Ukrajina Rusko Online: Počet obetí ruského útoku na bytový dom v Záporoží sa zvýšil na sedem

Ruské útoky v Záporoží majú už sedem obetí. Ani toto číslo nemusí byť konečné, pretože päť ľudí je nezvestných, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Staruch. Predchádzajúca bilancia hovorila o troch mŕtvych a tucte ranených. (ČTK)

Na ochranu energetickej infraštruktúry v Európe vyzval na historicky prvom zasadnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva v Prahe Emmanuel Macron. Pripomenul aj nedávne útoky na plynovody Nord Stream na dne Baltského mora.

"Naša infraštruktúra nás robí zraniteľnými, preto potrebujeme európsku stratégiu na ich ochranu," vyhlásil Macron.

Upozornil aj na potrebu ochrany pred kybernetickými útokmi, pričom poukázal, že viaceré európske štáty sa v nedávnej dobe stali terčmi takýchto zásahov, a to zo strany Ruska a Iránu.

Francúzsky prezident ďalej vyzdvihol jednotu predstaviteľov, ktorí spoločne odsúdili ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Podľa neho je potrebné, aby Európa prispievala do "fondu odolnosti" pre Ukrajinu, a tak podporovala jej armádu, ale aj občiansku spoločnosť.

V súvislosti s EPC – ktorého vznik sám inicioval – Macron poukázal na jeho užitočnosť, keďže podľa neho poskytlo pôdu na prvé stretnutie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana a tureckého prezidenta Recepa Tayyip Erdogana od roku 2018.

V Prahe sa podľa Macrona hovorilo o viacerých krízach vrátane napätia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, Tureckom a Gréckom – aj ohľadne Cypru – a tiež situácii na Balkáne. Macron spoločne s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom sprostredkoval stretnutie predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu a s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom zas stretnutie zástupcov Srbska a Kosova.

V súvislosti s migráciou Macron vyzval na "integrovanú politiku", ktorá má spočívať v prijímaní ľudí utekajúcich za slobodou, ale tiež v boji proti prevádzačom. (TASR)

Na prvom stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva sa stretlo 44 štátnikov, a to v kritických okamihoch. Vyhlásil to český premiér Petr Fiala s tým, že úlohou EPC nie je nahrádzať súčasné formáty spolupráce. (TASR)

Kazašské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca. Stalo sa tak po tom, ako Moskva požadovala od Kazachstanu vypovedanie ukrajinského ambasádora.

"Hovorili sme o vyhlásení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktoré nebolo v súlade s duchom rovnoprávneho strategického partnerstva," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Astane.

Rezort uviedol, že na stretnutí s ruským diplomatom prebehla "pomerne náročná diskusia".

Hovorkyňa Zacharovová tento týždeň obvinila Kazachstan z toho, že nedodržal svoj prísľub o vyhostení ukrajinského veľvyslanca v Astane Petra Vrublevského.

Moskva požadovala Vrublevského vyhostenie preto, že zdieľal na internete príspevok vyzývajúci na zabíjanie príslušníkov ruských okupačných vojsk na Ukrajine. (TASR)

Americké úrady tento týždeň zadržali dvoch Rusov na Ostrove svätého Vavrinca pri Aljaške. Priplávali zrejme z Čukotky cez Beringovo more. Priznali, že utiekli pred povinnou vojenskou službou a požiadali v USA o azyl.

Úrady podrobnosti neposkytli. Môže sa tak diať z obáv o bezpečnosť oboch mužov a ich príbuzných v Rusku, kde utečencom pred mobilizáciou do vojny proti Ukrajine hrozia tresty, napísal na svojom webe Anchorage Daily News.

"Boli zadržaní v Gambelle. Teraz sú podľa mojich informácií v Anchorage, Bolo to pre nás prekvapenie," povedal aljašský guvernér Mike Dunleavy a dodal, že nepredpokladá, že by Aljašku čakal nápor utečencov z druhého kontinentu, ale pravdepodobne išlo o jednorazovú záležitosť.

Gambell leží na Ostrove svätého Vavrinca zhruba 80 kilometrov od ruskej pevniny.

Na ostrov americká pobrežná stráž poslala nákladné lietadlo C-130 s colníkmi a členmi pohraničnej stráže. Oboch Rusov potom lietadlo prepravilo z Gambellu a teraz sú vo väzbe, rozhoduje sa o ich statuse. a možnosti povolenia na vstup do USA. 

Hovorca amerického senátora Dana Sullivana uviedol, že republikánskeho zákonodarcu kontaktoval jeden z predstaviteľov miestnej komunity.

Sullivan potom informoval ministra vnútornej bezpečnosti. 

Mestský úradník z Gambellu Curtis Silook uviedol, že muži povedali miestnym obyvateľom, že s loďou vyplávali z prístavu Egvekinot na Čukotke v severovýchodnom Rusku.

Podľa ďalších miestnych obyvateľov muži tvrdili, že utekajú pred ruskou armádou, uviedla aljašská televízia KTUU. (ČTK)

Na juhu Ukrajiny protivzdušná obrana zostrelila ďalších päť nepriateľských dronov. Z toho tri iránske kamikadze drony Šahed-136, ktoré sa pokúsili zaútočiť na Odesu, iránsky útočný dron Mohajer-6 a prieskumný dron Orlan-10.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vycestuje do Moskvy na rokovania o bezpečnosti a situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni.

V Kyjeve, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, povedal, že jeho prácou „je zabrániť jadrovej havárii, a to je to, čo robím“.

Grossi objasnil, že do Ruska vycestuje čoskoro a verí, že rozhovory, ktoré sa tam uskutočnia, budú na „veľmi vysokej úrovni“. 

Grossi tiež uviedol, že zamestnanci elektrárne pracujú v „neznesiteľných podmienkach“ a pracovníci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu budú pokračovať vo svojej rotácii v elektrárni.

Ako vysvetlil, existujú totiž náznaky, že v okruhu elektrárne sú míny, ale nie vo vnútri nej. (SITA)

Rusko podalo na Medzinárodný súdny dvor námietky voči sťažnosti Ukrajiny, týkajúcej sa konania proti Rusku pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

Tento dohovor z roku 1948 podpísali obe krajiny.

Ukrajina argumentovala, že Rusko nepravdivo tvrdilo, že v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti boli spáchané činy genocídy voči tamojšiemu rusky hovoriacemu obyvateľstvu.

Podľa ukrajinskej vlády boli tieto tvrdenia Moskvy vykonštruované a ničím nepodložené. Uvedený dohovor navyše podľa Kyjeva neumožňuje podnikať inváziu na územie iného štátu s cieľom zabrániť údajnej genocíde.

Rusko vo svojom marcovom liste argumentovalo, že spor nespadá do jurisdikcie haagskeho tribunálu, pretože uvedený dohovor OSN nijako nereguluje použitie sily v sporoch medzi štátmi.

Reuters konštatuje, že fakt, že sa Moskva teraz obrátila na súd s oficiálnymi námietkami, naznačuje zmenu ruského postoja. Rusko sa totiž zatiaľ nezúčastňovalo na príslušných súdnych pojednávaniach a nepredložilo priamo na súd žiadne oficiálne dokumenty. (TASR)

Na samite Európskeho politického spoločenstva v Prahe chýba Rusko. Štát, ktorý geograficky patrí do Európy, no z hľadiska svojich hodnôt a správania je najviac protieurópskym na svete, povedal ukrajinský prezident.

Volodymyr Zelenskyj prítomným lídrom cez videohovor pripomenul, že Európa je v silnej pozícii nasmerovať svoju energiu na ukončenie konfliktu. Vyzval európskych lídrov, aby Kyjevu dodali viac zbraní.

Podľa neho je to spôsob ako dosiahnuť mier v Európe, „aby ruské tanky nešli na Varšavu alebo znova na Prahu“. „Musíme uznať samozrejmé: sme nútení vysporiadať sa so štátom, ktorý nechce mier. Ktorý na všetky návrhy na skutočný mier reaguje raketovými útokmi, vyvolávaním umelých kríz a zosmiešňovaním,“ vyjadril sa ukrajinský prezident.

Prítomný bol napríklad aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý sa na Twitteri poďakoval Zelenskému za účasť. „Európa je s vami a odvážnym ľudom Ukrajiny,“ uviedol.

Rusko je už najväčším dodávateľom zbraní pre ukrajinskú armádu. Tá na opustených tankoch, húfniciach či bojových vozidlách prekreslí ruské Z a spraví z neho kríž. Ak sú stroje funkčné, nasadí ich znova do boja. (SME)

Šéfka Post Bellum Sandra Polovková dostala štátne vyznamenanie Ukrajiny - Rád Za zásluhy III. stupňa. Ocenenie dostala za zásluhy o posilnenie medzištátnej spolupráce, či podporu štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.

"Dnes som mala nesmiernu česť prevziať od veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny," uviedla pre TASR Polovková.

Vyznamenanie bolo udelené v súlade s dekrétom ukrajinského prezidenta Zelenského z 23. augusta.

Nórska vláda obmedzí prístup ruských rybárskych plavidiel do svojich prístavov. Vláda tak koná v rámci posledného sprísnenia bezpečnosti po minulotýždňovom zistení veľkých únikov z plynovodov Nord Stream.

Ruské plavidlá s vlečnými sieťami budú môcť odteraz navštíviť iba tri prístavy a musia podstúpiť bezpečnostné kontroly, uviedla na tlačovej konferencii ministerka zahraničia Anniken Huitfeldtová. (The Guardian)

Predstaviteľ dosadenej správy v Chersone Kyrill Stremousov sa pripojil ku kritike ruského ministerstva obrany a obvinil vojenské velenie z neúspechov na južnom fronte. Ministrovi Sergejovi Šojguovi naznačil, že by sa mal zastreliť.

"Mnohí hovoria, že minister obrany, ktorý tento stav dopustil, by sa mohol ako dôstojník zastreliť. Ale viete, dôstojník je pre mnohých nepochopiteľné slovo, "povedal Stremousov bez toho, aby Šojgu výslovne spomenul.

Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersone rovnako vyjadril presvedčenie, že ruské ministerstvo obrany netvoria len "ministri, nenadaní a skorumpovaní generáli a prospechári".

Po viac ako siedmich mesiacoch vojny na Ukrajine sa Rusku stále nedarí dosiahnuť svoje hlavné vojnové ciele. Ruské sily naopak v posledných týždňoch utrpeli sériu porážok na bojisku, čo ruského prezidenta Vladimira Putina donútilo vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu.

Na južnom chersonskom fronte sa následkom útoku ukrajinských síl z minulého týždňa zrútila časť ruskej obrannej línie. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 61 330 ruských vojakov. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišlo o život 330 ruských vojakov. (SITA)

Ukrajinské velenie tvrdí, že letecký útok, ktorého terčom bolo územie Ukrajiny, bol ruským letectvom podniknutý z územia Bieloruska. Informovala o tom britská stanica BBC, podľa ktorej ide o prvý takýto prípad od augusta.

Hovorca ukrajinského vojenskej letectva Jurij Ihnat spresnil, že išlo o raketový úder na Chmeľnyckú oblasť ležiacu na západe Ukrajiny.

Nasadené doň boli štyri lietadlá Tu-22 M3 strategického letectva vyzbrojené raketami Ch-22 Buria. Jedna raketa dopadla do blízkosti objektu civilnej infraštruktúry, druhá na nezastavané územie. K obetiam ani zraneniam nedošlo, uviedol Ihnat.

Naposledy bolo územie Bieloruska na útok voči Ukrajine použité 28. augusta, spresnil podľa denníka Ukrainska pravda zástupca vedúceho hlavného operačného oddelenia generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Olexij Hromov. (TASR)

Ukrajinský protikorupčný úrad podozrieva centrálneho bankára zo sprenevery. Má ísť o vysokého úradníka zapojeného do podvodu, počas ktorého podozriví od novembra 2014 do marca 2020 z banky Ukrgazbank odčerpali 206 miliónov hrivien.

Poskytnuté údaje zodpovedajú kariérnemu postupu bývalého guvernéra Kyryla Ševčenka. Ten na funkciu tento týždeň rezignoval, čo vysvetlil zdravotnými dôvodmi. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Ševčenko pred nástupom do centrálnej banky viedol práve Ukrgazbank. Vysoký predstaviteľ tejto banky a jeho dvaja námestníci podľa vyšetrovateľov odčerpávali peniaze z banky prostredníctvom platieb za služby nastrčeným sprostredkovateľom, ktorí do finančného ústavu privádzali veľkých klientov. (ČTK)

Ruský prezidentský hovorca Peskov spochybnil správu ruskej verzie časopisu Forbes, podľa ktorej z Ruska od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie odišlo 600 až 700-tisíc ľudí.

Peskov podľa agentúry TASS uviedol, že ide pravdepodobne o "novinársku kačicu". 

Po tom, ako ale ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, Rusi vykúpili letenky do krajín, s ktorými má Rusko bezvízový styk, a na pozemných hraniciach s Gruzínskom alebo Kazachstanom sa vytvorili obrovské rady. (ČTK)

Lídri, ktorí sa zúčastňujú na summite v Prahe, považujú ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine za neakceptovateľnú. Pre začiatkom summitu to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz.

"Tí, ktorí sa tu stretávajú, vedia, že ruský útok na Ukrajinu je hrubým porušením bezpečnostného a mierového usporiadania... v Európe," povedal Scholz.

"Je dôležité, aby sme tento útok odmietli a neakceptovali anexiu územia susednej krajiny," dodal spolkový kancelár. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí nekomentovalo údajné úmrtie slovenského občana vo vojne na Ukrajine. Štefan Potocký bojoval na ruskej strane.

Táto informácia sa šíri na sociálnych sieťach, kde ju zdieľajú viacerí predstavitelia konšpiračných médií, ktorí sa odvolávajú sa ľudí blízkych samotnému Potockému.

"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR nemá právny základ pre potvrdenie alebo vyvrátenie takejto informácie, a to z dôvodu ochrany osobných údajov dotknutej osoby, s ktorou nie je ministerstvo v žiadnom právnom vzťahu," reagoval rezort zahraničia.

Ministerstvo obrany sa k téme nevyjadrilo s vysvetlením, že ju komunikuje práve ministerstvo zahraničia.

Potocký verejnosti nie je neznámy. Na strane proruských separatistov bojoval v Donbase už od roku 2014. Predtým pôsobil aj vo francúzskej Cudzineckej légii a v roku 2012 vystúpil napríklad aj na protestoch Gorila. (SME)

Ukrajinské pohotovostné služby z trosiek vytiahli celkovo tri telá po tom, čo ruská raketa zničila päťposchodový bytový dom v Záporoží. Ďalší obyvatelia sú uväznení pod troskami. (The Guardian)

Rusko podalo predbežné námietky proti prípade genocídy zo strany Moskvy, ktorú podala Ukrajina. Medzinárodný súdny dvor, ktorý je najvyšším súdom OSN pre spory medzi štátmi, námietky dostal 3. októbra.

Strany môžu podať predbežné námietky, ak sa domnievajú, že súd nemá právomoc v danom prípade. V liste OSN v marci Moskva argumentovala, že súdny dvor nemá právomoc, pretože konvencia o genocíde neupravuje použitie sily medzi štátmi.

CIJ_ICJ
@CIJ_ICJ

NEWS: on 3 October 2022, the Russian Federation submitted preliminary objections in the case concerning Allegations of Genocide under the Convention on Prevention and Punishment of the Crime of Genocide (#Ukraine v. #Russia) before the #ICJ.

6.10.2022 o 12:41 · archivované: 6.10.2022 o 14:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda za necelý týždeň znovu dobyla vyše 400 štvorcových kilometrov územia v Chersonskej oblasti. Stalo sa po tom, čo Moskva túto oblasť vyhlásila za pripojenú k Rusku.

"Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili od začiatku októbra vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti. Naše úspechy sú celkom presvedčivé. Smery (oslobodzovania) však nezverejníme," uviedla na online brífingu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková.

Podľa jej slov postup ukrajinskej armády v oblasti naďalej pokračuje. (TASR)

USA investujú 55 miliónov dolárov do vykurovacej infraštruktúry na Ukrajine, aby sa vojnou zničená krajina pripravila na zimu. Informovala o tom správkyňa Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj Samantha Powerová.

„Táto pomoc podporí opravy a údržbu potrubí a iného vybavenia potrebného na dodávku tepla do domácností, nemocníc, škôl a podnikov po celej Ukrajine. Novú pomoc agentúry bude priamo využívať až sedem miliónov Ukrajincov v 19 regiónoch,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry.

Agentúra tiež poskytne generátory energie a alternatívne zdroje paliva nemocniciam, centrám pre vnútorne presídlené osoby a prístrešiam pre sociálne zraniteľných občanov, čím pomôže Ukrajincom získať prístup k teplému prístrešku počas zimy. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že je "ťažké povedať", či sa po vojenských úspechoch Ukrajiny zvýšilo riziko jadrovej vojny. Vyjadril však presvedčenie, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin by takúto eskaláciu neprežil. 

Zelenskyj sa prostredníctvom videospojenia prihovoril k austrálskemu think-tanku Lowy Institute international. Ukrajinský prezident v príhovore spochybnil, či má Putin dostatočnú kontrolu nad ruským vojenským ťažením na Ukrajine na to, aby mohol podniknúť taktický jadrový útok. (TASR)

Boja sa jadrovej vojny, no dúfajú, že než ju Putin rozpúta, stihnú ho odstrániť. Igor z Krymu a Hana z Piskov porozprávali o situácii na Ukrajine z roku 2014, ale aj o súčasnom referende. (SME)

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia. 

V uznesení, ktoré podporilo 504 poslancov, 26 bolo proti a 36 sa hlasovania zdržalo, sa uvádza, že výsledky fiktívnych referend, ktoré sa uskutočnili vo vojnovom stave s cieľom pripojiť Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť k Rusku, sú "nulitné a neplatné".

Poslanci v rámci schváleného textu vyzvali členské štáty EÚ, aby voči Rusku prijali ďalšie prísne sankcie. (TASR)

Rusko sa ďalej drží zásady, že jadrová vojna je neprípustná, ale Západ sa snaží rozdúchať debatu o jadrových zbraniach, uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Rusko sa pritom vyhrážalo použitím jadrových zbraní.

"Rusko je úplne verné zásade neprípustnosti jadrovej vojny. Podobná vojna nemôže mať víťaza. Nikdy nesmie byť rozpútaná," ​​citovala vyjadrenie Zacharovovej agentúra TASS. (ČTK)

Nórska vláda navrhla takmer desaťpercentné zvýšenie svojho obranného rozpočtu na ďalší rok. Krajina tak spravila v súvislosti s inváziou susedného Ruska na Ukrajinu. 

Nórsko, ktoré má s Ruskom 198-kilometrovú spoločnú hranicu v Arktíde, plánuje využiť dodatočné zdroje na posilnenie svojich vojenských spravodajských služieb, doplnenie zásob munície a posilnenie národnej gardy.

Stredoľavicová vláda vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2023 navrhuje výdavky vo výške 75,8 miliardy nórskych korún (7,2 miliardy dolárov), čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 6,8 miliardy nórskych korún.

"Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine je hrozbou pre nórsku i európsku bezpečnosť. Tento konflikt už má závažné bezpečnostné, politické, hospodárske aj humanitárne dôsledky," uviedol vo vyhlásení nórsky minister obrany Björn Arild Gram. (TASR)

Rusko nemôže byť vylúčené z medzinárodného vyšetrovania nedávnych poškodení plynovodných potrubí Nord Stream 1 a Nord Stream 2, uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Kritizovala tiež, že Dánsko údajne odmieta na odhalení incidentov s Ruskom spolupracovať. Zacharovová zdôraznila, že Rusko sa bude domáhať podielu na vyšetrení diverzných akciách na plynovodných potrubiach. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak sťažoval, že Dánsko v tejto súvislosti nereaguje na ruské žiadosti.

Problémy s únikmi plynu z plynovodných potrubí, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, hlásili minulý týždeň dánske a švédske úrady. Cez víkend potom Dánsko oznámilo, že únik sa zrejme zastavil. Nemecko uviedlo, že chce úniky z potrubia vyšetriť spoločne s Dánskom a Švédskom.

Podľa predstaviteľov krajín EÚ stoja za poškodením plynovodov úmyselné útoky. (ČTK)

Európska komisia privítala, že Rada EÚ prijala ôsmy balík sankcií proti Rusku. Komisia spresnila, že balík sankcií bol koordinovaný s medzinárodnými partnermi. (TASR)

Ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza čelí ďalším obvineniam zo "zrady". Politik a novinár je vo vyšetrovacej väzbe v Moske pre obvinenia zo šírenia "falošných informácií" o ruskej armáde. (NEXTA)

Prezidentka Zuzana Čaputová gratuluje českým susedom za odmaskovanie absurdnosti fiktívnych referend Ruska na Ukrajine. Reagovala tak na satirický návrh podporujúci pripojenie ruskej Kaliningradskej oblasti k Česku.

"Možno zvážim štátu návštevu. Alebo nie," napísala prezidentka na Twitteri. 

Zuzana Čaputová
@ZuzanaCaputova

I might consider a state visit. Or not.

Well done our #Czech friends for de-masking the absurdity of #Russia’s fictitious referendums in #Ukraine https://t.co/iIAiXHk7uE

6.10.2022 o 12:16 · archivované: 6.10.2022 o 12:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena podporuje súkromný predaj zbraní Ukrajine. Takto predávané zbrane, ktoré prechádzajú mnohými prostredníkmi však môžu skončiť v rukách nepriateľov USA, napísal The New York Times.

Denník uviedol ako príklad Martina Zlateva, ktorý s obchodnou partnerkou Heather Gjorgjievski plánoval predaj rakiet, granátometov a munície za 30 miliónov dolárov.

Zbrane mali pochádzať z Bosny a Bulharska a dokumenty prešli rukou právnikov a prostredníkov v siedmich krajinách. Pár v ponuke zaslanej ukrajinskému ministerstvu obrany napísal, že "čas je to najdôležitejšie".

Podľa NYT americké ministerstvo zahraničia povolilo v prvých štyroch mesiacoch tohto roku 300 miliónov dolárov na súkromné ​​kontrakty na Ukrajine. Za celý minulý rok schválila americká vláda na tie isté účely iba 15 miliónov dolárov.

Vláda súkromný predaj podporuje, schvaľovacia doba sa ním dá oproti vládnej mnohotýždňovej procedúre značne skrátiť. Skúsenosti zo Sýrie a Afganistanu však ukazujú, že bez prísneho dozoru môžu zbrane skončiť v rukách nepriateľských teroristov voči USA. (ČTK, The New York Times)

Sedem ruských rakiet v noci zasiahlo Záporožie, komentoval útoky ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Pokračoval, že počas dňa ich udrelo viac.

"Rusi úmyselne útočia na civilistov, aby zasiali strach. Ruský teror musí byť zastavený – silou zbraní, sankciami a úplnou izoláciou," napísal Kuleba.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Overnight, seven Russian missiles have hit people sleeping peacefully at their homes in Zaporizhzhia. More have struck during the day. Russians keep deliberately striking civilians to sow fear. Russian terror must be stopped — by force of weapons, sanctions, and full isolation. https://t.co/HQmXCeN5HN

6.10.2022 o 11:15 · archivované: 6.10.2022 o 11:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že Valné zhromaždenie OSN "čo najjednomyseľnejšie" odsúdi ruskú anexiu ukrajinského územia. 

Zelenskyj mal cez videomost príhovor pre nezávislú expertnú skupinou Lowyho inštitút so sídlom v austrálskom Sydney. Ukrajinský prezident zároveň vyzval Austráliu, aby pomohla v hlasovaní OSN pri odsúdení ruských krokov.

"Žiadam Austráliu, aby využila všetok svoj vplyv a presvedčila čo najviac krajín, nech nezostanú neutrálne a hlasujú za dodržiavanie medzinárodného práva a proti anektovaniu (ukrajinských území) Ruskom," povedal Zelenskyj cez videomost. (TASR)

Hoci Ukrajina opäť poprela, že môže za smrť ruskej propagandistky Duginovej, Rusi tvrdia opak. Toto tvrdenie potvrdil aj New York Times, keď napísal, že podľa amerických tajných sú za útokom práve ukrajinskí tajní a nevedeli o ňom ani USA. (SME)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словаччина втрачає право блокувати сайти з дезінформацією. Мед під охороною ЄС. Чехія розширює контроль на кордоні зі Словаччиною.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ukrajinská protiofenzíva v Charkovskej oblasti postupuje do západnej časti Luhanskej oblasti. Vo svojej poslednej analýze ruskej invázie na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

"Ukrajinské sily sa 5. októbra zmocnili Hrekivky a Makijivky na západe Luhanskej oblasti (približne 20 kilometrov juhozápadne od mesta Svatove)," píše inštitút.

"Ruským silám sa nepodarilo udržať brehy riek Oskil a Severný Doneck a využiť ich ako prirodzené hranice, aby zabránili ukrajinským jednotkám v prenikaní do zraniteľných častí Ruskom okupovanej severovýchodnej Ukrajiny," poznamenal inštitút.

Terén v západnej časti Luhanskej oblasti je podľa neho vhodný pre rýchly manévrový spôsob boja, ktorý Ukrajinci účinne použili v Charkovskej oblasti v septembri. "A podľa otvorených zdrojov nie sú žiadne náznaky, že by ruská armáda západ Luhanskej oblasti výrazne posilnila," dodal inštitút.

Domnieva sa že dve pokračujúce ukrajinské protiofenzívy pravdepodobne núti Kremeľ uprednostňovať obranu jednej oblasti na úkor druhej, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť ukrajinského úspechu v oboch.

ISW
@TheStudyofWar

#Ukraine’s northern #Kharkiv counteroffensive has not yet culminated after one month of successful operations and is now advancing into western #Luhansk Oblast.

https://t.co/xAmur7d3HG https://t.co/1zaeqZffz0

6.10.2022 o 3:09 · archivované: 6.10.2022 o 11:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské jednotky postupujú na juh a posunuli frontovú líniu vpred až o ďalších 20 kilometrov v Chersonskej oblasti, uvádza britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej spravodajskej aktualizácii. 

Ešte stále však neohrozujú ruskú obrannú pozíciu.  Ministerstvo však hovorí, že „ruské sily, ako zvyčajne, prerušili kontakt a stiahli sa“. Teraz čelia „dileme“: či stiahnuť jednotky spoza rieky Dnipro na obranu zvyšku Chersonského regiónu, alebo zostať a brániť oblasť.

Rezort dodáva, že Rusko využíva väčšinu svojich „výrazne pod-pilotných vzdušných síl“ na obranu Chersonu a teraz má k dispozícii len málo jednotiek. Je pravdepodobné, že čoskoro nasadí mobilizovaných záložníkov.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

The illegal and unprovoked invasion of Ukraine is continuing.

The map below is the latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine – 06 October 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/tx53OWa8gY

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/bzpSIKlAxy

6.10.2022 o 7:28 · archivované: 6.10.2022 o 10:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Záporoží sa ozvali ďalšie silné výbuchy po raketovom útoku. Z nových lokalít v centre mesta stúpa dym. Guvernér Záporožskej oblasti vyzval obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. (BBC)

Ruská armáda zaútočila raketami na infraštruktúru aj obytné domy v ukrajinskom Záporoží. Informoval gubernátor Záporožskej oblasti. Podľa Oleksandra Starucha útok neprežili najmenej dvaja ľudia, záchranári pátrajú po preživších.

Na mieste zahynula jedna žena a ďalší človek zomrel pri prevoze do nemocnice, napísal Staruch na sociálnej sieti Telegram. Útokov bolo podľa neho sedem. "Pod troskami domov je najmenej päť osôb. Veľa ľudí sa podarilo zachrániť, je medzi nimi trojročné dievčatko, Záchranné operácie pokračujú," napísal Staruch.

Defense of Ukraine
@DefenceU

This morning, russian aggressors carried out 7 missile strikes on the city of Zaporizhia. There are casualties among civilians.
📸 Olena Yeriomenko https://t.co/ltJRWmBue9

6.10.2022 o 9:00 · archivované: 6.10.2022 o 9:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda oslobodila ďalšie tri Ruskom okupované obce v južnej Chersonskej oblasti, oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj. Ide o Novovoskresenske, Novohryhorivka a Petropavlivka. Dodal, že ukrajinská protiofenzíva pokračuje.

Ukrajinský prezident v utorok uviedol, že od začiatku tohto týždňa sa ukrajinským silám podarilo oslobodiť už "desiatky" Ruskom okupovaných sídel na území Chersonskej, Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.

Od uplynulého piatka utrpela ruská armáda v týchto regiónoch značné straty, pričom sa musela stiahnuť z viacerých strategicky významných miest vrátane mesta Lyman v Doneckej oblasti.

V Lymane našli hroby vyše 50 civilistov. "Rusi vykopali jamy a nútili ľudí, ktorých podozrievali zo spolupráce s ukrajinskou armádou, aby zbierali telá mŕtvych na ich opätovné pochovanie," cituje DPA televíziu Hromadske.

Zmienená televízia zverejnila aj fotografie tohto pohrebiska a vo svojej správe tiež uvádza, že niektoré z tam pochovaných obetí zomreli pri ostreľovaní tohto mesta. Pri niektorých z hrobov sú na provizórnych náhrobkoch uvádzané aj mená obetí, zatiaľ čo iné sú označené len číslami. (TASR)

Česká polícia zverejnila video zachytávajúce neznámu osobu, ktorá v noci poliala červenou farbou budovu ukrajinského veľvyslanectva v Prahe. Budova ukrajinského veľvyslanectva budú strážiť. Po páchateľovi polícia pátra. (TASR)