KYJEV, BRATISLAVA. Keď sa na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stal Charkov terčom intenzívneho bombardovania, Oleksandra a Oleh zobrali svoje dve dcéry a z druhého najväčšieho mesta krajiny sa vydali do neďalekej dediny, kde žili Olehovi rodičia.
Odtiaľ sa po niekoľkých dňoch presunuli autami na hranicu s Ruskom, ktorú sa snažili prekročiť, no ruskí vojaci odviedli mužov vo vojenskom veku a podrobili ich výsluchu.
Oleh sa živil inštalovaním internetového pripojenia, s armádou nemal nič spoločné, ale ani to mu nepomohlo. Neverili mu.
O mučení Rusmi na Ukrajine hovoria obete aj telá mŕtvych. Nejde o náhodné prípady Čítajte „Obviňovali ho, že je nacista, vraj má nesprávny účes,“ povedala Oleksandra výskumníkom z organizácie Amnesty International.
Aj príbeh jej rodiny je súčasťou správy s názvom Ako väzenský konvoj, v ktorej aktivisti dokazujú, že ruskí okupanti sa priamo na ukrajinskom území dopúšťajú vojnových zločinov.
Nič o ňom nevedia
Oleha pritlačili na zem, zviazali mu ruky a bili ho. Potom ho nútili podpísať dokument, že je nacista, čo on odmietol. Obviňovali ho, že je špiónom ukrajinskej armády. Nakoniec Oleha cez hranicu nepustili a rodina sa s ním vrátila na ukrajinské územie.
Po niekoľkých dňoch k ich domu prišlo čierne auto bez poznávacích značiek s nápisom Z na dverách. Vystúpili z neho ruskí vojaci a Oleha odviedli. Vtedy ho rodina videla naposledy.
