnej krízy, na výdavky, ktoré naše mestá a naše obce mali práve s migračnou krízou," dodala Remišová.

Samosprávy môžu žiadať o príspevok napríklad ako kompenzáciu za základnú materiálnu pomoc, poskytnutie potravín a stravy, nákladov na dopravu, zdravotnú a psychologické pomoc či tlmočenie a prekladateľské služby.

Pribudnú ďalšie schémy pomoci

Ministerka Remišová ďalej oznámila, že jej rezort pripravuje aj ďalší projekt, ktorý by mal refundovať výdavky štátu spojené s migračnou krízou.

Štátne orgány, ktoré tiež poskytli pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou, by si mali rozdeliť 117 miliónov eur.

"Takisto sa pripravujú aj ďalšie schémy z eurofondov z operačného programu Ľudské zdroje pre dobrovoľníkov, ktoré sa angažovali pri pomoci ľudom," dodala Remišová. Na refundáciu nákladov na migračnú krízu umožnila Európska komisia Slovensku využiť z eurofondov spolu 315 miliónov eur. (TASR)

Ukrajina označila nútené presídľovanie svojho obyvateľstva do Ruska za genocídu. "Keď hovoríme o genocíde na Ukrajine, musíme hovoriť o téme nútených deportácií Ukrajincov a ich detí," uviedol generálny prokurátor Andrij Kostin.

"Nútené presídľovanie je jasným dôkazom o genocíde. Jasné posolstvá prichádzajú aj od vysokopostavených politikov agresora. Potom tu nejde o vojnovú propagandu, ale o jasné podnecovanie na páchanie zverstiev," podotkol ukrajinský generálny prokurátor.

Rusko pravdepodobne využíva balóny, aby získalo informácie o obranných systémoch Ukrajiny a prinútilo Ukrajincov minúť dôležité zásoby munície, uvádza britské ministerstvo obrany.

Ukrajinské vzdušné sily 12. februára hlásili, že spozorovali niekoľko balónov pri meste Dnipro, pripomína rezort. Ozbrojené sily tiež uviedli, že 15. februára spozorovali a zostrelili niekoľko balónov nad  Kyjevom.

Balóny mali podľa nich zavesené radarové reflektory, a teda zariadenia, ktoré pomáhajú radarovým systémom detegovať malé objekty.

Podľa Londýna je pravdepodobné, že balóny boli ruské. „Pravdepodobne predstavujú novú taktiku zo strany Ruska, ako získať informácie o ukrajinských systémoch protivzdušnej obrany a prinútiť Ukrajincov vynaložiť cenné zásoby rakiet zem-vzduch a munície,“ uvádza sa v správe ministerstva.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 19 February 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/JOkHGpKGFX

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/9AF5XFXrd2

19.2.2023 o 8:30 · archivované: 19.2.2023 o 14:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dopyt po munícii je obrovský, ale výroba značne obmedzená. Preto by európsky zbrojársky priemysel mal dostať zákazky, aby mohol výrobnú kapacitu navýšiť, tvrdí estónska premiérka Kallasová, ktorú podporil aj šéf diplomacie EÚ Borrell. (ČTK)

Ak máme poslať stíhačky do štátu, ktorý nie je členom NATO, je to zásadná vec a vláda nemá kompetenciu rozhodnúť, tvrdil Erik Tomáš z Hlasu v diskusii v RTVS. Poslanec Šeliga obvinil Hlas zo škodlivého predvolebného populizmu.

Juraj Šeliga pripomenul, že sa táto otázka má vyriešiť v parlamente. Kritizoval Tomáša, že sa "krúti" a nereaguje jasne na to, že na Ukrajine zomierajú ľudia, a ak Ukrajina stratí nezávislosť, nárazníková zóna sa presunie k hraniciam Slovenska.

Tomáš nevylúčil pokračovanie v pomoci Ukrajine, ak bude Hlas vo vláde. Ohľadom bojových lietadiel zastáva názor, že rozhodnutie o dodávaní lietadiel musí byť kolektívne na úrovni EÚ alebo NATO. (SME)

Spojené štáty sa obávajú, že Čína zvažuje poskytnutie zbraní Rusku, povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Zopakoval, že Čína podľa USA už Rusku istú vojenskú podporu, nie však zbrane a muníciu, poskytla.

"Boli sme svedkami toho, že čínske firmy ruské vojenské snaženie podporili vojenským vybavením, samozrejme v Číne neexistuje skutočný rozdiel medzi súkromnými spoločnosťami a štátom. Čoho sa obávame teraz, je, že Čína zvažuje aj poskytnutie zbraní a munície," uviedol Blinken, ktorý smeruje na návštevu Turecka, kam vyrazil z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. (ČTK)

Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine sa už blížia k úrovni 143-tisíc. Vo svojich údajoch to uvádza ukrajinské ministerstvo obrany. Za uplynulý deň podľa neho padlo ďalších 590 vojakov.

Celkovo sa podľa ukrajinského rezortu obrany počet mŕtvych na ruskej strane zvýšil na 142 860.

Počas uplynulého dňa tiež Rusko prišlo o sedem tankov či 12 obrnených bojových vozidiel pechoty. Dovedna tak už Rusko stratilo 6 545 obrnených bojových vozidiel pechoty a 3 310 tankov, uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.

Defense of Ukraine
@DefenceU

"Let me hear your balalaikas ringing out."
The Beatles

Total combat losses of the enemy from Feb 24 to Feb 19: https://t.co/XayHzNwBBT

19.2.2023 o 9:03 · archivované: 19.2.2023 o 12:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Naplniť podmienky Ruska o prímerí by bolo samovraždou aj pre Slovensko. Tvrdí to poslanec Hlasu Peter Kmec. Ak by sa Ukrajina stala ruskou nárazníkovou zónou smerom na západ. najmä východnému Slovensku by podľa neho hrozil ekonomický rozpad.

Kmec v diskusnej relácii TA3 zdôraznil, že je potrebné pracovať na bezpečnosti. Rusko rozumie sile zbraní a vybralo si konfrontáciu, tak je dôležité, aby sa Európa posilnila.

"Kto by nechcel mier? Ale ak by sa uzavrel mier podľa Ruska, stal by sa presný opak. Nastalo by rozšírenie vojny na celú Ukrajinu. Kremeľ opakovane tvrdí, že nemá záujem o neutrálnu Ukrajinu a odignoroval také ponuky. Takže ju chce dobyť alebo zničiť. Potom by sme boli na rade my, nastali by veľké bezpečnostné aj ekonomické problémy," povedal ďalší diskutujúci Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.

Rusi mierové hnutia zneužívajú na propagandu a rozvrat demokratickej spoločnosti, dodal Juraj Krúpa zo SaS.

Všetci diskutujúci sa zhodli, že kontrola na internete je nedostatočná a malo by sa v tejto oblasti urobiť omnoho viac aj vzhľadom na to, že občania na Slovensku sú na prijímanie propagandy a dezinformácií veľmi náchylní. (SME)

Poslanie migov na Ukrajinu dáva zmysel, keďže sa už na bezpečnosti Slovenska nepodieľajú a Ukrajina ich môže využiť v boji za svoju nezávislosť, vyjadril sa Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska v diskusnej relácii TA3.

Valášek dodal, že migy sme mali Ukrajine poslať už dávnejšie a vyhli by sme sa týmto debatám.

Súhlasí s ním aj Juraj Krúpa zo SaS, ktorý chápe, že vláda je opatrná, čo sa týka ústavnosti, a je správne, že požiada parlament o uznesenie k tejto téme.

Peter Kmec z Hlasu uviedol, že strana trvá na podmienkach ústavnosti a myslí si, že vláda použila túto tému na politizovanie už pri protivzdušných systémoch S-300.

Kmecovi prekáža spôsob, ako sa o stíhačkách komunikuje, ale pripúšťa, že ide o zbrane, ktoré Slovensko už nevyužije. (SME)

Švédsko a Fínsko získali za rozhodnutie požiadať o členstvo v NATO nemeckú Cenu Ewalda von Kleista. Táto cena sa každoročne udeľuje za prínos v urovnávaní konfliktov.

Slávnostné odovzdávanie ocenenia sa konalo na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Za Švédsko si cenu prevzala bývalá premiérka Magdalena Anderssonová a súčasný predseda vlády Ulf Kristersson. Za Fínsko sa na ceremónii zúčastnil prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová.

Hlavný prejav na odovzdávaní ocenenia predniesla dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá vyzdvihla "historické rozhodnutie" Švédska a Fínska pridať sa k NATO vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.

Agentúra DPA pripomína, že v minulosti cenu Ewalda von Kleista získali aj exminister zahraničných vecí Spojených štátov Henry Kissinger, bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt či francúzsky exprezident Valéry Giscard d'Estaing.

V roku 2020 sa držiteľom ocenenia stala OSN, v roku 2020 bývalá nemecká kancelárka Angela Merkleová a vlani generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (TASR)

Prvé dve stíhačky F-16 by mali byť pre Slovensko pripravené v októbri, ale zostanú v USA a prebehne tam výcvik personálu. Oznámil to minister obrany Naď v televízii TA3. Prvé štyri stíhačky by mali na Slovensko doletieť v prvom kvartáli 2024.

Čo sa týka vyradených ruských bojových lietadiel MiG-29, právne analýzy ministerstva obrany hovoria, že aj dočasne poverená vláda má právo takéto zbrane Ukrajine poslať, doplnil Naď s tým, že darovanie migov Ukrajine by malo aj ekonomický efekt.

Minister obrany pripomenul, že Slovensko by darovaním lietadiel určite nevstúpilo do vojny. "V zmysle charty OSN, keď darujete zbrane krajine, ktorá sa bráni proti agresii, nezapájate sa aktívne do vojny." (SME)

Na mesto Družkivka v Doneckej oblasti dopadlo niekoľko ruských rakiet. Poškodili dva obytné domy, obete zatiaľ nie sú hlásené, informoval gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. 

Družkivka leží južne od Kramatorska. Podľa webu Ukrajinska pravda sa ale teraz nachádza relatívne ďaleko od frontovej línie. Kyrylenko uviedol, že sa mesto, ktoré malo pred vojnou zhruba 60 000 obyvateľov, napriek tomu stáva často terčom ruského ostreľovania.

Ukrajinská pravda tiež informovala, že v oblastiach vo východnej časti Ukrajiny vyhlásili letecký poplach. Odvolaný bol zhruba po pol hodine. (ČTK)

Ruský veľvyslanec kritizoval USA za obviňovanie Ruska zo spáchania zločinoch voči ľudskosti na Ukrajine. "Takéto narážky považujeme za bezprecedentný pokus o démonizovanie Moskvy v rámci hybridnej vojny," uviedol Anatolij Antonov. 

Americká viceprezidenta Kamala Harrisová oficiálne potvrdila, že Rusko sa počas takmer rok trvajúcej vojenskej invázie na Ukrajine dopustilo "zločinov voči ľudskosti".

"Niet pochýb, že zámerom takýchto útokov Washingtonu je ospravedlniť svoje vlastné akcie na podnecovanie ukrajinskej krízy," dodal veľvyslanec Antonov. (TASR)

V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava sa v stredu uskutoční koncert sólistov a tanečníkov baletu Charkovského národného divadla opery a baletu Mykoly Lysenka. Podujatie pripomína prvé výročie napadnutia Ukrajiny.

"Je pre mňa cťou, že môžeme spoločne vyjadriť podporu občanom vojnou sužovanej Ukrajiny. Rovnako apelovať, že sloboda a nezávislosť každej jednej krajiny je dôležitá," povedal Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je hlavným organizátorom podujatia.

Droba pripomenul v tejto súvislosti pomoc samosprávneho kraja ukrajinským utečencom, napríklad vo forme dvoch všeobecných ambulancií, ktoré pre nich kraj otvoril v Zdravotnom stredisku na Rovniankovej ulici v bratislavskej Petržalke.

Charkovský baletný súbor, ktorý našiel útočisko v humanitnom centre v Gabčíkove, vystúpi pre odídencov z Ukrajiny, ako aj ľudí, ktorí sa podieľajú na ich podpore, bez nároku na honorár. (TASR)

Holandsko súhlasilo so založením novej medzinárodnej organizácie v Haagu. Zaznamenávala by informácie o škodách, ktoré ruská vojna spôsobila ukrajinským domácnostiam, podnikom a infraštruktúre.

Vytvorenie registra, ktorý by sa mal volať Register škôd spôsobených ruskou agresiou voči Ukrajine, bolo odporučené rezolúciou, ktorú v novembri prijalo Valné zhromaždenie OSN.

Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva spravodlivosti sa uvádza, že by sa mal stať "prvou zložkou komplexného reparačného mechanizmu navrhnutého tak, aby zabezpečil, že agresorský štát zaplatí Ukrajine plnú náhradu za spôsobené škody v súlade s medzinárodným právom".

Oznámenie nasledovalo po piatkovej návšteve holandského premiéra Marka Rutteho v Kyjeve.

Ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska uviedol, že je správne, aby register sídlil v "hlavnom meste medzinárodnej spravodlivosti". (TASR)

Ruský zbrojársky priemysel výrazne zvýšil výrobu nadzvukových striel Kinžal. Podľa agentúry DPA to uviedol šéf ruského zbrojárskeho koncernu Rostec Sergej Čemezov. Produkciu podľa jeho slov zvýšili aj továrne na muníciu.

"Najskôr nebolo požadované také veľké množstvo, teraz ale produkciu zvyšujeme," povedal v ruskej televízii Čemezov.

Podľa neho Rusko razantne zvýšilo výrobu vo všetkých oblastiach zbrojárskeho priemyslu. "V niektorých prípadoch až päťdesiatkrát," vyhlásil. Zintenzívnenie výroby sa týka predovšetkým tovární na muníciu, dodal.

Ruskí vojenskí blogeri však v poslednom čase uvádzali, že ruské jednotky na fronte na Ukrajine trpia nedostatkom munície.

Čemezov, ktorý je považovaný za dôverníka ruského prezidenta Putina, tiež vyhlásil, že Rusko do konca roka vyrobí 300 nových bojových vrtuľníkov. To je zhruba rovnaké množstvo, o akom ukrajinská armáda tvrdí, že od vpádu Ruska zostrelila. (ČTK)

Chcem, aby bolo Rusko vo vojne s Ukrajinou porazené, ale nie rozdrvené. Po návrate z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to vyhlásil francúzsky prezident Macron. Francúzsko je podľa neho pripravené na dlhotrvajúci konflikt.

"Chcem, aby bolo Rusko na Ukrajine porazené, a chcem, aby Ukrajina dokázala ubrániť svoje postavenie," povedal Emmanuel Macron pre francúzske noviny JDD a Le Figaro a verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Inter.

"Som presvedčený, že nakoniec sa to neskončí vojensky," dodal s tým, že ani jedna strana nemôže v konflikte úplne zvíťaziť.

Nechce však, na rozdiel od niektorých ľudí, aby sa boj presunul na ruskú pôdu. "Takíto ľudia chcú predovšetkým rozdrviť Rusko," povedal. "Toto nikdy nebol postoj Francúzska a nikdy ani nebude," zdôraznil na záver.

Macron zároveň vyzval spojencov, aby zvýšili podporu pre Ukrajinu. (TASR)

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 je naďalej odhodlaná zachovať aj zintenzívňovať sankcie voči Rusku s cieľom obmedziť jeho vojnové ťaženie na Ukrajine. Zároveň pohrozila postihmi krajinám, ktoré pomáhajú Rusku alebo obchádzajú sankcie.

Uviedli to ministri zahraničných vecí krajín G7 v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnili na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

V ostatnom čase zaznievajú obavy, že odhodlanie niektorých krajín pokračovať v sankcionovaní Ruska by už mohlo slabnúť. Podľa Sky News vyvoláva tieto obavy zdĺhavosť konfliktu, ako aj zvyšovanie životných nákladov občanov jednotlivých krajín.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 však deklarovali odhodlanosť zotrvať v sankciách. Zároveň očakávajú, že sankcie nebudú obchádzať či podkopávať ani iné krajiny.

Ministri G7 tiež vystríhali tzv. tretie krajiny pred poskytovaním vojenskej pomoci Rusku. G7 je podľa ich vyhlásenia odhodlaná uvaliť sankcie na krajiny, ktoré poskytujú Moskve materiálnu podporu a umožňujú jej tak viesť vojnu na Ukrajine, ako aj na tie, ktoré obchádzajú sankcie voči Rusku. Ministri zahraničných vecí krajín G7 uviedli, že takéto krajiny čakajú značné postihy.

Skupina G7 pozostáva z Nemecka, Spojených štátov, Francúzska, Británie, Talianska, Kanady a Japonska. (TASR)

Šéf NATO Jens Stoltenberg odmietol požiadavku Ukrajiny na dodávky kazetovej a fosforovej munície. "NATO tento druh zbraní ani neodporúčalo, ani nedodávalo," odkázal.

"Dodávame delostrelectvo a iné typy zbraní, ale nie kazetové bomby," povedal Stoltenberg podľa agentúry DPA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Na dodanie týchto druhov munície vyzval predtým na mníchovskej konferencii podpredseda vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandr Kubrakov. Ich použitie je pritom značne kontroverzné a kazetovú muníciu zakazuje medzinárodný dohovor, ktorý však Ukrajina ani Rusko nepodpísali.

Kubrakova sa na konferencii zastal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Keďže Ukrajina nie je signatárom tohto dohovoru, môže ju používať, argumentoval. Zdôraznil však, že Kyjev by ju nasadil len proti ruskej armáde. Ukrajina má podľa neho dôkazy, že Rusko na území jeho krajiny kazetovú muníciu používa.

Kazetová munícia má podobu rakiet alebo bômb, ktoré nad cieľom uvoľnia množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa spôsobiť ťažké popáleniny a otravu. (TASR)

Holandská vláda uzavrie svoj konzulát v Petrohrade a zároveň obmedzí počet diplomatov na ruskom veľvyslanectve v Haagu. Holandský minister zahraničných vecí predtým obvinil Rusko, že v Holandsku vykonáva špionáž.

Ruské ministerstvo zahraničia v Moskve odpovedalo, že na tento krok bude reagovať, informovala agentúra TASS.

"Rusko sa pod rúškom diplomacie stále snaží tajne dostať do Holandska agentov spravodajských služieb. To nemôžeme a nesmieme dopustiť," uviedol minister Wopke Hoekstra.

"Rusko zároveň odmieta vydávať víza holandským diplomatom, ktorí mali pracovať na konzuláte v Petrohrade alebo na veľvyslanectve v Moskve," dodal.

Holandská vláda informovala, že sa rozhodla obmedziť počet diplomatov na ruskom veľvyslanectve v Haagu tak, aby zodpovedal počtu diplomatov na holandskej ambasáde v Moskve. Nariadila tiež, aby bolo do utorka zatvorené obchodné zastupiteľstvo Ruska v Amsterdame.

"Viacero diplomatov preto bude musieť do dvoch týždňov opustiť krajinu," uviedlo holandské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa agentúry AFP sa vyhostenie bude týkať zhruba desiatich ruských diplomatov.

"Rusko adekvátnym spôsobom odpovie," citoval TASS z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia.

Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu pred necelým rokom vyhostilo Holandsko 17 ruských diplomatov a Rusko v odvetnom kroku vyhlásilo za nežiaducu osobu 15 holandských diplomatov.

Vzťahy medzi oboma krajinami ďalej ochladli po tom, ako holandský súd v novembri odsúdil v neprítomnosti dvoch Rusov a jedného Ukrajinca za podiel na zostrelení letu MH17 na východe Ukrajiny v roku 2014. Vtedy zahynulo 298 osôb vrátane 196 holandských občanov.

Začiatkom februára medzinárodní vyšetrovatelia uviedli, že existujú "silné náznaky", že ruský prezident Vladimir Putin osobne schválil dodávku rakety, ktorá civilné lietadlo smerujúce z Amsterdamu do Malajzie zostrelila.

Holandský veľvyslanec v Rusku bol podľa holandských médií začiatkom tohto týždňa predvolaný na ruské ministerstvo zahraničia. Moskva údajne požadovala ukončenie "obsedantných" pokusov holandských úradov robiť Ruskú federáciu zodpovednú za "haváriu" s tým, že obvinenia sú neopodstatnené. (ČTK)

Nemecko bude Ukrajine pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to zopakoval nemecký minister obrany Boris Pistorius. "Ukrajina musí vyhrať túto vojnu," vyhlásil.

Rusko podľa neho nemôže "uspieť so svojím pohŕdaním medzinárodným právom". Demonštráciu sily považuje za správnu odpoveď.

"Rusko vedie proti Ukrajine brutálnu útočnú a dobyvačnú vojnu," konštatoval Pistorius. Dodal, že "ak ruský prezident Vladimir Putin dosiahne svoje, bol by to len začiatok".

Ruská invázia je podľa Pistoriusa ohrozením slobody a bezpečnosti, preto podporuje aj ďalšie rozšírenie NATO. Zároveň vyzval na rýchle prijatie Fínska a Švédska. (TASR)

Vo vojne na Ukrajine už podľa Spojených štátov padlo alebo utrpelo zranenia približne 200-tisíc Rusov. Zároveň podľa amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena odišlo z Ruska viac ako milión obyvateľov.

"Viac ako milión Rusov už odišlo zo svojej vlasti, pretože sa nechcú zapájať do vojny ani podieľať sa na smere, akým sa ich krajina uberá," povedal šéf americkej diplomacie na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Blinken tiež podotkol, že v Rusku už prestalo podnikať tisíc či ešte viac spoločností, ktoré sa po vypuknutí invázie obávali poškodenia svojej reputácie. "Pozrite sa, čo sa stalo, čo Putin spravil svojej vlastnej krajine," dodal Blinken. (TASR)