KYJEV. Rusko bude pravdepodobne bojovať s logistickými a administratívnymi problémami už pri snahe zhromaždiť avizovaných 300-tisíc záložníkov, píše vo svojej pravidelnej analýze ruskej invázie na Ukrajine britské ministerstvo obrany.
Reaguje na stredajšie vyhlásenie čiastočnej mobilizácie ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Americký Inštitút pre štúdium vojny v pravidelnom zhodnotení situácie na ukrajinskom bojisku píše, že mobilizácia nebude mať v najbližších mesiacoch podstatný vplyv na priebeh vojny.
Putin priznáva vojnu aj porážku. Mobilizáciou hrá vabank Čítajte Putin riskuje podporu
Po tom, ako šéf Kremľa v stredu vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v krajine, ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že sa bude týkať 300-tisíc záložníkov. Podľa Putina pôjde o Rusov s vojenskou skúsenosťou.
"Zrejme sa pokúsia z mnohých z týchto vojakov vytvoriť nové formácie, ktoré pravdepodobne nebudú bojaschopné ešte niekoľko mesiacov," okomentoval ruskú mobilizáciu britský rezort obrany.
Ten tiež uvádza, že mobilizácia bude pravdepodobne u časti ruského obyvateľstva veľmi nepopulárna a Putin podstupuje značné politické riziko v nádeji, že získa potrebnú bojovú silu.
"Tento krok je fakticky priznaním, že Rusko vyčerpalo zásoby dobrovoľníkov ochotných bojovať na Ukrajine," domnieva sa ministerstvo.
Podobne hodnotí krok Moskvy americký Inštitút pre štúdium vojny, podľa ktorého vyhlásenie čiastočnej mobilizácie odráža mnoho problémov, ktorým Rusko čelí pri svojej slabnúcej invázii na Ukrajine, a ktoré nebude pravdepodobne schopné v najbližších mesiacoch vyriešiť.
Mobilizovaní vojaci nevytvoria ešte niekoľko mesiacov významnú použiteľnú bojovú silu a nepripravia tak Ukrajinu o možnosť oslobodiť cez zimu ďalšiu časť okupovaného územia, domnieva sa inštitút.
Tvrdí tiež, že ruské zálohy sú zle vycvičené a po ukončení povinnej vojenskej služby nemajú ďalší výcvik.
"Šojgu hovoril o zámere povolať záložníkov s 'bojovou skúsenosťou', ale len veľmi málo ruských záložníkov - okrem tých, ktorí teraz slúžia na Ukrajine - má akúkoľvek bojovú skúsenosť," uvádza inštitút.
Ukrajina a Západ by ruskú mobilizáciu podľa neho nemali zveličovať, ale ani podceňovať.
Varoval jadrovým dáždnikom
Putin sa podľa inštitútu vyslovene nevyhrážal použitím jadrových zbraní, ak bude Ukrajina pokračovať v protiofenzívnych operáciách s cieľom oslobodiť okupované oblasti po ruskej anexii.
Respektíve nespomenul, že ruský "jadrový dáždnik" sa bude týkať tiež anektovaných ukrajinských oblastí.
Vo svojom prejave sa zaoberal čiastočnou mobilizáciou, chystanými referendami na Moskvou okupovaných ukrajinských územiach o pripojení k Rusku a možnosťou jadrovej vojny.
Venoval sa im však skôr ako samostatným témam, ako ako ako súvislému celku, myslí si inštitút.
"Skutočnosť, že sa o všetkých troch témach zmienil v jednom prejave, mala zjavne naznačovať súvislosť, ale vyvaroval sa toho, aby takúto súvislosť explicitne vyjadril," poznamenal americký inštitút.
Putin svoje poznámky o možnosti použitia ruských jadrových zbraní formuloval v súvislosti s údajnými hrozbami Západu. Jeho prejav by tak podľa inštitútu nemal byť chápaný ako hrozba, že Moskva použije proti Ukrajine jadrové zbrane, ak bude Kyjev pokračovať v protiofenzíve.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
